Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/278/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223605
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512223605.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlomGrösslingovaul.č.4,Bratislava,protiodporcovi:Slovenskárepublika-Ministerstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 14.marca 2014, č.k. 39C
157/2012-187, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
náhrady škody v celkovej výške 17.256,02 eur a nemajetkovej ujmy v celkovej výške 3.451,20
eur podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za to, že
navrhovateľ nepreukázal, že by v namietaných exekučných konaniach vedených na Okresnom
súde Bratislava V pod sp.zn. 37Er 4639/2010, 36Er 2582/2011, 36Er 2745/2011, 37Er 4699/2011,
37Er 6009/2010, 37Er 7271/2010, 37Er 5143/2011, 37Er 4643/2010 došlo k nesprávnemu
úradnému postupu alebo k zbytočným prieťahom v konaní. Ustálený skutkový stav veci posúdil po
právnej stránke podľa § 9 , § 17 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že vo všetkých veciach týkajúcich
sa spotrebiteľských úverov exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, nakoľko zistil rozpor exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu so
zákonom, v časti uplatňovaného zmenkového úroku, resp. úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne
z dlžnej sumy, ktorý vzhľadom na jeho výšku, teda 91,25 % ročne, posúdil ako zjavne neprimeraný,

v dôsledku čoho spotrebiteľské úverové zmluvy obsahovali neprimerané zmluvné podmienky. Všetky
uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia nadobudli právoplatnosť a žiadnym iným súdnym
rozhodnutímnebolitietouzneseniaakonezákonnezrušené.Konštatoval,ževkonanínebolipreukázané
zbytočné prieťahy v konaní a rovnako nezistil zo strany exekučného súdu, že by došlo k nesprávnemu
úradnému postupu či k inému nezákonnému zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb. Záverom uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal existenciu podmienok pre úspešné

uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, a to existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik
škody a príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tedaneuniesol dôkazné bremeno. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.),
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
posúdenia veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu prvostupňového súdu došlo k porušeniu

zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a súd prvého stupňa mu odňal
možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) pojednávania
napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho zástupcu) na pojednávaní vedenom
nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k
tvrdeniam odporcu, z ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vo veci samej vychádzal a ani

k dôkazom, ktoré vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zároveň namietal i porušenie jeho
práva na zákonného sudcu, keď súd prvého stupňa vo veci konal a rozhodol napriek tomu, že už v
návrhu na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť, pričom na uvedenom
nič nemení ani to, že krajský súd v uvedených skutočnostiach dôvody na vylúčenie sudcu nevzhliadol.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s majetkovou ujmou ignoroval všetky jeho tvrdenia
o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a titulu výdajov,
a že napadnutý rozsudok je v tomto smere nepreskúmateľný. Nesúhlasil ani s tvrdením, že náklady na
správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), keď právnym titulom je v danej
veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Vytýkal

súdu prvého stupňa, že v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k
porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods.
2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednania veci v primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom
stanovenom čase. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že v konaní nepreukázal vznik škody,

keďže výšku škody, ktorú presne špecifikoval na základe účtovnej agendy, ktorú vzhľadom na ochranu
osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne
predložiť, mienil na pojednávaní preukázať aj predložením znaleckého posudku, ktorého vypracovanie
by zabezpečil, avšak prvostupňový súd dokazovanie neprípustne skrátil iba na dôkazy vykonávané ex
offo, nepoučil ho podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že vo veci mieni rozhodnúť. Namietal,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vnútorne rozporné, keď napriek tomu, že zistil porušenie práva,
nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy;
rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia
a tieto okolnosti vydával za odôvodnenie svojho rozhodnutia, s ktorým odôvodnením nemožno súhlasiť.

Zdôraznil, že všetky problémy, ktoré boli v jeho právnej sfére vyvolané nerešpektovaním zákonnej
lehoty zo strany exekučného súdu a ktoré jasne a zrozumiteľne opísal v podanom návrhu, svedčia
o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušenie práva. Namietal, že
konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo do úvahy z dôvodu,
že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, proti ktorému

pripustil odvolanie; týmto postupom predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného
rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, ktorým porušil
jeho práva na súdnu ochranu a možnosť konať pred súdom, a preto je jeho meritórne rozhodnutie
predčasné. Tvrdil, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa pre účely rozhodnutia vo veci samej všetko
dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti
návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej

ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal
odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania
v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil
aj správny právny záver, že v danej veci neboli naplnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, pričom na vec

aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci (§ 9 § 17 ods. 1,2,3) v spojení § 41 ods. 2 písm. c/ a písm. d/ a § 44
ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou
praxou a svoje úvahy, pre ktoré návrhu navrhovateľa nevyhovel a neprihliadol tak na jeho námietky
proti postupu Okresného súdu Bratislava V v exekučných veciach sp. zn. 37Er 4639/2010, 36Er
2582/2011, 36Er 2745/2011, 37Er 4699/2011, 37Er 6009/2010, 37Er 7271/2010, 37Er 5143/2011, 37Er

4643/2010 aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo
relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto možno odôvodnenie jeho
rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť

správnosť záverov súdu prvého stupňa z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní a
uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali
správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie vo veci samej.
V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého

rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú exekučným súdom v občianskom (exekučnom)
súdnom konaní v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri

podmienky, a to: 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej
ujmy vzniknutej na osobnostných právach poškodeného, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny
úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v namietaných exekučných konaniach

nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ani ku zbytočným prieťahom v konaní, keď na rozhodnutie
súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, sa nevzťahuje zákonná 15-dňová lehota a s účinnosťou od 01. 06. 2011 ani na vydanie
poverenia v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. V tejto
súvislosti správne poukázal súd prvého stupňa na tú skutočnosť, že v rámci náhrady škody za nesprávny

úradný postup si navrhovateľ uplatňuje istinu zo zmlúv o úvere a príslušenstvo; v ktorom sú zahrnuté
zmenkové úroky vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. neplatnú, v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách; napriek právoplatnému
uzneseniu v exekučnom konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené a že
navrhovateľ nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia.

Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie požadovanej náhrady škody a ani existenciu príčinnej
súvislostimedzitvrdenýmnesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody.Vtomtosmereodvolacísúd
dodáva, že samotný paušálny výpočet údajných nákladov spojených s uplatnením práv vyplývajúcich
z exekučného titulu v predmetnom exekučnom konaní vznik škody ešte nepreukazuje a na uvedenom

závere nemôže nič zmeniť ani argumentácia navrhovateľa, že nemohol pred rozhodnutím súdu z dôvodu
ochrany obchodného tajomstva predložiť listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov (a
tedaajtvrdenejškody),ktorémienilpredložiťažnapojednávaní;ktoréhosanezúčastnil,keďnavrhovateľ
mal od podania návrhu dostatok času a príležitostí predložiť, prípadne aspoň označiť dôkazy na
preukázanie vzniku škody.

Námietku navrhovateľa, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom tým, že vec
prejednalavovecirozhodolnapojednávanídňa14.03.2014vjehoneprítomnosti,odvolacísúdpovažuje
za nedôvodnú a účelovú, keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, bol na toto pojednávanie
riadne predvolaný, pojednávania sa nezúčastnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie;neodôvodnený návrh navrhovateľa na prerušenie konania v súvislosti s podaním ústavnej sťažnosti na
porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu totiž nemožno považovať za dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania. Za danej procesnej situácie nemožno súdu prvého stupňa vytýkať porušenie § 101 ods.

2 O.s.p. Prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu,
nemal v danom konaní za následok odňatie mu možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa vytvoril
navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, procesnú možnosť zúčastniť sa na pojednávaní a na
ňom realizovať procesné právo účastníka konania na prerokovanie veci v jeho prítomnosti (vyjadriť sa
k veci, k výsledkom dokazovania a k vykonaným dôkazom), táto procesná možnosť nebola

navrhovateľom využitá. Rovnako nedôvodná je odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca, keď o jeho námietke zaujatosti v preskúmavanej veci; uplatnenej v podanom návrhu
na začatie konania; už bolo právoplatne rozhodnuté nadriadeným súdom.
Z ustanovenia § 2 O.s.p. vyplýva povinnosť súdov v občianskom súdnom konaní dbať na to, aby
nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb,
a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Táto povinnosť súdu sa vzťahuje na práva vyplývajúce

z hmotnoprávnych predpisov, avšak rovnako i na procesné práva účastníkov v konaní pred súdom.
Súd je potom; so zreteľom na nevyhnutnosť ústavne konformného výkladu; v občianskom súdnom
konanípovinnýzvoliťprocesnýpostupvychádzajúciztakéhovýkladuprávnehopredpisu,ktorýmzabráni
zneužitiu procesných práv zo strany niektorého z účastníkov konania (porovnaj napr. Nález Ústavného
súdu SR vo veci sp. zn. III. ÚS 11/2011, uverejnený v Zbierke nálezov Ústavného súdu pod č. 64/2011)

Zneužitím (procesného) práva je aj konanie procesnej strany v občianskom súdnom konaní, ktoré je
v rozpore s účelom procesnej normy či daného procesného inštitútu a ktorým; v rozpore s citovaným
ustanovením § 2 O.s.p. a rovnako § 6 O.s.p.; marí riadny postup v konaní.
Ustanovenie § 109 O.s.p. umožňuje účastníkovi konania v rámci výkonu svojich procesných práv podať
i návrh na prerušenie konania, o ktorom je súd zásadne povinný rozhodnúť; pred rozhodnutím vo veci

samej, prípadne najneskôr súčasne s ním; a to tak, že ak sú na to splnené podmienky (§ 109 ods. 1,2
O.s.p.) návrhu vyhovie, alebo tento zamietne. Ani právo podať návrh na prerušenie konania však nesmie
byť zneužívané na iné účely, než vyplývajú z podstaty a charakteru daného procesného inštitútu; najmä
nesmie slúžiť na sťaženie realizácie práv iných účastníkov konania, či komplikovanie procesu ochrany
práv azáujmovfyzickýchaprávnickýchosôb,scieľompredĺžiťkonanieaoddialiťvydanierozhodnutia

vo veci samej. V takom prípade ide totiž o výkon práva, ktorým sa vo výsledku dosahuje nedovolený
účinok takéhoto; zdanlivo dovoleného a právnou normou predpokladaného; správania, ktorému nesmie
byť zo strany súdu poskytnutá ochrana ani právne účinky, ktoré inak; ak o zneužitie práva nejde; s daným
správaním (procesným úkonom) právna norma spája a ktoré zaručuje.
Ako už odvolací súd uviedol vyššie, o návrhu účastníka na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1,2

O.s.p. je súd zásadne povinný rozhodnúť. Výnimočne, ak je celkom nepochybné, že podaním návrhu na
prerušenie konania účastník zneužíva jeho procesné práva (právo podať návrh na prerušenie konania),
keď v skutočnosti nemá (objektívne nemôže mať) v úmysle dosiahnuť prerušenie konania a podaním
návrhu sleduje iný cieľ (napr. oddialiť rozhodnutie vo veci samej), však nemusia byť podaniu takéhoto
návrhu priznané právne účinky, spočívajúce i v povinnosti súdu o takomto návrhu rozhodnúť.

V posudzovanej veci navrhovateľ návrh na prerušenie konania podal za stavu, keď súd prvého stupňa
jeho; v poradí prvý; návrh na prerušenie konania zo dňa 08.11.2013 podaný z totožných dôvodov
(prebiehajúce konanie na Ústavnom súde SR ktorej predmetom je porušenie práva navrhovateľa
na zákonného sudcu a nestranný súd) uznesením zo dňa 13.11.2013, č.k. 39C 157/2012-113 ako
nedôvodný zamietol z dôvodu, že neboli splnené predpoklady na prerušenie konania. Preto je potrebné

bez akýchkoľvek pochybností jeho opätovné podanie návrhu na prerušenie konania hodnotiť ako
zneužitie jeho procesných práv, konkrétne zneužite jeho práva podať návrh na prerušenie konania s
cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa postupoval správne, keď procesnému úkonu (návrhu na prerušenie konania zo dňa 06.03.2014)
nepriznal účinky, a pokiaľ následne vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14.03.2014

v neprítomnosti navrhovateľa bez toho, aby o tomto jeho návrhu rozhodol, neodňal navrhovateľovi
možnosť konať pred súdom a ani nezaťažil konanie inou vadou, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a bola tak dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku.
So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvého stupňa správne posúdil a uplatnil
zodpovednosťúčastníkovkonaniazasplnenieprocesnejpovinnostipreukázaťsvojetvrdenia,jehozáver

založený na konštatovaní o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom vo vzťahu k preukázaniu
ním tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, majetkovej škode a uplatňovanej výške nemajetkovej
ujmy, ktorý má oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, je v súlade s platnou právnou úpravou a
postup súdu prvého stupňa, na základe ktorého k tomuto záveru dospel, zodpovedá kontradiktórnostisporového konania, v rámci ktorého bolo navrhovateľovi umožnené realizáciou jeho procesných práv
navrhovať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení a nadväzne na uvedenú zásadu konajúci súd zákonným
spôsobom vyhodnotil procesnú aktivitu účastníkov konania vo vzťahu k meritu veci.

Navrhovateľ sa svojou neúčasťou na súdnom pojednávaní, na ktorom mu bola vytvorená procesná
možnosť, aby sa zúčastnil vykonávania dokazovania, navrhoval jeho doplnenie, resp. sa vyjadril
k vykonanému dokazovaniu, svojho procesného práva v tomto smere vzdal, resp. si možnosť jeho
realizácie sám svojou nečinnosťou zmaril, a preto sa nedôvodne dovoláva odňatia mu možnosti konať
pred súdom v súvislosti s porušením zásady kontradiktórnosti súdneho procesu.

Súduprvéhostupňatedanemožnovytknúťžiadneprocesnépochybenieaanipochybeniepriskutkovom
a právnom posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v exekučných konaniach vedených
na Okresnom súde Bratislava V, pričom ani v odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom.
Pokiaľ navrhovateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa, poukazuje odvolací

súd na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje relevantné a podstatné dôvody, pre
ktoré súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, a v rozsahu dostatočne potrebnom, aby proti
týmto záverom súdu prvého stupňa mohol navrhovateľ náležite skutkovo, a najmä právne argumentovať,
a preto v tejto súvislosti bolo zachované základné právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces a
nebola mu ani odňatá možnosť konať pred súdom; napadnutý rozsudok nebol nepreskúmateľný do tej

miery, že by ho nebolo možné v odvolacom konaní preskúmať z hľadiska správnosti zaujatých právnych
záverov.
Nad rámec uvedeného odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 115/03).
Odvolací súd tak nepovažoval námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď

súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov,
dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, navrhovateľom
uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, vrátane
súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania, ako vecne

správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s §
142 ods.1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal
v odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.