Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/695/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223605
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512223605.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00166 073,
so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, zast. Mgr. Norbertom Ondruškom, povereným štátnym
zamestnancomodporcu,onáhraduškodyanemajetkovejujmyspríslušenstvom,onávrhunavrhovateľa

na prerušenie konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v
Bratislave zo dňa 13. novembra 2013 č.k. 39 C 157/2012-113 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konaní sp.
zn. 39C 157/2012, 39C 161/2012, 39C 174/2012, 39C 177/2012, 39C 178/2012, 39C 181/2012, 39C

187/2012, 39C 188/2012, spojených na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 39C 157/2012, ktorým
navrhovateľ navrhol prerušenie spojeného konania z dôvodu, že podal podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na
Ústavný súd Slovenskej republiky ústavné sťažnosti vo všetkých veciach, v ktorých namieta porušenie
svojich základných práv vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
uzneseniami Krajského súdu v Bratislave, ktorými Krajský súd v Bratislave nevylúčil všetkých sudcov
Okresného súdu Bratislava V z konania a rozhodovania v právnej veci vedenej Okresným súdom

Bratislava V pod sp.zn. 39C 157/2012, 39C 161/2012, 39C 174/2012, 39C 177/2012, 39C 178/2012,
39C 181/2012, 39C 187/2012, 39C 188/2012. V prejednávaných veciach bez ohľadu na konkrétnosti
skutkového deja, je podľa navrhovateľa zrejmé, že exekučný súd, ktorý v minulosti uskutočnil vo vzťahu
k sťažovateľovi nesprávny úradný postup, sa po podaní návrhu na začatie konania v režime zákona č.
514/2003 Z.z. stal súdom, ktorý bude rozhodovať o náhrade škody spôsobenej tým istým súdom.
Súd prvého stupňa konštatoval, že skutočnosť, že navrhovateľ podal ústavné sťažnosti proti

právoplatným uzneseniam Krajského súdu v Bratislave, nie je dôvodom na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ani podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. Súd preruší konanie podľa § 109 ods.
1 písm. b) druhá veta O.s.p. iba vtedy, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý
sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná (§
125 ods. 1, písm. a/ ústavy) a nie, ak k takémuto záveru dospel niektorý z účastníkov konania.
- 2 -

Podanieústavnejsťažnostijednéhozúčastníkovsporovéhokonanianiejezákonnouprekážkoupostupu
konania. Prekážky postupu konania sú taxatívne vymedzené v § 107 až 111 O.s.p. Tieto ustanovenia
neobsahujú právnu normu, ktorá by umožňovala všeobecnému súdu nekonať a nerozhodovať vo veci.
Prerušením konania, by preto mohlo dôjsť k zásahu do práv druhého účastníka konania zaručených
mu čl. 46, 48 ústavy. Súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a po právoplatnosti tohto
uznesenia bude pokračovať v konaní.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že sťažnosti navrhovateľa v iných obdobných veciach
ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutiev zmysle § 127 ods. 1 ústavy, (napr. Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 264/2013-10 z 29.05.2013
- týkajúce sa uznesení Krajského súdu v Bratislave o nevylúčení všetkých sudcov Okresného súdu
Pezinok; Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 392/2013-9 z 10.07.2013 - týkajúce sa uznesení

Krajského súdu v Bratislave o nevylúčení všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava II, z konania
a rozhodovania o návrhoch, ktorými sa navrhovateľ domáha svojich nárokov na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci smerujúcich proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
SR).

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/,
b/, c/ a f/ O.s.p. Namietal nepreskúmateľnosť dôvodov napadnutého uznesenia, čo spôsobuje jeho
arbitrárnosť. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že návrh na prerušenie nepodložil, keď dôvod
na prerušenie konania súdu preukázal, súdu doručil návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou
- ústavnou sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie
veci nestranným súdom. Navrhovateľ už v návrhu na začatie konania upovedomil súd o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Rozhodnutie nadriadeného súdu o nevylúčení sudcu/sudcov z
prejednávania a rozhodovania veci je v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských

súdov, čo navrhovateľ dokladoval pripojenými rozhodnutiami týchto, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o
vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať nestranne a musí sa navonok aj javiť ako
nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného
súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom
ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ s vedomím, že názor krajského súdu vo

veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre
porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.
Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej
vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol preto zrušenie napadnutého uznesenia súdu

prvého stupňa a vrátenie veci na opätovné prejednanie nestranným súdom.

- 3 - 5Co 695/13-132
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je vecne správne.
O námietke zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu prvostupňového súdu vznesenej navrhovateľom
rozhodolKrajskýsúdvBratislaveakosúdnadriadenývzmysle§16O.s.p.uznesenímzodňa19.októbra
2012 č.k. 14 NcC 123/2012-16 tak, že sudcu prvostupňového súdu z prejednávania a rozhodovania

veci nevylúčil.
Podľa § 15a ods. 4 O.s.p. na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá.
V súdenej veci nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., pretože otázku,

či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom
postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o
sťažnostinavrhovateľa,ktorýnamietaporušeniesvojichzákladnýchprávpodľačlánku46ods.1ačlánku
48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a

právne totožnej veci napr. pod sp. zn. I. ÚS 264/2013-10 z 29.05.2013, resp. sp. zn. II. ÚS 392/2013-9
z 10.07.2013.
Neexistuje ani dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože neprebieha také
konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Ako už bolo
uvedené vyššie, otázku prípadnej zaujatosti vo veci konajúceho sudcu prvostupňového súdu nemôže

posudzovať ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorý namieta porušenie svojich základných
práv.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.