Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233421
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená spoločnosťou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO:
00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/240/2012-79 zo dňa 14.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 608,52 eur. Náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Zo spisu Okresného súdu Žilina č. k. 18Er/410/2005 mal súd zistené, že dňa 11.04.2005 bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX 246/05, poverenie bolo udelené

súdnemu exekútorovi dňa 20.04.2005. Dňa 18.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho
exekútora. Dovtedy poverený exekútor bol preto súdom vyzvaný na vyčíslenie vzniknutých trov a na
zaslanie exekučného spisu. Uznesením zo dňa 12.09.2011 súd návrhu na zmenu exekútora vyhovel
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Krutého. Okresný súd došiel k záveru, že
súd bol povinný rozhodnúť o zmene exekútora v lehote 30 dní od doručenia žiadosti v zmysle ust. §
44 ods. 8 Exekučného poriadku. Je však nepochybné, že súd rozhodol až po cca 10 mesiacoch od
doručenia žiadosti. Zároveň zo spisu 18Er/410/2005 vyplýva, že súd si zabezpečoval všetky potrebné

nevyhnutné podklady pre rozhodnutie o žiadosti. Teda ak aj došlo k prieťahom, neboli len zo strany
súdu. Vzhľadom na dĺžku rozhodnutia od podania návrhu na zmenu exekútora, keď uplynula dlhšia
doba, súd skonštatoval, že došlo k prieťahom v konaní. Súd zároveň skonštatoval, že všetky zákonné
podmienky vzniku zodpovednosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť splnené kumulatívne.
Týmito podmienkami sú: 1. porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v
nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup
sa považuje aj nečinnosť, 2. vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Okresný súd však došiel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal majetkovú škodu ani príčinnú súvislosť
medzi porušením povinnosti (nesprávnym úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti
vznikla. Vyúčtované režijné náklady navrhovateľa pritom nemôžu byť považované za faktickú škodu,pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal vznik
týchto nákladov v celkovej výške 175,- eur. Tvrdenie, že vynaložil určité náklady, nie je postačujúce. Je
tiež v rozpore s dobrými mravmi požadovať tieto náklady v takmer 45.000 žalobách len z titulu správy

pohľadávok prostredníctvom svojich zamestnancov. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu
príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že
bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdených prieťahov exekučného súdu by nebolo došlo
k vzniku tvrdenej škody. Je nepochybné, že predchádzajúci súdny exekútor bol riadne poverený na
vykonanie exekúcie a táto jeho povinnosť trvala do rozhodnutia o zmene exekútora. Teda exekúcia

pokračovala, resp. mohla pokračovať plynule bez ohľadu na to, kedy bol exekútor zmenený. Súd
ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých podmienok, ktoré zákon vyžaduje, aby súd mohol
konštatovať zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu. Preto návrh na náhradu škody za nesprávny
úradný postup voči odporcovi v celom rozsahu zamietol.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, súd tvrdenia navrhovateľa považuje za účelové a špekulatívne.

Navrhovateľ ničím nepreukázal údajné „následky“ ako je pocit úzkosti, frustrácie, neistoty... Nijako
nešpecifikoval či nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít. Nespresnil ani nepreukázal, ako daná
situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy. Pocity členov riadiacich orgánov v spoločnosti v
podobe frustrácie sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba.

Vznesenú námietku premlčania súd nepovažoval za opodstatnenú. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Súd zamietol aj návrh navrhovateľa na
vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý si navrhovateľ objednal, a to na zodpovedanie
otázok týkajúcich sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS. Navrhnutý dôkaz je pre
rozhodnutie súdu za zisteného skutkového a právneho stavu irelevantný. Naviac znalecký posudok

by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení navrhovateľa. Nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia či
právne posúdenie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. V konaní bol úspešný odporca, ktorému patrí
právo na náhradu trov konania. Keďže si trovy konania uplatnil, pričom ich nevyčíslil, súd mu náhradu

trov konania nepriznal, pričom ani nezistil vznik trov na jeho strane.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Navrhovateľ namieta, že ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným
vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej.
Takýto procesný postup nepredstavuje len porušenie základného práva žalobcu na kontradiktórny súdny
proces, ale aj priame porušenie ust. § 114 ods. 2 O. s. p., osobitne to platí za situácie, keď súd vo
veci neuskutočnil ústne pojednávanie s prítomnými účastníkmi konania. Porušením kontradiktórnosti

konania navrhovateľ trpí zásadne tam, kde navyše vo vyjadrení k žalobe odporca vzniesol námietku
premlčania a na túto námietku nedal súd navrhovateľovi možnosť akokoľvek pred vyhlásením rozsudku
reagovať. Navrhovateľ ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom
vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal
možnosť vyjadriť sa. Nebol teda oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto

dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa
konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu nemôže vnútroštátny súd založiť
svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Navrhovateľ
tvrdí, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím bolo porušené právo
navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si

bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je
z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k
faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátu. Poukazuje na ust. § 15 O. s. p. Žalobcauskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský
súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v

očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto
súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukazuje
na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva
na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre

ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na
nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom
za danej procesnej situácie. V konkrétnostiach napr. žalobca uvádza, že súd sa dopustil viacerých
omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak

v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že žalobcom tvrdený
nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil
tak zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o návrhu žalobcu v zákonnej lehote. Ako je zrejmé,
nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z
nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného

postupu. V napadnutom rozhodnutím tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre
nedostatok dôvodov.

Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ

zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len

vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňovéhosúdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, je zmätočná, keďže v danej veci k takémuto stavu nedošlo.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd mu nedoručil vyjadril vyjadrenie protistrany, napriek jeho neprítomnosti

vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s
obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k nim, keď vyjadrenie odporcu mu bolo doručené až spolu
s rozsudkom vo veci samej, neumožnil mu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie

môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ

vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené
včas, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania, a to spolu s vyjadrením odporcu vo veci.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý podal žiadosť o odročenie pojednávania, bolo pred konaním
pojednávania elektronicky oznámené, že jeho žiadosť o odročenie nebude akceptovaná. Dôvody
uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6NcC/322/2013-26 zo dňa 28. marca 2013 rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Žilina JUDr. Gabriela Panáková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci

aktuálne vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18C/240/2012.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv

spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo

vzťahu k prítomným účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa.

Dôvodné nie sú ani tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania. Zo
zápisnice o súdnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením listín
nachádzajúcich sa v spise, ako aj oboznámením exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.
18Er/410/2005, ktorého dôkazu sa dovolával samotný navrhovateľ.

Odvolacienámietkynavrhovateľasanedotýkajúhmotnoprávnychdôvodov,prektoréokresnýsúdžalobu
zamietol.Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobcu bolo nepreukázanie všetkých
predpokladovprevznikzodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom,atovzniku
škodu a príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a škodou.

Odvolateľ, zrejme nepoznajúc obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prvostupňovému súdu
vytýka, že konštatoval dodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia. Okresný súd však v danej veci došiel k
záveru, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcom v nedodržaní zákonom ustanovenej
lehoty a v prieťahoch v konaní. Dôvodom zamietnutia nároku bolo nepreukázanie ostatných podmienok

zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, a to vznik škody a príčinnej súvislosti
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, ktoré nesplnenie podmienok okresný súd rozsiahlo
odôvodnil.

Navrhovateľ však nijako nenapadol odvolacími námietkami uvedené skutkové a právne závery
okresnéhosúdu,ktorébolihmotnoprávnymdôvodomzamietnutianároku,apretotietoniesúpredmetom

odvolacieho prieskumu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní

a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním

nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil

a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.