Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111010594
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111010594.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. novembra 2013 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija, v trestnej
veci obžalovaného T. R., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 138 písm. a/ Tr.zák.,
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.4.2013 sp.zn. 5 T
36/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný T. R. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby
prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice I pre skutky, ktoré mal spáchať tak, že

- v W.Š. v presne nezistenom čase v dňoch 23.9.2010 až 24.9.2010 na rôznych miestach po tom, čo si

od neho v neskorých nočných hodinách dňa 22.9.2010 požičal U. V. sumu 10,- € na nákup pohonných
hmôt, ktorú mu aj dňa 23.9.2010 vrátil formou telefónneho kreditu, niekoľkokrát pod vplyvom omamnej
látky osobne kontaktoval U. V. na miestach, o ktorých vedel, že sa na nich zdržiava, taktiež aj telefonicky
a požadoval od neho ako odplatu vyplatenie ďalších 150,- € za to, že sa mu hneď na druhý deň po
poskytnutí pôžičky neozval, slovne a vulgárne sa U. V. vyhrážal, že mu prestrelí kolená, ak mu peniaze
nedonesie, kedy

- dňa 23.9.2010 v neskorých večerných hodinách si počkal na U. V. pred jeho blokom na ul. Č. č. X v
W., kde naňho kričal, slovne sa mu vyhrážal, následne obaja nastúpili do motorového vozidla zn. VW
L. EČ: W. XXX K., kde na zadnom sedadle opakoval poškodenému slovné vyhrážky, že mu prestrelí
kolená, zároveň aj vytiahol krátku strelnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ zn. BBM, kalibru 9 mm K, výr. č.
N017231, odtiahol ju a priložil mu ju hlavňou na jeho ľavé stehno, ako aj

- v priebehu dňa 24.9.2010 po predchádzajúcom telefonáte sa opätovne stretol so U. V. na sídlisku T. pri
OC X. v W., taktiež na ul. Č. v W. a tiež aj počas cesty autobusom č. XX so Sídliska Ť. v W. smerom do
mesta, kde opätovne od neho žiadal peniaze, bol agresívny a vyhrážal sa mu, že mu prestrelí kolená,
že ho položí na vozíček a že jeho prvá cesta bude do nemocnice, načo z obavy o svoj život mu U. V.
prisľúbil požadované peniaze, že treba pre ne ísť k G., pred „W. pod orechom“, kde po príchode na
uvedené miesto bol zadržaný privolanou policajnou hliadkou,

v ktorom prokurátor vidí pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 138 písm.
a/ Tr.zák., pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že pre uznanie viny obžalovaného existovala celá rada
dôkazov, najmä výsluch poškodeného, s ktorým sa však okresný súd dostatočne vyrovnal.Poškodený U. V. od počiatku usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutku, konkretizoval slovné
vyhrážky, pričom ich hrozbu zdôraznil použitím zbrane - plynovej pištole. Zbraň bola vydaná otcom

obžalovaného.

Ajkeďsamotnýpoškodenýsavyjadril,ževýzvy„zabijemťa,rozkopemťa“apodsúčastévpartiimladých
ľudí, z konania obžalovaného pociťoval strach.

Obžalovaný sa choval ako nenormálny.

Analýzou vzorky moču bolo preukázané, že obžalovaný bol pod vplyvom psychotropných látok a bola
uňho zistená závislosť na pervitíne.

Poškodený v každej výpovedi uvádzal použitie plynovej pištole, pričom neskôr sa zmienil aj o použití

nožníc, čo len korešponduje s výpoveďou svedka T., ktorý v rukách obžalovaného videl nožnice.

Viacero svedkov počulo určité vyhrážky násilia od obžalovaného, ktoré nevedeli konkretizovať, pričom
ďalšia skupina svedkov žiadne vyhrážky nepočula.

Výpoveď svedka G. P., že obžalovanému dal 100,- € pre poškodeného je nevierohodná, pretože
poškodený pôžičku týchto peňazí sám vylúčil, pretože nebol na to odkázaný, keďže brigádoval u svojho
otca.

Ohľadne okolnosti, za ktorých došlo k pôžičke však existujú značné rozpory.

Výpoveď poškodeného je tiež objektivizovaná zvukovým záznamom telefonátu poškodeného na linku
158.

Je pravdou, že medzi obžalovaným a poškodeným existovala pôžička 10,- €, ktorú poškodený hneď

na druhý deň vrátil formou telefónneho kreditu a napriek tomu obžalovaný opakovane pod vplyvom
omamnej látky hrozbou násilia s použitím pištole opakovane požadoval vrátenie ďalších peňazí. Išlo o
sumu 100,- €, ktoré boli falzifikáty.

K osobe obžalovaného je potrebné uviesť, že v čase spáchania skutku bol nezamestnaný, v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia, v evidencii priestupkov mal viacero záznamov a za rovnaký zločin
bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 16.4.2008 pre skutok, ktorý
spáchal rovnakým spôsobom hrozbou násilia, s cieľom získania peňazí za použitia zbraní - baseballovej
palice a strelnej zbrane. U obžalovaného ide o osobu náchylnú na páchanie trestnej činnosti rovnakého
charakteru.

Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci o ktorom

nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2
ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. okresný súd vyslovil,

ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.Keďže okresný súd svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací
súd vzhľadom na celorozsahovú akceptáciu tohto odôvodnenia poukazuje na jeho vecnosť a správnosť,
pričom zvýrazňuje najmä nasledovné, reagujúc tak, aj na námietky uvádzané v odvolací okresného

prokurátora.

Aj zo zistení krajského súdu totiž vyplýva, že obžalovaný kategoricky oprel spáchanie skutkov, ktoré
sú mu kladené za vinu s tým, že poškodenému viackrát pripomenul, aby mu vrátil peniaze, ktoré mu
požičal avšak nikdy sa mu nevyhrážal.

Poškodený U. V. rozdielne vypovedal v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní o podstatných
skutkových okolnostiach.

Vautemalodôjsťkvyhrážkamsnožnicamivruke,pričomvprípravnomkonanísapoškodenýožiadnych
nožniciach nezmienil.

K vyhrážaniu v W. L. C. poškodený v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný nič od neho nežiadal,
pričom na hlavnom pojednávaní už vypovedal, že obžalovaný sa mu vyhrážal, že mu prestrelí kolená
a dá ho na vozík.

Rozdielne sú aj výpovede poškodeného ohľadne vyhrážania na zbraňou v autobuse, kde z úradného
záznamu vyplýva, že poškodený oznámil príslušníkom polície, že obžalovaný sa mu mal vyhrážať so
zbraňou, pričom na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zmenil tak, že obžalovaný sa mu so zbraňou
v ruke nevyhrážal, len pýtal peniaze.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že príslušníci polície svedok L. L., ktorému bolo oznámené, že
došlo k vyhrážaniu sa so zbraňou v autobuse, pri bezpečnostnej prehliadke obžalovaného žiadnu zbraň
nenašiel.

Výpoveď poškodeného však nepotvrdili ani svedkovia C. Y., P. T., T. V., U. V.. Svedok H. J., ktorý bol

prítomný pri jazde v autobuse zbraň u obžalovaného nevidel a k žiadnemu vyhrážaniu sa zo strany
obžalovaného sa nevedel vyjadriť.

Krajský súd nemá pochybnosť o správnosti zistenia okresného súdu o dôvodnosti postupu podľa § 285
písm. a/ Tr.por., pretože na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané súd nemohol urobiť

jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý ju uvedený v obžalobe.

Podľa § 285 písm. a/ Tr.por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ako vyplýva z podaného odvolania okresným prokurátorom, tento nenamieta rozsah, resp. neúplnosť
vykonaných dôkazov, ale len správnosť ich vyhodnotenia okresným súdom.

V zmysle ustálenej súdnej praxe - judikatúry Najvyššieho súdu SR, pokiaľ súd postupuje pri hodnotení
vykonaných dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., t.j. hodnotí ich podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
a urobí logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže ani odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len
preto,žesámnazákladesvojhopresvedčeniahodnotítieistédôkazysinýmidoúvahypredchádzajúcimi
závermi.

Na základe vyššie uvedeného, ale aj ostatných zistení okresného súdu podrobne rozvedených v jeho
rozhodnutí je potom správny záver tohto súdu, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne a
nepochybne nepotvrdili, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Pre uznanie viny podozrenie nestačí. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností preukázaná, čo v tomto prípade nebolo.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.