Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114240206
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114240206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: AB
1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 56 007 043,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911
01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom W. L. XXX, XXX XX
B., štátny občan SR, o zaplatenie 120,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 6C/164/2015-57 zo dňa 26. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p

o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 6C/164/2015-57 zo dňa 26.05.2015 zamietol návrh navrhovateľa

o zaplatenie sumy 120,28 Eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 12,80 Eur a úrokmi
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 120,28 Eur od 04.12.2014 do zaplatenia. Odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. Zároveň určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. Hlavy 18 § 1
Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - DUO platných od 21.09.2012
ITS212,ktorébolineoddeliteľnousúčasťouÚverovejzmluvyč.4212117428,uzavretejmedziobchodnou
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36
234 176, ako Spoločnosťou a odporcom ako klientom dňa 19.12.2012 v znení: „V prípade omeškania

klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný
na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- Eur v prípade
prvej upomienky a 12,- Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej
upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet
zaslaných upomienok bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny
mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky
za upomienku klientovi účtované.“, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Zároveň určil, že zmluvná

podmienka obsiahnutá v ust. Hlavy 18 § 2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit
Slovakia, a. s. - DUO platných od 21.09.2012 ITS212, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Úverovej
zmluvy č. 4212117428 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 ako Spoločnosťou a odporcom ako klientom dňa19.12.2012 v znení: "V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient
je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,- Eur. Táto
pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.", je neplatná z

dôvodu jej neprijateľnosti.

Protitomutorozsudkupodalnavrhovateľodvolanie,ktoréodôvodniltým,žesúdprvéhostupňadospelna
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, že nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi konania postupom súdu odňal možnosť
konať pred súdom a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Zdôraznil, že rozsudok nemá jasné a presvedčivé odôvodnenie. Odvolateľ nepopieral skutočnosť,
že ide o spotrebiteľský vzťah vyplývajúci zo záväzkového vzťahu, predmetom ktorého je úverová
zmluva medzi odporcom a navrhovateľom. Zdôraznil, že odporca podpísal predmetnú úverovú zmluvu
na základe slobodnej vôle podľa vlastného uváženia a podľa odvolateľa dojednania sú platnými a

rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ako také majú tieto ustanovenia
rovnakú právnu moc a váhu, ako sú uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Nie je možné odlišne
posudzovať jednotlivé ustanovenia, pretože ak sú úverové zmluvné podmienky tzv. typovými, ich
platnosť a právnu vymožiteľnosť prejudikujú právne predpisy upravujúce oblasť záväzkových zmluvných
vzťahov. Odvolateľ je presvedčený, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné

podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako uvádza
súd. Nie je možné neprijateľnú podmienku vnímať jednostranne najmä z pohľadu, akú majetkovú ujmu
bude spotrebiteľ pociťovať, ale je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že odporca sa zaviazal splácať
predmetný úver v splátkach a dostal sa do omeškania. Navrhol preto, aby odvolací súd predmetný
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote účastníkom konania, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212

ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156
ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil
ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

Dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa bola skutočnosť, že ku dňu rozhodnutia súdu všetky nároky
uplatnenénavrhovateľomvočiodporcovi,ktorésúdprvéhostupňapovažovalzadôvodné,boliodporcom
uspokojené, a to ešte v čase pred podaním návrhu na začatie konania.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že dňa 19.12.2012 uzavrel právny predchodca navrhovateľa

HCS ako veriteľ a odporca ako klient Úverovú zmluvu č. 4212117428, ktorou bol odporcovi poskytnutý
účelový úver na nákup tovaru (práčka vo výške 289,- Eur) a ten sa zaviazal splatiť úver v 12 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 29,82 Eur so splatnosťou 1. splátky 19.01.2013 s úhradou nasledujúcich
splátok vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci s lehotou splatnosti do 20.12.2013. Úver bol poskytnutý
zročnou úrokovou sadzbou 40,58 %, RPMN 50 %, priemerná hodnota RPMN 26,70 %. Odporca svojím

podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s úverovými zmluvnými podmienkami HCS s kódom
ITS212, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy a že tieto obdržal. Podľa ust. Hlavy 18 § 1 Úverových
zmluvných podmienok (ďalej „ÚZP“) v prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je HCS
oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť HCS poplatok za
upomienku vo výške 5,- Eur v prípade prvej upomienky a 12,- Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky.

V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku
účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný
maximálne 2-krát za kalendárny mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po
zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované. Podľa ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP
v prípade omeškania klienta je HCS oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe

tohto vyúčtovania uhradiť HCS zmluvnú pokutu vo výške 17,- Eur. Táto pokuta bude HCS vyúčtovaná
maximálne 1-krát za dobu trvania zmluvy.Súd prvého stupňa z listiny označenej navrhovateľom ako „Výpis čerpania splátok a úhrad“ mal
preukázané, že odporcovi bolo predpísaných do zosplatnenia na úhradu 12 splátok vo výške 29,82
Eur so splatnosťou 1. splátky 19.01.2013 a nasledujúcich splátok do 20. dňa nasledujúceho mesiaca.

Odporca vykonal jednotlivé úhrady tak, ako ich súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku presne
uviedol a špecifikoval. Navrhovateľ mal za to, že odporca dlží navrhovateľovi sumu vo výške 120,28
Eur s príslušenstvom a tento oznámil odporcovi, že pohľadávky HCS vzniknuté z Úverovej zmluvy č.
4212117428 zo dňa 19.12.2012 postúpil na navrhovateľa. V konaní nevyšlo najavo, že by odporca
uhradil navrhovateľovi vyššiu sumu, ako vyplynula z výpisu čerpania splátok a úhrad, t.j. sumu 343,56

Eur, preto vychádzal z toho, že odporca na predmetný úverový prípad vykonal úhrady v celkovej výške
343,56 Eur.
Súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, ktorý zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na základe spotrebiteľa.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dve zmluvné podmienky a to Hlavy 18 § 1 a § 2
ÚZP,nazákladektorýchpožadovalHCSododporcuzaplateniepoplatkovzaupomienkyI.aII.vsúhrnnej
výške 89,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 17,- Eur (keď v tomto prípade aj napriek tomu, že navrhovateľ

si návrhom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- Eur neuplatňoval, keďže na úhradu tejto
svojej pohľadávky už započítal časť z úhrad odporcu, ako to vyplynulo z výpisu čerpania splátok a úhrad
na č.l. 34, v prípade konštatovania neplatnosti zmluvnej podmienky podľa ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP by
musela byť časť úhrady odporcu vo výške 17,- eur započítaná na splatenie iných nárokov navrhovateľa
zo zmluvy, ktoré si však navrhovateľ návrhom uplatňoval). V kontexte uvedeného sa súd považuje

za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania oboch zmluvných podmienok uvedených v
dotknutých ust. Hlavy 18 § 1 a § 2 ÚZP ako neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy uzavretej medzi HCS
ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa
dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi
účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch

zmluvných strán vyplývajúcich z týchto rokovaní. Teda, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná
za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal
možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas,
alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte
zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie

bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť,
či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením,
zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods.
2 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie oboch
dotknutých zmluvných podmienok nepreukázal (teda neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods.

1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že
zmluvnédojednanievspotrebiteľskejzmluvesanepovažujesospotrebiteľomzaindividuálnedojednané,
ktorúprávnudomnienkumôžedodávateľvyvrátiť,akpreukážeopak). Pretovtejtočastiurčil,žezmluvné
podmienky obsiahnuté v ustanoveniach Hlavy 18 § 1 úverových zmluvných podmienok a v ust. Hlavy
18 ods. 2 úverových zmluvných podmienok sú neplatné.

Odvolací súd preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením
toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153
ods. 1 O.s.p., keď vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým
ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a prislúchajúcu právnu úpravu v Občianskom zákonníku, ktorá
upravuje spotrebiteľské vzťahy, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS, ako aj príslušné ustanovenia

Obchodného zákonníka. Podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým
spôsobom odôvodnil a to tak, ako má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom v odôvodnení svojho
rozsudku sa riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré
boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa preto so závermi a dôvodmi rozhodnutia súdu
prvého stupňa v napadnutej časti stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a na vyvrátenie argumentov, na ktorých
odvolateľ založil svoje odvolanie, považuje odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že pri posúdení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.12.2012 súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že v
predmetnom prípade išlo medzi účastníkmi konania o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Z právnej teóriicivilného práva je spotrebiteľská zmluva charakterizovaná ako druh zmluvy, ktorú najmä zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonníka, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké
náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu

tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je pritom daný čl.
153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a
hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa, na
ochranu svojich záujmov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do nášho právneho poriadku
bola implementovaná smernica EÚ č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach

spotrebiteľských zmlúv (úradný vestník európskych spoločenstiev L095, 21/4/1993), pričom podľa
čl. 6 bodu 1 tejto smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Zo smernice č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú

zmluvu, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že charakteristickým
znakom spotrebiteľských zmlúv je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a spravidla sú tieto zmluvy pripravené

vopred vo formulároch. Demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok je uvedený v § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľných zmluvách sú neplatné. Vychádzajúc z vyššie uvedené správne potom
prvostupňový súd určil, ktoré neprijateľné podmienky obsiahnuté v predmetnej úverovej zmluve sú
neplatné. Aj odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá

vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Tak sa to stalo aj
v preskúmavanej veci.
S poukazom na vyššie uvedené nemohol odvolací súd prisvedčiť odvolateľovi, ktorého odvolanie
nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako
vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním
trovy nevznikli, preto rozhodol tak, že odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.