Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Monoková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/140/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202785
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815202785.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: APS
FUND ALPHA, uzavřený investiční fond, a.s., so sídlom Celetná 988/38, 110 00 Praha, Česká republika,
IČO: 001596039, právne zast. JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova
13, 949 01 Nitra, IČO: 47249650, korešpondenčná adresa: Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava, proti
žalovanej: Ľ. V. ( Q. U. ), S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XXX/XX, XXX XX A. S. N., t.č. na neznámom mieste,
zast. opatrovníčkou X. J., Q. J. V. W. S. N., o zaplatenie 211,50 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 102,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 40,54 eur od 26.05.2012 do zaplatenia a zo sumy 23,42 eur od 26.06.2012 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 38,06 eur od 26.07.2012 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 211,50 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 40,54 eur od 26.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 23,42
eur od 26.06.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 77,66 eur od 26.07.2012 do zaplatenia,
zo sumy 3,50 eur od 26.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 66,38 eur od 26.08.2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.01.2012 uzatvorili spoločnosť Slovak Telekom
a.s. a žalovaná Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, podľa ustanovenia zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorí dodatok
zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bol okrem iného aj záväzok spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
poskytovať žalovanej program služieb uvedený v zmluve, resp. v jej dodatkoch a záväzok žalovanej
riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v
súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
na základe zmluvy, resp. dodatkov k nej vyúčtovala žalovanej pohľadávky v celkovej výške 211,50 eur a
to konkrétne dlžnú sumu 66,38 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou 25.08.2013, sumu 77,66
eur faktúrou č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou 25.07.2012, sumu 3,50 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX, so
splatnosťou 25.08.2012, sumu 23,42 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou 25.06.2012, sumu
40,54 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou 25.05.2012.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 09.06.2014 postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca vyššie uvedené pohľadávky
v celkovej výške 211,50 eur spolu s príslušenstvom evidované voči žalovanej. Postúpenie pohľadávok
oznámila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej listom zo dňa 01.07.2014. Nakoľko sa žalovanádostala s úhradou vyššie opísaných pohľadávok do omeškania, žalobca sa domáha zaplatenia úrokov
z omeškania vyplývajúcich z predpisov občianskeho práva.
Súd vykonal šetrenie pobytu žalovanej a keďže nezistil iný jej pobyt, uznesením zo dňa 15.02.2016, č.
k. 13C/140/2015-72 jej ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní. Súd súčasne zistil, že počas
manželstva žalovaná používala priezvisko U..
Opatrovníčka žalovanej sa k žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, faktúrami spolu s podrobnými výpismi,
zmluvou o postúpení pohľadávok, protokolom o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok,
oznámením o postúpení pohľadávky, Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom,
a.s., Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a zistil nasledujúci skutkový stav:
Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2012 uzavretou medzi právnym predchodcom
žalobcu ako podnikom a žalovanou ako účastníkom, fyzickou osobou nepodnikateľom zákona č.
351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že predmetom zmluvy
bol program služieb Študentský paušál.
Žalovaná vyhlásila, že sa zoznámila so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb
prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete Podniku, s osobitnými podmienkami služieb, ak ich
podnik vydal pre služby, ktoré požaduje aktivovať a Cenníkom ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto
zmluvy zaviazal dodržiavať. Svojim podpisom potvrdila prevzatie Všeobecných podmienok, osobitných
podmienok, Cenníka a vyššie špecifikovanej SIM karty.
Podľa bodu 1 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2012 jeho predmetom
bolaaktiváciaprogramuslužiebuvedenéhovtabuľkeč.1dodatku(písm.a)dodatku),záväzokúčastníka
riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb
a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami a cenníkom
(písm. b) dodatku).
Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa
nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo
zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo
strany Účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď
Zmluvy zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako
aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku.
Účastník zároveň berie na vedomie, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej
vete je v súlade s týmto bodom dodatku povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.. 1 tohto
dodatku (bod 2. Dodatku).
Podľa bodu 4 Dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) tohto
Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.
Z tabuľky č. 1 dodatku súd zistil, že dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov a suma zmluvnej
pokuty vo výške 33,19 eur.
Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.05.2012 s dátumom
splatnosti 25.05.2012 na sumu 40,54 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2012 s dátumom splatnosti
25.06.2012 na sumu 23,42 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.07.2012 s dátumom splatnosti 25.07.2012
na sumu 77,66 eur, č. XXXXXXXXXXX C. dňa 07.08.2012 s dátumom splatnosti 25.08.2012 na sumu
3,50 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.08.2013 s dátumom splatnosti 25.08.2013 na sumu 66,38 eur,
predstavujúcu zmluvnú pokutu.Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 01.07.2014
právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky vo výške 211,50 eur s
príslušenstvom na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014.
V zmysle bodu 2, časť I. Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom
mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s.( ďalej len Všeobecné podmienky), tieto všeobecné
podmienky vydané podnikom podľa § 44 ods. 1 Zákona upravujú vzájomné práva a povinnosti medzi
podnikom ako poskytovateľom elektronických komunikačných služieb poskytovaných prostredníctvom
mobilnej siete a osobami, ktoré sú účastníkmi týchto služieb.
Podľa čl. 1. bod 13, časť III. Všeobecných podmienok, práva a povinnosti podniku a účastníka založené
zmluvou sa budú riadiť podmienkami dojednanými v zmluve ( vrátane jej zmien a dodatkov), platným
Cenníkom, Osobitnými podmienkami, Všeobecnými podmienkami, zákonom, ako aj pokynmi Podniku,
s ktorými bol účastník oboznámený.
Účastník je okrem ďalších povinností uvedených v zmluve povinný najmä platiť riadne a včas cenu za
poskytnutú alebo požadovanú službu v súlade so zmluvou a s platným cenníkom (čl. 2. bod 2 písm. b),
časť III. Všeobecných podmienok).
V zmysle čl. 3. bod 1 písm. b), časť III. Všeobecných podmienok, podnik má okrem ďalších práv
uvedených v Zmluve alebo niektorej súčasti zmluvy najmä právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
alebo požadovanú službu v súlade so zmluvou, vrátane jej súčasti, najmä cenníkom.
Ak nie je cena za poskytovanú alebo požadovanú službu dojednaná v zmluve výslovne, vzťahuje sa na
ňu Cenník ( bod 1, časť IV. Všeobecných podmienok).
V zmysle časti IX. bod 2 Všeobecných podmienok, na všetky právne vzťahy medzi podnikom a
účastníkom sa vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky, a to aj v prípade, ak je účastník
cudzincom. Vzťahy, ktoré nie sú upravené v zmluve, ani v zákone, sa spravujú ustanoveniami ostatných
príslušných právnych predpisov.
Z Cenníka pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom a.s., platného od 01.01.2012 je zrejmé,
že poplatok za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie a poplatok za prerušenie poskytovania
služby pre neplatenie je vo výške 19,80 eur a poplatok za upomienku oneskorenej platby je vo výške
3,50 eur.
Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa XX.XX.XXXX, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Podľa § 43 ods. 1, písm. a) a d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku, podnik má právo na úhradu
za poskytnutú verejnú službu a právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby
z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;
dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 2, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku, podnik je povinný uzavrieť zmluvu
o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod
na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.
Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanej
právnym predchodcom žalobcu poskytované služby, tak ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami,pričom žalovaná sumu za tieto služby neuhradila, preto súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 102,02 eur, mimo poplatku za prerušenie služby pre neplatenie,
poplatku za obmedzenie služby pre neplatenie, upomienky a zmluvnej pokuty, ktorými nárokmi sa bude
zaoberať nižšie.
Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol na tej ktorej
faktúre určený ako deň splatnosti, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z
omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a
to vo výške uvedenej vo výroku uznesenia z jednotlivých neuhradených súm.
Žalobcasizfaktúryč.XXXXXXXXXXuplatnilajpoplatokzaprerušenieslužby-neplatenieaobmedzenie
služby - neplatenie v sume 33 eur bez DPH, t.j. 39,60 eur s DPH. V danom prípade sa jednalo o sporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená
s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi
vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobným návrhom a teda neuniesol dôkazné bremeno čo
do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú
si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby
poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony
vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.
Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 3,50 eur za upomienku tak,
ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie
upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady
v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne
protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa
s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je
možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Posledným nárokom bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak ako bola žalovanej vyúčtovaná
faktúrou č. XXXXXXXXX, ktorý nárok žalobca v žalobnom návrhu odvodzoval od skutočnosti, že
žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce pre ňu z dojednaného zmluvného záväzku a to
konkrétne, že nezaplatila za vyúčtované faktúry, čím porušila zmluvnú povinnosť a je povinná zaplatiť
zmluvnú pokutu.
Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.
Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch
a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal vrámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že
ju uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy
vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ
v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky.
Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva
bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena
za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v
zmysle dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a
že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná
pokuta bola dojednaná pre porušenie povinností tak ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach
vyplývajúcich pre žalovanú zo zmluvy a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace
s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači
spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti. Dodávateľ z hľadiska času vôbec
nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že
zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, žeby žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k
ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom
je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre
žalovanú zo zmluvy, všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.
V danej právnej veci si žalobca uplatňuje nárok z titulu zmluvnej pokuty ako sa ňou súd zaoberal
vyššie, pričom sa jedná o dojednanie, ktoré bolo viacerými rozhodnutia súdov vyhlásené za neprijateľnú
zmluvnú podmienku ( napr. rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 10C/127/2015).
Súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským
štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.
Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má
považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať
a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná,jedná sa o absolútnu neplatnosť ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ). Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenia z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd
je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky
v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje
zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.
S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty
nemožno žalobcovi priznať, nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej podmienky
určenej súdom, preto žalobu v tejto časti zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l42 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z uplatnenej sumy 211,50 eur bolo žalobcovi priznaných 102,02 eur, teda žalobca mal v konaní úspech
48% a neúspech 52%, čo predstavuje úspech žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, že úspech účastníkov
v predmetnej veci je približne rovnaký, súd preto rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.