Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/215/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215591
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6612215591.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika,

za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec, č.k. 10C/108/2012-126 zo dňa 02.06.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Lučenec (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 10C/108/2012-126
zo dňa 02.06.2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu škodu z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom okresného súdu, keď v exekučných veciach
proti povinnému D. H., nar. XX.XX.XXXX a E. C., nar. XX.XX.XXXX nerozhodol v lehote 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Náhradu trov konania žalovanému

nepriznal. Okresný súd, ktorý svojím uznesením č.k. 10C/108/2012-23 zo dňa 05.09.2013 veci vedené
na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 10C/108/2012 (exekučná vec proti povinnému D. H. a č.k.
10C/109/2012 (exekučná vec proti povinnej E. C.) spojil na spoločné konanie, ktoré boli ďalej vedené
pod spoločnou sp. zn. 10C/108/2012, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisov a
pripojenými exekučnými spismi sp. zn. 22Er/1028/2015 a 6Er/72/2006. Prvostupňový súd zistil, že
v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod č.k. 22Er/1028/2005 oprávnený

doručil 04.11.2005 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému D. H. na
vymoženiesumy45.600,-Skspríslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulu:notárskazápisnicaspísaná
05.06.2005. Dňa 14.11.2005 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa
Ďuricu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 22Er/1028/2005. Dňa 15.11.2005 súd
vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným exekučnému súdu
02.11.2009 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd výzvou zo 04.11.2009,

z 10.12.2009 a 12.02.2010 vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie
trov exekúcie. Súdny exekútor predložil exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie dňa 25.02.2010.
Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 22Er/1028/2005 zo dňa 05.03.2010 oprávnenému udelil súhlas
na zmenu súdneho exekútora Jozefa Ďuricu na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý
bol zároveň poverený vykonaním exekúcie. Súd rozhodol zároveň aj o účelne vynaložených trovách
exekúcie. Proti uzneseniu podal odvolanie 17.03.2010 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica. Krajský súd

v konaní 17CoE/85/2010 uznesením zo dňa 28.05.2010 odvolanie súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Ďuricu proti výroku, ktorým okresný súd udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora a výroku, ktorýmpoveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého ďalším vykonávaním exekúcie, odmietol a vo výroku,
ktorým určil, že účelne vynaložené trovy exekúcie exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, ktoré mal v
ďalšom priebehu exekúcie vymáhať súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, potvrdil. Návrhom vedeným

na Okresnom súde v Lučenci sp. zn. 10C/108/2012 (týkajúcim sa exekučnej veci 22Er/1028/2005)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,- Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur. Ďalej prvostupňový súd zistil, že dňa 27.01.2006 bol na
Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneným Pohotovosť
s.r.o.protipovinnejE.C.navymoženiesumy45.500,-Skspríslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulu:

notárska zápisnica spísaná dňa 02.10.2005. Dňa 15.02.2006 súdny exekútor doručil exekučnému súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 6Er/72/2006. Exekučný súd vydal dňa
17.02.2006 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 02.11.2009 oprávnený doručil
exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Výzvou z 03.11.2009 exekučný súd vyzval
súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie.
Súdny exekútor predložil exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie 11.11.2009. Okresný súd Lučenec

uznesením č.k. 6Er/72/2006-18 zo dňa 25.02.2010 oprávnenému udelil súhlas na zmenu súdneho
exekútoraJUDr.JozefaĎuricunasúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,ktorýbolzároveňpoverený
vykonaním exekúcie. Exekučný súd zároveň rozhodol o účelne vynaložených trovách exekúcie. Proti
uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor dňa 12.03.2010. Krajský súd v konaní 16CoE/95/2010
uznesením zo dňa 13.05.2010 odvolanie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu proti výroku, ktorým

exekučný súd udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora a výroku, ktorým poveril exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého ďalším vykonávaním exekúcie odmietol a vo výroku, ktorým určil, že účelne vynaložené
trovy exekúcie exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, ktoré mal v ďalšom priebehu exekúcie vymáhať
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, potvrdil. Návrhom vedeným na Okresnom súde v Lučenci sp. zn.
10C/109/2012 (týkajúcim sa exekučnej veci 6Er/72/2006) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia

majetkovej škody vo výške 175,- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur. Okresný
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, ktorý si uplatnil z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), nie je dôvodný, a preto žalobu zamietol. Pokiaľ si žalobca uplatňoval

náhradu škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v
zákonom stanovenej lehote, okresný súd poukázal na znenie ust. § 44 ods. 7 zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení úč. od 01.09.2005 a na § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v

znení úč. od 01.12.2006 a konštatoval, že aj v prípade, keď nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho
exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote podľa § 44 ods. 7 a § 44 ods. 8 Exekučného poriadku,
samotné nedodržanie lehoty stanovenej v Exekučnom poriadku neznamená automatické prieťahy v
konaní. Exekučným titulom boli notárske zápisnice. Súd musel preskúmať notársku zápisnicu ako
exekučný titul. V jednotlivých exekučných konaniach objektívne posudzoval zákonnosť exekúcie. Dĺžka

exekučných konaní bola primeraná náročnosti veci. Poukázal na to, že všeobecný súd v konaní o
náhrade škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Túto právomoc má iba predseda súdu
alebo Ústavný súd SR. Prvostupňový súd konštatoval, že žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany
svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu, najmä podľa troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I.ÚS
41/02).Prieťahyvkonaníjeoprávnenýpreskúmavaťajpredsedasúdunapodkladesťažnostinaprieťahy
v konaní. Prvostupňový súd poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené
v zák. č. 514/2003 Z.z. a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o.i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola

konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
v tomto prípade nie je splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za
nezákonné a zároveň jeho zákonnosť, resp. nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní.Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu namieta prieťahy v konaní, okresný
súd poukázal na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je
možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných

prieťahoch v konaní. V zmysle cit. ustanovenia súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní
o nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak
by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu
škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje. Žalovaný

nemôže teda niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto
konaní, pretože nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku škody. Rovnako žalobca nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Prvostupňový súd
poukázal na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to
pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s

touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali
svojupozornosťnaochranuspotrebiteľskýchpráv,pričomjevšeobecneznáme,žepotrebuochranypráv
spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie
rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca
inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca nepreukázal podmienky

vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby
poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou
využívajúcej neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi
mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, prvostupňový súd konštatoval, že nemôže byť

žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Prvostupňový súd následne dovodil,
že žalobca nepreukázal, že by činnosťou v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,

ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. žalobu ako právne
neopodstatnenú prvostupňový súd zamietol. Vzhľadom na to, že nie je splnená prvá podmienka na
priznanie náhrady škody (nesprávny úradný postup), prvostupňový súd nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými argumentmi žalobcu a dávať na každý jeden odpoveď v odôvodnení rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že riadne a včas požiadal
o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi,
súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu.
Ďalej s poukazom na § 15 O.s.p. namietal, že upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,

že sudca, ktorému bola vec pridelená je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na
tom, že tohto sudcu nemožno považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie
krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a
právne totožných veciach. Nie je preto prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v

ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom
(vylúčenýmsudcom)neprichádzalovčasejehovydaniadoúvahyajpreto,žesúdvrovnakomrozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca ďalej namietal, že pred vynesením rozsudku nebol
oboznámený s písomnými vyjadreniami žalovaného k žalobe, ani so súdom vykonanými listinnými

dôkazmi uloženými v exekučnom spise. Súd tak porušil právo na kontradiktórny súdny proces. Súd sa
podľa odvolateľa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Na
splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenejnečinnosti exekučného súdu je podľa odvolateľa skúmať nielen samotný moment, kedy poverenie
doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Aby prvostupňový súd mohol konštatovať, že v príslušnom
exekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny úradný postup, je potrebné zisťovať aj moment skutočného

doručeniariadnehopoverenia(rozhodnutiaožiadostinavydaniepoverenia).Vkonaníbolipodľažalobcu
preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, súd však zamietol žalobu
z dôvodu jej nedôvodnosti napriek tomu, že zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučnéhosúduapretútonečinnosťanesprávnyúradnýpostupnenašielžiadneobjektívneudržateľné
dôvody. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou

majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. V odvolaní zároveň namietal, že prvostupňový súd bol
povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o jeho návrhu na prerušenie konanie osobitne
rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanými žalobami voči žalovanému domáhal
zaplatenia vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu v exekučných konaniach, pričom nesprávny úradný postup mal spočívať v
tom, že exekučný súd o podaných návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v
zákonom stanovenej lehote. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi

okresného súdu. Priamo v žalobách žalobca vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného
súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania
prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil žaloby žalovanému na vyjadrenie, podané vyjadrenia
žalovaného k žalobám riadne doručil žalobcovi prostredníctvom pošty. Prvostupňový súd účastníkov
konania riadne predvolal na pojednávanie na deň 16.12.2013, doručenie predvolania účastníkom

bolo riadne vykázané. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.12.2013 vyplýva, že vzhľadom na
podaný návrh na zrušenie pojednávania a podaný návrh na prerušenie konania bolo pojednávanie
odročené na neurčito. Následne uznesením č.k. 10C/108/2012-57 zo dňa 17.12.2013 bolo rozhodnuté
o návrhu žalobcu na prerušenie konania doručeného súdu 12.12.2013 tak, že návrh bol zamietnutý.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v

Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/267/2014-76 zo dňa 27.02.2014 tak, že uznesenie okresného
súdu potvrdil. Predmetné rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o návrhu žalobcu na prerušenie
konania nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť 04.04.2014. Okresný súd následne účastníkov
konania riadne predvolal na pojednávanie na deň 02.06.2014, lehota na prípravu na pojednávanie
bola zachovaná. Súd na pojednávaní po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok. Ku spisu okresného

súdu sú pripojené fotokópie exekučných spisov č.k. 6Er/72/06 a č.k. 22Er/1028/2005. V predmetných
exekučných konaniach mala byť žalobcovi podľa jeho tvrdení v žalobách nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu spôsobená škoda.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho argumentáciu uvedenú

v odvolaní a s prihliadnutím na ním tvrdené procesné chyby. Vzhľadom na charakter uplatnených
odvolacích námietok žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný konkrétnymi odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanom prípade je zrejmé, že pravdepodobne z dôvodu
predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne súdy, odvolacie dôvody
nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v odôvodnení napadnutého

rozsudku okresného súdu. Odvolanie žalobcu obsahuje zhrnutie rozličných dôvodov reagujúcich na
rôzne dôvody zamietnutia návrhom na začatie konania prvostupňovými súdmi SR v obdobných
veciach. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez
nariadenia pojednávania napriek skutočnosti, že termíny pojednávania boli zo strany prvostupňovéhosúdu riadne vytýčené a predvolania na pojednávania mu boli riadne a včas doručené. V odvolaní je
tak viacero rozporov a protirečení (o.i. na jednej strane odvolateľ tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť
sa k vyjadreniu žalovaného, na druhej strane tvrdí, že okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre

zmeškanie, pretože žalovaný sa napriek výzve súdu a doručenému návrhu k veci nevyjadril, ďalej
namietal,žeokresnýsúdnerozhodolopodanomnávrhunaprerušeniekonanianapriektomu,žeokresný
súd osobitným uznesením č.k. 10C/108/2012-57 zo dňa 17.12.2013 o tomto návrhu rozhodol, ktoré
uznesenie bolo na základe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/268/2014-76 zo
dňa 27.02.2014 potvrdené). Žalobca pripisuje súdu závery, ktoré tento v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia nevyslovil.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,
ako aj predchádzajúce konanie, vrátane napadnutého rozsudku. V plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne odkazuje.
Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré

aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny, pretože
žalobca nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v sporných exekučných
konaniach. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) sa pri
posudzovaní veci krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného

súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolaciu námietku, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nepovažuje odvolací súd za
dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca

na argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý ako exekučný súd svojím nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že
dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,
v ktorej je žalovaným súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napr. uznesenie NS SR sp.
zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že

vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v inej
právnejvecizaložilzodpovednosťžalovanéhozamajetkovúškoduanemajetkovúujmu(napr.uznesenie
NS SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na uznesenie NS SR z 23.06.2013
sp. zn. 7Cdo/141/2013, podľa ktorého: „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá

sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento
sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31.05.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Dôvodom
na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojím
nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú
ujmu v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z.“ Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax v ČR

pri zhodnej právnej úprave (napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 31Nd/209/2009 zverejnené pod č. 65/2010
Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenia nadriadeného súdu rozhodujúceho
o námietke zaujatosti (14NcC/491/2012-8 zo dňa 17.10.2012 a 43NcC/279/2012 zo dňa 10.10.2012)

boli účastníkom riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní
neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania
v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne

konanie, je tiež nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie okresný súd doručil
právnemu zástupcovi žalobcu riadne a včas, s poskytnutím 5-dňovej zákonnej lehoty na prípravu na
pojednávanie. Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu boli
splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom
nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred

súdom nedošlo ani v procese dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní
v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však okrem oboznámenia s návrhmi
(žalobami) a písomnými podaniami účastníkov konania pozostávalo len z oboznámenia sa s listinami
z exekučných spisov, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v návrhoch na začatiekonania. Žalobca bol účastníkom uvedených exekučných konaní a obsah exekučných spisov mu
je ako účastníkovi konania nepochybne známy. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Žalobcovi
boli doručené vyjadrenia žalovaného k žalobnému návrhu, pričom mal dostatok času pred súdnym

pojednávaním oboznámiť sa so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalovaného. Zákonným postupom
okresného súdu nemožno dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, k odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci

samej rozhodnúť o žalobcom podanom návrhu na prerušenie konania, túto námietku odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že o návrhu žalobcu rozhodol okresný súd
osobitným uznesením č.k. 10C/108/2012-57 zo dňa 17.12.2013 tak, že návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol. Predmetné rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
16Co/268/2014-79 zo dňa 27.02.2014. Z uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka nekorešponduje
s obsahom súdneho spisu, keďže až po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalobcu

na prerušenie konania bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 02.06.2014, predvolanie na
pojednávanie okresný súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu i žalovanému riadne a včas, žalobca
pred týmto pojednávaním nepožiadal o jeho odročenie, ani nedoručil súdu ďalší návrh na prerušenie
konania.

Odvolací súd poukazuje na to, že rovnako s obsahom spisu nekorešponduje odvolacia námietka
týkajúca sa žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, keď v odvolaní argumentuje, že je
potrebné zisťovať moment skutočného doručenia riadneho poverenia, resp. rozhodnutia o žiadosti na
vydanie poverenia. V prejednávanom prípade sa nejedná o žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup
spočívajúci v nerozhodnutí o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,

resp. nerozhodnutím o takejto žiadosti o vydanie poverenia v zákonnej lehote, zo žalôb vyplýva, že
žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.

Žalobca v odvolaní namietal záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, pričom trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací
súd poukazuje na to, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil, na uvedený prípad správne
aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z., pričom po vykonaní dôkazu oboznámením sa s
predmetnými exekučnými spismi dospel k záveru, že nedošlo k namietanému nesprávnemu úradnému
postupu a zo strany žalobcu boli žaloby podané bezdôvodne. Aj keď exekučný súd o zmene súdneho

exekútora nerozhodol do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na jeho zmenu, dĺžka exekučného
konania od žiadosti o zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia o tejto zmene nie je takej povahy,
aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a to aj vzhľadom na úkony exekučného súdu vykonávané po doručení návrhov na zmenu
súdneho exekútora (výzvy adresované súdnemu exekútorovi). Prvostupňový súd správne dospel k

záveru, že nešlo o nesprávny úradný postup spočívajúci podľa tvrdení žalobcu v existencii prieťahov
v predmetnom exekučnom konaní ako jedného z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navyše je potrebné zdôrazniť, že z judikatúry
Ústavného súdu SR vyplýva, že nie každý zistený prieťah v konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 Ústavy SR

(I.ÚS 48/03, III.ÚS 59/05). Či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa zohľadňujú 4 základné kritériá, a to právna a faktická
zložitosť veci, správanie sa účastníkov súdneho konania, postup samotného súdu a význam veci pre
účastníka. V tomto prípade je významná skutočnosť, že navrhovateľ pred okresným súdom inicioval
značne vysoký počet exekučných konaní. Aj keď zaťaženosť súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých

musí zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti za zbytočné prieťahy
v konaní, je však nevyhnutné k tomuto faktu prihliadnuť a to vo vzťahu ku kritériám posudzovania
prieťahov, ako aj v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť všeobecného súdu vysporiadať
sa s veľkým množstvo podaní žalobcu zvyšuje faktickú zložitosť veci z dôvodov, ktoré vyplývajú
zo správania žalobcu. V takýchto prípadoch je možné aj z ústavného hľadiska akceptovať relatívne

dlhšiu dobu trvania konania. Povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi žalobcu
sa tak nevyhnutne dostáva do konkurencie s povinnosťou z tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu
bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred
dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu (II.ÚS 64/97). Zároveň treba poukázať na to, že zbytočnéprieťahy v konaní je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na zákonne
ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu súdu. Jej nedodržanie automaticky nevyvoláva
porušenie základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Odvolací súd vo vzťahu k namietaným

lehotámprvostupňovýmsúdompoukazujenarozhodnutieÚstavnéhosúduSRII.ÚS245/2013-17,IV.ÚS
606/2012-20, keď ústavný súd konštatoval, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu, keď je známe,
že navrhovateľ zaťažil prvostupňový súd resp. súdy veľkým počtom podaní, musel počítať s určitými
technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti
či návrhu bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom. Odvolací súd uvádza, že ohľadne žalobcom

tvrdenýchprieťahovsaneviedložiadnedisciplinárnekonanie,neriešilasasťažnosťnaprieťahyvkonaní,
ani nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z. v znení úč. od 01.01.2013 by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie žalobcom
uplatnených nárokov. V namietanej veci nešlo o neodôvodnenú nečinnosť všeobecného súdu, keď
nedodržanie zákonnej lehoty bolo priamo podmienené a spôsobené aj činnosťou žalobcu. Práve táto
okolnosť je tou, ktorá vyvracia záver žalobcu, že súd konal s prieťahmi. Práve naopak, súd musel konať

koordinovane a sústredene aj vzhľadom na množstvo podaní žalobcu, keď vo všetkých veciach vzniesol
námietku zaujatosti sudcov okresného súdu, o ktorých musel nadriadený súd rozhodnúť v zákonnej
lehote (10 dní), pričom námietky boli smerované voči všetkým súdom v obvode Krajského súdu Banská
Bystrica. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že súd sa dopustil
viacerých omylov ohľadne namietaných lehôt, odvolací súd konštatuje, že žalobca namietal v odvolaní

lehoty vo vzťahu k vydaniu rozhodnutia o poverení, resp. zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ktorá
námietka je zmätočná, resp. irelevantná, keďže v tejto veci sa tak, ako je už vyššie uvedené, domáhal
podanými žalobami odškodnenia v dôsledku nedodržania lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora.

Žalobca napokon v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Túto námietku
rovnako odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v odvolaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci -
nesprávny úradný postup exekučného súdu. Keďže už nesplnenie čo len jednej z viacerých podmienok

zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má za následok zamietnutie žaloby, v
súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo preto potrebné, aby sa okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku osobitne a podrobne zaoberal splnením ďalších podmienok zodpovednosti za
škodu. Táto skutočnosť preto nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik
nemal odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu. Odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.