Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511217424
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7511217424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu G.I.C. Cash, a.s., so sídlom v
Košiciach, Hradbová č. 19, zastúpeného JUDr. Romanom Gorejom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Žižkova č. 6 proti žalovanej Y. Š., bytom v H. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Róbertkom Selvekom,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Němcovej č. 30, o zaplatenie 713,04 eura s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14.10.2014 č.k. 17C/300/2012-60 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 531,10 eura s
5% úrokom z omeškania od 14.3.2009 do zaplatenia a na trovách konania sumu 99,04 eura, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutej pôžičky.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 18.11.2008 zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku v sume 531,10 eura, pričom žalovaná

sa zaviazala pôžičku splatiť v termíne do 20.11.2009 pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške
76,54 eura, teda v celkovej sume 713,04 eura. Účastníci sa v zmluve dohodli, že žalovaná bude pôžičku
splácať s dohodnutým úrokom v 12 mesačných splátkach vo výške 59,42 eura vždy k 20. dňu v mesiaci.
Súd ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaná nesplatila ani časť pôžičky. Súd vychádzal zo zmluvy o
pôžičke, v ktorej bol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 76,54% a kolónka
„výška úroku miery vo výške“ bola prečiarknutá a to tak pri mesačnej, ako aj ročnej sadzbe. Z prehľadu
úhrad - splátkového kalendára mal súd za preukázané, že žalovaná nezaplatila ani jedinú splátku.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní súd vychádzal z názoru, že zmluva o
pôžičke je uzavretá v rozpore so zákonom, a to ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. preto je neplatná
v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ust. § 4 ods. 2. Neplatnosť podľa jeho názoru nepostihuje však
celú zmluvu, ale iba jej oddeliteľnú časť. V rozsahu požičanej sumy vo výške 531,10 eura nepovažoval
zmluvu za neplatnú. Z uvedeného dôvodu preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 531,10
eura aj s úrokom z omeškania. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania vychádzal súd z ust. § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008,
podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa názoru súdu žalobca
preukázal, že po neuhradení prvej splátky sa celý nesplatený zostatok stal v rozsahu splatným dňa20.12.2008avýzvouzodňa25.2.2009jejurčillehotunaplneniedo15dníodprevzatiavýzvy.Výzvabola
prevzatá dňa 26.2.2009, takže lehota na plnenie uplynula dňa 13.3.2009. Žalovaná je tak v omeškaní
dňom 14.3.2009 a od tohto dňa súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške

5%. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal
náhradu trov konania spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia a v zaplatenom súdnom poplatku.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukazuje na ust. § 4 ods. 2 a 3
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch majúc za to, že poskytnutý úver treba považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že súd správne konštatoval, že uzatvorená
zmluva neobsahuje povinnú náležitosť, t.j. ročnú úrokovú sadzbu, uvedené nesprávne posúdil podľa §
4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa jej názoru vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva
neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. h/ zákona č. 258/2001 Z.z. je pre nesplnenie
podmienok podľa ods. 2 tohto zákona zmluva platná, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný,
na základe uvedeného nemá žalobca nárok ani na úroky z omeškania.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania týkajúce sa úrokov z omeškania dospel k správnym skutkovým zisteniam, preto považuje
dôvod odvolania zo strany žalovanej za účelový a bez akejkoľvek dôkaznej podpory. Skutočnosť, že
súd mu priznal zákonné úroky z omeškania nie je v rozpore so žiadnymi ustanoveniami zákona, ani

ustanoveniami, na ktoré žalovaná vo svojom odvolaní odkazuje, pretože tieto sa týkajú iba výhradne
zmluvného úroku, a nie úroku z omeškania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce vo vyhovujúcom výroku postupom podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto jej

vznikla povinnosť okrem splnenia dlhu zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorý následne aj správne
právne posúdil, ak uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania. Ani počas
odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové
zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi
stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že žalobca nemôže požadovať úrok z omeškania vychádzajúc pritom z ust. § 4 ods. 4 zákona č.
258/2001 Z.z. K tomu je potrebné uviesť, že uvedený názor žalovanej je nesprávny, pretože nerozlišuje
medzi zmluvným a zákonným úrokom z omeškania.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Z cit. zákonného ust. § 4 ods. 4 je zrejmé, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, ktorý nebol

uvedený v zmluve, t.j. úrok zmluvný. Naproti tomu každý veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri
plneníúrokzomeškania,akideoomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhupodľa§517ods.2Občianskeho
zákonníka, tzv. zákonný úrok z omeškania, ktorý nemusí byť zmluvne dojednaný.V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca v konaní uplatňoval nie zmluvný úrok dojednaný v zmluve
o pôžičke, ale zákonný úrok, preto nemožno súhlasiť s názorom žalovanej vysloveným v odvolaní, že
žalobcovi na takýto úrok nevznikol nárok.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalovanou uvádzaný odvolací dôvod
spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa, preto odvolací súd rozsudok
v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca,
ktorý však trovy konania v odvolacom konaní neuplatnil a žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala,
preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.