Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204873
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615204873.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO 36 715 662 proti povinnému:
E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. P. XXXX/XX, XXX XX F., korešpondenčná adresa X. XX, XXX
XX F., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 361,81 Eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym

exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom Exekútorského úradu Ul. 29. augusta 2, 811 07 Bratislava
pod spisovou značkou EX 759/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č.k. 6Er/254/2015-13 zo dňa 22.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri obchodnej
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn.

G1109212 zo dňa 29.11.2013. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá dňa
18.09.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na
základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto
na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom a účinnom
v čase podpísania zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť bola

založenározhodcovskoudoložkou,ktorejdojednaniejeobsiahnutévbode5.38Obchodnýchpodmienok
úverových produktov (verzia 2/2006), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Okresný
súd poukázal aj na príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v znení, ako je uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, je neprijateľnou
podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu

poskytujú ustanovenia smernice a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a táto je neplatná. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa
právomoci určeného rozhodcovského súdu v prípade, že návrh na začatie rozhodcovského konania je
podaný zo strany dodávateľa, ako tomu bolo aj v danom prípade. Dôsledkom rozhodcovskej doložky
tak, ako ju navrhol právny predchodca oprávneného je, že oprávnený žaloby podáva na jeden z
rozhodcovských súdov, ktoré určil on sám, čím napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k

narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami neprospech spotrebiteľa. Z
hľadiskaformyjerozhodcovskádoložkasúčasťouobsahuformulárovejzmluvy,ktorúprávnypredchodcaoprávneného rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Podpisom zmluvy sa spotrebiteľ
vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť jej
obsah, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné. Na základe uvedeného potom súd konštatoval,

že rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, preto
rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom a absencia tejto vlastnosti
exekučného titulu je neodstrániteľnou prekážkou vo vykonaní exekúcie. Z uvedených dôvodov žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. V odvolaní namietal, že v danom prípade nenastala ani jedna zo skutočností uvedená v § 45
ods. 1) Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje
neprijateľnú podmienku, nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na
vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným
avykonateľnýmrozsudkom.Poukázalnadôvodovúsprávuk§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka

z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc
rozhodovať spor len v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je neprijateľné, čo však nemá za
následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva
možnosťriešiťsporvzmysledojednanejrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskomkonaní,alespotrebiteľ
môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky,

ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila,
bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v
žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky a nebráni dlžníkovi, aby si svoje
práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove 9CoE/18/2010, podľa ktorého neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv

na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale len na vznik práva povinného
dlžníka podať žalobu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V uvedenom rozhodnutí Krajský
súd v Prešove okrem iného konštatoval, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52
až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené
v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená

len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. V dôsledku
toho sa na účastníka úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení
§ 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a §
54 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda bola pred dňom 01.01.2008 uzavretá úverová zmluva, podľa
ktorej bol dlžníkom subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie ako spotrebiteľ, nie je možné práva

a povinnosti vzniknuté pred dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa
ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. To platí aj pre ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, ktoré až od 01.01.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách
dojednanie rozhodcovskej doložky. Oprávnený zároveň nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci
aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernicu nemožno

aplikovať priamo, lebo ako prameň práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) účinok.
V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozsudku rozhodcovského súdu predchádzala rozhodcovská
doložka uzavretá po 01.05.2004 znemožňujúca podať žalobu alebo opravný prostriedok na súde, musí
sa exekučný súd vysporiadať s účinnosťou a znením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v čase
uzavretia úverovej zmluvy, ktoré za neprijateľnú podmienku neoznačovalo rozhodcovskú doložku, ako

aj s tým, že zákonodarca túto neprijateľnú podmienku tvoriacu súčasť Smernice 93/13/EHS vedome
nezapracoval do práva Slovenskej republiky. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí súd posúdiť
z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 01.01.2008 právom dovolené jej dojednanie aj
v spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti stanovených
v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Prípadný záver

o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sa preto nemôže týkať tej časti rozhodcovského rozsudku,
upravujúcej predmet plnenia, či cenu plnenia uvedenej v úverovej zmluve. Oprávnený ďalej poukázal na
rozhodnutieKrajskéhosúduvBratislaveakoodvolaciehosúdusp.zn.18CoE/924/09(ainýchrozhodnutí
ako 18CoE/927/09 a 18CoE/954/09). Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p.
a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie
okresného súdu potvrdil.

Zospisovéhomateriálujezrejmé,žeoprávnenýsadomáhalvykonaniaexekúcienazákladeexekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. G1109212
zo dňa 29.11.2013. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o úvere
uzavretej dňa 18.09.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom.

V bode 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006), ktoré tvorili neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o úvere si veriteľ a dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky medzi nimi
vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov
o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu

zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, podľa jeho
základnýchvnútornýchpredpisov.Zmluvnéstranysapodrobiarozhodnutiutohtosúdu.Jehorozhodnutie
bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní
odo dňa doručenia niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych
vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik

zmluvy, predložia na rozhodnutie pred iný rozhodcovský súd.

Podľa ust. § 44 ods. 2) Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to

či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného

konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.
novembra 2011, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na

uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp.
zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997
uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Podľa § 52 ods. 2) Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4) Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 18.09.2006
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 18.09.2006 na
účely tohto zákona sa rozumie

a)spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v
rozhodcovskom konaní uplatnený nárok oprávneného vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzavretej dňa
18.09.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, je nárokom vyplývajúcim zo
spotrebiteľského vzťahu. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a

že by bol pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi
spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ teda oprávnený

v odvolaní namietal, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka a
aplikácia ustanovení piatej hlavy I. časti Občianskeho zákonníka je vylúčená, jeho názor neobstojí,
keďže v čase uzavretia zmluvy sa legálna definícia pojmu spotrebiteľská zmluva podľa zákona č.
634/1992 Zb. vzťahovala i na zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktoré sa uzatvárajú vo
viacerých prípadoch a spotrebiteľ ich obsah podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zároveň tak možno

zmluvu o úvere definovať ako spotrebiteľskú aj s ohľadom na ustanovenie § 2, písm. b) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia. Okresný súd
preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď
skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v bode
5.38 Obchodných podmienok úverových produktov k predmetnej zmluve je potrebné považovať za
neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa (§ 53 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor,

že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska
jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil
na vopred pripravené podmienky veriteľa- dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom mohol
ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, pričom jej obsah
boldodávateľomvopredpripravený,tedaztohtopohľaduspotrebiteľnemoholdojednanierozhodcovskej

doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len zmluvu ako celok prijať alebo ju odmietnuť. Zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory vzniknuté z predmetnej zmluvy
alebo v súvislosti s ňou budú riešené pred určeným rozhodcovským súdom je neprijateľná. Žaloby
z obdobných zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovskéhosúdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Dodávateľ tak nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú
výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou platnosťou
vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takto koncipovaná

rozhodcovskádoložkaakozmluvnápodmienkajevrozporespožiadavkouochranyspotrebiteľa,pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to
práve ku škode spotrebiteľa. Napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy o úvere nebolo obsahom ust.
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako neprijateľná označená zmluvná podmienka, ktorá vylučuje
ochranu práv spotrebiteľa pred všeobecným súdom, z jeho gramatického výkladu je zrejmé, že výpočet

neprijateľných podmienok je len exemplifikatívny, pričom s účinnosťou od 01.01.2008 bol tento výpočet
zákonodarcom precizovaný aj o zmluvnú podmienku pod písm. r), ktorá vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
tak, ako tomu v tomto prípade je. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto je v zmysle § 53 ods. 4)

Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatné.

Pokiaľ teda okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul bol vydaný

nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Námietku oprávneného poukazujúceho na nesprávnu aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho
dvora odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval vnútroštátnu

právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa, ktorá bola čo do kritérií
určujúcich neprijateľnosť zmluvných podmienok precizovaná zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola
Smernica 93/13/EHS implementovaná do slovenského právneho poriadku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219

ods. 1) O. s. p. potvrdil

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.