Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213185
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114213185.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom F., K. X, zastúpenej advokátom
JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o návrhu žalovanej na obnovu konania
vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Ro/190/2011 a prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov zo dňa 26.9.2014 pod č. k. 11C/191/2014-34, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným uznesením zamietol návrh žalovanej na odklad vykonateľnosti
platobného rozkazu Okresného súdu v Prešove č. k. 16Ro/190/2011-17 zo dňa 28.5.2012. Zároveň
zamietol aj jej návrh na obnovu konania. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
35,90 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, že žalovaná v konaní vedenom na tom istom okresnom súde pod sp.
zn.16Ro/190/2011,ktorébolozačaténanávrhobchodnejspoločnostiHomeCreditSlovakia,a.s.,aktoré
bolo ukončené vydaním právoplatného platobného rozkazu, podala dňa 9.5.2014 (už v tomto konaní)
návrh na obnovu daného konania dôvodiac ustanovením § 228 ods. 1 písm. a/, b/, e/ O.s.p.. Dôvod
podľa písm. b/ tohto ustanovenia na pojednávaní vysvetlila tým, že keďže bolo rozhodnuté v skrátenom

konaní,nebolivykonanédôkazy.Kpísm.a/prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuuviedla,žepokiaľ
aj je vydané rozhodnutie, ktoré nie je zákonné, nie je na ujmu spotrebiteľa, pokiaľ v danom čase nevie o
svojich právach ako spotrebiteľ a dozvie sa o nich neskôr. Pokiaľ ide o písm. e/, poukázala na 3 rozsudky,
a to rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko zo dňa 6.12.2004, rozsudok SD
EÚ spojené prípady C-240-98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA zo dňa 27.6.2000 a rozsudok
C-473/00 Cofidis SA z 21.11.2002. V návrhu ďalej uviedla, že platobný rozkaz bol vydaný v rozpore

so zákonom - § 172 ods. 9 O.s.p., keďže zmluva, na základe ktorej bol nárok uplatnený, obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere, povinné poistenie
revolvingového úveru, dohodu o zrážkach zo mzdy, predĺženie premlčacej doby, zmluvnú pokutu, úrok
z omeškania 0,08 % denne a rozhodcovskú doložku. Nesprávne bola žalobcovi priznaná aj zmluvná
pokuta, keďže úver mal byť posúdený ako bezúročný. V súvislosti so zachovaním subjektívnej lehoty
na podanie návrhu na obnovu konania uviedla, že v marci 2014 navštívila občianske združenie HOOS v

inej záležitosti, a vtedy jej bolo vysvetlené, že môže podať tento návrh, pričom následne sa dozvedela aj
o spomínaných európskych rozsudkoch, ktoré citovala vo svojom návrhu. Zároveň požiadala o odklad
vykonateľnosti napadnutého platobného rozkazu.

Žalobca žiadal návrh na obnovu konania zamietnuť, majúc za to, že bol podaný oneskorene po uplynutí
subjektívnej 3-mesačnej lehoty, pričom žalovaná nepreukázala relevantnosť uplatnených dôvodov.

Podľajehonázoru,3-mesačnázákonnálehotazačalaplynúťododňanadobudnutiaplatobnéhorozkazu,
pričom odpor proti nemu nepodala. Čo sa týka označených rozhodnutí európskych súdov, na ktorépoukázala v návrhu, uviedol, že sa netýkali žalovanej a nebolo nimi judikované žiadne porušenie jej
práv z jeho strany. Skutočnosti uvedené v odôvodnení označených rozhodnutí boli všeobecne známe
a prístupné širokej verejnosti, a nie je preto naplnený ani predpoklad pre použitie § 228 ods. 1 písm. a/

O.s.p., spočívajúci v tom, že relevantné skutočnosti nemohla použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní.

Súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade nebol naplnený ani jeden z uplatnených dôvodov pre
obnovukonania,pričomprvédvadôvodyanivdanomprípadeneprichádzalidoúvahy.Pritreťomdôvode
(§ 228 ods. 1 písm. e/) uviedol, že navyše návrh bol podaný po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty.

V úradnom vestníku EÚ (§ 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku EÚ) sa zverejňujú
aj rozsudky ESD a preto platí fikcia o tom, že ich zverejnením tam sa o nich dozvedela aj žalobkyňa.
Rozsudky sú z rokov 2000 a 2002, pričom návrh na obnovu konania bol podaný nepochybne dávno
po ich zverejnení.

Pokiaľ žalobkyňa poukázala aj na rozpor s európskou judikatúrou citujúc tri rozhodnutia, tieto len

všeobecne zdôrazňujú nutnosť skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, čo je napokon
implementované aj do našej legislatívy, či už v hmotnom práve prostredníctvom § 53 ods. 5 Obč.
zákonníkaalebovprocesnomprávev§153ods.3alebo§172ods.9O.s.p..Vzmysle§172ods.9O.s.p.
je teda na posúdenie súdu, ako vyhodnotí návrh na vydanie platobného rozkazu, a platobný rozkaz vydá
vtedy, ak má za to, že nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je to isté, ak by súd rozsudkom

žalobe vyhovel, pretože nedospel by k záveru, že prisúdené plnenie vychádza z neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Tento záver potom logicky vedie k ustálenej judikatúre spomínanej v časti rozsudku, že iné
právne posúdenie tej istej otázky nepredstavuje dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/.

Súd prvého stupňa poukázal aj na rozhodnutie vo veci Okresného súdu Prievidza č. k. 7C/147/2011-123

zo dňa 30.10.2012, ktorým návrh na obnovu konania bol taktiež právoplatne zamietnutý. V rozhodnutí
odvolacieho súdu č. k. 6Co/106/2013-169 zo dňa 18.3.2013 (Krajského súdu v Trenčíne) sa uvádza, že
obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch
v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu. O nedostatku procesného
zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť

v pôvodnom konaní bez svojej viny, čo zakladá dôvod obnovy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,
nemožno hovoriť tam, kde odpor podaný nebol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalovanému
priznal trovy súvisiace s cestovným povereného zástupcu na pojednávanie. Tieto však priznal len vo

výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom (autobusom), čo predstavuje 35,90 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala žalovaná odvolanie, ktorým žiadala o jeho zmenu tak,
aby jej návrhu na povolenie obnovy konania a návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu
bolo vyhovené. V predmetnom právnom vzťahu ide o zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom na

finančnom trhu, pričom v tomto zmluvnom vzťahu došlo k použitiu nekalých zmluvných podmienok a k
porušeniu kogentných noriem určených na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázala na niektoré
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Nemala vedomosť o tom, že v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach sa vyskytujú neprijateľné podmienky, no aj súdy, dá sa povedať automatickým spôsobom,
vydávali platobné rozkazy bez ohľadu na existenciu či neexistenciu neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách, na základe ktorých sa viedli skrátené konania formou vydania platobného
rozkazu. Ona osobne sa až z podnetu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dozvedela
o tom, že v zmluve sa nachádzajú neprijateľné podmienky, a to až po vydaní platobného rozkazu.
Už len samotná skutočnosť, že sa objavili pochybnosti o kvalite spotrebiteľskej zmluvy, vyvolávajúce
pochybnosti, či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky v jej zmluve, je relevantná z hľadiska povolenia

obnovy konania. Túto skutočnosť nemohla v čase vydania platobného rozkazu nijako použiť, pretože
ani súd, ktorý by v zmysle judikatúry Súdneho dvora mal ex offo zakročiť, tak neučinil (OCEÁNO
GRUPOEditoriale,MOSTAZACLARO).Zastávazároveňnázor,ževštádiurozhodovaniasúduonávrhu
na povolenie obnovy konania, by súd nemal s konečnou platnosťou robiť závery o základnej veci,
ale postačí, že nové zistenia môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie po prelomení materiálnej

právoplatnosti platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
(napr. podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci OCEÁNO GRUPO Editoriale). Obdobne, aj v rozsudku
MOSTAZA CLARO je kladený vysoký dôraz na ochranu spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, adôvod na obnovu konania pre rozpor platobného rozkazu s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ je daný vo
vzťahu k viacerým rozhodnutiam Súdneho dvora.

To, že nepodala odpor proti rozhodnutiu vo veci samej, je klasickým príkladom konania spotrebiteľa,
keď priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné
praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku, a nedokáže využiť procesné
inštitúty na svoju obranu (porovnaj bod 61 rozsudku Súdneho dvora C-429/05). Nečinnosť spotrebiteľa
nemôže v takomto prípade byť považovaná za konkludentný súhlas, ale je prejavom len rezignácie

neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré, napriek ich
absolútnej neplatnosti, žalobca uplatňuje.

Pokiaľ okresný súd vo vzťahu k subjektívnej lehote na podanie návrhu na obnovu konania argumentuje,
že o všetkom, čo bolo uverejnené v úradnom vestníku EÚ, platí, že dňa zverejnenia sa stalo známym
každému, koho sa týka, a že domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov ES a EÚ je

nevyvrátiteľná, v tejto súvislosti uviedla, že zákonodarca v § 230 ods. 1 O.s.p. rozlišuje pojmy „dozvedel
sa“ a „mohol uplatniť“. Teda zákonodarca nehovorí, že návrh na obnovu konania treba podať v lehote
3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu konania navrhuje, sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o
pôvode obnovy, ale len dozvedel sa, alebo od času, keď ho mohol uplatniť. Tieto podmienky nemusia byť
splnené súčasne, ale alternatívne. Z tohto logicky vyplýva, že dôvod obnovy konania je možné uplatniť

len vtedy, keď sa o ňom navrhovateľ dozvedel. Ak sa o ňom nedozvedel, nemohol ho uplatniť. V tejto
súvislostipoukázalnaniektoréuzneseniaKrajskéhosúduvPrešoveaniektorýchokresnýchsúdovvSR.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 13.11.2014 žiadal potvrdiť uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že v tomto štádiu konania je jej odvolanie plne dôvodné, a to nielen pre nesprávne posúdenie
subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, ale aj z iných nižšie uvedených dôvodov.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

V súvislosti s uvedeným ustanovením odvolací súd sa stotožňuje s odvolacím dôvodom žalovanej, že
pre začiatok plynutia lehoty na podanie návrhu na obnovu konania je dôležité to, kedy sa navrhujúci

dozvedel o dôvode obnovy, pričom nie je podstatné, kedy sa o dôvode obnovy mohol dozvedieť. Teda,
ak žalobkyňa v návrhu na obnovu konania uvádza, že sa s označenými rozhodnutiami ESĽP a SD
EÚ dozvedela začiatkom mesiaca marec 2014, pričom návrh bol podaný na súde dňa 9.5.2014, podľa
názoru odvolacieho súdu, bol podaný včas, teda v lehote troch mesiacov od tohto času. Ak súd prvého
stupňa uzavrel, že návrh na obnovu konania bol podaný po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, toto

jeho konštatovanie nie je správne.

Podľa § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev.

Žalovaná v návrhu na obnovu konania označila rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Beian
v. Rumunsko, rozsudok SD EÚ z 27.6.200 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo
Editorial SA a rozsudok SD EÚ z 21.11.2012 - prípad C-473/00 Cofidis SA, o ktorých sa dozvedela
začiatkom marca 2014. Súd prvého stupňa síce v odôvodnení uznesenia tieto tri rozhodnutia
označuje, avšak neuvádza konkrétne súvislosti, v čom spočíva rozpor platobného rozkazu zo dňa

28.5.2012 pod č. k. 16Ro/190/2011-17 s označenými rozhodnutiami či už SD EÚ, resp. iných orgánov
Európskych spoločenstiev. Z tohto dôvodu je uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti prinajmenšom
nepreskúmateľné.Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že ak ani z návrhu žalovanej na obnovu konania tento rozpor
platobného rozkazu s označenými rozhodnutiami nevyplýva, bolo povinnosťou okresného súdu vyzvať
žalovanú na doplnenie návrhu v tejto súvislosti.

Z uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia ani na
jeho zmenu, nezostávalo nič iné odvolaciemu súdu, iba zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.