Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/747/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206354
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815206354.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa AB 1 B. V., so sídlom
Amsterdam,Strawinskylaan933,Holandskékráľovstvo,vkonanízastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO 47 234 679 proti odporcovi
B. A., štátnemu občanovi A. republiky, bytom G. O., O. XX/XX, o zaplatenie 83,11 eur s príslušenstvom,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5C/163/2015-56 zo dňa 08.
júla 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa proti
odporcovi domáhal zaplatenia 83,11 eur spolu s kapitalizovaným ročným úrokom z omeškania vo výške
2,28 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 83,11 eur od 17.4.2015
do zaplatenia s odôvodnením, že jeho právny predchodca - spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.
s odporcom uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 400,- eur, ktorý

odporca riadne nesplácal a preto bol listom zo dňa 14.10.2014 vyzvaný k splateniu celého zostatku
úveru. Súd výsledky vykonaného dokazovania posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm.
f), j), § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy. Uviedol, že v danej veci ide o vec s cudzím prvkom, keď navrhovateľom
je právnická osoba so sídlom v zahraničí. Súd posudzoval svoju právomoc vo veci konať a dospel
k záveru, že právomoc slovenských justičných orgánov je daná podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady

(ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný. Predmetná úverová zmluva, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, je spotrebiteľských úverom
v zmysle § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca navrhovateľa ako
dodávateľ poskytol odporcovi, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti /teda v postavení
spotrebiteľa/ finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v splátkach. Podporne platí na

daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 400,- eur, ktorý mal odporca vrátiť v mesačných splátkach
po 21,94 eur za podmienok vyššie uvedených. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne náležitosti
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru a nie je tu správne uvedená

ani výška RPMN. Lehota splatnosti je uvedená len 36 mesiacov po poskytnutí úveru, čo podľa názoru
súdu nie je jednoznačný údaj. Zmluva musí obsahovať údaj o konečnom termíne splatnosti, teda dátumsplatnostiúveru,čovzmluveuvedenénieje.TaktiežjevzmluveuvedenáRPMNvovýške 42,7%,pričom
správna hodnota RPMN v danom prípade je 43,97% /pozri www.openiazoch.zoznam.sk/. Z uvedeného
vyplýva, že hodnota RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti

s uvedenými nedostatkami obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné zmluvu posudzovať podľa §
11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Navrhovateľovi, resp.
jeho právnemu predchodcovi, v zmysle vyššie uvedených skutočností, voči odporcovi vznikol nárok len
na vrátenie poskytnutej istiny 400,- eur a poistné v sume 3,28 eur, nie na úroky, prípadne poplatky. Z
dokazovania vyplynulo, že odporca navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhradil celkom

sumu 507,76 eur. Je to zrejmé z výpisu čerpania, splátok a úhrad, ktoré predložil navrhovateľ. Z toho
vyplýva, že odporca už navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhradil viac, ako bola jeho
povinnosť. Vzhľadom k tomu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní mal úspech odporca, preto
muvznikolnároknanáhradutrovkonania.Súdvšakodporcovináhradutrovkonanianepriznalvzhľadom
k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého
stupňa, že v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K postúpeniu pohľadávky podľa §
524 až § 530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy medzi veriteľom ako
postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom platnosť tejto zmluvy nie je podmienená súhlasom

dlžníka. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie
postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti či
neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní. Navrhovateľ v konaní preukázal, že odporcovi zaslal na
adresu jeho trvalého pobytu oznámenie o postúpení pohľadávky. O zaslaní oznámenia súdu predložil
podací hárok, ktorý považuje za dostatočný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že odporcovi bolo

oznámenie doručené, resp. dostalo sa do sféry jej dispozície. Okrem toho toto oznámenie navrhovateľ
pripojil k svojmu návrhu na začatie konania a odporca sa s týmto hmotnoprávnym úkonom mohol
oboznámiť najneskôr dňom, kedy mu súd doručil návrh na začatie konania navrhovateľa spolu s
prílohami. Najneskôr dňom tohto doručenia je voči odporcovi nesporne účinný aj hmotnoprávny úkon -
oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd prvého stupňa teda na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil
skutkový stav. Navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia, keď v návrhu tvrdil, že došlo k oznámeniu o
postúpení pohľadávky a uniesol aj dôkazné bremeno predložením poštového podacieho hárku, lebo pri
bežnom priebehu vecí je na mieste logický záver, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do
sféry dispozície odporcu. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny
právnypredpis,správnehovyložilanadanýskutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapreto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd aj

osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..

K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd nič neuvádza, nakoľko navrhovateľ svoje odvolanie
založil na rozporovaní právnych záverov súdu prvého stupňa o jeho aktívnej vecnej legitimácii, ktoré
však z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa vôbec nevyplývajú. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že by súd prvého stupňa v súvislosti s postúpením pohľadávky
voči odporcovi nejako bližšie skúmal toto postúpenie a s ním súvisiacu otázku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa. Dôvody odvolania navrhovateľa tak boli úplne bezpredmetné, pretože súd prvého stupňana právnom závere, ktorý navrhovateľ vo svojom odvolaní rozporoval, svoje napadnuté rozhodnutie
nijako nezaložil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
tento nepodal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .