Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Škrab

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/182/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202178
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213202178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠkrabaačlenovJUDr.Mareka

Kohúta a JUDr. Jozefa Engela, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických věznů
1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26 429 705, ČR, zastúpeného Advokátskou kanceláriou: Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: U. O., bytom A.
S. XX, o zaplatenie 372,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo
dňa 22.6.2015 pod č. k. 4C/57/2013-71, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, pokiaľ bol požadovaný zmenkový úrok nad 0,06 % denne, v tejto
časti r u š í rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí tohto návrhu a v tomto rozsahu konanie

z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zvyšnej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov vyššie označeným rozsudkom žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že tamojšiemu súdu bol doručený návrh na uplatnenie

pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa žalobca domáhal
zaplatenia zmenkovej sumy 372,- eur s príslušenstvom špecifikovaným v podanom návrhu. Žalobca
odôvodnil žalobu tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej žalovaným dňa
5.6.2009 na zmenkovú sumu 432,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 3.10.2009.

Súd doručil návrh žalovanému návrh spolu s tlačivom C na vyjadrenie, pričom žalovaný sa k návrhu
na príslušnom tlačive C nevyjadril a na pojednávaní dňa 22.6.2015 uviedol, že peniaze použil na kúpu
oblečenia pre deti.

Súd sa vo veci oboznámil s obsahom zápisnice zo dňa 2.3.2015 v konaní 4C/71/2013, na ktorom
vypočul zamestnanca spoločnosti Pohotovosť s.r.o., ktorý so žalovanou S. O. v danom konaní uzavrel
dňa 12.2.2010 zmluvu o úvere. Zamestnanec pôvodného majiteľa zmenky spoločnosti POHOTOVOSŤ

objasnil okolnosti uzatvárania úverových zmlúv, ktoré sú štandardného charakteru, s tým, že listiny,
ktoré sú predkladané klientom, má dlžník možnosť prečítať, pričom v 80 % prípadov klienti sa opätovne
vracajú za účelom poskytnutia ďalších úverov. Zamestnanec spoločnosti POHOTOVOSŤ ďalej uviedol,
že obsah významu zmenky nepozná a klienti sa zväčša ani na to nepýtajú. Len v jednom prípade klientodmietol podpísať zmenku a nedostal peniaze. Potvrdil, že každý, kto podpíše úver, podpíše ho prakticky
automaticky. V podstate ide o rýchle peniaze, pričom klientov nezaujímajú zmluvné podmienky. Zväčša
pracoval s jednoduchými ľuďmi.

Súd sa zároveň oboznámil s exekučným spisom sp. zn. 1Er/183/2010, kde POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ako oprávnený viedol exekúciu proti žalovanému ako povinnému na vymoženie pohľadávky podľa
rozhodcovského rozsudku, ktorý sa týka zmenkového záväzku z tej istej zmenky, aká je predmetom
sporu. Zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k úverovému vzťahu z Úverovej zmluvy

č. XXXXXXX zo dňa 5.6.2009, kde bol poskytnutý úver 250,- eur s príslušným poplatkom 170,- eur,
pričomdlžníksazaviazalveriteľovizaplatiťvšetkov6-ichmesačnýchsplátkachpo70,-eurpočnúcdňom
28.6.2009. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ indosoval zmenku na spoločnosť CD
Consulting - terajšieho žalobcu.

Súd posudzoval úverový vzťah zabezpečený zmenkou podľa § 52 a násl. Obč. zákonníka ako vzťah

spotrebiteľský. V § 53 ods. 1, 2 Obč. zákonníka sú definované neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
potom podľa § 53 ods. 5 sú neplatné. Samotný úverový vzťah bol uzavretý za účinnosti zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 4 ods. 3 rieši otázku poskytovania úveru bez úrokov
a bez poplatkov. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy konštatoval, že úverová zmluva
medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ a žalovaným ako dlžníkom je absolútne neplatná. Pri poskytovaní

ochrany spotrebiteľovi z úradnej moci bol povinný k takémuto postupu z hľadiska Smernice Rady č.
93/13/EHS, ktorá sa týka nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa voči predajcovi, pričom je nesporné,
že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené podpísaním zmenky. Zmluva, ktorou bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 250,- eur, obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 170,- eur, čo činí 68
% požičanej sumy. V súvislosti s takto stanoveným poplatkom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že
zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné,
aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp.
neurčitý poplatok možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie,
ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Neprijateľnosť poplatkov

konštatuje aj Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3.5.2010, č.k. AZ 17 U 192/2010,
v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
sú neprijateľné. Ďalej prvostupňový súd konštatoval, že postúpením zmenky na žalobcu veriteľ a
prvý majiteľ zmenky obchádzal účel zákona, právny úkon, ktorým tak učinil, je teda absolútne neplatný
pre rozpor s ustanovením § 39 Obč. zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, rovnako

ako celá úverová zmluva. Navyše zmenka nemala byť veriteľom prijatá v zmysle § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. Tu sa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006,
ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007. Vzhľadom k
tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, súčasťou ktorej bola v bode 17
Dohoda o vyplnení zmenky z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, na základe takto neplatnej dohody

nevzniklo právnemu predchodcovi právo bianco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe zmenky
požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom na to, že
toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo indosovaním ani prejsť na žalobcu.
Navyše zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou, a to do výšky nesplatnej istiny a

príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. V zmysle predmetného zákonného ustanovenia
teda veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., mohol v prípade platnosti tejto spotrebiteľskej zmluvy vyplniť zmenku
nanajvýš na sumu 325,- eur (250,- eur plus 30 %). To, že vyplnil zmenkovú sumu na 432,- eur, znamená
porušenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Zmenku takto vyplnenú veriteľ nesmel prijať a už vôbec
ju nesmel postupovať ďalej.

Ďalej súd poukázal na to, že postup prvého majiteľa zmenky je v rozpore s § 17 zmenkového zákona č.
191/1950Zb.,pretožerubopisovanímzmenkysadlžníkoviznemožňujepodľatohtoustanovenianovému
majiteľovi zmenky vznášať kauzálne námietky. Pôvodný majiteľ zmenky indosoval zmenku na terajšieho
žalobcu po tom, čo bol neúspešný v exekučnom konaní. Pôvodný majiteľ zmenky vyplnil zmenku v

rozpore so zákonom č. 258/2001, kde naviac neexistovala ani platná dohoda o vyplnení zmenky. V
konaní bolo preukázané, že prvý majiteľ zmenky a zároveň remitent vedome konal na škodu žalovaného
ako dlžníka, pretože previedol na žalobcu zmenku následne na to, čo exekučný súd nepriznal prvémumajiteľovi zmenky plnenie, a exekučné konanie, vedené na základe exekučného titulu, ktorým bola tá
istá zmenka, zastavil.

Napriek tomu, že žalovaný v konaní vyslovene nenamietal, že zmenka je neplatná, súd skúmal
jej platnosť, pretože mal za to, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí bdelým) v
spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho
súduSRzo16.januára2013,sp.zn.6MCdo9/2012,uznesenieNajvyššiehosúduSRz21.marca2012,

sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012). Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,
ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite
praktického života a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti
právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon
o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné,

že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý
z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v
tejtooblasti,munemôžebyťnaujmu.Účelomspotrebiteľskéhoprávajeposkytnúťspotrebiteľoviochranu
v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje
zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex

offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné,
zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C -
419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny
dvorvkonanípriuplatneníprávazozmenkyzúradnejmociskúmalpostavenieodporcuakospotrebiteľa.
Podľa záverov tohto rozhodnutia, napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na

základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu
ako spotrebiteľa. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera
vo vzťahu ku spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 -
II. Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise
Neue juristische Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal

súdny dvor EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní
postavenia spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti
podmienok spotrebiteľských zmlúv.

Z uvedených dôvodov prvostupňový súd posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a preto jeho žalobu

zamietol.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní celkom
neúspešný a preto mu súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal. V celom rozsahu úspešnému
žalovanému rovnako náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol tento zmeniť a
jeho návrhu vyhovieť a tiež priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, a tiež, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Prvostupňový súd síce opiera svoje rozhodnutie
o znenie úverovej zmluvy a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve, avšak neuvádza,
ktorá sporová strana listinné doklady v konaní predložila alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez
návrhu sporových strán. Žalobca, a podľa dostupných informácii ani žalovaný, nenavrhovali doplnenie

dôkazov. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou,
čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastnícinavrhli.Vdanomkonanísvojpostupsúdvôbecnezdôvodnilanazákladetýchtoskutočnostímá
žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku a keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb.

o zmenkách a šekoch, dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní
vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len
výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanienejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy
musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl.

5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukazovalo jeho charakter ako spotrebiteľa. Uvedené správanie súdu je
neprijateľné, v právnom štáte predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je

garantovanéčl.46ods.1ÚstavySR,akoajčl.6Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.
Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvoril zmluvu o úvere,
ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný
uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,

ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a
ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny

vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, keď
pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, pričom

tento judikát je použiteľný na prejednávanú vec. Ohľadne argumentácie súdu k odklonu od všeobecnej
teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky a teda postupovať podľa zmenkového práva, na ktorý
poukazujesúdprvéhostupňasohľadomnanálezÚstavnéhosúduČRč.PI.ÚS/16/12aNálezÚstavného
súdu ČR sp. zn. IV.ÚS/457/10, žalobca uviedol, že vo veci, ktorou sa zaoberal Ústavný súd ČR v
konaní IV.ÚS/457/10, došlo zo strany žalovaného k obrane a tento vzniesol námietku voči zmenkovému

platobnému rozkazu. Pokiaľ súd dospel k záveru o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky
by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, v tejto
súvislostipoukázalnato,žesamotnýzákonospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.pripúšťa,abyna
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí

spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých
sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Vsúvislostisodvolacíminámietkamipovažujeodvolacísúdzadôležitépoukázaťnaspoločnéstanovisko

Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle
ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

1. pokiaľ za akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípaduposúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Odvolací súd ďalej v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza, že všeobecný súd je i pri rešpekte
k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinný vždy
prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa nesmie prehliadať jeho špecifické
záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí
hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie

zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.
V súvislosti s vyššie uvedeným je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedená zmenka
bola vystavená dňa 5.6.2009 na sumu 432,- eur, pričom v dolnom rohu je uvedené číslo zmluvy, a
to XXXXXXX. Uvedené číslo je na zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., a
žalovaným. Zmluva o úvere bola uzavretá 5.6.2009. Podľa nej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške
250,-eur.Vtomčaseustanovenie§4ods.6zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochzakazovalo

splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú

veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo
postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu vyplýva, že zmenka bola vyplnená v rozpore s týmto
ustanovením a preto sa žalobca nemohol domáhať plnenia z uvedenej zmenky.

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
tu odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru. Nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami
písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú.

Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu
nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa, pri určovaní ktoré
dojednania budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach, je len zdanlivá, lebo obe
listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile
dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ ťažko môže domôcť zmeny predom

pripravenýchzmluvnýchdojednaní.Doložkavzmluveuzavretejadhéznymspôsobom,ktoráodkazujena
podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy, je platná, len ak slabšia strana s doložkou a jej významom
bola oboznámená alebo ak sa preukáže, že význam doložky musela poznať. Tieto podmienky v
danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, splnené neboli, a preto aj
z toho hľadiska je treba považovať zakomponovanie dohody o vyplňovacom práve blankozmenky do

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

V priebehu odvolacieho konania došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu zo strany žalobcu, keď žiadal
zastaviť konanie v časti zmenkového úroku 0,19 % denne oproti pôvodne požadovanom 0,25 % denne,
tedažiadalpriznaťlenzmenkovýúrokvovýške0,06%denne.Vzhľadomnačiastočnéspäťvzatienávrhu

odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti zaplatenia zmenkového úroku nad 0,06 %
denne, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí tohto návrhu a v tomto rozsahu
konanie zastavil (§ 208 O.s.p.).

Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zvyšnej zamietajúcej časti a vo výroku

o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada mu priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.