Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312010986
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312010986.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci obžalovaného S. O.,
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr.
zák. a iné, o odvolaní obžalovaného S. O., proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 24.11.2014

sp. zn. 3T/187/2012, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného S. O. z a m i e t a, pretože nie je
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Tomáš O. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným v bode 1/, 2/
z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2
písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zák. k § 127 ods. 12 Tr. zák. a v bode 3/
zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
1/ v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX si od doposiaľ nezistených osôb na neznámom mieste
v okrese D. a v mestách X. a M., v obci Q., zaobstarával presne nezistené množstvo psychotropnej

látky pervitín - metamfetamín, ktorý je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
do II. skupiny psychotropných látok, ktorý opakovane za finančnú hotovosť alebo inú protihodnotu na
základe vopred dohodnutého kontaktu distribuoval v obciach S. D., T. F., O. nad M. a v ich okolí ako
aj na ďalších miestach v okrese D. najmenej desiatim osobám a to D. C., P. X., A. Q., X. O., S. W., U.
X., W. O., L. O., P. P., S. P., A. P. a omamnú látku marihuanu - konope, ktorú distribuoval osobám P. P.,

U. X., L. O. a S. P., pričom marihuana je v zmysle zákona A. rady Slovenskej republiky č. 139/1998 o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do
I. skupiny omamných látok, pričom nemal povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými
látkami v zmysle § 4 citovaného zákona,
2/ v presne nezistenom čase dňa XX. apríla XXXX v O. neoprávnene kúpil od osoby nezistenej totožnosti
mužského pohlavia omamnú látku - marihuanu a psychotropné látky - pervitín a extázu, ktoré následne

na rôznych miestach neoprávnene prechovával u seba až do XX.XX hod. dňa XX. apríla XXXX, kedy
bol v T. pri cintoríne na križovatke M. ulice a T. ulice počas jazdy na motorovom vozidle zn. Q. C. zelenej
farby, EČ: LV XXX CH z dôvodu podozrenia zo spáchania priestupku podľa zákona č. X/XXXX Z.z. o
cestnej premávke v znení neskorších predpisov zastavený a kontrolovaný členmi hliadky Obvodného
oddeleniaPZvM.,pričombolozistené,žeodXX.XX.XXXXdoXX.XXhod.jepoňomvyhlásenépátranie,
preto po vykonaní prehliadky podľa § 22 odsek 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení

neskorších predpisov bol podľa § 17 písmeno b/ zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov predvedený na Obvodné oddelenie PZ v Hurbanove, kde dňa 14. apríla XXXXv čase o XX.XX hod. podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku vydal vyšetrovateľovi plastové vrecko s
tlakovým uzáverom s obsahom zelenej sušenej rastlinnej látky, X ks modrých tabliet s poliacou ryhou na
rube a X zatavené zrezané plastové injekčné striekačky so zrezanými modrými piestami a vykonaným

expertíznym skúmaním bolo zistené, že plastové vrecko obsahovalo konope s hmotnosťou obsahujúce
X XXX mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu X,X% hmotnostného, obsahujúce XXX
mg tetrahydrokanabinolu, ktoré množstvo zodpovedá X až 14 jednorazovým dávkam drogy v
hodnote XX,XX.-eur až XX.-eur, X ks modrých tabletiek o celkovej hmotnosti 1 XXX mg obsahovalo
MDMA o priemernej koncentrácii 38,7% hmotnostného, obsahujúce XXX mg absolútneho MDMA,

ktoré množstvo zodpovedá X jednorazovým dávkam drogy v hodnote XX.-eur až XX.-eur a X injekčné
striekačky obsahovali metamfetamín o celkovej hmotnosti X XXX mg s priemernou koncentráciou XX,X
% hmotnostného metamfetamínu, obsahujúce X XXX mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo
zodpovedá XX až XXX obvykle jednorazovým dávkam drogy v hodnote 427.-eur až X XXX.-eur, pričom
podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov rastliny rodu Cannabis /konopa/ sú zaradené do I. skupiny omamných látok,

tetrahydrokanabinol a P. sú zaradené do I. skupiny psychotropných látok a metamfetamín je zaradený
do II. skupiny psychotropných látok,
3/ dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. v obci A. S., okres D. počas výkonu policajnej akcie pri
ktorej zasahoval aj príslušník Obvodného oddelenia PZ v Leviciach, stržm. S. Q., ktorý predpísaným
spôsobom vykonával služobný zákrok spočívajúci v zastavení motorového vozidla zn. I., EČ: D šedej

farby prichádzajúceho smerom od mesta S., ktorého vodičom bol S. O., pričom tento nerešpektoval
ani opakované výzvy policajta na zastavenie, predmetné motorové vozidlo iba spomalil a hneď na to
prudko zrýchlil smerom na zasahujúceho policajta, ktorému sa v poslednej chvíli podarilo pred rýchlo
sa približujúcim motorovým vozidlom uskočiť, pričom ho zachytil ľavým spätným zrkadlom do ľavej ruky
v oblasti zápästia bez spôsobenia zranenia, na čo S. O. unikal veľkou rýchlosťou smerom na obec O.

nad M. a nepodarilo sa ho zastaviť ani prostredníctvom následne vykonaných opatrení a to varovného
výstrelu do vzduchu a ďalších dvoch výstrelov smerujúcich na kolesá unikajúceho auta.

Za to bol obžalovanému podľa § 172 odsek XTrestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 7, § 37
písmenoh/,§41odsek3Trestnéhozákonaspoukazomnaustanovenia§41odsek2Trestnéhozákona,

uložený úhrnný spoločný trest odňatia slobody vo výmere 11 /jedenásť/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona, bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona, súd zrušil výrok o vine o pokračovacom zločine nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona z rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T
150/2012 zo dňa 20.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To 92/2013 zo dňa
07.11.2013,celývýrokotreste, akoaj ďalšievýroky,ktorémajúvuvedenomvýrokuovine svoj podklad.

Zároveň podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 78 odsek 1 Trestného zákona, bolo

obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní 2 /dva/ roky, v rozsahu určenom v § 77 odsek
1 písmeno a/, b/, c/ Trestného zákona, podľa ktorého bude obžalovaný povinný po prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj
preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska
uvedeného v rozhodnutí súdu.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie čo do výroku o vine, treste
ako aj konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.
Odvolanie bolo odôvodnené ako obhajkyňou JUDr. Ildikó Osvaldovou, tak aj samotným obžalovaným.
Obhajkyňa v písomne podanom odvolaní uviedla, že pokiaľ ide o bod 1/ rozsudku, s názorom súdu
I. stupňa sa nie celkom stotožňuje z toho dôvodu, že väčšina svedkov, ktorí boli ku skutku vypočutí,

nepotvrdili kúpu pervitínu resp. marihuany od obžalovaného, potvrdili iba toľko, že s obžalovaným sa
dobre poznali a spoločne užívali, podľa ich názoru pervitín a marihuanu. Podľa jej názoru, konanie
obžalovaného v bode 1/ nie je možné kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ z dôvodu, že toto ustanovenie vyžaduje, aby páchateľ s

omamnými látkami obchodoval, čo v danom prípade preukázané nebolo. Rovnako nebolo preukázané,
či skutočne išlo o pervitín alebo marihuanu, keďže u obžalovaného neboli zaistené žiadne látky, ktoré
by boli podrobené expertíze. Podľa jej názoru, existuje množstvo látok, ktoré majú podobný vplyv na
organizmusapretonepostačujeibalaicképopísanievplyvulátoknaorganizmustak,akotobolourobenévypočutými svedkami. Vzhľadom na okolnosti, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aké
látky obžalovaný svedkom zadovažoval, je pochybné, či vôbec išlo o psychotropné alebo omamné látky.
Pokiaľ ide o bod 2/, poukázala na to, že nie je jej zrejmé, prečo súd skutok, pre ktorý už bol právoplatne

odsúdený, zaradil do rozsudku a tento postup je nezvyčajný, podľa jej názoru, mal súd zrušiť iba výrok
o treste a uložiť jeden spoločný trest.
K bodu 3/ namietala, že súd I. stupňa neakceptoval ani jeden návrh obžalovaného na vykonanie
dôkazov a prihliadol iba na výpovede svedkov, vykonaných v prípravnom konaní, pričom obžalovaný
od začiatku spáchanie tohto skutku popieral brániac sa tým, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu

násiliu a nikomu nemal úmysel ublížiť. Jeho zastavovanie hliadkou polície nebolo štandardné, keďže
policajti boli v civilnom oblečení a ani vozidlo nebolo označené s názvom polícia, preto nevedel, kto boli
osoby, snažiace sa ho zastaviť. Súd mal podľa nej správne skutok pod bodom 1/ kvalifikovať ako prečin
ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi podľa § 169 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže
nebolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný nakladal s drogami. Navrhla napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa podľa § 321 písm. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/ zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa

na nové konanie a rozhodnutie.
Toto odvolanie obhajkyňou bolo ešte doplnené tým, že poukázala na to, že súd I. stupňa nevykonal
dôkazy, ktoré obžalovaný navrhol na pojednávaní, keď nevypočul svedkov mjr. Ing. D. W., mjr. U.. W. O.,
mjr. P.. Q. F., pplk. P.. P. O., npor. H. L. a Petra M., ktorí mali vypovedať o tom, či policajná akcia, ktorá
bola zameraná na jeho zadržanie, bola zákonná, či sa jednalo o riadnu policajnú akciu a kto ju schválil.

Ďalej nebol zadovážený znalecký posudok z odboru dopravy za účelom posúdenia, či skutok sa mohol
stať tak, ako uvádzali svedkovia. Nebola preverená dôveryhodnosť svedkov, vypovedajúcich v bode 1/.
Obžalovaný vo svojom odvolaní namietal, že v bode 1/ bolo jeho konanie súdom I. stupňa nesprávne
posúdené,lebonebolomožnézistiťtakéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalianapĺňaliskutkovúpodstatu
žalovaného trestného činu. Obžaloba bola postavená najmä na základe výpovedí „závislých svedkov“,

pričom u nich nebolo vykonané žiadne skúmanie látok, ktoré si mali od neho zaobstarať. Vzhľadom k
tomu, nie je možné konštatovať, že manipuloval resp. distribuoval pervitín a marihuanu, pretože nikto
žiadne látky neskúmal.
PodľajehonázorumalsúdI.stupňaodmietnuťobžalobuavecvrátiťprokurátoroviprezávažnéprocesné
chyby, pretože nie je možné, aby súd rozhodoval na základe dôkazov, ktoré boli vykonané spôsobom

odporujúcim zásadám zákonnosti. Ak by súd obžalobu riadne preskúmal a predbežne prejednal, zistil
by, že neboli predložené dôkazy, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie pokiaľ ide o bod 1/ a 3/ rozsudku.
Zistené pochybenia sú závažného charakteru a neumožnili teda súdu spravodlivé rozhodnutie.
Uviedol, že v prípravnom konaní neboli zabezpečené relevantné dôkazy, pretože u neho neboli zaistené
žiadne omamné, psychotropné látky, jedy ani prekurzory v období, kedy sa mal dopustiť skutku pod

bodom 1/ a nebolo zistené, že mal z toho finančný prospech.
Poukázal na spornosť a nezákonnosť vyhotovenia prepisov záznamov z telekomunikačnej prevádzky,
pričom ani pri prijatí obžaloby sa príkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 31.01.2012 v spise nenachádzal
a bol dodaný do spisu až po roku. Okrem toho v spise nebol ani dôkaz o tom, že bol zrušený stupeň
utajenia písomnosti, týkajúcej sa hore uvedených prepisov.

I napriek tomu, že súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s týmito dôkaznými
prostriedkami, podľa jeho názoru pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej činnosti neboli
dodržané všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 2 zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách.
Ani z jedného prepisu telekomunikačnej prevádzky nevyplýva a nemožno zistiť také skutočnosti, ktoré
by boli významné pre trestné konanie.

Rovnako namietal, že súd opieral jeho vinu o výpoveď z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná, avšak táto jeho výpoveď bola urobená za prítomnosti obhajcu JUDr. Dopiráka,
ktorý za neplnenie povinnosti v súvislosti s jeho obhajobou bol disciplinárne postihnutý a preto svoju
výpoveď zo dňa 23.05.2012 považuje za nepoužiteľnú.
Tvrdil, že sa priznal len z dôvodu, aby mohla byť uzatvorená dohoda o vine a treste, avšak k tejto dohode

nedošlo. Taktiež namietal, že výpovede svedkov sú rovnaké s menšími „kozmetickými“ úpravami. Súd
I. stupňa porušil jeho právo na obhajobu, pretože všetky ním navrhnuté dôkazy odmietol vykonať. Ďalej
poukazujenaskutočnosti,žedôkazy,ktorébolivykonanévprípravnomkonaní,nebolivykonanévsúlade
so zákonom a len na základe výpovedí svedkov nebolo možné rozhodnúť pokiaľ ide o bod 1/ o jeho vine.
Toto odvolanie obžalovaný doplnil v tom smere, že poukázal na porušenie ľudských práv a

medzinárodných zmlúv. Opätovne podrobne poukázal na výpovede svedkov vypočutých k bodu 1/ s tým,
že dôkazy sú nepoužiteľné z prípravného konania, lebo ho zastupoval obhajca, ktorý mu neposkytoval
profesionálnu právnu pomoc.Namietal, že pokiaľ títo svedkovia boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní, nebolo zachované jeho
právo na obhajobu, lebo ho zastupoval obhajca, ktorý neskôr bol disciplinárne postihnutý. Súd I. stupňa
výpovede svedkov O. a X. vyhodnotil spôsobom takým, že vytrhol z kontextu len tú časť ich výpovede,

ktoré boli v jeho neprospech. Poukázal na to, že pokiaľ ide o bod 1/, súd I. stupňa pochybnosti o
vierohodnosti ich výpovedí nemal, avšak pokiaľ ide o bod 3/, tu už vyjadril pochybnosti o pravdivosti
ich výpovedí. Okrem toho tvrdil, že vypočutí svedkovia nevedeli potvrdiť ani dokázať, že látku, ktorú
mali od neho, bol skutočne pervitín. Najmä pokiaľ ide o svedkyňu Nikoletu Q., táto nevedela popísať,
ani aký by mala mať takáto látka účinok. Rovnako to nevedeli uviesť ani svedkovia X. Kollárová, D.

C. a S. P.. P. sa podrobne zaoberá hodnotením výpovedí svedkov, ktorí boli vypočutí na hlavnom
pojednávaní a vyhodnotením ich výpovedí v rozsudku súdu I. stupňa, pričom toto hodnotenie ich
výpovedí považuje za nesprávne, pretože súd I. stupňa sa nevysporiadal s rozpormi v ich výpovediach,
pričom podrobne poukazuje na jednotlivé výpovede zo zápisnice z hlavného pojednávania a taktiež na
judikatúru najvyššieho súdu.
V prípade, že súd I. stupňa nevykonal dôkaz výsluchom svedka P. P. a ďalšie dôkazy uvedené v návrhu

na doplnenie dokazovania, porušil tým zásadu ústnosti. Je toho názoru, že pokiaľ ide o bod 1/, zostali
dôvodné pochybnosti, či sa vôbec skutok stal a s prihliadnutím na zásadu in dubio pro reo mal spod
obžaloby oslobodený.
Podľa jeho názoru bola porušená aj zásada rovnosti strán, pretože súd prokurátorovi umožnil vykonať
aj dôkazy, ktoré neboli navrhované v obžalobe a pokiaľ on navrhol dôkazy, tieto boli zamietnuté.

Ku skutku pod bodom 3/ uviedol, že skutok tak, ako je popísaný vo výroku napadnutého rozsudku,
nezodpovedá skutočnému priebehu tak, ako sa mal tento skutok stať. Tvrdil, že v obci A. S. spozoroval
policajta v zelenej uniforme, ktorý mu dával znamenie na zastavenie červeným svetelným kužeľom v
čase, keď bol s vozidlom v takej vzdialenosti a šiel takou rýchlosťou, že nemohol bezpečne zastaviť pred
stržm. S. Q.. Hneď ako začal brzdiť, nemal ani najmenšiu šancu pred policajtom zastaviť, preto zastal

pri krajnici, avšak tento policajt v uniforme už k nemu nepristúpil a vtedy nabehli k vozidlu muži v civile,
ktorí sa snažili násilným spôsobom otvoriť jeho motorové vozidlo a to tak, že sa pokúšali otvoriť dvere na
vozidle a po neúspešných pokusoch sa mu zbraňou pokúsili rozbiť okná na vozidle, čo u neho vyvolalo
pocit strachu, že mu chcú ublížiť a preto zaradil prvý prevodový stupeň a s autom sa pohol, avšak
príslušníkvuniformebolvtedymimojehovozidlaatedamimoohrozenia.Podľajehonázoru,jenelogické

tvrdenie svedkov, že príslušník v uniforme vykonával úkon na zastavenie jeho vozidla v čase násilného
pokusu otvoriť toto vozidlo. Príslušníka polície Q. nemohol zasiahnuť ľavým spätným zrkadlom, pretože
v čase, keď sa pohol, na boku tohto vozidla stál npor. H. F., ktorého, podľa jeho výpovede, mal jemne
šuchnúť do oblasti žalúdka a ak by sa tak stalo, tak by sa ľavé spätné zrkadlo sklopilo. Súd I. stupňa
taktiež nebral do úvahy celú výpoveď svedka Q., ktorá vlastne podporuje aj toto jeho tvrdenie.

Ďalej popisuje a vypočítava, akú vzdialenosť a za aký čas mohlo toto jeho vozidlo prejsť. Namieta, že súd
I. stupňa nevysvetlil úvahy, akými sa spravoval, keď pri jeho zavinení konštatoval, že konal v priamom
úmysle. V ďalšom poukazuje na nesprávny postup súdu I. stupňa pri výsluchu svedka Q., pretože mu
poskytol k nahliadnutiu fotodokumentáciu a pri výpovedi svedok následne reprodukoval už iba údaje,
ktoré mu boli poskytnuté. Rovnako tak postupoval aj pri výsluchu svedka H. F.. Navrhol, aby súd vykonal

previerku jeho výpovede na mieste činu, pokiaľ ide o bod 3/ a všetky ním navrhnuté dôkazy, ktoré súd I.
stupňa odmietol vykonať. Namietal tiež, že jeho sledovanie bolo nezákonné, čo súd I. stupňa ignoroval
a podľa jeho názoru rozhodoval vo veci aj nezákonný sudca, pretože ten istý sudca rozhodoval aj o jeho
vzatí do väzby. Navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený, alebo aby bola vec vrátená súdu I. stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné
dôvody na postup podľa § 316 odsek 1 alebo § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa §
317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktorésvedčiavjehoprospech, avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúduspravodlivé
rozhodnutie.Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa
náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine

napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanoveniami § 168 odsek 1 Trestného
poriadku v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov,sktorýmiajodvolacísúdsúhlasí,akeďžepritomtohodnotenípostupovalvsúladesozásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, v podrobnostiach na ne poukazuje.

Obžalovaný vo svojom odvolaní, pokiaľ ide o bod 1/, namietal, že jeho konanie nebolo súdom I. stupňa
správne právne posúdené, pretože neboli zistené skutočnosti, ktoré by napĺňali skutkovú podstatu
žalovaného trestného činu. Pokiaľ poukázal na skutočnosť, že obžaloba a aj rozsudok vychádzal iba
z výpovede „závislých svedkov“ a nebola skúmaná vierohodnosť ich výpovedí, k tomuto odvolací súd
uvádza, že výpovede vypočutých svedkov tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní

korešpondujúsvýpoveďouobžalovanéhozprípravnéhokonania,kdeuviedol,ževobdobíod01.10.2011
do XX.XX.XXXX predával drogu pervitín, pričom za jednu dávku drogy mu osoby, ktorým túto drogu
predával, platili XX,- eur niekedy aj XX,- eur a predával ich D. C., S. P., P. X., keď tvrdil, že tejto väčšinou
dával drogu zadarmo, lebo mal pre ňu slabosť a taktiež ich predával aj A. Q. a X. O.. Sám tvrdil, že
drogy si zadovažoval využívaním tzv. mŕtvych schránok, keď zavolal na telefónne číslo, dohodli sa na

mieste, kde mu drogy nechajú a on tam nechal peniaze. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z výpovede
svedkyne X. O., ktorá tvrdila, že s ním bola kupovať drogy niekde pri Q., kde on z vozidla vystúpil a ona
ho vo vozidle čakala, pričom keď sa vrátil, priniesol v striekačke maximálne jeden kubík.
Aj svedkyňa P. X. vo svojej výpovedi potvrdila, že obžalovaný nechodil za hlavným dodávateľom drogy,
ale v Q. sa mal stretávať pod mostom pri Q. s nejakým chlapcom, ktorý mu nosil pervitín a ktorý jej

on tiež dával v období od októbra R. až do decembra XXXX takmer každý deň. X. U. X., S. P. a L. O.
potvrdili, že od obžalovaného kupovali marihuanu. X. uviedli, že od obžalovaného kupovali pervitín a za
jednu dávku platili XX,- eur. S. skutočnosti potvrdila aj A. P. a P. P..
Pokiaľ obžalovaný spochybňoval skutočnosť, že na jeho výpoveď z prípravného konania, pokiaľ ide
o bod 1/, nemožno prihliadnuť z dôvodu, že ho zastupoval obhajca, ktorý neskôr bol Slovenskou

advokátskou komorou disciplinárne postihnutý, potom čo obžalovaný na neho podal sťažnosť, je nutné
uviesť, že pred touto výpoveďou zo dňa 23.05.2012 bol obžalovaný riadne o svojich právach poučený,
jednoznačne uviedol, že pokiaľ ide o ustanoveného obhajcu JUDr. Dopiráka, s týmto súhlasil, nemal
voči nemu žiadne námietky až do skončenia vyšetrovania. Táto jeho výpoveď bola vykonaná v súlade
s Trestným poriadkom a preto nie je dôvod na túto výpoveď neprihliadať.

Svedkovia, ktorí boli k tomuto bodu v prípravnom konaní vypočutí, boli vypočutí po vznesení obvinenia
obžalovanému a ich výpovede boli vykonané za prítomnosti obhajcu a takisto títo svedkovia boli vypočutí
aj na hlavnom pojednávaní a pokiaľ sa aj vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní odchyľovali
v podrobnostiach od výpovede z prípravného konania, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na odstup
času, ktorý uplynul od ich výsluchu v prípravnom konaní a následnom výsluchu na hlavnom pojednávaní,

sú tieto odchýlky možné, pričom súd správne postupoval pri zistení rozdielnosti v ich výpovediach tak,
že tieto výpovede v zmysle § 264 ods. 1 Tr. por. prečítal a rozpory odstránil.
Pokiaľ obžalovaný namietal tiež, že odposluchy hovorov a ich odpisy neboli vykonané v súlade so
zákonom, tu odvolací súd jednoznačne poukazuje na to, že z prepisu záznamov telekomunikačnej
prevádzky vyplýva, že obžalovaný sa s týmito osobami kontaktoval, pričom nie je možné spochybňovať,

že tieto odposluchy neboli vykonané v súlade so zákonom, pretože príkaz na odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky bol vydaný Okresným súdom Nitra dňa 31.01.2012 pod sp. zn. OS NR-
V-10-1/2012-4Ntt4/2012 v zmysle § 115 ods. 2 Tr. por. Iba skutočnosť, že toto rozhodnutie okresného
súdu bolo do spisu zadovážené až v rámci konania pred súdom I. stupňa, nespochybňuje tú skutočnosť,
že boli vykonané v súlade so zákonom, pretože tomu predchádzalo rozhodnutie súdu I. stupňa.

K bodu 3/ obžalovaný namietal, že skutok, ktorý je uvedený pod týmto bodom napadnutého rozsudku,
sa takýmto spôsobom nestal, pričom podrobne popísal to, že v kritický deň, keď bol zastavovaný
uniformovaným policajtom, ktorý ho zastavoval červeným svetlom, tak zastavil vozidlo za ním, avšak keď
sa mu snažili neznámi ľudia otvoriť dvere, dal vozidlo do pohybu a odišiel smerom na obec Kalná nad M..Vôbec si neuvedomil ani nevšimol, že malo byť po jeho vozidle strieľané a až za obcou N. zistil, že má
defekt, koleso vymenil a šiel do obce P., kde na druhý deň vozidlo, v ktorom jazdil a to I. R. predal S. W..
Bránil sa tým, že žiadnym spôsobom na príslušníka polície S. Q. predmetným vozidlom neútočil. Podľa

jeho tvrdenia tento ani pri jeho vozidle nebol, pretože keď s vozidlom vyštartoval, boli tam iba osoby,
ktoré boli v civilnom oblečení.
Tvrdil, že celý zákrok, podľa jeho názoru bol nezákonný, žiadal, aby boli vypočutí k tomuto ďalší
príslušníci polície, ktorí mali dať k takémuto zásahu príkaz.
Správne súd I. stupňa na základe vykonaných dôkazov a to najmä na základe výpovede svedkov stržm.

S. Q., kpt. P. W. a npor. H. F. ako aj por. P. Q. a tiež na základe dôkazov, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v bode
3/ napadnutého rozsudku.
Svedok poškodený S. Q. jednoznačne potvrdil, že mali zastaviť vozidlo obžalovaného v obci A. S.,
pričom ho zastavoval on sám, bol riadne oblečený v služobnej uniforme a stál v strede cesty, kde
baterkou s červeným kužeľom ukazoval smer, kde má vozidlo zastaviť. Už pri spomaľovaní tohto vozidla

k nemu pristúpili príslušníci kriminálnej polície, obžalovaný však nezastavil, ale s vozidlom pridal, pričom
svozidlomsmerovalnamiesto,kdeonstálapretomuseluskočiť.Vozidlosapokúšalizastaviťajpoužitím
strelnej zbrane a následne jeho prenasledovaním, avšak obžalovaný utiekol.
Rovnako aj z výpovedí hore uvedených svedkov vyplynulo, že obžalovaný ani na sekundu s vozidlom
nezastavil, iba vozidlo spomalil a preto príslušníci polície pristúpili k nemu, avšak obžalovaný pridal

a s vozidlom odchádzal smerom, kde stál poškodený Q., tohto nezrazil iba preto, že sa mu podarilo
uskočiť. Všetci títo svedkovia tvrdili, že keď k vozidlu, ktoré spomaľovalo, pristúpili a kričali, aby zastavil
a vypol motor, obžalovaný tieto výzvy neuposlúchol a s vozidlom odišiel. Tvrdenie obžalovaného, že
nevedel, že ide o príslušníkov polície, bolo vyvrátené jednak jeho vlastnou výpoveďou, kde potvrdil, že
ho zastavoval príslušník polície v uniforme a aj svedok W. O. potvrdil na hlavnom pojednávaní, že keď

prechádzali cez obec A. S., zastavoval ich policajt terčom a keď spomaľovali s vozidlom, obkľúčilo ich
veľa ľudí, ktorí začali búchať im do okna a kričali na nich. Obžalovaný nezastavil, šliapol na plyn a prudko
s vozidlom vyrazil dopredu, pričom za sebou počuli výstrely, ale ani po tomto s vozidlom nezastavili, hoci
ich prenasledovali dve autá, ktoré sa im podarilo striasť. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok U. X..
Jednoznačne však aj zo samotnej výpovede obžalovaného z prípravného konania vyplynulo, že videl,

že ho zastavuje príslušník polície, ktorý bol oblečený riadne v uniforme, obžalovaný s vozidlom podľa
vykonaných dôkazov vôbec nezastal iba spomalil a keď videl, že k vozidlu pristúpili ďalšie osoby, v
danom prípade príslušníci kriminálnej polície, namiesto toho aby zastal, s vozidlom vyštartoval a to tak,
že ohrozil poškodeného S. Q., o čom jednoznačne svedčia výpovede svedkov.
Nie je možné súhlasiť s tvrdením obžalovaného, že mal strach a bál sa, keď k nemu pristúpili cudzie

osoby, pretože jeho povinnosťou bolo na znamenie príslušníka polície zastaviť a okrem toho bolo
preukázané, že aj príslušníci kriminálnej polície kričali na neho, aby zastavil a z vozidla vystúpil, pričom
H. F. ako P. Q. a kpt. P. W., hoci boli v civilnom odeve, boli označení žltými reflexnými páskami na rukách
s nápisom F..
Na základe týchto vykonaných dôkazov ani odvolací súd nemal dôvod výpovediam týchto svedkov

neveriť. Súd I. stupňa správne ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený v bode 3/ rozsudku, s ktorým sa
aj odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na dôvody, uvedené v napadnutom rozsudku.
SúdI.stupňasavysporiadalajstým,prečoodmietolvykonaťdôkazyvypočutímďalšíchsvedkov,ktorých
navrhoval obžalovaný z dôvodu, že títo neboli prítomní na mieste činu a z toho dôvodu by neuvádzali
podstatné okolnosti potrebné pre rozhodnutie. Navrhovaní svedkovia mali byť vypočutí iba k tomu, kto

a na základe čoho dal príkaz na túto policajnú akciu, pričom v spise sa nachádza plán policajnej akcie,
ktorý je podpísaný a schválený riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru D.. Aj odvolací súd
výsluch týchto svedkov, vzhľadom na uvedenú skutočnosť, považoval za nadbytočný.
Takisto ani rekonštrukcia, ktorú obžalovaný navrhoval, aj podľa názoru odvolacieho súdu v súčasnom
štádiu trestného konania a vzhľadom už aj na odstup času, by neviedla k objasneniu skutočností

dôležitých pre trestné konanie. Rovnako nadbytočné by bolo aj pribratie znalca z odboru dopravy.
So všetkými námietkami vznesenými obžalovaným už počas konania pred súdom I. stupňa a
následne zopakované v odvolacom konaní, sa súd I. stupňa riadnym spôsobom vysporiadal a preto v
podrobnostiach odvolací súd na tieto závery súdu I. stupňa poukazuje.
Nemožno spochybňovať ani dôkazy, ktoré boli vykonávané či už v prípravnom konaní alebo na

hlavnom konaní za prítomnosti obhajcu JUDr. Dopiráka, pretože obžalovaný začal namietať spôsob jeho
obhajoby, do ktorej súd nemá právo zasahovať až v priebehu konania pred súdom, pričom pri všetkých
úkonoch vykonaných pred súdom bol prítomný aj obžalovaný, ktorý aktívnym spôsobom reagoval na
výpovede vypočúvaných svedkov, na týchto mal otázky a rovnako mal k ich výpovediam aj pripomienky,čiže proces bol vedený kontradiktórnym spôsobom. Okrem toho bola obžalovanému ustanovená ďalšia
obhajkyňa, čiže jeho práva na obhajobu v celom trestnom konaní boli dodržané.
Rovnako nie je relevantná ani námietka obžalovaného, že vo veci konal nezákonný sudca, pretože

Trestný poriadok nevylučuje, aby po podaní obžaloby vo veci rozhodoval ten istý sudca, ktorý rozhodoval
o vzatí obžalovaného do väzby v prípravnom konaní, pretože bolo zistené, že vec bola sudcovi pridelená
prostredníctvom elektronickej podateľne náhodným výberom, o čom sa v spise nachádza aj potvrdenie.
Z uvedených skutočností potom vyplýva, že vykonanými dôkazmi, ktoré boli získané a vykonané
zákonným spôsobom, pokiaľ ide o bod 1/, vina obžalovaného bola jednoznačne a nepochybne

preukázaná. Na základe vykonaných dôkazov súd konanie obžalovaného v bodoch 1/ a 2/ kvalifikoval
ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/
Tr. zák., pretože neoprávnene predal zadovážil ako aj prechovával omamnú látku a psychotropnú látku,
pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to na viacerých osobách.
Bod 2/ prevzal z rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/150/2012 zo dňa 20.06.2013 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/92/2013 zo dňa 07.11.2013, pretože tento bol vo výroku
o vine a vo výroku o treste zrušený v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zák., lebo v danom prípade išlo o jeden
pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm.
c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie j§ 138 písm. j/ Tr. zák.

Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v konaní toho istého trestného činu.
Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky
toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako
aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; plne platí vo
vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky (§ 122 ods. 10 Tr. zák.).

Ako vyplýva z hore uvedených rozhodnutí, skutku, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Komárno sa dopustil dňa XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX a skutku pod bodom 1/ od XX.XX.XXX1 do
XX.XX.XXXX, teda išlo o blízku súvislosť v čase a vlastne išlo o pokračovanie v trestnom čine a teda v
tom istom trestnom čine, teda že si neoprávnene zadovažoval a prechovával a v konečnom dôsledku aj
predával omamné a psychotropné látky, jedy alebo prekurzory.

Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, pokiaľ ide o bod 3/, že obžalovaný svojím konaním
naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa, pretože použil násilie v úmysle
pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a taký čin spáchal závažnejším spôsobom - so zbraňou v
zmysle § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák.
S poukazom na všetky tieto skutočnosti ako aj na dôvody, ktoré uviedol súd I. stupňa v napadnutom

rozsudku, potom bolo konanie obžalovaného preukázané a aj správne právne kvalifikované.
Pri ukladaní trestu súd I. stupňa postupoval podľa kritérií pri ukladaní trestov uvedených v § 34 Tr. zák.
Na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený, pričom z miesta bydliska je hodnotený ako osoba,
ktorá na verejnosti vystupuje sebavedome a taktiež uviedli, že sa zaoberá distribúciou omamných látok,
čo je v obci verejným tajomstvom.

Pri ukladaní trestu súd I. stupňa prihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., že
spáchal viac trestných činov. Obžalovanému vzhľadom k tomu, že išlo o pokračovací obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. ukladal trest spoločný
v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zák. a tiež aj trest s použitím asperačnej zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zák.,

pričom zohľadnil nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2012 zo dňa 28.11.2012 a obžalovanému
ukladal trest v rozmedzí trestnej sadzby 10 až 20 rokov, keď vychádzal zo základnej trestnej sadzby
pre trestný čin najprísnejšie trestný, ktorým je obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
2 Tr. zák., kde je trestná sadzba 10 až 15 rokov.

Trest uložený obžalovanému vo výmere 11 rokov a 6 mesiacov vzhľadom na závažnosť spáchania tohto
skutku a závažnosť konania obžalovaného, považoval aj odvolací súd za primeraný a zodpovedajúci
zákonu, keď súd zohľadnil jednak spôsob spáchania činu, jeho zavinenie a samotnú osobu páchateľa
ako aj možnosti jeho nápravy.
Keďže bolo obžalovanému ukladaný spoločný trest, správne súd I. stupňa zrušil výrok o vine z rozsudku

Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/150/2012 zo dňa 20.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 4To/92/2013 zo dňa 07.11.2013 a celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré mali
v uvedenom výroku o vine svoj podklad.Správne súd rozhodol aj o uložení ochranného dohľadu obžalovanému v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák.,
pretože ho odsudzoval za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Aj dĺžka
ochranného dohľadu v trvaní 2 roky je v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Tr. zák.

V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
uvedené v § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože neboli zistené žiadne také okolnosti prípadu a ani pomery
páchateľa, pre ktoré by trest ustanovený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe bol pre páchateľa
neprimerane prísny.
Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného bolo

ako nedôvodné zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.