Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222167
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112222167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu: G..C. Z., X.. XX.X.XXXX, L. Y. Š.
G. Č..XXX, L. L. zastúpeného JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska
3, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31
690 904, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Němcovej 22,
v konaní o zaplatenie 5.060,88 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I z 31.októbra 2013, č.k. 24C/44/2013-103 takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 226,76 eur na účet advokáta JUDr. Mariána Vojčíka do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 31. októbra 2013, č.k. 24C/44/2013-103
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.035,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne od 8.2.2012 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti úrokov z omeškania návrh zamietol. Konanie v časti o zaplatenie sumy 25,36 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne od 3.1.2012 do zaplatenia zastavil. Priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania proti žalovanému spolu vo výške 1.208,50 €, pozostávajúcu zo sumy 905 € (trovy právneho
zastúpenia), a súdneho poplatku vo výške 303,50 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k rukám
jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Vojčíka, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie poistného
plnenia dojednaného v poistnej zmluve pre poistnú udalosť dožitia, ktorá nastala dňa 18.12.2011.
Predmetom konania bol pôvodne nárok na zaplatenie sumy 5.060,88 € s príslušenstvom, pred začatím
pojednávania vo veci samej vzal žalobca späť návrh v časti o zaplatenie sumy 25,36 € s príslušenstvom,
vzhľadom na chybu vo výpočte pri podávaní žaloby. Predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie
sumy 5.035,52 € s príslušenstvom. Súd prvého stupňa z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, typ poistnej
zmluvy ÚDP-K zistil, že žalobca ako poistník a poistený so žalovaným ako poisťovateľom uzavreli

dňa 17.12.1996 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie osoby žalobcu pre prípad smrti a
prípad dožitia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 18.12.1996 a koniec poistenia na 18.12.2011.
Poistné plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 100.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške
151.700,- Sk. Žalobca sa domáhal zaplatenia poistného plnenia, na ktoré mu mal vzniknúť nárokpoistnou udalosťou, a to dožitím dňa dojednaného v poistnej zmluve. Súd prvého stupňa ako predbežnú
otázku skúmal, či účastníci konania platne uzavreli poistnú zmluvu, z ktorej vyplýva uplatnený nárok
a vzhľadom na obranu žalovaného skúmal, či poistný vzťah zo zmluvy zanikol už skôr, teda pred tým

ako nastala poistná udalosť dožitia alebo nie. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vykonaným
dokazovaním bolo preukázané uzavretie poistnej zmluvy v písomnej forme na poistnú dobu 15 rokov.
Zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 788 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ). Účastníci konania
netvrdili neplatnosť tejto poistnej zmluvy. Počas trvania poistno-právneho vzťahu žalovaný zistil, že
dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa zaviazal, pretože

reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a postupov malo byť.
K tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Uvedenú situáciu vo
vzťahu ku klientom, vrátane žalobcu riešil zaslaním listu zo dňa 15.5.2008 označeného ako Prepočet
a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, ktorým ho vyzval na vyjadrenie stanoviska. Pritom
mu ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v
stanovenej lehote nevyjadrí a niektorú z alternatív si nezvolí, žalovaný ako poisťovateľ jednostranne

ukončí poistenie a žalobcovi poukáže finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia
vo výške určenej žalovaným. Žalobca na list žalovaného nereagoval. Následne žalovaný listom zo
dňa 13.6.2008 žalobcovi oznámil, že poistenie zaniká ku dňu 16.5.2008. Súd prvého stupňa uviedol,
že zákon rozoznáva osobitné a všeobecné dôvody zániku poistnej zmluvy. Osobitné dôvody zániku
upravuje Občiansky zákonník v ust. § 788 a nasl. Poistenie môže zaniknúť výpoveďou ( § 800 OZ),

nezaplatením poistného ( § 801 OZ), odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy ( § 802 ods. 1 OZ) alebo
odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa ( § 802 ods. 2 OZ). Súd prvého stupňa po podrobnej analýze
jednotlivých spôsobov ukončenia poistnej zmluvy uviedol, že nedošlo k zániku poistenia na základe
žiadnej osobitnej právnej skutočnosti. Preto sa zaoberal všeobecnými dôvodmi zániku záväzkovo-
právnych vzťahov, ktoré sú upravené v ust. § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že Občiansky

zákonník rozoznáva niekoľko spôsobov zániku záväzkovo-právneho vzťahu. Vzhľadom na povahu
úkonu žalovaného - list označený ako Oznámenie o zániku poistenia zo dňa 13.6.2008, skúmal,
či tento úkon predstavuje niektorý zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia záväzkovo-
právneho vzťahu a to či na základe jednostranného, ale dvojstranného právneho úkonu. V ďalšej
časti odôvodnenia rozsudku sa venuje analýze jednotlivých spôsobov skončenia záväzkovo-právneho

vzťahu, pričom dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistno-právneho vzťahu na základe odstúpenia
od zmluvy, ani na základe privatívnej novácie, ani na základe vzájomnej dohody o zrušení poistnej
zmluvy. Vzhľadom na to, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, musí byť aj dohoda o
zrušení záväzku uzavretá v takejto forme. To vyplýva aj z ust. § 791 ods. 1 OZ, podľa ktorého na
platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma. V danom prípade

žalovaný vykonal prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy listom označeným ako Prepočet a zvýšenie
poistného k poistnému produktu ÚDP-K zo dňa 15.5.2008, ktorým v rámci ponúknutých alternatív
riešenia poistného vzťahu navrhol aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca návrh žalovaného na zrušenie zmluvy neakceptoval,
pretože na list žalovaného nijakým spôsobom nereagoval, čo nespochybňoval ani žalovaný. Vôbec

nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že nevyznačením niektorej z ponúknutých alternatív, žalobca
konkludentne akceptoval návrh žalovaného na zrušenie poistenia. Okrem toho, že konkludentný prejav
nemá v poistných vzťahoch žiadnu relevanciu, s poukazom na ust. § 791 ods.1 OZ, takýto postup nemá
žiadnu oporu ani v zákone a vo svojej podstate predstavuje svojvoľný nátlak jednej zo zmluvných strán
na druhú zmluvnú stranu, čo je aj postup v rozpore s dobrými mravmi.

V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sa súd prvého stupňa venoval zániku povinnosti dlžníka z dôvodu
tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ. Za právny dôvod zániku dlžníkovi povinnosti plniť
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, teda nemožnosť plnenia, ktorá nastala po vzniku
záväzku.Idetuoobjektívnunemožnosťplnenia,tedaotakýstavzáväzku,žejehosplneniejevšeobecne

nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, teda pre dôvody v osobe dlžníka, záväzok nezaniká
a dlžník je povinný plniť; inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej
nemožnosti plniť záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho
vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či
pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia. Subjektívna nemožnosť (úplne z dôvodov na strane dlžníka)

spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných situáciách (napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka
brániacimusplniťzáväzokčistoosobnejpovahy).Sosubjektívnounemožnosťousúvisítzv.hospodárska
nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko
obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný,samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku. Posúdenie, či je plnenie nemožné,
závisínajmänaobsahuzáväzku,prípadnenapredmeteplnenia.Prenemožnosťplneniasotvaprichádza
do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie alebo iné plnenie vecí druhovo

určených. Je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť
takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. V danom prípade mal súd prvého stupňa za to, že nejde v
prejednávanej veci o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že sa žalovaný poistnou zmluvou
zaviazal na plnenie peňažného charakteru. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo k zmene právnej úpravy
poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej zmluvy. Skutočnosť, že

žalovaný až dodatočne, po uzavretí zmluvy zistil, že výška poistného bola určená nesprávne, v rozpore
s poistno-matematickými normami alebo metódami, vrátane otázky, kto zapríčinil uvedenú situáciu a
teda, kto za ňu nesie zodpovednosť a tiež, že žalovaný bol nútený túto situáciu riešiť s klientmi úpravou
už uzavretých dotknutých zmlúv, je pre posúdenie predmetnej veci irelevantná.

Súd prvého stupňa navyše dodal, že poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou.

Poistený nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, pokiaľ
ide o zmluvné podmienky, ako aj všeobecné poistné podmienky. Situácia, ktorá nastala v prípadoch
poistných zmlúv s produktom UDP-K a na ktorú poistení nemali žiaden dosah a nijako sa na nej
nepodieľali, preto nemôže byť na ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia. Súd prvého stupňa teda
uzavrel, že nedošlo k zániku záväzku v dôsledku § 575 OZ pre dodatočnú nemožnosť plnenia. Keďže

k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou nedošlo žiadnym zo spôsobov
predpokladaných zákonom, je potrebné považovať jednostranný právny úkon žalovaného označený
ako Oznámenie o zániku poistenia za nedovolený právny úkon, ktorý je absolútne neplatný podľa §
39 OZ. Preto súd prvého stupňa konštatoval, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi založila
poistný vzťah, ktorý trval až do doby, dojednanej v zmluve, teda do 16.12.2011. V uvedený deň nastala

poistná udalosť, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku na poistné plnenie, tak ako to vyplýva z
článku 15 Všeobecných poistných podmienok, a z ust. § 816 a § 797 ods. 2 OZ. Žalovanému vznikla
povinnosť uspokojiť nárok žalobcu ako poisteného vo výške dojednanej v zmluve. Poistné plnenie pre
prípad dožitia bolo dojednané vo výške 151.700,- Sk, teda 5.035,52 €. Žalobca od žalovaného neprijal
žiadne plnenie, preto ho súd prvého stupňa zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo výške

5.035,52 €. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj obranou žalovaného vo forme kompenzačnej námietky
a dospel k záveru, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nevlastnil žiadnu peňažnú pohľadávku, ktorá by
bola spôsobilá na započítanie. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia príslušenstva pohľadávky, ktoré súd
prvého stupňa priznal v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom od 1.1.2009. Úroky z omeškania priznal súd prvého stupňa uplynutím 15 dní od doručenia

výzvy na plnenie, teda od 8.2.2012 a v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie
od 3.1.2012 do 7.2.2012 návrh zamietol. Výšku úrokov z omeškania určil v súlade s § 3 ods. 1 nar. vlády
SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému
dňu omeškania s plnením dlhu, ktorá bola vo výške 1 % ročne a po zvýšení o osem perc. bodov je výška
úrokov z omeškania 9 % ročne.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods.3 O.s.p. Keďže mal žalobca vo veci
neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal mu súd prvého stupňa plnú náhradu trov pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku a z odmeny za zastupovanie advokátom za jednotlivé úkony právnej
pomoci vyčíslené v odôvodnení rozsudku.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výroku rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobcovi sumu 5.032,25 € s príslušenstvom, ako aj proti výroku o náhrade trov konania.

Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa nezistil správne a komplexne skutkový stav veci, a

následne vec nesprávne právne posúdil a rozhodol.

Vdôvodochodvolaniauvádza,žežalovanýnavrhovaldohoduourovnanísporuatovpodanomodporeaj
vo vyjadrení k žalobnému návrhu vo forme kompenzačnej námietky. V rámci tejto námietky nerozporoval
plnenie voči žalobcovi, avšak iba vo výške 3.514,31 € po zohľadnení sumy 1.546,57 €, ktorú mal

správne žalobca platiť počas celej doby poistného vzťahu. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v
období roku 1997, kedy bola dojednaná poistná zmluva, bolo uzatváranie poistných zmlúv regulované
štátom a pod jeho dohľadom. V čase uzavretia zmluvy boli podmienky vzniku i zániku zmluvného vzťahu
jasne definované platnými poistnými podmienkami. Súd prvého stupňa nepripustil dôkazy navrhovanéžalovaným, dôkaz správnym spisom MF SR č. 52/1024/1995 a výsluch svedka E.. Š., ktorými mohol
žalovaný dokázať priebeh od vzniku poistenia a ingerencie štátneho orgánu vo forme priamych zásahov
do poistných súkromnoprávnych vzťahov žalovaného. Žalovaný konal pod tlakom kontrolného orgánu

NBS a v krajnej núdzi bol donútený vypovedať poistný vzťah s poukazom na objektívnu nemožnosť
plnenia. Žalovaný namietal vyhovujúci výrok rozsudku a výrok o trovách konania, pričom poukazuje na
argumentáciu nálezom Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 3/06, podľa ktorého je úlohou súdu hľadať
výsledok sporu tak, aby bol zlučiteľný s predstavou spravodlivosti. Súd prvého stupňa však rozhodol
výlučne v neprospech žalovaného. Spravodlivé rozhodnutie by bol docielil tým, ak by súd prvého stupňa

konal a rozhodol o kompenzačnej námietke žalovaného, ktorú mienil uplatniť v súdnom konaní voči
žalobcovi, a to pohľadávku vo výške 1.546,57 €. Žalovaný nemohol predvídať, že poistno-matematický
vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom a v tomto omyle zotrval až do tretej
kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovaného v rokoch 2007-2008. Žalovaný žalobcovi
navrhol tri alternatívy ďalšieho postupu vo vzniknutej situácii, ktorú nezavinil v snahe dosiahnuť dohodu.
Žalovaný dokazoval nevyhnutnosť svojho konania voči pri ukončení poistného vzťahu. Súd prvého

stupňa odoprel žalovanému prístup k spravodlivému rozhodnutiu. Žalovaný voči žalobcovi konal formou
ukončenia poistného vzťahu len a jedine pre objektívnu nemožnosť plnenia zapríčinenú vonkajšími
faktormi. Udalosti, ktoré sa odohrali v spojení so zmenou poistného prostredia nastolenou zmenenými
právnymi predpismi, podľa názoru súdu prvého stupňa nemali mať žiadny vplyv na existujúci poistný
vzťah a boli podľa názoru súdu prvého stupňa irelevantné, čo žalovaný namieta. Žalovaný mal nárok

na spravodlivé a vyvážené rozhodnutie.

Žalovaný sa ďalej domáha prerušenia konania s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu,
že v inom obsahovo totožnom spore rozhodol odvolací Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa
24.10.2012, sp.zn. 1Co/212/2012 o prípustnosti dovolania pre vyriešenie otázky zásadného právneho

významu, o ktorej doposiaľ rozhodované nebolo a jej vyriešenie bude mať podstatný vplyv aj na
toto prebiehajúce konanie. Žalovaný ďalej namieta, že pravidlo, podľa ktorého sa zo zmlúv má plniť
je výnimočne možné prelomiť vtedy, ak to pripúšťa zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je
právom dovolené, resp. v iných výnimočne stanovených prípadoch. V žalovanej veci ide o takýto prípad,
ktorý je výnimočný tým, že právny vzťah musel zaniknúť na základe ust. § 575 OZ a tento spôsob

zániku žalovaný dokazoval aj v súdnom konaní. Žalovaný poukazuje na pravidlá európskeho zmluvného
práva aplikovateľné na sporný prípad v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok, ktoré prvostupňový
súd na daný prípad neaplikoval a neriadil sa nimi. Ďalej žalovaný poukazuje na podstatné skutkové
okolnosti prípadu, ktoré dokazujú nerovnocennosť napadnutého rozhodnutia a ukrátenie spravodlivosti.
Podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy je cena poistného a hlavným predmetom plnenia

poistné plnenie, ktoré predpísal terajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom MF SR. Štátom
stanovená výška poistného za plnenie sa preniesla do obsahu poistnej zmluvy ako súčasť povinnosti
žalobcu a práva žalovaného. Žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu
(štátneho orgánu) spočívajúci v neodbornosti v postupe orgánu, ktorej schváleniu výšky finančných
parametrov poistnej zmluvy predchádzal. Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy

a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala snahu o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy
so znením všeobecne záväzného právneho predpisu. Väčší počet doteraz vedených sporov rôznych
žalobcov voči žalovanému vedie k potrebe, aby k predmetnému prípadu vyslovil svoj záväzný právny
názor dovolací súd, preto žalovaný navrhuje, aby odvolací pre prípad potvrdenia rozsudku pripustil
dovolanie. Žalovaný tiež namieta súvisiaci výrok o trovách konania v prospech žalobcu. Preto navrhuje,

aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a
rozhodnutie.

K odvolaniu žalovanému podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne
správny a priznať mu trovy odvolacieho konania. Nestotožňuje sa ani s názorom žalovaného, že by

konajúci súd nezistil správne a komplexne skutkový stav veci. Žalobca sa nestotožňuje s právnym
názorom žalovaného, že zmena poistných podmienok, ktorú podľa žalovaného vyvolal orgán verejnej
moci by mala mať dopad na platne uzavretú poistnú zmluvu typu ÚDP-K, ktorá riadne rešpektovala
legislatívu platnú v čase uzavretia. Vykonávanie dôkazov v rozsahu a v súlade s návrhmi žalovaného
by bolo nehospodárnym, pretože vykonaním týchto dôkazov by nedošlo k objasneniu relevantných

skutočností pre posúdenie prejednávanej veci. Žalobca má za to, že žalovaný používaním pojmu
„spravodlivosti“ sa snaží navádzať súd v tom, aby nerozhodoval podľa platného práva, ale aby vec
rozhodol z pohľadu spravodlivosti tak, ako ju vníma žalovaný. Žalobca má však za to, že spravodlivé
je rozhodnutie, ktoré je zákonné a takým sa javí aj napadnuté rozhodnutie. Žalobca platil riadne a včaspoistné podľa riadne uzavretej poistnej zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že na strane žalobcu vznikol dlh na
poistnom, resp. že mal žalobca platiť poistné v inej výške, nemajú dôvodný právny základ. Od žalobcu
ako laika v oblasti poistenia by nebolo spravodlivo očakávať, že by predvídal omyl, či už na strane

žalovaného alebo na strane orgánu vykonávajúceho dohľad nad poisťovňou. Žalobca poukazuje na to,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by došlo k zmene poistnej zmluvy. Pokiaľ
sa týka návrhu na prerušenie konania, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že prerušením konania by
došlo k porušeniu zásady rozhodnúť vo veci v čo najkratšom čase bez zbytočných prieťahov.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Pred prejednaním odvolania sa odvolací súd zaoberal návrhom žalovaného na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
prebieha konanie, ktorou sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Citované ustanovenie upravuje možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia súdneho konania pre prípad,

ak je pre rozhodnutie súdu významnou otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu, prípadne o nej
rozhoduje súd v inom konaní. Tieto otázky môže súd v zásade posúdiť aj sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci žalovaný navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie do rozhodnutia dovolacieho
súdu, pričom uviedol, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24.10.2012 v konaní pod sp.zn.

1Co/212/2012 rozhodol o prípustnosti dovolania pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu.

Odvolací súd konštatuje, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by skutočne podal dovolanie
v uvedenej veci, neuviedol spisovú značku konania na Najvyššom súde SR ani to, v akom procesnom
štádiu sa vec nachádza. Súdu samotnému nie je známe, či žalovaný dovolanie v uvedenej veci podal.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť návrhu na prerušenie konania, odvolací
súd jeho návrh zamietol.

K odvolaniu žalovaného proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a proti výroku o trovách konania odvolací

súd uvádza, že odvolacie námietky žalovaného sú v plnom rozsahu totožné s jeho prednesmi a
argumentami, ktoré boli prezentované pred súdom prvého stupňa.

Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav
veci, na takto zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré správnym

spôsobom interpretoval. V konaní nedošlo k žiadnym vadám, ktoré by mali za následok potrebu zrušiť
rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov rozhodnutia
súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je úplné, jasné, logické a zrozumiteľné. Súd prvého stupňa

sapodrobnezaoberalvšetkýmiokolnosťami,ktorébolitvrdenézostranyžalovanéhovpriebehukonania.

Odvolacie námietky žalovaného je možné stručne zhrnúť tak, že podľa jeho názoru došlo platne k zmene
poistnejzmluvy,pričomtátozmenabolavyvolanákonanímštátnehoorgánudohľadunadpoisťovníctvom
a že žalovaný mal povinnosť platiť poistné vo vyššej sume tak, ako to malo byť obsiahnuté v zmenenom

návrhu poistnej zmluvy. V takomto prípade žalovaný nenamietal vyplatenie časti poistného plnenia, ale
je toho názoru, že má nárok na kompenzáciu svojej pohľadávky na poistnom.

Ktýmtonámietkamiodvolacísúduvádza,žesanimisúdprvéhostupňapodrobnezaoberalvodôvodnení
rozsudku a dospel k záveru, že nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, pretože takúto dohodu

nemožno vykonať jednostranne ani konkludentným spôsobom tak, ako sa mylne domnieva žalovaný.
K takejto zmene teda nemohlo dôjsť zaslaním listu žalobcovi, na ktorý tento nereagoval. Žalovaný
nepreukázal v konaní pred súdom prvého stupňa, že by mal akúkoľvek splatnú pohľadávku na poistnomvoči žalobcovi, preto súd prvého stupňa správne uzavrel, že nie je možné výšku uplatňovaného nároku
kompenzovať.

Rovnako sú správne závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k zisteniu, že nedošlo k ukončeniu poistnej
zmluvy riadnym a zákonným spôsobom a že poistný vzťah trval naďalej aj po doručení listu žalovaného
o oznámení zániku poistenia.

Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie,

ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné.

Poistný vzťah je vzťahom súkromnoprávnej povahy. Zmena obsahu takéhoto vzťahu môže byť vykonaná
výlučne na základe predpisov súkromného práva a spôsobom, ktorý si dohodli účastníci alebo ktoré
upravuje zákon.

Odvolacie námietky žalovaného, ktorým namieta prístup k spravodlivému rozhodnutiu súdu rovnako
nie sú relevantné. Žalovanému bola poskytnutá možnosť rovnako ako žalobcovi brániť sa proti
uplatňovanému nároku spôsobom, ktorý upravujú predpisy civilného procesu. Súd prvého stupňa
riadne vyhodnotil námietky žalovaného vrátane tých, ktorými poukazuje na zásah štátnych orgánov

vykonávajúcich dohľad nad výkonom poisťovníctva do činnosti žalovaného. Ani tieto zásahy však
nemôžu mať vplyv na existujúci uzavretý poistno-právny vzťah a nedávajú žalovanému ako
poisťovateľovi možnosť jednostranne tento vzťah zmeniť.

K tvrdeniu o následnej nemožnosti plnenia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý podrobne a zrozumiteľne vysvetlil, v ktorých prípadoch je možné
aplikovať ustanovenia hmotného práva o zániku záväzku v dôsledku následnej nemožnosti plnenia. V
prejednávanej veci o takýto vzťah nejde.

Keďže v prípade poistného vzťahu došlo k naplneniu dojednanej poistnej udalosti, súd prvého stupňa

správne rozhodol, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného plnenia dohodnutého v poistnej
zmluve.

Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.,
a to vrátane výroku o príslušenstve pohľadávky a vo výroku o trovách konania v prípade, ktorých sa

rovnako stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Žalobcamalvodvolacomkonaníplnýúspech,pretoježalovanýpovinnýnahradiťmutrovykonania,ktoré
pozostávajú z odmeny za zastúpenie advokátom za jeden úkon právnej služby a to podanie písomného

vyjadrenia k odvolaniu. Výška tarifnej odmeny je určená podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov a za jeden úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH patrí právnemu zást. žalobcu
odmena vo výške 226,76 €.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák.č. 757/04 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.