Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/313/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213056
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412213056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Novotnej a sudcov JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č.k. 5C/119/2012-81 zo dňa 18. augusta 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiari nad Hronom napadnutým rozsudkom č.k. 5C/119/2012-81 zo dňa 18. augusta 2014
zamietol žalobcom podanú žalobu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla
v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom okresného súdu. V rozsudku zároveň rozhodol
o návrhu žalobcu na prerušenie konania tak, že návrh zamietol. Žalobca poukázal na to, že exekučný
súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Súd

vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom vedeným pod sp. zn. 11Er/1231/2004, z
ktorého zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad dňa 8. septembra
2004 a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 6. októbra 2004. Exekučný súd vydal dňa 11. októbra 2004 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa
2. novembra 2009 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd uznesením sp. zn.
11Er/1231/2004-17 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.
augusta 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/152/2010-25 zo

dňa 6. júla 2010. Exekúcia bola zastavená uznesením sp. zn. 11Er/1231/2004-27 zo dňa 20. septembra
2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42CoE/27/2011-39 zo dňa 1.
decembra 2011. Súd mal za preukázané, že exekučný súd pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora
konal priebežne, v súlade s exekučným poriadkom. Exekučný poriadok účinný do 31. augusta 2005,
podľa ktorého žalobca požadoval zmenu súdneho exekútora, neustanovoval povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu. Súd nemal zároveň za
preukázaný ani nesprávny úradný postup, ktorý je jedným z predpokladov na vznik zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd návrh žalobcu
zamietol. Náhradu trov konania si žalovaná, ktorá mala v konaní úspech, neuplatnila, preto súd rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. V odvolaní uviedol,
že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval

žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti,nesprávneaplikovalust.§101ods.2O.s.p.aviedolpojednávanie,naktoromzaneprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom

súde. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nemal
možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto
procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva
žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že
súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie

je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len
listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného
postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o
majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov
na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií,

na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V
tejto časti je podľa žalobcu rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom
svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrálne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou
úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla.
Rovnako sa to však týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca hodlal v konaní

pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že predložil ako dôkaz o vzniku škody Znalecký

posudok č. X/XXXX, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom je podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na
žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. V
konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik
škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a

škodou.Žalobcatiežnamietal,žeakbolsúdudoručenývčasepredchádzajúcomnariadenémusúdnemu
pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní zistil, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, aby sa od logických a
presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku odklonil, a preto naň v zmysle § 219

ods. 2 O. s. p. odkazuje.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo právo navrhovateľa na zaplatenie
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. Žalobca už v žalobe žiadal,
aby nadriadený súd v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol pred prvým prejednaním

veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného okresného súdu sú
vylúčení z prejednania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania.
Svoju žiadosť oprel o tvrdenie, že okresný súd zapríčinil svojim nesprávnym úradným postupom vznik
škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode
rozhodovať. Ak bol sám tento súd škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby
prostredníctvom sudcov rozhodol predmetný spor. Z dôvodu námietky zaujatosti vznesenej žalobcom,

z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek zo sudcov konajúceho súdu by právo
navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom bolo porušené, keďže neexistuje
podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý, predložil okresný súd
nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú žalobcom. Nadriadený súd o nej
rozhodol tak, že v prejednanej veci vylúčil z rozhodovania len toho sudcu, ktorý konal v navrhovateľom

namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci nevylúčil a nevylúčil tak ani konajúceho sudcu. Aj keď je podkladom práva žalobcu na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju
funkciu, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci. Preto neexistuje žiaden relevantný dôvod k
tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený. Zákonného sudcu,

ktorý prejednáva a rozhoduje vec na vecne a miestne príslušnom súde, nemôže vylúčiť z prejednania a
rozhodnutia veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci, mala byť žalobcovi spôsobená škoda
(rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 102/2013). Je potrebné zdôrazniť, že tak ako je neústavné, aby vo veci
rozhodoval vylúčený sudca, takisto je neústavné, aby bol z prejednania a rozhodnutia veci vylúčený taký
sudca, ktorý vo veci nie je zaujatý. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca z dôvodu nesúhlasu s tým,

že konajúci sudca nie je vo veci vylúčený, podal ústavnú sťažnosť z dôvodu porušenia jeho základného
práva zaručeného mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý súdny proces. Odvolaciemu súdu je aj z
iných rozhodnutí Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo dňa 6. 2. 2013, 1 ÚS 92/2013 zo dňa 13. 2.
2013, ktorými už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé,

že tento návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie
odmietnutý. A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania
tejto veci vylúčený okresným súdom a ani odvolacím súdom zistené neboli, je námietka žalobcu o tom,
že vo veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná. Odvolací súd preto žalobcovu námietku,
podľa ktorej v konaní rozhodoval vylúčený sudca, vyhodnotil ako nedôvodnú.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody a
nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď v
exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh žalobcu nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase. Poukázal na to, že úprava obsiahnutá v § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995
Zb. (Exekučný poriadok) má taký zmysel, že sa ňou zakotvila možnosť zmeny exekútora na základe

žiadosti najmä v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj
o zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil k podaniu
návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi pre jeho neefektívne a neúčinné
postupy. Keďže exekučný súd ostal aj po takomto návrhu nečinný, musel žalobca obdobie nečinnosti
prekryť svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním

exekútora a ďalších účastných orgánov. To si vyžiadalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcu.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania
zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu vyplýva, že 8.9.2004 sa začalo pred súdnym
exekútorom Mgr. Jozefom Ďuricom exekučné konanie na návrh žalobcu proti povinnému F. B. pre
vymoženie sumy 0.-Sk istiny s prísl., ktoré tvorili trovy, zmluvné pokuty a úroky z omeškania na

podklade notárskej zápisnice N 548/2004, NZ 50734/2004 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jarmily
Kováčovej dňa 12.6.2004. Dňa 6.10.2004 bol okresnému súdu doručený návrh žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Súd exekútorovi udelil poverenie 11.10.2004. Návrh na zmenu exekútora mu bol
doručený 2.11.2009. Exekútor bol vyzvaný 25. novembra 2009 o vyčíslenie trov exekúcie a predloženieexekučného spisu. Exekútor predložil exekučný spis 4.12.2009 spolu s vyúčtovaním exekučného
konania. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania oprávneného potvrdené druhostupňovým súdom
uznesením 13CoE 152/2010-25 zo dňa 6. júla 2010. Exekučný súd následne uznesením zo dňa

20.9.2010 exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.6.2012.

Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil súdny spis z exekučného konania, v ktorom malo
podľa žaloby dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu. Žalobca v odvolaní nenamietal

žiadne z týchto zistení tak, ako sú uvedené vyššie.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na
pojednávanie riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené
neskôr súd neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 10.7.
2014. Pojednávanie bolo nariadené na deň 18.8.2014, preto lehota na prípravu bola zachovaná.

Žalobcadoručilprvostupňovémusúdu14.8.2014návrhnazrušenienariadenéhopojednávaniazdôvodu
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru nebolo ústavne konformným
spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie
nestrannému súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia
ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal na ústavný súd. Okresný súd

návrhu na prerušenie konania ani návrhu na zrušenie pojednávania nevyhovel. Súd žalobcu e-mailom
zo dňa 15.8.2014 oboznámil, že žiadosť o zrušenie pojednávania nebude akceptovať. Rozhodol aj o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúci

sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne nadriadený súd
rozhodnutím 23NcC/301/2012 zo dňa 10. októbra 2012. Prvostupňový súd postupoval v súlade s
ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, keď prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí
boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods.
2 O.s.p. po tom ako zistil, že sa pojednávania nezúčastnili, pričom žalovaný súhlasil s prejednaním v

jeho neprítomnosti a žalobca sa neospravedlnil. Takýto postup v žiadnom prípade nemožno hodnotiť
ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred
súdom.
Pokiaľ okresný súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a rozhodol vo veci

samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti zbavil sám tým,
že sa na pojednávanie nedostavil.
Odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ako jedného z
predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca tvrdil,

že k rozhodnutiu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nedošlo v zákonom stanovenej
lehote 30 dní. K tomu je potrebné uviesť, že zákonom č. 341/2005 Z. z. bol s účinnosťou k 1. 9. 2005
zmenený Exekučný poriadok tak, že § 44, v ktorom sa doterajšie odseky 4 až 6 označili ako odseky 5 až
7 a § 44 ods. 7 znel takto: Oprávnený „môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora

do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora“. V prechodných a záverečných
ustanoveniach účinných od 1. 9. 2005 zákon v § 238 ods. 1 stanovil, že konania začaté pred 1. 9. 2005
sa dokončia podľa práva platného do 31. 8. 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa §238 ods.2
ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, §
136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. 9. 2005. Z uvedeného vyplýva,

že na rozhodnutie o zmene exekútora v exekučných konaniach, ktoré začali pred 1. 9. 2005, tak ako
tomu bolo v predmetnej veci, sa nevzťahovala zákonná 30 dňová lehota. Z uvedeného vyplýva, že v
danom prípade zákon nestanovil lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora, a preto nemohol porušiť povinnosť stanovenú zákonom vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Naopak, v danom prípade z exekučného spisu vyplýva, že exekúcia nemala byť

vôbec vykonávaná práve z dôvodu, že žalobca nedisponoval exekučným titulom. K tomu treba dodať,
že pokiaľ žalobca nedisponoval exekučným titulom, nemohol v rámci exekúcie vôbec vymáhať nárok od
povinného, a preto sa s takýmto exekučným konaním nemôže vôbec spájať vznik akejkoľvek škody a
nemajetkovej ujmy na strane oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie.Žalobcova námietka, že prvostupňový súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu
vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu nebola dôvodná.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že v prípade, že nie je splnený jeden z rozhodujúcich

predpokladovzodpovednostizaškodu,atopreto,žechýbanesprávnyúradnýpostupprivýkoneverejnej
moci nie je potrebné sa zaoberať existenciou ďalších predpokladov tejto zodpovednosti.
K odvolacím námietkám, ktoré smerujú proti záverom súdu, že škoda nevznikla, resp. že náklady na
správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil sám dlžník, že žalobca nešpecifikoval jednotlivé
náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky, je potrebné uviesť, že tieto nekorešpondujú s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom, že v konaní
nebolo preukázané, že bola splnená podmienka zodpovednosti za škodu, a to že exekučný súd
nesprávne úradne postupoval.
Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,

škoda, a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Bez splnenia
ktoréhokoľvek z uvedených troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez toho, aby nebol
v konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy, nie je dôvodom zaoberať sa výškou škody a ani príčinou súvislosťou medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny úradný postup

v konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu za škodu,
preto okresný súd správne postupoval, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania ďalšie
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezisťoval.
Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpodľa§219ods.1a2O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).
Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O. s.
p. a § 151 ods. 1 O. s. p.. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania
neuplatnil, a preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.