Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. november 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/240/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216784
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712216784.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o so sídlom
Gröslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.9.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia škody vo
výške 125,-€ a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- €.

Navrhovateľ poukázal na to, že Okresný súd Pezinok nesprávne úradne postupoval, keďže nerozhodol
o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konkrétnom exekučnom konaní v
zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, hoci vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovalatakúspoluprácusúčastníkmikonania,ktorábymohlamaťpodstatnývplyvnaposúdeniea
rozhodnutie súdu. Tvrdil, že v čase omeškania súdu (viac ako 5 mesiacov) s rozhodnutím sa nachádzal
v stave právnej neistoty, pričom počas tohto obdobia musel prekrývať svojou aktivitou cielenou na

udržaniebonitypohľadávkyajejzabezpečenia,čopredpokladaloaktívnusystémovúsprávupohľadávky.
Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil 70,- eur,
na udržanie a správu informačného systému 40,- eur a na spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné

výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil 15,- eur. Celkom v období medzi
podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vynaložil márne 125,-
eur. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhoch uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcievzákonomstanovenejdobeniejedostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmuspôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má
za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa,

pričom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
riziko insolvencie povinného. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas a
efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky
s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolazamietnutá a preto bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Na podporu nároku na náhradu
nemajetkovejujmyďalejuviedoldôvody:neexistenciaakéhokoľvekúčinnéhovnútroštátnehoprostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných

práv žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu
vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri

určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, v zmysle
ktorej si uplatňuje sumu 55,- € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Odporca vo vyjadrení k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu vo veci rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uviedol, že čo sa týka namietaného rozhodnutia o poverení
exekútora po 15 dňovej lehote, súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je

výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia preto
15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule vo veciach, v ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po
1.6.2011. I prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v

konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal ďalej nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tento postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom

a nemôže ísť ani o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť
rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Z § 44
ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka len prípadu, keď súd poverí

exekútora vykonaním exekúcie. Nie je možné logicky predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu
určiť 15 dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže
ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaniach poukázal ďalej odporca na § 9
ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013. Odporca v tejto súvislosti nepreukázal

podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
právoplatného rozhodnutia ESĽP, či právoplatného rozhodnutia ÚS SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len ústavný
súd. Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom

keď uviedol, že pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od
dourčenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (teda tri roky pred dňom kedy boli
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku), vznáša námietku premlčania. K otázke
vyčíslenia škody ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na preukázanie vzniku škody by musel

navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Navrhovateľ
ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva
pre všetky pohľadávky, nielen tie, ktoré boli predmetom exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu za
udržanie informačného systému je nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,

ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Navrhovateľ ďalej nevyužil možnosť podania sťažnosti
predsedovi súdu, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu. Nie je možné ďalej
prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti,
pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej

osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Nie je možné
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to i s
poukazom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a vkonečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca

preto považuje konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu
škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
činnosti, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na
vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a
podobne, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom

na charakteristiku príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom
škody alebo nemajetkovej ujmy, odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného
súdu nevznikla. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie
náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., odporca navrhol zamietnuť, pričom si uplatnil náhradu
trov konania.

Súd uvádza, že vo vzťahu k navrhovateľom podanému návrhu neboli dôvodné námietky odporcu, ktorý
považoval návrh navrhovateľa za zmätočný z dôvodu, že v návrhu nie je uvedená spisová značka
exekučných podaní a nie je presne opísaný priebeh exekučného konania. Hoci sa navrhovateľ vo
svojom návrhu skutočne obmedzil len na to, že napriek tomu, že mu musela byť známa spisová značka,
túto súdu neuviedol, bolo možné z jeho návrhu identifikovať, o aké exekučné konanie na súde ide,

keďže označenie oprávnenej a povinnej osoby, ako aj čísla spisu exekútora bolo spôsobilé takýto spis
nezameniteľne identifikovať v registroch súdu. Preto nešlo o absolútnu zmätočnosť, resp. neúplnosť
návrhu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať nemožnosť presnej identifikácie ním tvrdeného exekučného
konania a ktorú by bolo možné považovať za takú vadu jeho návrhu, ktorá by spôsobovala nemožnosť
pokračovania v konaní podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku. Vo vzťahu k navrhovateľom

podanému návrhu neboli dôvodné, označené ako procesné, námietky odporcu, ktorý považoval návrh
navrhovateľa za podaný predčasne, keď tvrdil, že z § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Takáto permisívna,
zrejme procesná norma nevytvára jasnú odpoveď na to, čo by malo byť následkom tzv. predčasného

podania návrhu na súd. Je zrejmé, že následkom by malo byť určité procesné rozhodnutie súdu, pričom
nielen zákon č. 514/2003 Z.z., ale ani Občiansky súdny poriadok jednoznačne neurčuje následky tzv.
predčasne podaného návrhu. Nemožno využiť postup podľa § 8 a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu môžu súdy konať len
vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená, keďže predbežné prejedanie

nároku nie je osobitným konaním, v ktorom by bolo zodpovedajúcim procesným postupom rozhodované
o nárokoch navrhovateľa. Inak povedané to, že navrhovateľ v rozpore s § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. nepodal žiadosť o predbežné prerokovania návrhu, nie je dôvod na to, aby
súd dospel k záveru že ním podaný návrh nespadá do právomoci súdov podľa § 104 ods. 1 druhá veta
Občianskeho súdneho poriadku a nemôže mať za následok zastavenie konania a postúpenie veci na

predbežné prerokovanie žiadosti, keďže predbežné prerokovanie žiadosti nie je osobitným konaním, ale
zákonom osobitne vytvoreným, štát protežujúcim, postupom akéhosi mimosúdneho vyriešenia sporu
medzi poškodeným a štátom, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik nároku poškodeného a ktorý
nemá vplyv na to, že v prípade sporu, ktorý v tomto prípade medzi účastníkmi pretrval aj po dobu dlhšiu
ako šesť mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ so svojou žiadosťou obrátil na odporcu, jedine súd môže

rozhodnúť o nárokoch poškodenej osoby. Predbežne prerokovanie návrhu nie je osobitným konaním
a prípadné uspokojenie alebo neuspokojenie nároku poškodeného nie je rozhodnutím ale osobitnou
formou vyriešenia sporných nárokov dvoch rovných účastníkov právneho vzťahu podľa zákona č.
514/2003 Z.z. Prípadná absencia predbežného prerokovania nároku na náhrady škodu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. nie je spôsobilá vyvolať akékoľvek procesné rozhodnutie súdu. To platí o to viac, že z

vyjadrenia odporcu je zrejmé, že zodpovednosť štátu v prípade navrhovateľom uplatnených nárokov štát
odmieta tvrdiac, že navrhovateľ takéto vyriešenie svojich nárokov zmaril a tým navrhovateľ považoval
„proces“ predbežného prerokovania nárokov za ukončený, keďže žiadosti o predbežné prerokovanie
boli odporcovi navrhovateľom doručené v dňoch 23.4.2012 až 25.4.2012, a to vo vzťahu k všetkým jeho
nárokom, pričom do šiestich mesiacov tieto nároky odporcom uspokojené neboli.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 27.11.2015, predvolanie na pojednávanie bolo advokátovi
navrhovateľa doručené dňa 12.8.2015, pričom podaním doručeným súdu dňa 23.11.2015 advokát
navrhovateľa žiadal zrušiť pojednávanie a navrhol prerušiť konanie. Odporca sa na pojednávanienedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil. O návrhu navrhovateľa na prerušenie konania súd
rozhodol uznesením na pojednávaní zo dňa 27.11.2015 tak, že tento návrh zamieta. Skutočnosť, že
o návrhu na prerušenie konania nebolo právoplatne rozhodnuté, súd nepovažoval za dôvod na to,

aby v konaní ďalej nepokračoval a vyhovel žiadostiam navrhovateľa na zrušenie pojednávania, keďže
právoplatné rozhodnutie o návrhu účastníka na prerušenie konanie v prípade jeho zamietnutia nemôže
byť prekážkou ďalšieho postupu súdu. Prípadné odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu, ktorým bol
zamietnutý jeho návrh na prerušenie konanie, bude odvolaciemu súdu predložené podľa § 209 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku až po rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Neobstojí názor, podľa

ktoréhosúdprvéhostupňanemôževovecikonaťdovtedy,pokýmniejeprávoplatnerozhodnutéonávrhu
účastníka na prerušenie konania, keďže konaním súdu medzi jasne určenými účastníkmi a o jasnom
predmete konanie nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom a prípadná nesprávnosť
súdu prvého stupňa v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na prerušenie konanie musí nepochybne v prípade
jeho nesprávnosti mať za následok aj nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že súd
vychádzal z toho, že návrh na prerušenie konania bol nedôvodný, nemôže mať toto rozhodnutie ani za

následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Ak by bol pripustený názor, že o každom návrhu na
prerušenie konanie musí byť pred rozhodnutím vo veci samej právoplatne, a teda aj odvolacím súdom,
rozhodnuté, viedlo by to k vytvoreniu právnych podmienok pre takú procesnú obštrukciu, ktorá by bola
spôsobilá v prípade podávania opakovaných procesných návrhov na prerušenie konania znemožniť
konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Týmto smerom procesné právo vykladať nemožno, keďže

záver vytvorený takýmto výkladom by bol v rozpore s § 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd preto pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov,
pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Pezinok sp.zn.

9Er/48/2011, znaleckým posudkom Znaleckého ústavu Ekonomickej Univerzity v Bratislave č. 1/2014
zo 17. januára 2014, ako aj s podaniami účastníkov konania, pričom z takto vykonaného dokazovania
mal za preukázaný tento skutkový stav:

Z vykonaného dokazovania spisu sp.zn. 9Er/48/2011 bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 28.1.2011. Uznesením zo dňa 30.5.2011 súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania, toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie v časti uplatnenej istiny pre
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo vydané dňa 31.5.2011. Z vykonaného dokazovania
znaleckým posudkom Znaleckého ústavu Ekonomickej Univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo 17.

januára 2014 vyplynulo, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné,
telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet
majetkovej ujmy vzniknutej navrhovateľovi, pričom túto diferencoval podľa typu jednotlivých žalôb. Pri
žalobách NZP a NP boli uvedené sumy v Eur na jednu žalobu pri jednotlivých položkách: Mzdové
náklady - 4,15, Náklady na tlač 5,31, Náklady na úpravu informačného systému 13,86, Náklady na

poštovné- 3,01, Náklady na telekomunikačné služby -4,43, spolu teda celkovo za všetky položky 30,76
€ na jednu žalobu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Zo zistených skutočností je zrejmé, že nie všetky tvrdenia navrhovateľa o konaní Okresného súdu
Pezinoksúsprávne.Exekútorvovecinavrhovateľaakooprávneného doručil dňa28.1.2011Okresnému
súdu Pezinok žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Pezinok o
tejto žiadosti rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo
dňa 30.5.2011 sčasti zamietol, pričom dňa 31.5.2011 vo zvyšnej časti poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Lehota, ktorá uplynula odo dňa podania žiadosti do rozhodnutia o nej, bola

teda nie viac ako 5 mesiacov, ako to tvrdil navrhovateľ, ale menej ako 5 mesiacov. Z priebežne
novelizovaného, no vo vzťahu k návrhu navrhovateľa rovnakého znenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; ak však súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne, pričom proti takému uzneseniu je na rozdiel od vydania poverenia prípustné odvolanie. Z
uvedeného je zrejmé, že zákonom stanovená lehota 15 dní sa vzťahovala len také rozhodnutie súdu,
ktoré malo za následok vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nie na rozhodnutie, ktorým bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Preto zo skutočnosti, že rozhodnutie o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nebolo vydané v 15 dňovej lehote, nemožno vyvodiť to, že by
sa Okresný súd Pezinok dopustil protiprávneho konania v tej časti § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
že by nevydal rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Do úvahy následne prichádzalo posúdenie
dĺžky konania ako nečinnosti alebo zbytočného prieťahu zo strany súdu. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá sa týkala exekúcii,

v ktorej navrhovateľ vystupoval ako oprávnený konal tak, že o tejto rozhodol v lehote kratšej ako 5
mesiacov. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť ako zbytočný prieťah alebo jeho nečinnosť, keďže
posúdenie žiadosti o udelenie poverenia si vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu oprávneného
a povinného vyžadovalo dlhší čas a prípadne zadováženie listín nevyhnutných na rozhodnutie súdu
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z exekučného spisu nebolo zistené, že by

rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia bolo zmenené, alebo zrušené.
Vychádzajúc z uvedeného preto nebola daná zodpovednosť štátu v posudzovanej veci. Preto súd návrh
navrhovateľa, ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, tak , že v spore úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.