Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Snopčoková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205366
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414205366.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci
navrhovateľky: Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, G. K., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom advokáta
konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, o návrhu na zaplatenie sumy 402,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/77/14 - 32 zo dňa 25. 08. 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaplatenia
sumy 402,- Eur s príslušenstvom, zamietol s odôvodnením, že pokiaľ sa navrhovateľka domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu vo výške 402,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne od 30. 04. 2014 do zaplatenia s poukazom na uzavretú Zmluvu o úvere, ktorá však
nespĺňa zákonom stanovené náležitosti a treba ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania v konaní pred súdom odporcom, keďže navrhovateľka návrh podala
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, súd návrh zamietol. Na základe vykonaného dokazovania mal
prvostupňový súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 26. 01. 2010 Zmluvu o úvere. Na
základe tejto zmluvy odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 350,- Eur a navrhovateľka sa ho
zaviazala zaplatiť o sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- Eur, čiže spolu 696,- v dvanástich
mesačných splátkach po 58,- Eur, počnúc dňom 20. 02. 2010 na účet veriteľa. Súd konštatoval, že
medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľského úveru, nakoľko navrhovateľka v čase
uzatvárania zmluvy bola fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, neobsahuje
základné náležitosti; neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu,
termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ani priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Predmetný úver je
preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom aj keď náležitosti zmluvy splnené
neboli, spotrebiteľská zmluva je platná, pretože spotrebiteľke bol poskytnutý úver, tento aj čerpala,
avšak je nutné ho považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu splátok súd zistil, že
navrhovateľka zaplatila dňa 18. 02. 2010, 19. 07. 2010, 19. 07. 2010 zakaždým po 58,- Eur, dňa
02. 08. 2010 zaplatila 56,- Eur, dňa 06. 09. 2010, 08. 10. 2010, 02. 11. 2010 platila vždy po 58,-
Eur, dňa 05. 01. 2011 zaplatila 116,- Eur, dňa 07. 02. 2011 zaplatila 58,- Eur a dňa 24. 02. 2011
zaplatila 174,- Eur, spolu zaplatila navrhovateľka odporcovi sumu 752,- Eur. S prihliadnutím na vznesenúnámietku premlčania poukázal na to, že právo na vydanie získaného majetkového bezdôvodného
obohatenia sa môže premlčať v subjektívnej lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj
v objektívnej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo, pričom právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu, ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a v prípade, ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ustálil, že na základe vykonaného
dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľka sa skutočne dozvedela o tom, že došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia najskôr v januári 2014, podala návrh na súd dňa 05. 05. 2014,
čiže návrh bol podaný v čase plynutia subjektívnej lehoty. Z prehľadu splátok je zrejmé, že poslednú
splátku, ktorú zaplatila odporcovi vo výške 174,- Eur, zaplatila dňa 24. 02. 2011, ostatné nároky boli
zaplatené ešte pred týmto dátumom. Z uvedeného je zrejmé, že návrh navrhovateľka podala na súd
po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, keďže tento návrh podala na súd dňa 05. 05. 2014 a keďže sa
odporca premlčania dovolal, súd nemohol navrhovateľke žalovanú sumu priznať a z týchto dôvodov
návrh zamietol. Poukázal na to, že na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy bolo potrebné aplikovať
3-ročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, keďže pri aplikácii majú prednosť osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Niet dôvodu na skonštatovanie, že na
premlčanie spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občiansko-právnej veci, má dopadať právna úprava
regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, teda 4-ročná premlčacia lehota podľa Obchodného
zákonníka. Ďalej ustálil, že sa nestotožnil s tvrdením zástupcu navrhovateľky, že v danej veci išlo
zo strany odporcu o úmyselné bezdôvodné obohatenie, a teda plynie 10-ročná objektívna premlčacia
doba. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporca na úkor navrhovateľky úmyselne obohacoval.
Dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť úverová zmluva, ktorá sa má považovať za bezúročnú
a bez poplatkov vzhľadom na to, že neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle právnej
úpravy. Aj keď súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, nie je
možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že odporca mal úmysel sa obohatiť voči navrhovateľke.
Hoci navrhovateľka splátky neplatila v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, zo strany odporcu
nedošlo k žiadnemu sankcionovaniu navrhovateľky za nedodržanie termínov splátok, ako aj výšok
splátok. Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o zabezpečení záväzku, napríklad zriadenie záložného
práva, nie je preto možné prisvedčiť navrhovateľke, že by zo strany odporcu išlo o úmysel na jej úkor sa
obohatiť.Tietoskutočnostizostranynavrhovateľkyničímnebolipreukázané.Otrováchkonaniarozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a hoci odporca mal v konaní úspech, trovy konania si neuplatnil, súd zo spisu
nezistil žiadne trovy konania, preto rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. V
odvolaní uviedla, že v prejednávanom spore ide v celom rozsahu o občiansko-právnu zmluvu, konkrétne
o spotrebiteľskú zmluvu upravenú v § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka, ako aj osobitným Zákonom
č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, s ktorým názorom sa stotožnil aj súd, ktorý zároveň správne
uviedol, že právny vzťah podlieha ustanoveniam občianskeho zákonníka o premlčaní, správne uviedol,
že otázka premlčania sa riadi tak plynutím subjektívnej, ako objektívnej premlčacej lehoty, pričom za
začiatok plynutia subjektívnej lehoty súd správnej určil január 2014, kedy sa navrhovateľka reálne
dozvedela o existencii bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľka však nesúhlasí s názorom súdu, že
nemožno preukázať, že sa odporca bezdôvodne obohacoval úmyselne, a teda nie je možné aplikovať
10-ročnúpremlčaciulehotu.Vprípadebezdôvodnéhoobohateniamôžeísťoobohatenienedbanlivostné
alebo úmyselné. V prejednávanom prípade podľa názoru navrhovateľky ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie na strane odporcu s poukazom na to, že odporca aktívne podniká v oblasti poskytovania
úverov od 14. 03. 2001. Zmluva bola uzavretá dňa 26. 02. 2010, to znamená po deviatich rokoch
podnikania v oblasti poskytovania úverov a za účinnosti zákona č. 129/2010, kedy po celý čas platila
zákonná nevyvrátená fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN. Dlhodobé
ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov je nevyhnutné hodnotiť
ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, pričom
v tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR. Aj v prípade, ak by sa neaplikoval zákon
č. 129/2010 Z. z., podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je možné pri finančnej
pôžičke dohodnúť úroky, avšak aj v prípade, ak táto výška úrokov nie je priamo zákonom limitovaná,
nemožno dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov, výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi,
pričom podľa právnej teórie ako i praxe pôjde o takýto stav v prípade, ak dohodnuté úroky presiahnuúrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody. Odmena na úrovni 98,9 %
ročne je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pričom vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je potrebné
považovať dohodu o výške odplaty v miere 98,9 % z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že všetky zmluvy odporcu obsahovali nezákonné úroky, a
preto sa nemôže dovolávať toho, že by k tej-ktorej zmluve o bezdôvodnom obohatení nevedel. V čase
uzavretia zmlúv s navrhovateľkou mal odporca uzavretých už viac ako 250 000 zmlúv tohto typu. Aj
z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že odporca už uzavrel niekoľko tisíc takýchto zmlúv, čo svedčí
len o tom, že nemôže ísť o nedbanlivosť, nakoľko všetky jeho zmluvy neobsahujú podstatné náležitosti,
resp. obsahujú úroky v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že na strane odporcu išlo o
jasný úmysel získať bezdôvodné obohatenie aj z týchto zmlúv, a preto nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčaný nie je. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu, uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 402,- Eur s príslušenstvom, a to s 8,25 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 400,- Eur od 30. 04. 2014 do zaplatenia a trovy konania.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa nestotožňuje s názormi
navrhovateľky uvedenými v odvolaní, v plnom rozsahu sa prikláňa k názorom súdu, ktoré sú obsiahnuté
v rozsudku č. k. 5C/77/2014 zo dňa 25. 08. 2014. Prvostupňový súd vec správne posúdil, riadne zistil
skutkovýstavadospelksprávnymskutkovýmzisteniam.Zdôraznil,ženároknavrhovateľkyjepremlčaný
v objektívnej 3-ročnej lehote. Nesúhlasí s názorom navrhovateľky, že by sa odporca mal údajne
úmyselne bezdôvodne obohatiť. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení nijako nepreukázala úmyselné
konanie odporcu. Podľa názoru odporcu úmyselné konanie je potrebné jednoznačne preukázať, avšak
akýkoľvek dôkaz o úmysle odporcu vo vyjadrení navrhovateľky absentuje. Toto tvrdenie preto považuje
zairelevantné.Podľa§2zákonač.1/1993Zb.platí,žeovšetkom,čobolovzbierkezákonovuverejnené,
platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známe každému, koho sa to týka. Aj o navrhovateľke
teda platí, že v čase, keď uzatvárala zmluvu o úvere, vedela v zmysle uvedenej domnienky, že úver
je bezúročný, a preto nemusela odporcovi úroky a poplatky platiť. Ak tak urobila, vyvracia to tvrdenie
navrhovateľky o úmysle odporcu získať bezdôvodné obohatenie. Poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré
sa s úmyselným bezdôvodným obohatením v obdobných veciach už zaoberali. Ďalej uviedol, že aj
v prípade, keby sa súd priklonil k argumentom navrhovateľky, navrhovateľka zachovanie subjektívnej
premlčacej lehoty nijakým spôsobom nepreukázala. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu potvrdil.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.) a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom
rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi, ktoré sú zrozumiteľné, presvedčivé a jasné. Po preskúmaní veci
odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, ktorým
sa navrhovateľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom. Námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní smerujúce k nesprávnemu posúdeniu
objektívnej premlčacej lehoty, ktorá podľa názoru navrhovateľky je 10-ročná vzhľadom k tomu, že
u odporcu sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nepovažuje odvolací súd za prijateľné,
pretože s námietkami, ktoré navrhovateľka v odvolaní uviedla, sa okresný súd náležite vysporiadal,
čo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Navrhovateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadnu
podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesno-právnom postupe
prvostupňového súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia. Okresný súd vykonal dokazovanie vo
veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. správne
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd sa s
dôvodmi rozhodnutia okresného súdu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejšej námietke uvedenej navrhovateľkou
v odvolaní odvolací súd uvádza, že aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresnéhosúdu, ktorý spočíva v tom, že nárok navrhovateľky je premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej 3-
ročnej premlčacej lehoty, a preto ho súd navrhovateľke nemohol priznať, v dôsledku čoho návrh
navrhovateľky zamietol. V 10-ročnej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy,
keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať k
bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Podmienky
na 10-ročnú premlčaciu dobu nie sú splnené a platí 3-ročná objektívna premlčacia doba aj v prípade, keď
povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
je zodpovednosťou objektívnou, pričom však navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by
odporca mal úmysel k bezdôvodnému obohateniu sa vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania a že by tento úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného
obohatenia. V konkrétnom prejednávanom prípade navrhovateľka už v čase uzavretia úverovej zmluvy
bola oboznámená s výškou úveru, zaviazala sa tento úver zaplatiť veriteľovi o sumu zvýšenú o 346,- Eur,
celkovo sa zaviazala zaplatiť čiastku 696,- Eur v dvanástich mesačných splátkach po 58,- Eur počnúc
dňom 20.02.2010. Dohodnuté splátky navrhovateľka (aj keď nepravidelne) plnila a úver v zmysle toho aj
splatila. Súd uvádza, že k preukázaniu úmyslu na strane odporcu nepostačuje len tvrdenie, že odporca
v čase uzavretia zmluvy neuviedol do zmluvy RPMN a dohodnuté úroky boli aj v rozpore s dobrými
mravmi s prihliadnutím na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka mala možnosť
nedovolené poplatky nezaplatiť. Okresný súd nie je viazaný rozhodnutím vydaným iným súdom, na ktoré
rozhodnutia navrhovateľka v odvolaní poukázala, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril
svoj právny názor, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd poukazuje na to, že až v konaní o
návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 402,- Eur s príslušenstvom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, súd konštatoval, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania a ktorá
bola predmetom posúdenia okresným súdom, je zmluvou, ktorú je potrebné považovať za zmluvu,
z ktorej vyplýva povinnosť zaplatiť poskytnutý úver bez poplatkov s prihliadnutím na ustanovenie §
4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 3, pričom súd správne konštatoval, že poskytnutý úver
treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd poukazuje na to, že len všeobecný súd
môže zodpovedať v občianskom právnom konaní otázku, či v prejednávanej veci došlo alebo nedošlo
k bezdôvodnému obohateniu a až následne môže posúdiť otázku premlčania tohto nároku. Súd je teda
oprávnený na zodpovedanie otázky, či konkrétnu zmluvu o úvere možno alebo nemožno považovať za
zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, a to v dôsledku vykonaného dokazovania a posúdenia konkrétnej
zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní súdenej veci nebolo preukázané, že by sa odporca
úmyselne bezdôvodne obohatil. Z tohto dôvodu bolo potrebné s prihliadnutím na vznesenú námietku
premlčania posudzovať objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v trvaní
troch rokov tak, ako správne vykonal právne posúdenie prvostupňový súd. Úmyselné bezdôvodné
obohatenie nebolo v konaní preukázané ani s prihliadnutím na hore citované ustanovenie zákona č.
258/2001 Z. z. a tiež ani s prihliadnutím na tvrdené konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3
Občianskeho zákonníka.
Na záver odvolací súd poukazuje na to, že základným inštitútom premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov tak, aby v primeraných dobách svoje práva (nároky) uplatnili a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam.
Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nárok
nemôže priznať aplikujúc ustanovenie § 100 ods. 1, tretia veta Občianskeho zákonníka.
Z dôvodu vecnej správnosti rozsudku prvostupňového súdu odvolací súd v súlade s ustanovením § 219
ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu z hore uvedených dôvodov potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p., aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol odporca, tento si však
trovy odvolacieho konania neuplatnil, pričom o trovách konania súd v súlade s ustanovením § 151 ods.
1 O. s. p. rozhoduje na návrh a z týchto dôvodov preto odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.