Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Macek
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3NcKR/14/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222539
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114222539.3
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: P. H., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX
XX H. o návrhu na povolenie oddlženia, takto
r o z h o d o l :
I. Povoľuje oddlženie dlžníka: P. H., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX H..
II. Ustanovuje do funkcie správcu: LICITOR recovery, k.s. so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010
01 Žilina.
III. Určuje rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať
písomnému súhlasu správcu nasledovne:
- právne úkony dlžníka smerujúce k skončeniu pracovného pomeru
- založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, nadobudnutie účasti alebo
prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe
- úkony týkajúce sa účasti v štatutárnych alebo dozorných orgánoch obchodných spoločností, družstiev
alebo iných právnických osôb
- zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo
poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou
- uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných
prostriedkov
- uzatváranie a ukončovanie platnosti zmlúv, ktorých predmetom bude jednorazové plnenie, presahujúce
v peňažnom vyjadrení sumu 300,- EUR alebo opakujúce sa plnenie presahujúce v peňažnom vyjadrení
sumu 200,- EUR v jednom kalendárnom mesiaci
- odmietnutie daru alebo dedičstva.
IV. Dlžník je povinný poskytnúť na konci každého skúšobného roka na uspokojenie svojich záväzkov
správcovi sumu 2.400,- EUR.
V. Správca je povinný v priebehu skúšobného obdobia oznamovať súdu bez zbytočného odkladu všetky
významné skutočnosti, ktoré sa týkajú plnenia povinností dlžníkom. Zároveň je správca povinný vždy
v polovici a na konci každého skúšobného roka, aj bez osobitnej žiadosti súdu, podať súdu podrobnú
písomnú správu o plnení povinností dlžníkom počas tohto roka či polroka.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným súdu dňa 21.5.2014, sa navrhovateľ spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu
na jeho majetok, domáhal povolenia svojho oddlženia. Uviedol, že jeho snahou je uspokojiť veriteľov v
čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase.Konkurzný správca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 11.1.2016 uviedol, že úpadca počas
trvania konkurzného konania plnil povinnosti vyplývajúce zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Správcovi poskytoval požadovanú súčinnosť, plnil do konkurznej podstaty, čím preukázal poctivý zámer
na uspokojení svojich veriteľov. Správca povolenie oddlženia odporúča.
Dlžník na pojednávaní dňa 29.3.2016 uviedol, že je zamestnaný v Slovenskom plynárenskom priemysle,
kde jeho čistá mzda je cca 1000 eur. Súdu doložil mesačné výdavky cca 800 eur. Má dve vyživovacie
povinnostivočisynomTomášoviRybárikoviaMatejoviRybárikovipo130eurmesačne.Žijevprenajatom
byte.
Z obsahu konkurzného spisu súd zistil, že majetok, s ktorým dlžník vstupoval do konkurzu bol tvorený
pozemkom v k.ú. Rajec, domom v k.ú. Rajec a hnuteľnými vecami. Miera uspokojenia veriteľov v
konkurze dosiahla 63,45 %.
Súd počas konkurzného konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o nepoctivom zámere
dlžníka.
Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu
za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti
oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.
Podľa § 167 ods. 1 ZKR, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s
návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh
na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu 4) musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré
vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.
Podľa § 167 ods. 2 ZKR, súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania
riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O
povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.
Podľa § 167 ods. 3 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych
úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu ustanoví
toho, kto vykonával funkciu správcu v čase zrušenia konkurzu, ak takého niet, použije sa postup podľa
§ 40. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a
správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
Podľa § 167 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov,
ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.
Podľa § 168 ods. 1 ZKR, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné
obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné
prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý
skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku
medzi veriteľov dlžníka.
Podľa § 168 ods. 2 ZKR, dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na
získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi
všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska,
zamestnania alebo miesta podnikania.
Podľa vety prvej § 171 ods. 1 ZKR, súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo
závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na
úhradu odmeny správcu.
Základným predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby na majetok úpadcu - fyzickú osobu prebehol
konkurz, pričom tento nebol zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok
proti podstate. Konkurz vyhlásený na majetok úpadcu bude zrušený po splnení rozvrhového uznesenia.Ďalším predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby si dlžník počas konkurzného konania riadne plnil
svoje povinnosti.
Po zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka po splnení rozvrhového uznesenia preskúmal
súd návrh dlžníka na povolenie jeho oddlženia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Z
vyjadrenia dlžníka a správcu ako aj zo skutočností, ktoré vyšle najavo v priebehu konkurzu považuje súd
za preukázané, že dlžník v priebehu konkurzu riadne plnil svoje povinnosti, spolupracoval so správcom,
vynaložil snahu uspokojiť aspoň čiastočne svojich veriteľov, čo sa podarilo na konkurzné pomery v
relatívne vysokej miere, keďže pohľadávky veriteľov boli v konkurze uspokojené v rozsahu cca 63,5%.
Pred povolením oddlženia súd pri svojom rozhodovaní vykonal test prípadného zneužitia oddlženia zo
strany dlžníka. Medzi indikátory zneužitia oddlženia možno podľa názoru súdu zaradiť najmä:
a) nesplnenie si povinnosti dlžníka podať včas návrh na konkurz, na čo možno usudzovať najmä v
prípade, ak konkurzné konanie bolo začaté z iniciatívy veriteľa,
b) majetok, s ktorým dlžník vstupuje do konkurzu je hodnotovo blízky alebo rovný minimálnej sume
potrebnej pre začatie konkurzného konania,
c) zistenie odporovateľných či neplatných právnych úkonov vykonaných dlžníkom pred začatím
konkurzného konania s cieľom ukrátiť svojich veriteľov,
d) ľahkovážny prístup dlžníka k zdroju svojich príjmov, napr. bezdôvodné rozviazanie pracovného
pomeru samotným dlžníkom alebo jeho zamestnávateľom z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny,
e) nespolupráca dlžníka so správcom konkurznej podstaty a neplnenie si povinností stanovených ZKR,
či dokonca spáchanie trestného činu dlžníkom v súvislosti s konkurzným konaním,
f) vyhlásenie konkurzu podľa § 107a ZKR po tom čo bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku
alebo ochranné opatrenie o zhabaní majetku.
Súd v posudzovanom prípade nenašiel indikátor zneužitia oddlženia dlžníkom. Dlžník podal návrh
sám, do konkurzu vstupoval s nehnuteľným a hnuteľným majetkom. Miera uspokojenia veriteľov v
konkurze je pomerne vysoká. Prípadným povolením oddlženia sa otvára aj ďalšia možnosť zvýšenia
miery uspokojenia veriteľov počas skúšobného obdobia oddlženia. Za prejav poctivého úmyslu dlžníka
vysporiadať sa svojimi veriteľmi súd hodnotí aj skutočnosť, že sa dlžník pri ohrození svojho pracovného
pomeru rozhodol presťahovať do Bratislavy s cieľom udržať si pracovné miesto.
Hoci nejde o explicitnú zákonnú požiadavku, súd pri povoľovaní oddlženia musí vziať do úvahy aj
mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov sumárne v konkurznom konaní, ako aj v priebehu oddlženia.
Dôsledkom oddlženia je strata vymáhateľnosti pohľadávok veriteľov neuspokojených v oddlžení, čo je
závažný zásah do ústavného práva veriteľov vlastniť majetok. Nemožno exaktne stanoviť minimálnu
mieru uspokojenia veriteľov potrebnú na povolenie oddlženia (napr. v ČR stanovenú na 30% z výšky
pohľadávok), ani s tým súvisiacu výšku príjmu dlžníka, možno však všeobecne konštatovať, že ak
primárnym cieľom konkurzu je usporiadať majetkové pomery dlžníka tak, aby bola zabezpečená čo
najvyššia miera uspokojenia pohľadávok veriteľov, tak tomuto cieľu by nezodpovedalo konkurzné
konanie a naň nadväzujúce skúšobné obdobie oddlženia, v ktorom by veritelia získali iba marginálnu
mieru uspokojenia svojich pohľadávok. Na druhej strane je pri povoľovaní oddlženia nutné zobrať do
úvahy, že primárnym cieľom skúšobného obdobia v oddlžení už nie je zabezpečenie čo najvyššej
miery uspokojenia veriteľov(hoci aj v ňom je samozrejme aspekt uspokojovania pohľadávok prirodzene
prítomný), ale umožnenie dlžníkovi, aby tento prejavil snahu aspoň čiastočne sa vysporiadať so
svojimi veriteľmi (pričom dlžník si musí byť vedomý, že tento proces bude niečo stáť) a po uplynutí
skúšobného obdobia dosiahnuť nevymáhateľnosť svojich dlhov a umožniť mu tzv. „fresh start“. V
konkrétnej posudzovanej veci dlžník počas konkurzu uspokojil pohľadávky veriteľov v relatívne vysokej
miere. Prípadným povolením oddlženia sa vytvára ďalšia možnosť, aby dlžník uspokojoval svojich
veriteľov po dobu ďalších troch rokov (skúšobného obdobia) v súdom stanovenej výške.
Súd preto po konštatácii, že dlžník splnil predpoklady pre povolenie oddlženia, vyhovel dlžníkovmu
návrhu a povolil oddlženie a v súlade s § 167 ods. 3 ZKR ustanovil dlžníkovi správcu(v zmysle § 167
ods.3 ZKR doterajšieho konkurzného) a určil rozsah právnych úkonov, ktoré budú počas skúšobného
obdobia podliehať súhlasu správcu. Ide pritom o právne úkony dlžníka, ktoré sa týkajú predovšetkým
nakladania s jeho majetkom, resp. ktorých vykonanie môže mať vplyv na jeho majetkové pomery.
Následne súd skúmal zárobkové pomery dlžníka.
V zmysle § 167 ods. 4 ZKR súd určil sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého
skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov. Súčasný príjem dlžníka jetvorený príjmom z pracovného pomeru vo výške 1000 eur/mesiac netto. Dlžník vyčíslil a doložil svoje
výdavky na úrovni cca 800 eur mesačne. Dlžník má dve vyživovacie povinnosti k synom spolu vo výške
260 eur. Súd preto pri rešpektovaní potreby zachovania dôstojného spôsobu života dlžníka považoval
za možné určiť výšku sumy , ktorú je dlžník povinný odviesť správcovi na uspokojenie svojich záväzkov
na úrovni 2.400.- eur ročne (200 eur mesačne).
Výrokom V. tohto rozhodnutia uložil súd správcovi povinnosť predkladať súdu správy o plnení povinností
dlžníkom v stanovených lehotách.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov/.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.