Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/895/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216204
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712216204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
5C/239/2012-18zodňa4.augusta2014aprotiuzneseniuOkresnéhosúduMichalovceč.k.5C/239/2012
- 53 zo dňa 09. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

P o t v d z u j e uznesenie Okresného súdu Michalovce č.k. 5C/239/2012-53.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce. Uviedol, že
písomným podaním navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku vyplývajúcu
zo zmluvy o úvere č. 9032036 proti dlžníčke F. F., N.. X.X.XXXX. Súdny exekútor pridelil exekučnej
veci číslo EX 11412/2009 a následne požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie až dňa 27.5.2010
(konanie začalo 26.11.2009). Nesprávny úradný postup charakterizoval nevydaním rozhodnutia

exekučnéhosúduvzákonomstanovenejlehoteavykonanímúradnéhopostupubezsplneniazákonných
podmienok. Ďalej tvrdil, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu realizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu neprináleží,
čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a
porušil tak zásadu právneho štátu - zásadu legality zakotvenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Majetkovú škodu

vyčíslil na 125,00 eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou
o úvere. Nemajetkovú ujmu vyčíslil na 400,00 eur.Žalovaná so žalobou nesúhlasila a poukazovala na zmätočnosť podania žalobcu, keďže v žalobe
sa vyskytujú nedostatky, ktoré spočívajú v chybnej exekučnej značke exekučného konania, ktoré je
vedené na súde, dátumu doručenia podania na súd a dátumu, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody.

Žalobca nepredložil jediný dôkaz preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik skutočnej škody
a nemajetkovej ujmy. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o prieťahy v konaní, všeobecný súd o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v tomto konaní súdu, nakoľko túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Podotkol, že existencia prieťahov v konaní nebola preukázaná, keďže
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti,

že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca sa pojednávania konaného 4.8.2014 nezúčastnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Zároveň navrhol dokazovanie, resp. jeho doplnenie,

pretože zadal objednávku na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku škody, za ktorú
zodpovedá žalovaná.

Súd prvého stupňa návrh na odročenie pojednávania neakceptoval, pretože návrh nespĺňal náležitosti
ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p. a dôvody v návrhu uvádzané nepovažoval za dôležité dôvody na

odročenie pojednávania. Konštatoval, že žalobca o tom, že pojednávajúci sudca nie je vylúčený z
prejednávania veci mál vedomosť viac ako rok, pretože o tom rozhodol nadriadený súd. Návrh na
doplnenie dokazovania znaleckým posudkom o výške spôsobenej škody súd prvého stupňa považoval
vzhľadom na dôvody uvádzané nižšie za nadbytočné. Poukázal na to, že konanie začalo 27.9.2012,
preto mal žalobca dostatočný časový priestor a predloženie relevantného výpočtu tvrdenej škody, ako

aj iných dôkazov v konaní.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním z pripojeného exekučného spisu 16Er 621/2009
tamojšieho súdu zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého bola doručená súdu 26.11.2009 vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ s.r.o.,

Pribinova 25, Bratislava proti povinnej F. F., N..XX.X.XXXX, A. V., Č. Ž. XXXX/X, pre vymoženie 328,59
eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bolo rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 11757/09 zo dňa 19.8.2009.
Stály rozhodcovský súd rozhodol na základe zmluvy o úvere č. 9032036 zo dňa 14.3.2008. Súd vyzval
dňa 15.2.2010 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, aby citovanú zmluvu predložil súdu v lehote

15 dní. Súdny exekútor reagoval dňa 27.2.2010 s tým, že požadovanú úverovú zmluvu súdu nepredloží.
Z uznesenia 16Er/621/2009-11 zo dňa 29.4.2010 súd zistil, že súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti výšky úroku z omeškania čo do 0,15 % denne zo sumy 300,72 eur od
1.3.2009 zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.5.2010. Súd dňa 27.5.2010 vydal vo
veci poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť

328,59 eur spolu s 0,10 % úrokom z omeškania denne zo sumy 300,72 eur od 1.3.2009 od zaplatenia,
trovy konania 127,16 eur a trovy exekúcie v prospech oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava proti povinnej F. F., N.. XX.X.XXXX, A. Ž. XXXX/X, V..

Súd prvého stupňa vec právne posúdil v zmysle ust. § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1. a 2, § 6 ods. 1, § 9 ods.

1,2, § 15 ods. 1, 2, § 17 ods. 1,2, § 19 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 514/2003 Z.z.).

Uviedol, že tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri

výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá sa škodu, ktorá bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok musí
oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v tomto zákone. Žalobca tvrdil, že jeho nárok
vyplýva zo skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote, čím si uplatnil zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na
náhradu škody, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Žalobca síce v návrhu
uviedol, že o predbežné prerokovanie požiadal, nepredložil však o tom žiadny dôkaz. Žalovaný nepoprel,
že mu bol adresovaný návrh žalobcu, tento však vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich vjeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody,
neuvedenísúdnychkonaní,ktorýchsanárokymalitýkaťapod.Súdprvéhostupňanevidíakceptovateľný
dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie mal dokazovať súd alebo žalovaný. Nejde

tu o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobca prístup. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, dostal sa
do dôkaznej núdze a nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania.
Súd prvého stupňa ďalej uvádza, že ani skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že o žiadosti o udelenie
poverenia nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote sa nezakladajú na pravde. Z exekučného
spisu súd prvého stupňa zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu

26.11.2009 a rozhodnuté bolo 27.05.2010. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o
exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd teda v predmetnej veci nebol viazaný
lehotou na vydanie poverenia. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že lehota na vydanie poverenia začína
plynúť doručením žiadosti súdneho exekútora a udelenie poverenia súdu a nie začatím exekučného
konania. Argumentácia žalobcu preto neobstojí v žiadnej rovine, pretože jeho tvrdenie o nevedomosti

spisovej značky, dátumu kedy bola žiadosť doručená a iných relevantných informácii je zavádzajúce.
Žalobca je účastníkom exekučných konaní ako oprávnený, ako účastníkovi mu nič nebránilo získať
potrebné informácie zo súdneho spisu. Spisová značka bola zistiteľná aj od súdneho exekútora, ktorému
súd mal vydať poverenie. Konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je sporovým konaním
a je na žalobcovi, aby tvrdené skutočnosti preukázal. Dôvody, uvádzané v žalobe sú všeobecné a bez

znalosti skutkového stavu konkrétnej exekučnej veci. Súd prvého stupňa napokon uviedol, že neexistuje
príčinná súvislosť medzi tvrdeným nevykonaním úkonu v zákonom stanovenej lehote a požadovanou
škodou. Žalobca vznik škody ani nemajetkovej ujmy neodôvodnil, preto je návrh nedôvodný. Výrok o
trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p.
Navrhoval zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že prejednal
vec v jeho neprítomnosti, hoci pre to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p..
Uviedol, že požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s

označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu
tým právo konať pred súdom. Namietal, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Meritórne rozhodnutie vo
veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v konaní podľa ust. § 15 O.s.p. môže zatiaľ urobiť len
také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa
17.10.2012 sp. zn. 11NcC 46/2012-24 ako aj ďalšie, ktoré bližšie necitoval. Podotkol, že nedostatok

nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu zákonný sudca podľa článku 48 ods. 1 vety prvej Ústavy
Slovenskej republiky (III. ÚS 16/2000), s odkazom na ďalšie citované rozhodnutia Ústavného súdu SR.
Podotkol, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušení konania
podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a on podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, pričom v čase
podania odvolania o zamietnutí žaloby, nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania. Dôsledkom správania súdu prvého stupňa, keďže predbehol vydaním meritórneho
rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodnutia o otázke
nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť
konať pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak prinajmenšom predčasné. K
vedeniu konania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. dodal, že vo svojej žiadosti o zrušenie (odročenie)

nariadeného pojednávania uviedol, že trvá na svojej osobnej účasti, taktiež na osobnej účasti jeho
právneho zástupcu na pojednávaní. Nakoľko súd vo veci na tomto pojednávaní meritórne rozhodol,
nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Tak došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti
a k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov a nemal možnosť sa k
týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odkazoval na
konštantnú judikatúru ECtHR. Ďalej žalobca namieta, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného,
z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil
viacerýchomylov,keďkonštatoval,žežalobcomnamietanélehotynavydanierozhodnutiabolidodržané.

Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto
veci porušené. Konajúci súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí.
Žalobca ďalej namieta, že nebolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým
došlo k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Ďalej žalobca namieta, že ak žalovanýnereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o
návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Vyjadroval sa konkrétne k majetkovej škode ako
aj k nemajetkovej ujme. Zároveň aj k návrhu na prerušenie konania, kde dôvodil rozsudkom Krajského

súdu v Žiline sp.zn. 9Co/174/2014.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej

lehote, preskúmal rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a
rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku dňa 15.10.2015 o 9.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. 221/II. poschodie oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 06.10.2015.

Žalobca v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods.

2 písm. b/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností: že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené

podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne
vecposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
04.08.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanému) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 04.08.2014 bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 14.07.2014 a žalovanej dňa 14.07.2014. Bola tak zachovaná lehota na prípravu
pojednávania v zmysle ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca požiadal o zrušenie termínu pojednávania a prerušenie konania podaním doručeným súdu dňa
31.07.2014.Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že sudca po vyvolaní veci na pojednávaní konanom
dňa 04. 04. 2014 (č.l. 16 - 17 spisu) zistil, že sa nedostavili účastníci konania, pričom oboznámil
ospravedlnenie žalovanej. Na to vyhlásil uznesenie o konaní pojednávania v neprítomnosti účastníkov

a vo veci po oboznámení obsahu spisu a prečítaní konkrétnych listinných dôkazov, vyhlásil rozsudok,
potom čo uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

V odôvodnení rozsudku (str. 5) sa súd prvého stupňa zaoberal návrhom žalobcu na odročenie
pojednávania a uviedol, že uvádzané dôvody neakceptoval, pretože návrh nespĺňal náležitosti

ustanovenia § 119 O.s.p. a dôvody návrhu uvádzané v návrhu nepovažoval za dôležité dôvody
na odročenie pojednávania. Zároveň uviedol, že o tom, že pojednávajúci sudca nie je vylúčený z
prejednávania veci má vedomosť viac ako rok, pretože o tom rozhodol nadriadený súd.

Odvolací súd dodáva, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3NcC/58/2012-104 zo dňa
19.10.2012 bolo rozhodnuté, že sudca JUDr. Gabriel Štefanič nie je vylúčený z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 5C/131/2012.

Návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom o výške spôsobenej škody súd prvého stupňa
správne považoval vzhľadom na dôvody uvádzané nižšie za nadbytočné.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o majetkovej škode a nemajetkovej ujme z odôvodnenia rozsudku jednoznačne
vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy bolo zistenie konajúceho
súdu, že vo veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím neboli naplnené dôvody, pre ktoré by
bol daný základ žalovaného nároku.

Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k posudzovaniu výšky škody a nemajetkovej ujmy sú teda
rovnako bezpredmetné a nemajú žiaden vzťah k napadnutému rozsudku.

Jediná odvolacia námietka, ktorú je možné ako relevantnú preskúmať a posúdiť vo vzťahu ku konaniu
vo veci samej a k napadnutému rozsudku je tá, ktorá sa týka vykonania pojednávania dňa 04.08.2014

po podaní žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania v súvislosti s jeho opakovanou námietkou, že vo
veci rozhoduje vylúčený sudca.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku aj konania, ktoré mu predchádzalo však dospel k záveru, že ani
tentoodvolacídôvodniejenaplnenýspoukazomnahoecitovanéuznesenieKrajskéhosúduvKošiciach

(3NcC/58/2012-104).

Námietka odvolateľa, že vo veci koná vylúčený sudca teda nie je dôvodná, pretože o nevylúčení bolo
rozhodnuté právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorým je súd viazaný.

Z uvedených dôvodov teda nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Rovnako nie je daný ani § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v konaní
nebol preukázaný taký postup súdu, ktorým by sa odvolateľovi odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci,

tento zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec
správne aplikoval a interpretoval. V konaní nebola zistená taká vada, ktorá by mala za následok zrušenie
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok ako vecne
správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli.

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č.k. 5C/239/2012-53 zo dňa 09.
10. 2014 uložil žalobcovi, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za

odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.Protitomutouzneseniuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcaanavrhol,abyodvolacísúduznesenie
v celom rozsahu zrušil bez náhrady. V prvom rade namietal, že uznesenie neobsahuje podstatnú
náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže uznesenie neobsahuje žiadne dôvody

skutkové, ani právne, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, žalobca môže len hádať. Poukázal na rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky, kedy nedostatok odôvodnenia považovali za dôvod na zrušenie uznesenia
o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov. Ďalej namietal, že podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje
za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej,
napríklad odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995
Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, že tento návrh zákona obsahuje legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku
za podanie žaloby s tým, že žaloby sa budú spoplatňovať podľa položky č.1 Sadzobníka súdnych

poplatkov. Podľa odôvodnenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu niektorých poslancov k tomuto
zákonu v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhuje
zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 eur, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje
účel vládneho návrhu zákona (opatrenia na strane príjmovej časti štátneho rozpočtu) a súčasne sa

zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa nebude
vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je
podstatne nižší. On ako žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, preto súd nebol oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a nemohol ho vyzvať na platenie
súdneho poplatku za podané odvolanie. Poukázal na záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z

29.3.2007sp.zn.4Cdo/39/2007,podľaktorého zasúdnekonania,ktoréniesúuvedenévprílohezákona
č. 71/1992 Zb., t.j. Sadzobníku súdnych poplatkov, sa súdne poplatky nevyberajú. V takomto prípade
poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku do úvahy neprichádza. V
sadzobníku súdnych poplatkov nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo

nesprávnym úradným postupom. Preto poplatková povinnosť mu nebola súdom prvého stupňa uložená
zákonne. Takýto postup zo strany súdu predstavuje zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu,
ktoréjezaručenévčlánku46ods.1ÚstavySR,aleajprávanaspravodlivýsúdnyprocesvzmyslečlánku
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spojených s článkom
12 ods. 1 a článkom 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Uviedol ďalej, že v § 1 ods. 1 zákona o súdnych

poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca v článku 59 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej dane
a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Zákon v tomto smere stanovil pevné a
jasné pravidlá, umožňujúce prístup k súdu a taktiež splnením v ňom obsiahnutých podmienok, preto tieto
podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu, ale v neposlednom
radeajštátprostredníctvomorgánovsúdnejmoci. Navyše,podľaustanovenia§18ca zákonaosúdnych

poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. V danom prípade bola žaloba
žalobcom podaná pred 1.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Nutné je preto v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať

právny stav platný do 30.9.2012, kedy podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom bolo od platenia súdneho poplatku vecne oslobodené.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou (§ 204 ods. 1 O.s.p.)

bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3
O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Podľa § 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov súdne poplatky ( ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie

súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, (ďalej
len Sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa ods. 4 v odvolacom konaní je poplatníkom ten,
kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa postupoval správne, ak napadnutým uznesením vyrubil
poplatok žalobcovi v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie v konaní
5C/239/2012, v ktorom bol vydaný rozsudok vo veci samej dňa 04.08.2014. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca a práve toto odvolanie je úkonom zakladajúcim poplatkovú povinnosť odvolateľa, t.j.

žalobcu.

V zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku zo žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom 20,- eur. Sadzobník k tejto položke neobsahuje žiadne poznámky. Text položky 1 Sadzobníka
uvádza, že z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba sa platí sadzba uvedená

v tejto položke. V poznámkach k položke 1 bode 3 sa uvádza, že poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

V položke 7a je stanovená osobitná sadzba súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,- eur. Pokiaľ by súd
akceptoval názor žalobcu, že poplatok z odvolania sa platí len pri konaní, na ktorý sa vzťahuje poplatok

podľa položky 1 Sadzobníka, tak potom napr. ani pri položke 7, kde je uvedený súdny poplatok z návrhu
na začatie konania o rozvod manželstva (a pod touto položkou tiež nie je uvedená poznámka k nej),
by sa v prípade podania odvolania proti rozsudku neplatil súdny poplatok za odvolanie. Takýto výklad
však nezodpovedá gramatickým a logickým princípom, pretože súdny poplatok za odvolanie sa platí v
zmysle ust. § 2 ods. 4 veta prvá a odvolateľ má povinnosť ho zaplatiť aj na výzvu súdu, ak ho nezaplatil

spolu s poplatkovým úkonom ( v tomto prípade odvolaním).

Žalobu žalobca podal na súd dňa 27.9.2012, t.j. za účinnosti znenia zákona o súdnych poplatkoch k
30.9.2012.

V zmysle § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po
30.9.2012. Poplatkový úkon, ktorým je odvolanie proti rozsudku vo veci samej v tomto konaní podal
žalobca na súd dňa 28.08.2014. Podal ho teda za účinnosti zákona o súdnych poplatkoch už v znení
účinnom od 1.7.2014. Neobstojí preto jeho námietka, že v súvislosti s podaným odvolaním je potrebné

aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, pretože poplatkový úkon bol žalobcom vykonaný už za znenia
zákona účinného práve od 1.7.2014, kedy ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch už bolo
zrušené. Len poplatky za konania ( napr. podľa pol. 5, pol. 18a, a ďalších Sadzobníka) sa vyberajú
podľa predpisov účinných do 30.9.2012, ak sa konanie začalo do 30.9.2012.

Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/323/2014 z 28.1.2015, v
zmysle ktorého pre spoplatnenie úkonu je rozhodujúce, kedy návrh (žaloba, odvolanie, dovolanie) bol
podaný.

Neobstojí ani odvolacia námietka v súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia

vzhľadom k tomu, že ide o uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, kde je uvedený dôvod vyrubenia
súdneho poplatku, ktorým je odvolanie a uvedená je aj položka podľa ktorej sa poplatok vyrubil. V konaní
bol vydaný jeden rozsudok a proti nemu bolo podané jedno odvolanie, takže nie je žiadnych pochýb,
aké odvolanie bolo spoplatnené. V predkladacej správe je taktiež poznámka (vzhľadom k tomu, že toto
súdne rozhodnutie vydala súdna tajomníčka), že sudca s rozhodnutím súdnej tajomníčky súhlasí, a teda

odvolaniu autoremedúrou nemieni vyhovieť.

Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.