Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207780
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814207780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky :
Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX-XX, R., právne zastúpená: Centrum právnej pomoci,
IČO: 30 798 841, so sídlom Nám. Slobody 12, Bratislava, pracovisko - Kancelária Tvrdošín, so sídlom
Školská 165/2, Tvrdošín, proti odporcovi: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX-XX, R., právne

zastúpený: JUDr. Slavomír Bachynec, AK so sídlom S. č. XXX, maloleté dieťa v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky proti časti rozsudku
Okresného súdu Námestovo zo dňa 29. mája 2015 č.k. 1P 185/2014-59, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o určení výživného otca na
maloletého Z. E., nar. XX.XX.XXXX , p o t v r d z u j e .

V ostatných častiach ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom rozhodol o návrhu navrhovateľky tak, že :
I. Súd manželstvo Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a M. E., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 07.08.1986,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Tvrdošín vo zväzku V, ročník 1986, na strane

2 pod poradovým číslom 35 rozvádza.
II. mal. Z., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec M. E., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. Z., nar. XX.XX.XXXX
sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima stanovenej osobitným zákonom na nezaopatrené
neplnoleté dieťa vždy do 15 dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého počnúc od právoplatnosti
rozsudku do budúcna.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozsudok prvostupňový súd dostatočne odôvodnil, popísal zistený skutkový stav, citoval ust. § 23 ods.
1,2,3, § 62 ods. 1,2,3 a § 144 O.s.p., pričom pokiaľ ide o určenie výživného, odôvodnil výšku priznaného
výživného tým, že o výživnom súd rozhodol podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Navrhovateľka
žiadala určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne. Súd vychádzal z doterajšieho príjmu celej rodiny,

ktorá predstavovala dávku v hmotnej núdzi vo výške 167,- eur mesačne. Z týchto príjmov žila rodina
posledných10rokov.Vminulostisisociálnusituáciu rodinavylepšovalaobčasnouprácouodporcu,ktorý
podľa jeho vyjadrenie zarobil v mesiaci cca 40,- eur. Navrhovateľke bol vyplácaný invalidný dôchodok.Nakoľko odporca je riešený spolu s celou rodinou dávkou v hmotnej núdzi, iný pravidelný mesačný
príjem nemá, je práce neschopným od 25.07.2014, súd výšku výživného určil v minimálnom rozsahu,
bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Mal. Z. je vo veku, v ktorom sú náklady

na jeho potreby pomerne vysoké. Súd poukazuje na zákonnú zásadu, v zmysle ktorej má právo dieťa
žiť na úrovní svojich rodičov. Ak rodičia žijú z finančných prostriedkov predstavujúcich dávku v hmotnej
núdzi, nie je možné priznať výživné vo výške prevyšujúcej túto dávku. Súd neprihliadnuť na tvrdenie
navrhovateľky, že do príjmu je možné započítať i finančné prostriedky, ktoré poskytuje matka odporcu
na jeho osobné potreby, pretože ide o náhodné poskytnutie finančných prostriedkov a ich poskytnutie

závisílenoddobrejvôleposkytovateľa.Vzhľadomnatietoskutočnostisúdnávrhunavrhovateľkyovýške
výživného súd nevyhovel.

Proti časti rozsudku okresného súdu o určení výživného otca na maloleté dieťa podala prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa, pričom v odvolaní
poukazovala na skutočnosti, pre ktoré nesúhlasí s určenou výškou výživného a navrhovala, aby odvolací

súd rozsudok v tejto časti zmenil a určil otcovi dieťaťa prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou
150,- eur mesačne tak ako požadovala v návrhu na začatie konania. Alternatívne navrhovala rozsudok
okresného súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa otec dieťaťa písomne nevyjadril. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení

navrhoval rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v odvolacom konaní podľa § 212 a nasl.
O.s.p. v medziach podaného odvolania (odvolaním nenapadnutých častí rozsudku sa nedotýka a tieto
nepreskúmaval) a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania postupom v súlade s ust. § 156 ods.

3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. tak, že rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.ako vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodním rozsudku súdu prvého stupňa v odvolaním
napadnutej časti, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti

odôvodnenia prvostupňového rozsudku. Dodáva len ,že prvostupňový súd jasne a zrozumiteľne uviedol,
prečo určil výživné v takej výške ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu, a prečo
nemohol určiť vyššie výživné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1

písm. a) O.s.p., keďže v odvolacom konaní sa jednalo len o výživné na maloleté dieťa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.