Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11P/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915200767
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6915200767.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletých detí: J. P., V..

XX.XX.XXXX D. J. P., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, deti rodičov - matky: D. X., V.. XX.XX.XXXX, B. P.
Q. XXX a otca: - J. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. I. T. XXX o návrhu matky na zverenie maloletých detí do
jej osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd mal. J. P., V.. XX.XX.XXXX a J. P., V.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti
matky D. X., V.. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec - J. P., V.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletých detí J. P. D. J. P. výživné na
každé dieťa mesačne vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V podanom návrhu žiadala matka, aby súd zveril mal. J. P., V.. XX.XX.XXXX D. J. P., V.. XX.XX.XXXX
do jej osobnej starostlivosti a otec aby bol povinný prispievať na ich výživnou na každé dieťa mesačne

sumou po 30% zo sumy životného mimina na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 20.-eho dňa toho
ktorého mesiaca.

Na pojednávaní otec uviedol, že s návrhom matky súhlasí a keďže je nezamestnaný, bol ochotný platiť
na výživu detí len výživné v minimálnej výške.

Kolízny opatrovník súhlasil s návrhmi rodičov.

Okrem výsluchu účastníkov bolo vykonané dokazovanie a prečítaním rodných listov maloletých detí,
potvrdení oboch rodičov, pričom bolo zistené, že zo vzťahu D. X. D. J. P. sa narodili dve maloleté deti J.
P., V.. XX.XX.XXXX D. J. P., V.. XX.XX.XXXX, o ktoré sa od ich narodenia výlučne stará matka. Rodičia
spoločnú domácnosť nevedú, obaja sú nezamestnaní.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.Podľa § 62 Zákona o rodine
ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné sa samé živiť;

ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť;
ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine
ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo

schváli ich dohodu o výške výživného;
ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine
ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie.;
ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 Zákona o rodine

ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa;
ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia
vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ustanovenia § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 zákona č. 601/2003 Z.z. spoločne, sa
považuje suma 69,040 eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V zmysle § 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v § 2 upravia vždy k 01. júlu bežného kalendárneho

roka. Od 01.07.2013 bola v zmysle uvedeného zákona upravená výška životného minima na sumu 90,42
eur mesačne, a preto minimálna vyživovacia povinnosť je v sume 27,13 eur mesačne (30% zo sumy
90,42 eur).

Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima, v nadväznosti na túto zmenu sa

zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť
výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené
dieťa podľa zákona o životnom minime.

Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu a citovaným zákonným ustanoveniam boli obe deti

zverené do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok
a otcovi bola uložená povinnosť platiť na ich výživu minimálne výživné, keďže je nezamestnaný.O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného