Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/285/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234151
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112234151.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal
zaviazať odporcu na náhradu majetkovej škody vo výške 4.202,51 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 840,50 Eur a na náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Žilina mu vznikla škoda. Následne podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej v zákonom stanovenej
6-mesačnej lehote nebolo vyhovené.

Následne po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonoch súd nariadil pojednávanie na deň
25.10.2013, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania a zástupcov, všetci boli predvolaní riadne
a včas.
Na pojednávanie sa nikto nedostavil, preto súd konal v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.,
pričom ospravedlnil sa iba odporca. Navrhovateľ sa na pojednávanie neodstavil bez uvedenia dôvodu
a akéhokoľvek ospravedlnenia.
Právny zástupca navrhovateľa síce požadoval svojím podaním zo dňa 21.10.2013 zrušiť pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keďže sú dôvody pre vylúčenie
sudcu a nebolo o tom ešte právoplatne rozhodnuté.
Súd však neakceptoval jeho návrh, čo mu aj oznámil, nakoľko hoci navrhovateľ vo svojom žalobnom
návrhu poukazoval na dôvody pre vylúčenie sudcu, vo svojom podaní zo dňa 26.10.2012 (l.č.14 obsahu
spisu) výslovne uviedol, že nepodal námietku zaujatosti v zmysle § 15a ods.1 O.s.p. s tým, že súd by
mal postupovať zákonným spôsobom podľa § 12 O.s.p. s poukazom na § 14 O.s.p.
Súd preto postupoval v zmysle § 14, § 15, § 16 O.s.p. a vec predložil nadriadenému súdu, ktorý
uznesením zo dňa 31.05.2013 rozhodol, že zákonný sudca v tejto veci nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania danej veci.
Keďže navrhovateľ neuplatnil procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola
nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa. Zákonná

sudkyňa má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci
bolo zákonným spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom.

Na základe uvedeného nebol dôvod pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Účastníci konania musia disponovať vecnou legitimáciou. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa
hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú
predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho
subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska
určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná.

Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska
predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene
odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu
majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).

V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania
v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej
vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka.
Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd
povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch
menom štátu vystupovať.

Podľa § 21 ods.4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 79 ods.1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.č.
514/2003 Z.z., pričom je povinnosťou navrhovateľa označiť tento orgán.
Navrhovateľ označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň navrhovateľ podal žiadosť o
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR, žiadosti navrhovateľa nevyhovel.

Následne navrhovateľ podal predmetnú žalobu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou navrhovateľa označiť
aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi
spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15 ), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013
Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

Podľa § 15 zák.č. 514/2003 Z.z.:
(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 16 ods.4 zák.č. 514/2003 (v znení od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ podal niekoľko tisíc žiadosti na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, medzi ktorými sa nachádza v mennom
zozname aj povinný S. N..
Navrhovateľ vo svojim žalobnom návrhu odkazuje na spis S. XXXX/XXXX, ktorý sa má týkať povinného
S. N..
Zároveň v tom istom žalobnom návrhu odkazuje na dôkaz - súdny spis exekučného súdu medzi
oprávneným a povinným.

Zároveň súd šetril, tak, ako v mnohých iných obdobných veciach navrhovateľa, číslo konania
exekučného spisu vedeného vo veci S. XXXX/XXXX.

Napriek viacerým zisťovaniam sa nepodarilo súdu zistiť číslo exekučného súdneho konania vedeného
vo veci S. XXXX/XX. Konanie s číslom S. je číslo konania vedeného príslušným exekútorom. Teda nejde
o číslo súdneho konania a súd ani nedisponuje so žiadnym registrom konaní exekútorov EX. Súd vedie
následne konania v registri Er.

Z dôvodu, že súdu sa nedoparilo zistiť číslo súdneho konania vedeného v danej exekučnej veci, vyzval
navrhovateľa na oznámenie čísla súdneho konania. Navrhovateľ ako oprávnený v danej exekučnej veci
S. by mal maž vedomosť o čísle súdneho konania, a to zvlášť, keď namieta postup súdu, ktorý mal
rozhodnúť o žiadosti o udelene poverenia na vykonanie exekúcie.
Právny zástupca navrhovateľa bol vyzývaný výzvou zo dňa 15.03.2013, ako aj výzvou z 18.04.2013, hoci
bolo povinnosťou navrhovateľa dané číslo súdneho konania označiť už v žalobnom návrhu, v ktorom
však iba odkázal na nejaký súdny spis bez označenia.

Navrhovateľ až podaním doručeným dňa 02.05.2013 oznámil súdu, že konanie S. je/bolo vedené pod
č.k. XXEr/XXXX/XXXX.
Súd teda pripojil dané konanie, avšak následne po jeho pripojení zistil, že netýka sa konania S., ale
konania S. XXXXX//XX.

Teda navrhovateľ ani na výzvu súdu neoznal relevantné dôkazy, ani žiadne nepredložil.

Keďže ani súdu sa nepodarilo zabezpečiť a pripojiť spis týkajúci sa konania S., teda nebolo možné
pripojiť spis, ktorého obsahom sú listiny, na ktoré navrhovateľ poukazoval a nebolo tak možné preskúmať
namietaný postup súdu.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré
vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také
dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane
neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil nesprávny postup, v dôsledku čoho si uplatnil majetkovú škodu a nemajetkovú
ujmu, toto ničím nepreukázal, dokonca neoznačil ani relevantné dôkazy riadnym spôsobom pre ich
prípadné zabezpečenie súdom.
Navrhovateľ tvrdil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 09.06.2010, teda s omeškaním viac ako 253 dní.
Navrhovateľ však ničím nepreukázal doručenie žiadosti o udelenie poverenia, exekučný titul, ako ani
samotné rozhodnutie o žiadosti zo dňa 09.06.2010 a teda aj to, že súd bol v omeškaní viac ako 253 dní.
Z ničoho jeho tvrdenia nevyplývajú, dokonca dané skutočnosti nebolo možné zistiť ani z dôkazov, ktoré
označil navrhovateľ.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobný návrh zamietol z dôvodu nepreukázania tvrdených
skutkových skutočností a bez riadneho označenia dôkazov, ako aj bez predloženia relevantných dôkazov
a aj keď navrhovateľ nepredložil relevantné dôkazy, súd napriek tomu zisťoval a snažil sa zabezpečiť
potrebné listiny, čo sa však napriek tomu nepodarilo, pričom navrhovateľ nielenže dôkazy riadne
neoznačil, ale ani nereagoval na výzvy súdu na ich označenie postačujúce pre ich zabezpečenie súdom,
dokonca označil dôkazy, ktoré sa netýkajú predmetnej veci.

Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno.

S poukazom na uvedené súd sa nezaoberal už výškou škody, keďže nebol preukázaný samotný základ
nároku.

Odporca sa k veci vyjadril, avšak jeho vyjadrenia sú paušalizované takmer vo všetkých obdobných
konaniach, sú všeobecné bez konkretizácie k danej veci. Okrem iného odporca namietal aj námietku
premlčania.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

O tvrdenej škode podľa uvedenia navrhovateľa sa toto dozvedel/mohol dozvedieť najskôr vydaním
rozhodnutia, a to podľa uvedenia navrhovateľa dňa 09.06.2010. Prvýkrát právo mohol uplatniť dňa
10.06.2010, 3-ročná premlčacia lehota by uplynula dňa 10.06.2010. Premlčacia lehota by uplynula
najskôr dňa 10.06.2010, pričom táto lehota spočíva v zmysle § 19 ods.3 cit.zák. najviac 6 mesiacov z
dôvodu predbežného prerokovania u odporcu. Návrh bol podaný dňa 27.9.2012, teda v zákonnej lehote.
Námietka premlčania je teda neopodstatnená, pokiaľ skutočne bolo vydané rozhodnutie dňa 09.06.2010.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ riadne neoznačil dôkazy, a to ani napriek výzvam súdu, ako ani
nepredložil žiadne relevantné listiny n preukázanie jeho tvrdení, súd žalobný návrh zamietol z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena.

Navrhovateľ podaním zo dňa 21.10.2013 predložil návrh na doplnenie dokazovania znaleckým
posudkom, ktorý si navrhovateľ objednal, a to na zodpovedanie otázok týkajúcich sa interpretácie a
aplikácie smernice Rady 93/13/EHS.
Navrhovaný dôkaz súd nevykoná, pretože znalecký posudok, ktorý nebol vypracovaný v súdnom konaní,
nemá charakter znaleckého posudku, ale listinného dôkazu.
Navrhnutý dôkaz je pre rozhodnutie súdu za tohto skutkového a právneho stavu právne irelevantný.
Naviac znalecký posudok by mal vraj preukázať správnosť skutkových tvrdení navrhovateľa, čo však
nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia, či právne posúdenie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V konaní bol úspešný odporca. Odporcovi teda patrí právo na náhradu trov konania. Odporca si uplatnil
náhradu trov konania, pričom ich ani nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote. S poukazom na uvedené
súd odporcovi náhradu trov nepriznal, pričom ani nezistil vznik trov na jeho strane.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodené súdne konanie
vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom.

Z toho dôvodu súd nezaväzoval účastníkov na zaplatenie súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. f) OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).