Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2011

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/5/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108010023
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2011:4108010023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitravsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.LenkyKováčovejaprísediacichPetra

Havalu a Jordany Kenčevovej v trestnej veci obžalovaného N. U. a spol. pre trestný čin neodvedenia
dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do
31.12.2005 a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.12.2011 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1./ N. U., nar.XX.XX.XXXX v U., bytom U., H. XX,
2./ V.. C. M., nar.XX.XX.XXXX v I., trvale bytom T., P. T. č. XXX/XXX,
3./ I. Y., nar.XX.XX.XXXX v F. I., trvale bytom T., X. č.XXXX/X

sa uznávajú vinnými, že

v bode 1.
obžalovaní N. U., V.. C. M. Z. I. Y.
od 01.01.2002 do 31.10.2002 I. Y. v mene spoločnosti GTS s.r.o. Tranovského 22, Bratislava, IČO: 31
320 295 napriek tomu, že nedodal ani neodovzdal na prepravu vysokotlakové prieduchové filtre v počte

153 145 ks v cene spolu 65 475 047,- Sk (2 173 373,40 eura), zabezpečil vystavenie účtovných dokladov
preukazujúcich ich dodanie spoločnosti Nivos s.r.o., Akademická 2, Nitra, IČO: 31 450 091, pričom
V.. C. M., konateľ spoločnosti Nivos s.r.o., ktorá spoločnosť bola štvrťročným platcom dane z pridanej
hodnoty, vystavil v rozpore so skutočnosťou účtovné doklady preukazujúce dodanie vysokotlakových
prieduchových filtrov v počte 153 145 ks v cene spolu 65 475 047,- Sk (2 173 373,40 eura) spoločnosti
Letka Slovakia s.r.o., Novozámocká 361, Nitra, IČO: 36 309 974, mesačného platcu dane z pridanej
hodnoty, ktorej konateľ N. U. tieto účtovné doklady po vzájomnej dohode s I. Y. zahrnul do účtovníctva a
v daňovom priznaní za mesiace január až október 2002, ktoré daňové priznania N. U. podal správcovi

dane - Daňovému úradu Nitra I. a napriek tomu, že neboli naplnené zákonné podmienky na odpočítanie
dane podľa zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na úkor
Slovenskej republiky neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške
7 879 741,- Sk (261 559,48 eura),

v bode 2
obžalovaný I. Y.

napriek tomu, že Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 2T/25/2007 zo dňa 05.09.2007, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 05.09.2007 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu v trvaní 2,5 (dva a pol roka), dňa 24.04.2009 o 15.30 hod. na Štefánikovej ulici v Nitre
viedol motorové vozidlo tov. zn. Jeep Comander, EČ: T.-XXX J., pričom bol zastavený a kontrolovaný
hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ v Nitre

teda:

v bode 1.
obžalovaný N. U.neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť
sebe a inému neoprávnený prospech,
obžalovaný V.. C. M.

úmyselne poskytol inému pomoc zadovážením prostriedkov na neoprávnené uplatnenie nároku na
vrátenie dane z pridanej hodnoty vo veľkom rozsahu v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech,
obžalovaný I. Y.
zosnoval a riadil neoprávnené uplatňovanie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo veľkom
rozsahu v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,

v bode 2.
obžalovaný I. Y.
marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti,

tým spáchali:
v bode 1.
obžalovaný N. U.
trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. účinného do 31.12.2005,

obžalovaný V.. C. M.
účasť na trestnom čine neodvedenia dane a poistného vo forme pomoci podľa § 10 odsek 1 písmeno c)
k § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005,
obžalovaný I. Y.
účasť na trestnom čine neodvedenia dane a poistného vo forme organizátorstva podľa § 10 odsek 1

písmeno a) k § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005,

v bode 2.
obžalovaný I. Y.
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Za to im súd ukladá:
Obžalovanému N. U.

Podľa § 148a odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 s použitím § 40 odsek
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 mu súd
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 mu určuje skúšobnú

dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Obžalovanému V.. C. M.
Podľa § 148a odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 s použitím § 40 odsek
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 mu súd
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 mu určuje skúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Obžalovanému I. Y.
Za skutok v bode 1:
Podľa § 148a odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody
v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 39a odsek 2 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 ho súd

zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Za skutok v bode 2:Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
v cestnej premávke akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp.zn.1 Pv 649/2005 prejednal súd trestnú vec proti

obžalovanému N. U. a spol. a na hlavných pojednávaniach vykonal ku skutku pod bodom 1. dokazovanie
vypočutím obžalovaných N. U., V.. C. M. a I. Y., vypočutím znalkyne V.. J. T., vypočutím svedkov V.. I.
Y., V.. V. N., V.. N. N., K. F., V.. C. C., C. C., V.. C. R., V.. I. H., V.. N. G., D. H. rod. H., N. Y., prečítaním
výpovede svedka I. W., prečítaním znaleckého posudku I.. D. a I.. Y., prečítaním listinných dôkazov ako
aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu ako i pripojených spisov Okresného súdu Bratislava I. sp.zn.2T

25/2007 a Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.1T 239/2008.

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp.zn.4 Pv 387/2009 prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanému I. Y., potom ako bola predmetná vec spojená na spoločné konanie. Ku skutku uvedenom
v tejto obžalobe kvalifikovanom ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 odsek 1

písmeno d) Trestného zákona sa obžalovaný priznal, urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku, preto mu súd podľa ustanovenia § 257 odsek 4 Trestného poriadku
položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré odpovedal
kladne.Následnebolvzmysle§257odsek5TrestnéhoporiadkudotazovanýOkresnýprokurátorvNitre,
ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie podľa § 257 odsek 6 Trestného

poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného z dôvodu, že vyhlásenie o vine je v zhode s vykonaným
dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného I. Y. boli
naplnené v tomto skutku všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k tomuto skutku
iba čo do výroku o treste.

Obžalovaný N. U. na hlavom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý sa mu v
obžalobe kladie za vinu, v r.2001 ho oslovil obžalovaný Y. a rokovali o obchode s filtrami, ktoré vedel Y.
zabezpečiť. Dohodli sa na podmienkach a obchod sa začal realizovať. Väčšinou rokoval s Y., dva - tri
krát aj s M.. Y. mal plnú moc od firmy GTS, stretol sa s p. H., ktorý vedel tieto filtre predať ďalej do Ruska,

no ani Y. ani H. mu nechceli týchto kupcov predstaviť. Obchody najskôr normálne fungovali, všetko
bolo zaúčtované v účtovníctve, potom ho Y. obchádzal a nevedel sa s ním nakontaktovať. Samotný
predmet obchodu ani poriadne nevidel. K prečítanej výpovede z prípravného konania, kde podrobne a
chronologicky popísal skutok tak ako je uvedený v obžalobe, uviedol, že toto si vymyslel, lebo sa na Y.
hneval. Tovar bol vraj riadne dodaný a bol uskladnený v sklade Y..

Obžalovaný V.. C. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že Y. prišiel, že potrebuje prefinancovať jeden
projekt a chcel si požičať peniaze, čo on nechcel, no dohodli sa, že sa obchod vykoná cez túto firmu.
Y. mal tovar v sklade, bol ho zbežne pozrieť a až neskôr zistil, že tovar sa predáva U.. Priniesol všetky
účtovné doklady, prvá daňová kontrola prebehla bez problémov, nerobili fyzickú previerku, potom však

zistili, že firmu Nivos nepotrebujú a obchádzali ju. Nikdy nezistil, že by bol obchod iba fingovaný. Jeho
firma to nakupovala od spoločnosti GTS, ktorú zastupoval Y., spolupráca trvala asi pol až trištvrte
roka, podával daňové priznania, nikdy v súvislosti s týmto obchodom nikoho nesplnomocnil. Účtovné
dokumenty v tomto obchode vystavoval za Nivos Y. aj keď pri daňovej kontrole tvrdil, že ich vystavoval
on sám. Y. mu priniesol vždy faktúry a peniaze, všetko zdanil a zaúčtoval, mal vedomosť o týchto

obchodoch. Mesačný zisk bol asi XX - 60 tisíc korún.

Obžalovaný I. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, zabezpečoval iba tovar a kontakt
s oboma stranami, lebo chcel zarobiť na oboch stranách. Predmetom obchodovania bol materiál na
výrobu filtrov, ktorý on nakupoval od zahraničných partnerov, ktorý hľadali na Slovensku odbyt, a ktorýzabezpečil U.. Obchod bol medzi spoločnosť GTS a Nivos, za spoločnosť GTS konal on, jednalo sa o
obchod v objeme niekoľkých miliónov Slovenských korún. Od Nivos
išiel tovar U., tento si ho chodil preberať do skladu, za tovar dostal zaplatené. Prepravu zabezpečoval

U.. Doklady o nákupe tovaru od zahraničných partnerov z Ázie nemá, s obžalovaným U. nemal žiadne
konflikty.

Znalkyňa V.. J.W. T., z odvetvia ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a
peňažníctvo podala znalecký posudok a uviedla, že na základe účtovných dokladov spoločnosti Letka

Slovakia s.r.o. za rok 2002, s výnimkou mesiaca október 2002, kontrolovala každý účtovný doklad
v nadväznosti na vstup a výstup, čo sa týka daní. Spoločnosť za obdobie za r. 2002 vykázala
nárok na vrátenie DPH celkovo vo výške 6.853.627,- Sk, avšak po kontrole účtovných dokladov
zistila, že k takejto sume nie sú v účtovníctve zahrnuté doklady. V účtovníctve chýbali doklady v
takto uplatnenej výške daňového odpočtu a v takejto sume to nebolo ani v účtovníctve zaúčtované.
Najväčším dodávateľom spoločnosti Letka bola spoločnosť Nivos, s.r.o., pričom sa jednalo o dodávku

vysokotlakových pneufiltrov spolu v hodnote 38.000.000,- Sk za 88.855 kusov. Keď odpočítala zo
všetkých dodávok dodávky spoločnosti Nivos na základe predložených účtovných dokladov a daňových
priznaní, zistila, že nadmerný odpočet nemal byť vo výške 6.000.000,- Sk, ale iba vo výške 3.869.086,-
Sk. Daňový úrad vyplatil spoločnosti Letka nadmerný odpočet podľa bankových výpisov za mesiace
január až júl 2002 vo výške 6.674.434,- Sk. Okrem spoločnosti Nivos, ako dodávateľskej spoločnosti,

boli vstupy iba za prenájom, energie, drobné prepravy, teda jednalo sa o drobné služby a nie tovar. Na
základe mesačných daňových priznaní na DPH bolo zistené, že tieto dodávky boli fiktívne vykázané,
nakoľko neboli predložené k nim doklady. Daňové úrady robili priebežne náhodne vo firmách miestne
zisťovania za obdobie príslušného mesiaca. Chýbajú doklady o tom, že firma Letka tovar dostala,
tento ani nezaúčtovala a nezaplatila. Neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet za tovar dodaný od

spoločnosti Nivos vo výške 2.849.976,- Sk je iba za obdobie január - marec a máj - september 2002. V
prípade, že by sa plnenie spoločnosti Marvel Internacional vo výške 15.241.176,- Sk v mesiaci november
2002neuskutočnilo,vychádzajúczvýpovedeštatutáraspoločnosti,malibynavstupenadmernýodpočet
vo výške 2.800.000,- Sk namiesto 1.500,- Sk.

Svedok V.. I. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol majiteľom a konateľom spoločnosti GTS od
novembra2001dozačiatkuroku2003.Vr.2001sastretolsY.,povedalmu,žebychcelpodnikaťvoblasti
maklérstva. Nemal finančné prostriedky a obžalovaný Y. mu sprostredkoval túto spoločnosť. Stal sa jej
výlučnýmmajiteľom,pričomprepisprebeholkoncomr.2001,všetkozariadilY..PotomodišieldoAnglicka
avrátilsavaprílialebomáji2002.Malproblémsadostaťkúčtovnejevidenciispoločnostiapretopožiadal

Y., aby bola firma odpredaná. Predaj firmy prebehol v podstate tak isto, ako keď ho kupoval. Prišiel
k notárovi na pokyn Y., podpísal papiere a firma bola predaná nejakej panej do Trenčianskych Teplíc.
Žiadny tovar v mene spoločnosti nepredával ani neposkytoval iné služby, o obchodoch spoločnosti sa
dozvedel až po odpredaji firmy od vyšetrovateľa. Obžalovanému Y. dal splnomocnenie na konanie v
mene spoločnosti.

Svedkyňa V.. V. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na daňovom úrade a vykonávala
daňovú kontrolu spoločnosti Letka za mesiace január - marec, máj - september, november - december
2002. Spoločnosť si uplatnila nadmerný odpočet, ktorý nebol uznaný, lebo nebolo preukázané, že sa
uskutočnilo zdaniteľné plnenie, nakoľko nebolo preukázané v zmysle § 20a zákona o DPH, že by

boli plnenia uskutočnené, neboli predložené účtovné doklady, neboli obchody zaplatené a zaúčtované.
S konateľom spoločnosti sa pre jeho vyhýbanie sa daňovej kontrole nikdy nestretla. Obžalovaný
nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení, nekomunikoval s nimi, nepredložil doklady a v takýchto
prípadoch robia daňovú kontrolu pomocou pomôcok.

Svedok V.. N. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na daňovom úrade a vykonával kontrolu
DPH u daňového subjektu Letka Slovakia spolu s kolegom C. za mesiac apríl 2002, dodávateľskou
firmou bola firma Nivos, tam vykonali i miestne zisťovanie u V.. M., ktorý sa vyjadril, že zdaniteľné plnenia
sa uskutočnili a faktúry boli zaúčtované a uhradené, a že daň zaplatí v nasledujúcom štvrťroku. Kontrolu
tovaru nevykonávali.

Svedok V.. C. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s kolegom vykonával daňovú kontrolu DPH
a uplatneného nadmerného odpočtu spoločnosti Letka Slovakia za štvrtý mesiac r. 2002. Postupovali
obvyklým spôsobom, vzali všetky dostupné doklady a na základe toho vykonali kontrolu prezretímdokladov, či všetky doklady na vstupe sú zaúčtované a či tie doklady existujú, či bola daň zaplatená,
od koho bol zakúpený tovar, teda či zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo a po zistení, od koho bol
nakúpený, bolo vykonané tiež miestne zisťovanie od dodávateľa. Spoločnosť Nivos mala doklady na

výstupe zaúčtované, bolo prisľúbené, že v rámci daného zdaňovacieho obdobia bude daň uhradená.
Bola spísaná i zápisnica s predmetným konateľom, ktorý sa vyjadril, že zdaniteľné plnenie bolo
uskutočnené a na základe tohto miestneho zisťovania a predchádzajúceho preverenia účtovných
dokladov bol vypracovaný protokol. Kontrola skončila priznaním nadmerného odpočtu. Fyzickú kontrolu
tovaru nevykonávali.

Svedkyňa K. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v r. 2003 vykonávala daňovú kontrolu spoločnosti
Letka Slovakia. Daňová kontrola prebiehala na základe dokladov, ktoré predložil konateľ spoločnosti.
Jednalo sa o kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie október 2002, iba prevzali doklady a kontrolu
dokončili bez daňového subjektu. Kontrola prebiehala priamo na DÚ, do kontaktu s konateľom už
neprišli. Z výsledkov kontroly bolo zistené, že bol porušený § 20/1 Zákona č. 289/1995 Zb. o DPH

tým, že daňový subjekt nepreukázal uskutočnené zdaniteľné plnenie a prijatie zdaniteľného plnenia,
pneufiltrov od spoločnosti Nivos, ktoré jednotlivé faktúry sú vymenované v protokole a nepreukázal
predaj tovaru, ako uvádzal v liste zo dňa 25.11.2002 a porušil i ustanovenie § 20 odsek 2 písmeno d)
zákona č. 289/95 Zb. tým, že nepreukázal dodávateľské faktúry spol. Nivos vo výške 2.989.080,- Sk, to
znamená, že požadoval vrátiť nadmerný odpočet vo výške 2.788.136,- Sk. Tento mu nebol vyplatený.

Kontrola prebehla riadne, nie podľa pomôcok, mali k dispozícii doklady i zo spoločnosti Letka Slovakia
i dodávateľskej spoločnosti Nivos. Chýbali všetky dodávateľské faktúry od spoločnosti Nivos. Fyzická
kontrola tovaru sa nevykonávala.

Svedok C. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nepozná firmu Letka Slovakia, neprišiel s ňou do

kontaktu. V spoločnosti Nivos je spoločníkom. M. prestal byť konateľom na jeseň 2003. V r. 2004 všetko
účtovníctvo odovzdal polícii, všetky obchody robil konateľ p. M., ktorý mal neobmedzené právomoci a
nevedel sa vyjadriť, čo ten robil. Nemal prehľad o konkrétnych obchodoch.

Svedok V.. C. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol spoločníkom spoločnosti GTS, ktorú chceli
predať. Konateľka prišla s tým, že všetko je vybavené, išli to k notárovi podpísať. Nevedel sa vyjadriť
k odovzdaniu účtovníctva.

Svedkyňa V.. I. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do 01.10.2001 pôsobila ako konateľka GTS.

Predali svoj obchodný podiel v októbri 2001 spoločnosti, ktorá za nimi chodila, bola v spojení s I. W.,
dohodli sa na zmluve o prevode obchodného podielu. Predali ju V.. I. Y., ale všetku činnosť ohľadne
predaja vykonával I. W.. Účtovnú evidenciu odovzdali W., neskôr zistila, že neboli vykonané zmeny v
obchodnom registri.

Svedok V.. N. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonával účtovníctvo pre spoločnosť Letka
Slovakia, on to fyzicky neúčtoval, mali to na starosti jeho zamestnanci. Nevie nič o nadmernom odpočte
tejto spoločnosti. V prípravnom konaní sa vyjadril, že pre túto spoločnosť viedol účtovníctvo aj predtým
ako bol konateľom U., ako sa stal konateľom U., mu v r. 2002 pani H., ktorá viedla účtovníctvo povedala,
že konateľ nenosí všetky podklady, preto spísal s konateľom prehlásenia o chýbajúcich dokladoch.

Účtovníctvo bolo ukončené, lebo konateľ spoločnosti prestal platiť a komunikovať.

Svedkyňa D. H., rod. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala v účtovnej kancelárii, kde viedli
účtovníctvo externým firmám, jedna firma bola Letka Slovakia pána U., fungovalo to na tom systéme, že
on priniesol doklady potrebné k zaúčtovaniu, a ona to zaúčtovala, bolo to v r. 2001-2002. V prípravnom

konaní sa vyjadrila, že v r.2002 U. prestal nosiť účtovné doklady, boli s ním problémy, lebo časť dokladov
nosil a časť nie, čo riešil majiteľ firmy p. G. tak, že s ním spísal prehlásenia.

Svedok N. Y.Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku nemá žiadnu vedomosť, pozná
obžalovaného U., boli v obchodnom styku v r. 2002, jednalo sa o dodávanie výrokov, mal im niečo

dodávať, nedodal a ak dodal, nebolo to v požadovanej kvalite, a chceli odstúpiť od zmluvy. Nakoniec
prestal pán U. a firma Letka Slovakia s nimi komunikovať, nepreberal ani doporučené zásielky, on
konal za spoločnosť Marvel International, bol spoločníkom aj konateľom. Firma sa neskôr predala. Vprípravnom konaní uviedol, že celú suma, na ktorú znela faktúra od spoločnosti Letka Slovakia vo výške
15.241.176,- Sk vyplatená nebola, vyplatili však nejakú zálohu.

Z prečítanej výpovede svedka I. W. z prípravného konania vyplynulo, že v r.2002 pracoval pre firmu
I. Y. so sídlom v Nitre, ktorá sa zaoberala sprostredkovaním odpredaja firiem, sprostredkovali predaj
niekoľkých firiem a medzi nimi bola i firma GTS. Tento obchod však realizoval p. Y..

Z prečítaného znaleckého posudku znalcov I.. J. D. a I.. Q. Y. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria, ktorý preskúmali duševný stav obžalovaného V.. M. vyplynulo, že netrpel v inkriminovanom
čase žiadnou duševnou poruchou, v súčasnosti trpí úzkostne - depresívnou poruchou. V čase spáchania
skutku boli jeho rozpoznávacie i ovládacie schopnosti plne zachované, duševná porucha, ktorou trpí
dnes nemá žiadny dopad na jeho správanie a konanie, je schopný chápať zmysel trestného konania.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a rozhodol tak, že uznal obžalovaných
N. U., V.. C. M. a I. Y.Z. vinnými zo skutku v zmysle obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp.zn.1Pv
649/2005 čiastočne upravenej podľa vykonaného dokazovania, nakoľko bolo dostatočným spôsobom
a bez pochybností preukázané, že skutok sa stal, tento je trestným činom, a že tento spáchal práve

obžalovaný N. U., ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného
činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č.140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005, tak po stránke subjektívnej aj objektívnej, pretože za pomoci obžalovaného
V.. C. M. a na pokyny obžalovaného I. Y. neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie
dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech, hoci vedel, že

obchod, z ktorého si uplatnil nárok na vrátenie DPH sa v skutočnosti nerealizoval. Rovnako bolo
preukázané, že obžalovaný V.. C. M. úmyselne poskytol obžalovanému N. U. pomoc zadovážením
účtovných dokladov na neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo veľkom
rozsahu v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona

č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 vo forme účastníctva - pomoci podľa § 10 odsek 1 písmeno
c) Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005. Taktiež bolo vykonaným dokazovaním
preukázané, že obžalovaný I. Y. zosnoval a riadil neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane z
pridanej hodnoty vo veľkom rozsahu v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech, čím
naplnil všetky znaky subjektívnej i objektívnej stránky trestného činu neodvedenia dane a poistného

podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 vo forme
účastníctva - organizátorstva podľa § 10 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného
do 31.12.2005.
Súd s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 1 Trestného zákona č.300/2005Z.z. v znení neskorších
právnych predpisov ako i § 16 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2005

aplikoval Trestný zákon č.140/1961Zb. účinný ku dňu 31.12.2005, t.j. posudzoval trestnosť činu podľa
zákona účinného v čase spáchania skutku, nakoľko neskoršia právna úprava je pre obžalovaných menej
priaznivá, najmä s poukazom na trestné sadzby za prejednávaný skutok.

Súd upravil skutok uvedený v obžalobe v zmysle vykonaného dokazovania najmä pokiaľ ide o časové

obdobie spáchania skutku, ktoré bolo upravené s ohľadom na výsledky daňových kontrol a závery
znaleckého dokazovania V.. T., kde bolo zistené, že nadmerný odpočet bol uplatňovaný za mesiace
január až október 2002. Súčasne bol upravený počet vysokotlakových prieduchových filtrov, ktorý mal
byť predmetom fiktívneho obchodovania a tým i celková cena objemu fiktívnych obchodov, kde súd
poukazuje na to, že nesprávne bolo v obžalobe uvedené menšie množstvo filtrov v počte 117 645 ks,

no v skutočnosti sa jednalo o 153 145 ks, keďže v počte kusov uvádzanom prokurátorom v obžalobe
neboli zahrnuté filtre, ktoré boli uvedené v dokladoch za mesiac apríl a október 2002, ku ktorým sa V.. T.
nevyjadrovala vo svojom znaleckom posudku, keďže účtovné doklady za tieto mesiace boli predmetom
daňovej kontroly, ona ich nemala k dispozícii, a ktoré kusy vyplývajú z faktúr spoločnosti GTS spoločnosti
Nivos (čl.42-59 spisu) ako i záverov daňových kontrol. V nadväznosti na úpravu v počte kusov bolo

potrebné následne upraviť aj celkovú cenu za tieto filtre na sumu 65.475.047,-Sk ako i konečnú výšku
neoprávnene uplatneného nadmerného odpočtu, ktorý bol v zmysle znaleckého dokazovania V.. T. za
mesiace január až marec 2002 a mesiace máj až september 2002 spolu v sume 2.849.976,-Sk, zamesiac apríl 2002 podľa záverov daňovej kontroly vo výške 2.241.629,-Sk a za mesiac október 2002
podľa výsledkov daňovej kontroly vo výške 2.788.136,-Sk, t.j. spolu vo výške 7.879.741,-Sk.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní popierali svoju vinu v celom rozsahu. Obžalovaný U. sa bránil,
že výpoveď, ktorú urobil v prípravnom konaní si vymyslel, lebo sa hneval na obžalovaného Y., vraj
sa obchody reálne uskutočnili, tovar bol dodaný i zaplatený, rovnako obžalovaný Y. sa bránil tým,
že obchody reálne prebehli, tovar bol zabezpečený, dodaný firme Nivos, ktorá ho následne predala
firme Letka Slovakia, uviedol, že firma Nivos do obchodov vstúpila iba kvôli tomu, aby on zarobil na

oboch stranách a obžalovaný V.. M. sa bránil, že cez firmu Nivos mali byť obchody iba zrealizované, k
zdaniteľnému plneniu došlo, všetko zabezpečoval obžalovaný Y..

Napriek vyššie uvedenej obrane obžalovaných súd po vykonaní a zhodnotení všetkých dôkazov mal
za preukázané, že obžalovaný Y. riadil vykonanie predmetného skutku, ktorým ako splnomocnený
zástupca spoločnosti GTS s.r.o. fiktívne (iba papierovo bez fyzického odovzdania tovaru) predal tovar

- vysokotlakové prieduchové pneufiltre spoločnosti Nivos, ktorá bola štvrťročným platcom DPH, a táto
následne účtovne vykázala predaj tohto tovaru spoločnosti Letka Slovakia, s.r.o., ktorá bola mesačným
platcom DPH, ktorá si následne uplatnila nadmerný odpočet DPH na príslušnom daňovom úrade.
Skutočnosť, že spoločnosť Nivos bola štvrťročným platcom DPH bola v danom prípade významná,
nakoľko počas preverovania daných obchodov daňovým úradom, pri uplatnení nadmerného odpočtu

spoločnosťou Letka Slovakia, počas miestneho zisťovania nemusela spoločnosť Nivos s.r.o. vykázať,
že daň zaplatila, keďže jej ešte plynulo zdaňovacie obdobie.

Obžalovaní sú usvedčovaní z toho skutku vrátane ich postavenia v ňom, t.j. obžalovaný N. U. ako
páchateľ, obžalovaný Y. ako organizátor a obžalovaný V.. M. ako pomocník dôkazmi vykonanými jednak

v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní. Súd poukazuje najmä na výpoveď obžalovaného
U. z prípravného konania, kde podrobne skutok podpísal, uviedol chronologicky jeho priebeh, ako ho
obžalovaný Y. s týmto nápadom a ponukou skutok spáchať oslovil, pričom zabezpečil na tento účel
firmu Nivos, tiež mal zistené ako prebieha konanie pri priznaní nadmerného odpočtu na príslušnom
daňovom úrade ako i ostatné okolnosti významné na to, aby bol nadmerný odpočet vyplatený zo strany

daňového úradu. Pritom sám zorganizoval vec tak, aby nefigurovala jeho osoba pred príslušnými úradmi
a nikto ho so skutkom nespájal, za týmto účelom mal vopred zabezpečenú spoločnosť s ručením
obmedzeným - GTS, ktorú mal oprávnenie vďaka svedkovi Y. zastupovať, a ktorú na neho napísal,
hoci tento nemal záujem byť jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, bez jeho vedomia vykonal
predmetný skutok a vystavoval všetky doklady v mene tejto spoločnosti a vystupoval v jej mene pre

tretími osobami, ako i pred samotným obžalovaným U. a M.. Obžalovaný U. popísal vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní tiež svoj podiel konania na skutku, uviedol ako vystavil účtovné doklady za
spoločnosť Letka Slovakia, ako i jeho jednanie s príslušným daňovým úradom a jeho pracovníkmi a
ako naložil s vyplateným nadmerným odpočtom, uviedol, že neprevzal tovar uvádzaný vo faktúrach
spoločnosti GTS a Nivos. Rovnako opísal i konanie obžalovaného V.. M., s ktorým sa viackrát stretol

ohľadne predmetného skutku, ktorý poskytol pomoc pri páchaní skutku vystavením účtovných dokladov
za spoločnosť Nivos s.r.o., ktorej bol konateľom ako i potvrdením uskutočneného daňové plnenia v
rozpore s realitou pracovníkom daňového úradu počas miestneho zisťovania, v dôsledku čoho bol
následne nadmerný odpočet spoločnosti Letka Slovakia vyplatený.
Obžalovaní sú usvedčovaní i svedeckými výpoveďami svedkov, zamestnancov daňového úradu p.

N., F., C., N., ktorí sa podrobne vyjadrili k priebehu jednotlivých daňových kontrol a k výsledkom ich
zistení. Svedkyňa V.. N. ako i V.. F. zhodne uviedli, že nadmerný odpočet nebol spoločnosti Letka
Slovakia priznaný v dôsledku toho, že zo strany tejto spoločnosti došlo k porušeniu § 20 odsek 1
zákona č.289/1995 Z.z. o DPH, daňový subjekt nepreukázal uskutočnené zdaniteľné plnenie a prijatie
plnenia od spoločnosti Nivos, nepreukázal predaj tovaru a jeho dodanie. Daňový subjekt s daňovým

úradom nespolupracoval a porušil ustanovenie § 20 odsek 2 písmeno d) zákona č. 289/1995 Z.z.
tým, že nepreukázal dodávateľské faktúry spoločnosti Nivos. Svedkovia V.. N. a V.. C. zhodne uviedli,
že vykonávali daňové konanie ohľadne žiadosti spoločnosti letka Slovakia o vyplatenie nadmerného
odpočtu DPH za mesiac apríl 2002, pričom vykonali i mieste zisťovanie u konateľa spoločnosti Nivos
obžalovaného V.. M., ktorý sám uviedol, že k zdaniteľnému plneniu došlo, že tovar bol dodaný, bol

zaplatený a že do konca štvrťroku (nakoľko spoločnosť Nivos bola štvrťročným platcom DPH), bude daň
uhradená, o čom spísali i zápisnicu. Fyzickú kontrolu tovaru nevykonávali. V dôsledku tohto vyjadrenia
obžalovaného M. bol nadmerný odpočet vyplatený spoločnosti Letka Slovakia.Obžalovaný Y. a M. sú nepriamo usvedčovaní i výpoveďou svedkov V.. Y. a C. C., ktorí popreli obranu
týchto obžalovaných, že za spoločnosť v predmetnej veci nič nezabezpečovali a nevystavovali účtovné
doklady, nakoľko z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že tak svedok Y. ako i svedok C. v

mene spoločností GTS a Nivos napriek tomu, že boli riadnymi spoločníkmi týchto spoločností a V.. Y. i
konateľom spoločnosti GTS, za túto nekonali, o predmetnom skutku nemali žiadnu vedomosť a obaja
žili v čase spáchania skutku v zahraničí. Svedok Y. popísal i spôsob nadobudnutia spoločnosti GTS,
ktorú kúpu zabezpečoval obžalovaný Y., on iba podpísal doklady u notára, kde sa dostavil na vyzvanie
obžalovaného Y., sám žiadne peniaze za kúpu tejto spoločnosti predávajúcim nedával, uviedol, že Y. mu

po jeho návrate na územie Slovenskej republiky neumožnil sa dostať k účtovným dokladom spoločnosti
a preto ho požiadal, aby zabezpečil predaj tejto spoločnosti na inú osobu, čo obžalovaný Y. urobil, keď
zabezpečil jej predaj, resp. prevod jeho obchodného podielu na pani U. z Trenčianskych teplíc, ktorá sa
pri podaní vysvetlenia vyjadrila, že táto spoločnosť bola na ňu iba napísaná, za čo dostala od neznámej
osoby peniaze, nič na ňu nevykonávala ( v čase súdneho konania však už nemohla byť vypočutá z
dôvodu jej úmrtia). K spôsobu nadobudnutia obchodných podielov spoločnosti GTS V.. Y. ako i k prevodu

tejto spoločnosti sa vyjadrovali rovnako svedkovia V.. H. a V.. R..
Obžalovaní U. je nepriamo zo skutku usvedčovaný i výpoveďami svedkov V.. G. a H., ktorí vykonávali pre
spoločnosť Letka Slovakia účtovníctvo, a ktorí zhodne uviedli, že s obžalovaným boli problémy, nakoľko
tento im nepredkladal doklady potrebné k zaúčtovaniu, v dôsledku toho bolo medzi ním a svedkom V..
G. podpísaných viacero prehlásení, že prípadnú zodpovednosť

za neúplnosť účtovníctva nesie obžalovaný U.. Ďalej výpoveďou svedka Y. ako bývalého štatutárneho
orgánu spoločnosti Marvel International, ktorá mala od spoločnosti Letka Slovakia odkúpiť tovar
prezentovaný obžalovaným U. ako vysokotlakové prieduchové pneufiltre, ktorý obchod za však

neuskutočnil pre nedodanie požadovaného tovaru napriek poskytnutej zálohe.
V neposlednom rade sú obžalovaní usvedčovaní najmä znaleckým dokazovaním znalkyne V.. T. z
odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorá na základe predložených
účtovných dokladov spoločnosti Letka Slovakia za r.2002 s výnimkou mesiaca október 2002
skontrolovala toto účtovníctvo a zistila zo strany tejto spoločnosti, ktorej štatutárnym orgánom bol

obžalovaný U., porušenie ustanovenia § 20 zákona o DPH. Podľa jej zistení najväčším dodávateľom
tejto spoločnosti bola firma Nivos, pričom dospela k záveru, že spoločnosť Letka Slovakia nemala nárok
na vyplatenie nadmerného odpočtu, ktorí si počas r.2002 na daňovom úrade uplatnila, naopak vznikla jej
daňová povinnosť. Jediný tovar, ktorý spoločnosť Letka Slovakia podľa účtovných dokladov nakupovala
bol práve tovar od spoločnosti Nivos opísaný v účtovných dokladoch ako vysokotlakové prieduchové

pneufiltre, pričom na základe mesačných daňových priznaní zistila, že sa jednalo o fiktívne dodávky
tovaru, chýbali doklady o dodaní tohto tovaru. Zistila neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet za
mesiace január až marec 2002 a mesiace máj až september r.2002 spolu vo výške 2.849.976,-Sk,
pričom spoločnosť si uplatnila neoprávnene nadmerný odpočet i za mesiace apríl a október roku 2002,
ktorý bol vyčíslený daňovými kontrolami za mesiac apríl r.2002 sumou 2.241.629,-Sk a za mesiac

október2002sumou2.788.741,-Sk.Vpísomnevypracovanomznaleckomposudku,naktorýchzáveroch
na hlavnom pojednávaní zotrvala podrobne rozviedla jednotlivé údaje, ako i vyšpecifikovala jednotlivé
účtovné doklady, pričom do celkového počtu kusov tovaru nezahrnula tovar vyúčtovaný za mesiac
október 2002, ktorý ona nepreskúmala, preto súd v skutkovej vete upravil množstvo fiktívne vykázaného
dodaného tovaru aj s prihliadnutím na doklady vystavené za mesiac október 2002 nachádzajúce sa v

spise.

Okrem vyššie uvedených dôkazov sú obžalovaní usvedčovaní i listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise a to najmä výsledkami daňových kontrol a dokladmi daňového úradu (čl.8-24, 93-103, 335 a
nasl.), účtovnými dokladmi spoločnosti Letka Slovakia, faktúrami spoločnosti GTS a Nivos (čl.43-59),

zápisnicou o miestnom zisťovaní spísanou pracovníkmi daňového úradu s obžalovaným M. (čl.65-66),
podaním vysvetlenia p. U. (čl.62-64), úmrtným listom J. U. (čl.1110), účtovnými dokladmi (čl.1133-1213),
správou daňového úradu o vykázaní nadmerných odpočtov spoločnosti Letka Slovakia (čl.1214-1215),
výkazom daňových nedoplatkov (čl.1216-1220), protokolmi o určení dane (čl.1256-1276), výpismi z účtu
spoločnosti Letka Slovakia a dokumentmi z obchodného registra uvedených spoločností.

Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný Y. zabezpečil vystavenie
účtovných dokladov v mene spoločnosti GTS preukazujúcich dodanie vysokotlakových prieduchových
pneufiltrov, ktoré sa v skutočnosti neuskutočnilo, spoločnosti Nivos s.r.o., ktorej konateľom bolobžalovaný V.. M., ktorý vystavil účtovné doklady preukazujúce dodanie týchto pneufiltrov a následne
vystavil účtovné doklady preukazujúce dodanie týchto filtrov, resp. ich predaj spoločnosti Letka Slovakia,
následnenačoobžalovanýU.napriekneprevzatiutohtodeklarovanéhotovarupredložilúčtovnédoklady

na daňovom úrade kde súčasne požiadal o vyplatenie nadmerného odpočtu DPH,

z týchto dôvodov nebolo možné vyhovieť návrhom obhajoby na oslobodenie obžalovaných spod skutku,
ktorý sa im kladie za vinu.

Súd nemal po vykonanom dokazovaní pochybnosti, pre ktoré by mal aplikovať zásadu trestného konania
„in dubio pro reo“, ako navrhovali obžalovaní.
Nebola preukázaná obrana ani jedného obžalovaného, ktorou sa bránili počas súdneho konania
spočívajúca v tvrdení obžalovaného U., že chcel reálne od obžalovaného Y. takýto tovar kupovať a
že ho riadne kúpil a zaplatil zaň peniaze, to nebolo ničím v konaní preukázané a to ani preskúmaním

účtovných dokladov spoločnosti Letka Slovakia, rovnako nebolo preukázané tvrdenie obžalovaného M.,
že za tovar dodaný spoločnosťou GTS, za ktorú vystupoval obžalovaný Y. zaplatil a tovar prevzal, ako ani
jeho obrana, že všetko zabezpečoval Y. a on nevedel, že sa jedná o fingovaný obchod. V tejto súvislosti
súd poukazuje na skutočnosť, že sa malo jednať a časté dodávky a veľké množstvá tovaru vo vysokej
finančnej hodnote v priebehu obdobia trištvrte roka 2002, pričom ani jeden z obžalovaných nepreukázali,

že by reálne obchody prebehli, že by bola vykonaná preprava takéhoto tovaru, kto ju vykonal, akými
vozidlami, kedy, odkiaľ kam bol tovar vyvezený a v konečnom dôsledku kde sa nachádza, nakoľko
nebolo preukázané, že by bol následne spoločnosťou Letka Slovakia predaný. Súdu sa javí krajne
nepravdepodobné, že by sa v prípade reálneho obchodovania tieto osoby takto nezaujímali o skutočnú
osobnú prítomnosť pri dodaní tovaru s poukazom na jeho hodnotu, pri jeho prevzatí, nepreukázali ani

kde vzali peniaze na to, aby mohli predmetný tovar zakúpiť ani obžalovaný Y.Č. odkiaľ mal tovar mať k
dispozícii, t.j. od koho ho kúpil a ako vyplatil kúpnu cenu. Naopak bolo preukázané, že účtovné doklady
všetci obžalovaní za spoločnosti, ktoré zastupovali, napriek nedodaniu tovaru vystavovali, podávali
daňové priznania odporujúce skutočnosti, ani jeden z obžalovaných sa nevedeli vyjadriť ani k množstvu
tovaru, ktorý mal byť predmetom ich vzájomných obchodov ani k jeho cene. Obžalovaný Y. tiež poprel

skutočnosť, že by bol s obžalovaným U. pohnevaný a v nepriateľskom vzťahu v dôsledku ktorého by sa
mu mal mať dôvod obžalovaný U. pomstiť vymyslenou výpoveďou z prípravného konania.

Poukazujúc na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný N. U.,
ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia

dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005, tak po stránke subjektívnej aj objektívnej, ktorý za pomoci obžalovaného V.. C. M. a
na pokyny obžalovaného I. Y. neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z
pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech, hoci vedel, že obchod, z
ktorého si uplatnil nárok na vrátenie DPH sa v skutočnosti nerealizoval. Rovnako bolo preukázané, že

obžalovaný V.. C. M. úmyselne poskytol obžalovanému N. U. pomoc zadovážením účtovných dokladov
na neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo veľkom rozsahu v úmysle
zadovážiť inému neoprávnený prospech, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu
neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č.140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005 vo forme účastníctva - pomoci podľa § 10 odsek 1 písmeno c) Trestného

zákona č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005. Taktiež bolo preukázané, že obžalovaný I. Y. zosnoval
a riadil neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo veľkom rozsahu v úmysle
zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech, čím naplnil všetky znaky subjektívnej i objektívnej
stránky trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona
č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 vo forme účastníctva - organizátorstva podľa § 10 odsek 1

písmeno a) Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005. Právna kvalifikácia skutku je
rovnako správna, nakoľko objektom toho trestného činu je práve neoprávnené uplatňovanie nároku na
vrátenie dane z pridanej hodnoty, čím je chránený záujem štátu na tom, aby tieto nároky boli uplatňované
len v prípade, že sú na to splnené zákonné podmienky a na tom, aby nebol podvodným spôsobom
znižovaný. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý si neoprávnene

na základe tzv. fiktívnych zdaniteľných plnení požaduje od štátu nárok na vrátenie DPH - tzv. nadmerný
odpočet, ktorý je možné žiadať iba v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ ide o
výšku škody, súd musel aplikovať kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto trestného činu podľa odseku
4 §148a Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pričom pri ustálení jej výšky vychádzal jednakz výsledkov znaleckého dokazovania ako i výsledkov daňových kontrol. Súd skúmal a samostatne
riešil naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu, najmä znaleckým odkazovaním, t.j. neprihliadal
iba na vyjadrenia a rozhodnutia správnych orgánov ale komplexne posudzoval otázku viny a trestu.

Nakoľko trestný čin bol dokonaný už samotným uplatnením nadmerného odpočtu bez ohľadu, či bol
tento následne vyplatený, je bezpredmetná skutočnosť, že posledný nadmerný odpočet uplatnený za
mesiac október 2002 vo výške 2.788.236,-Sk nebol obžalovanému U. vyplatený (čl.1214-1215).

Zhľadiskasubjektívnejstránkytrestnéhočinumásúdzato,žeobžalovanísadopustiliskutkuuvedeného

v obžalobe v priamom úmysle v zmysle § 4 písmeno a) Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do
31.12.2005, keď chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
Trestný zákonom, čo mal súd za preukázané už zo samotného konania obžalovaných ako i spôsobu
dojednania obchodu, ich aktívnej účasti na ňom a v neposlednom rade to vyplynulo i z výpovede
obžalovaného U. z prípravného konania, kde uviedol, že vopred boli dohodnutí, že táto transakcia bude
vykonaná výhradne za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH na základe fiktívnych zdaniteľných

plnení a týmto chceli vedome ukrátiť štát.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2. kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, z ktorého bol uznaný vinným obžalovaný Y. na základe

prijatia jeho vyhlásenia o vine, súd toto vyhlásenie prijal poukazujúc na dôkazy vykonané v prípravnom
konaní, preto neodôvodňoval bližšie svoje rozhodnutie o vine obžalovaného Y. z tohto skutku.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného N. U.

bolo zistené, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný, zo správy Mestského úradu v Trenčíne vyplynulo,
že z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín
vyplynulo, že dávky v hmotnej núdzi nepoberal, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený do
31.07.1991. Zo správy Obvodného úradu v Trenčíne odboru všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že
nebol priestupkovo prejednávaný.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného V.. C.
M. bolo zistené, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný, zo správy Mestského úradu Nitra vyplynulo,
že z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra
vyplynulo, že dávky v hmotnej núdzi nepoberal, v evidencii uchádzačov o zamestnanie nebol vedený. Zo

správy Obvodného úradu v Nitre odboru všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že nebol priestupkovo
prejednávaný.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného I. Y. bolo
zistené, že tento bol 3-krát súdne prejednávaný na území Slovenskej republiky, a to:

- Okresným súdom Nitra sp.zn.2T 227/2003 pre trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3
Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 1 rok, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený;
- Okresným súdom Bratislava 1 sp.zn.2T 25/2007 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa§348odsek1písmenod)Trestnéhozákona,začomuboluloženýpeňažnýtrestvovýške45.000,-

Sk, ktorý zaplatil a súčasne trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky a 6 mesiacov;
- Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp.zn.1T 239/2008 pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou na 4 roky a súčasne trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá na 4 roky.

Zo správy Obvodného úradu v Nitre vyplynulo, že priestupkovo postihovaný nebol. Z miesta bydliska
nie je bližšie hodnotený, dávky v hmotnej núdzi nepoberal, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol
vedený do 24.10.1995.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu za skutok v bode 1. postupoval súd u obžalovaných v zmysle
ustanovení § 23 odsek 1 a § 31 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2000, pričom súd prihliadol na stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu, okolnosti, za ktorýchbol spáchaný, spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobné pomery páchateľov a možnosť ich nápravy.

Súd ukladal obžalovanému N. U. trest v zmysle ustanovenia § 148a odsek 4 Trestného zákona
č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 (s poukazom na ustanovenie § 16 odsek 1 tohto zákona), podľa
ktorého mu hrozil trest odňatia slobody v trvaní 5 až 12 rokov.
Súd po zvážení všetkých okolností vymenovaných v ustanovení § 31 Trestného zákona č.140/1961Zb.
účinného do 31.12.2005, a to najmä s ohľadom na predchádzajúci život obžalovaného, dospel k záveru,

že obžalovanému U. je potrebné uložiť trest odňatia slobody mimoriadne znížený s poukazom na
ustanovenie § 40 odsek 1 Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2005 pod dolnú hranicu
trestnej sadzby, pričom mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu vymeral v trvaní 2 roky a
výkon, ktorého mu podmienečne odložil na dlhú skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, nakoľko mal za to, že
vymeranie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby pri spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 5 rokov, by
bolo pre neho neprimerane prísne. Súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil osobu obžalovaného, jeho

osobné pomery a možnosť jeho nápravy, dbal na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného
z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom
na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale kládol pri ukladaní trestu aj dôraz na vytvorenie
podmienok na výchovu obžalovaného, aby viedol riadny život. Trest uložený obžalovanému plní takto
zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom

spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a
súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný
spáchanému skutku.

Obžalovanému V.. C. M. ukladal trest v zmysle ustanovenia § 148a odsek 4 Trestného zákona

č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 (s poukazom na ustanovenie § 16 odsek 1 tohto zákona), podľa
ktorého mu hrozil trest odňatia slobody v trvaní 5 až 12 rokov.
Súd po zvážení všetkých okolností vymenovaných v ustanovení § 31 Trestného zákona č.140/1961Zb.
účinného do 31.12.2005, a to najmä s ohľadom na predchádzajúci život obžalovaného, mieru jeho
účasti na skutku dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody mimoriadne

znížený s poukazom na ustanovenie § 40 odsek 1 Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do
31.12.2005 pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, ktorý
mu vymeral v trvaní 2 roky a ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov,
nakoľko mal za to, že vymeranie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby pri spodnej hranici trestnej
sadzby v trvaní 5 rokov, by bolo pre neho neprimerane prísne. Počas tejto 5 ročnej doby súd preskúma,

či dodržal podmienky podmienečného trestu odňatia slobody alebo je potrebné mu tento premeniť na
výkon nepodmienečného trestu. Súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil osobu obžalovaného, jeho
osobné pomery a možnosť jeho nápravy, dbal na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného
z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom
na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale kládol pri ukladaní trestu aj dôraz na vytvorenie

podmienok na výchovu obžalovaného, aby viedol riadny život. Trest uložený obžalovanému plní takto
zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom
spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a
súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný
spáchanému skutku.

Obžalovanému I. Y. súd ukladal trest za dva trestné činy, pričom s poukazom na jeho predchádzajúce
odsúdenia a čas spáchania jednotlivých skutkov uvedených v rozsudku a zásady ukladania trestov je
tomuto nutné ukladať trest za každý skutok samostatne.
Pri ukladaní trestu za skutok v bode 1. vychádzal súd z ustanovenia § 148a odsek 4 Trestného zákona

č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 (s poukazom na ustanovenie § 16 odsek 1 tohto zákona), podľa
ktorého mu hrozil trest odňatia slobody v trvaní 5 až 12 rokov.
Súd po zvážení všetkých okolností vymenovaných v ustanovení § 31 Trestného zákona č.140/1961Zb.
účinného do 31.12.2005, a to najmä s ohľadom na predchádzajúci život obžalovaného, kedy sa dopúšťal
trestnej činnosti, mieru jeho účasti a zainteresovanosti na skutku dospel k záveru, že obžalovanému je

potrebné uložiť trest odňatia slobody spojený s odňatím slobody, preto mu uložil trest odňatia slobody v
trvaní 6 rokov, t.j. v dolnej polovici trestnej sadzby najmä poukazujúc na jeho najväčší podiel na spáchaní
predmetného skutku a pri nezistení žiadnej okolnosti umožňujúcej mimoriadne zníženie trestu pod dolnú
hranicu trestnej sadzby.Podľa ustanovenia § 39a odsek 2 písmeno a) Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005
bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Pokiaľ ide o trest ukladaný obžalovanému Y. za skutok pod bodom 2., súd pri úvahách o druhu a výmere
trestu postupoval podľa § 34 odsek 1-4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania
trestného činu, jeho následok a zavinenie, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Súd u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko
sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchanému skutku a tento oľutoval.

Súd vzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno m) Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný spáchal skutok potom, ako bol už v minulosti za obdobnú trestnú činnosť
právoplatne odsúdený Okresným súdom Nové mesto nad Váhom sp.zn.1T 239/2008 a prejednávaného
skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Pomer a miera poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je rovnaká.
Pri ukladaní trestu súd aplikoval ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona a ukladal mu trest pri

trestnej sadzbe uvedenej v § 348 odsek 1 Trestného zákona v rozpätí 0 až 2 roky.
Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej
ako aj individuálnej prevencie, poukazujúc na opakované spáchanie toho istého trestného činu, t.j.
nedodržiavanie a nerešpektovanie trestu zákazu činnosti, spáchanie prejednávaného skutku pod bodom
2. počas skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia, jeho predošlý život a krátky odstup medzi

páchaním trestných činov, bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením iba nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ktorý mu vymeral v trvaní 5 mesiacov, t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby. Napriek jeho
opakovaným protiprávnym konaniam, mu súd ukladal trest v dolnej polovici upravenej sadzby, keďže
mu týmto trestom odňal na vyššie uvedenú dobu osobnú slobodu.
Na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

v zmysle ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

Nakoľko sa jednalo o trestný čin spáchaný v súvislosti s vykonávaním činnosti, na ktorú teba osobitné
povolenie, súd mal za to, že je potrebné mu uložiť i trest zákazu vedenia motorových vozidiel každého
druhu v cestnej premávke v trvaní 3 roky.

Podľa názoru súdu, takto uložené tresty obžalovanému Y. splnia účel trestu, kedy súd pri ukladaní
trestov dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, ale
dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu
spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej

činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného.
Tresty uložené obžalovanému plnia zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej
prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie
spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje
tresty za adekvátne, spravodlivé a primerané spáchaným skutkom.

Poučenie:

Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.