Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/752/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312221366
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2312221366.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: O. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, D., zastúpený
advokátskou spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Duslo, a.s., so sídlom Administratívna budova, ev. č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487, zastúpený
advokátskou spoločnosťou: agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758,
za účasti vedľajšieho účastníka na stane odporcu: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta

č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 69.707,23 eur, na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 5C 50/2012-297 zo dňa 20. mája 2015 proti výroku I. a III., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch I.- o náhrade trov konania
účastníkov m e n í tak, že odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania a III.- o náhrade trov konania
štátu m e n í tak, že štátu sa nepriznáva náhrada trov konania.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesenímnapadnutýmodvolanímprvostupňovýsúdnavrhovateľoviuložilpovinnosť zaplatiťodporcovi
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.442,28 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.), vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal
(výrok II.) a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Galanta náhradu trov konania vo

výške 159,36 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.).

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 142 ods. 1 O.s.p., § 150 ods. 1 O.s.p., § 10
ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 148 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že navrhovateľ sa
podaným návrhom domáhal zaplatenia 69.707,23 eur z titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.07.2013, č.k. 5C/50/2012-210, v spojení
s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu Trnava zo dňa 16.03.2015, č.k. 23Co/321/2014-269
súd návrh navrhovateľa zamietol. Ďalej rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti vo veci samej. Z dôvodu úspechu v konaní si odporca v súlade s ust.
142 ods. 1 O.s.p. uplatnil trovy konania. Predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 69.707,23
eur, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb predstavuje sumu vo výške 565,97 eur.

Úkony právnej služby: a) Prevzatie a príprava zastúpenia (02.10.2012) - 565,97 eur + RP - 7,63 eur
- 573,60 eur, b) Podanie na súd (03.10.2012) - 565,97 eur + RP - 7,63 eur -573,60 eur, c) Účasť
na pojednávaní (08.10.2012) - 565,97 eur + RP - 7,63 eur - 573,60 eur, d) Účasť na pojednávaní

(12.11.2012) - 565,97 eur + RP - 7,63 eur - 573,60 eur, e) Podanie na súd (22.11.2012) - 565,97 eur + RP
- 7,63 eur - 573,60 eur, f) Účasť na pojednávaní (10.04.2013) - 565,97 eur + RP - 7,81 eur - 573,78 eur,g) Účasť na pojednávaní (09.05.2013) - 565,97 eur + RP - 7,81 eur -573,78 eur, h) Účasť na pojednávaní
(10.07.2013) - 565,97 eur + RP - 7,81 eur - 573,78 eur, i) Podanie na súd (10.07.2013) - 565,97 eur +
RP - 7,81 eur - 573,78 eur, j) Podanie na súd (28.03.2014) - 565,97 eur + RP - 8,04 eur - 574,01 eur,

Spolu - 5.737,13 eur, DPH-147,43 eur, celkom 6.884,55 eur.

Pri aplikácii ustanovenia § 142 O.s.p. je potrebné zvažovať, či nie sú dané výnimočné okolnosti podľa
ustanovenia § 150 O.s.p. a to dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti nemusí priznať. V tomto ustanovení je fixované moderačné právo súdu

zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Vychádza sa tu
zo zásady, že právo na náhradu trov konania vzniklo, avšak nastali podmienky aplikácie ust. § 150
O.s.p. a účastníkovi, ktorý by inak mal na tieto trovy právo, sa trovy nepriznajú. Zákon vyžaduje pre
aplikáciu tohto ustanovenia dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o
výnimočné okolnosti. Za dôvod hodný osobitného zreteľa možno považovať určitý druh konania alebo
určitúprocesnúsituáciu,tedaideodôvoddanýcharakteromkonaniaalebocharakteromdanejprocesnej

situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov a dochádza k nej vtedy, ak povinný sám nezavinil
vzniknutú náhradu trov konania a môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Pri posudzovaní týchto
okolností je potrebné prihliadnuť na pomery oboch procesných strán, teda aj toho, ktorého majetková
sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá, je potrebné zohľadniť okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nárokov a tiež je potrebné prihliadnuť na účastníkov v konaní.

Vzhľadom na uvedené súd aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p. pre okolnosti na strane navrhovateľa a
tým je jeho zdravotný stav, ale i charakter súdneho konania. Hoci súd v konaní dospel k záveru, že
prípad navrhovateľa nie je prípadom hodným mimoriadneho zreteľa, je to len pre uplatnenie ust. § 7
ods. 3 vyhl. č. 62/1965 Zb. Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa je podľa názoru súdu spravodlivé

priznať odporcovi náhradu trov konania v polovici, hoci odporca bol v konaní úspešný, nakoľko sa jedná
o právnickú osobu, ktorú nijako finančne nezaťaží takéto rozhodnutie, naopak pre navrhovateľa by bolo
uloženie povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania v celom rozsahu likvidačné. Súd pri rozhodovaní
o náhrade trov konania prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľ je poberateľom dôchodku v úhrnnej
výške 641,20 Eur mesačne. Z výpisu zo Živnostenského registra súd zistil, že navrhovateľ je držiteľom

živnostenského oprávnenia, ktorú podnikateľskú činnosť navrhovateľ ešte neukončil, nakoľko toto
oprávnenie trvá. Bolo potrebné však zobrať do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľ má v súvislosti
so svojim nepriaznivým zdravotným stavom a so zabezpečením životných potrieb zvýšené náklady,
preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi priznal polovicu z
uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 3.442,28 eur (6.884,55:2=3.442,28).

Prvostupňový súd o náhrade trov konania štátu rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p., pričom mal
za to, že nakoľko bol navrhovateľ v konaní neúspešný a nie sú u neho predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov, súd má právo na náhradu trov konania spojených s podaním odborného vyjadrenia
vovýške159,36eur,ktorézaplatil UniverzitnejnemocniciBratislava,Pažítkovaul.č.4,82101Bratislava

Nemocnica akad. L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK, Bratislava, Limbová 5,
zo štátnych prostriedkov.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol, aby
odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že náhradu trov

právneho zastúpenia odporcovi neprizná a náhradu trov konania Okresného súdu Galanta nepriznáva
a zároveň žiada, aby navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Dôvodil tým,
že prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu vo výške
3.442,28 eur po tom, čo mu nebol priznaný nárok podľa § 5 ods. 5 zákona č. 337/2004 Z.z. na zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu zistenej choroby z povolania a náhradu trov

konania vo výške 159,36 eur Okresnému súdu Galanta. Na predmet konania, ktorým je náhrada škody
nazdravívdôsledkuchorobyzpovolania,zaktorúnavrhovateľovizodpovedáodporca,niejespravodlivé
požadovaťodosoby,ktorá sadomáhasvojichnárokovzoškodynazdraví,oktorýchexistenciirozhoduje
súd na základe svojej úvahy a samotný nárok je konštituovaný iba rozhodnutím súdu, aby navrhovateľ v
prípade neúspechu znášal trovy konania. Keďže sa jedná o nárok škody na zdraví v dôsledku choroby z

povolania,zaktorúzodpovedáodporca,jetodôvodhodnýosobitnéhozreteľa,odôvodňujúcirozhodnutie
otrováchpodľa§150ods.1O.s.p.Vtejtosúvislostipoukázalajnainérozhodnutievtotožnejveciuiného
zamestnanca odporcu, kedy Okresný súd Galanta rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania v konaní
spis.zn.30C303/2013dňa24.01.2014.Pokiaľideosociálnepomeryúčastníkov,navrhovateľje67ročnýchorý dôchodca, ktorého výlučným príjmom je starobný dôchodok vo výške 641,20 eur a konštatovanie
súduprvéhostupňabezvykonaniadokazovania,ženavrhovateľmáživnostenskéoprávnenienezakladá
dôvod si myslieť, že je majetkovo zabezpečený z príjmov z podnikania. Navrhovateľ nevykonáva žiadnu

podnikateľskú činnosť na živnostenské oprávnenie po dobu 5 rokov. Výmaz z registra živnostenských
oprávnení nevykonal, pretože jeho existencia ho nijak negatívne nezaťažuje ani finančne neobohacuje.
Súd správne skonštatoval, že navrhovateľ má v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom a so
zabezpečením životných potrieb zvýšené náklady, pričom odporca je právnickou osobou, ktorú finančne
nezaťaží zníženie úhrady trov konania na polovicu, pričom súd uvádza, že ich celá úhrada by bola pre

žalobcu likvidačná. K uvedenému uvádza odvolateľ, že suma 3.442,28 eur predstavuje takmer polročný
príjem navrhovateľa odkázaného na starobný dôchodok chorého progredujúcou chorobou z povolania,
za vznik ktorej nesie výlučnú zodpovednosť odporca. Zisk odporcu za rok 2014 stúpol o 85% oproti
predchádzajúcemu roku na 9.700.000,- eur, čo uvedené demonštruje jasný nepomer medzi účastníkmi
a bez odpustenia náhrady trov právneho zastúpenia odporcu je účel § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z. nenaplnený. Zároveň namieta povinnosť úhrady trov navrhovateľom v súvislosti s odmenou za

odborné stanovisko KPLaT Bratislava nakoľko nejde o subjekt zapísaný v zozname súdnych znalcov a
taknevznikolnároknaodmenuzaodbornéstanovisko.Zároveňdôvodil,žekonaniejevecneoslobodené
od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch. Záverom odvolateľ dodal,
že v konaní došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tým, že súd nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, keď nerozhodol o trovách podľa § 150 ods. 1

O.s.p. tak, že ich celkom nepriznal. K odvolaniu doložil rozsudok Okresného súdu Galanta spis. zn. 30C
303/2013, výpis z L., z L. a L. týkajúci sa spoločnosti s predchádzajúcim obchodným menom JOAL
TRANS s.r.o.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom
odvolaním, teda v časti o náhrade trov konania a v medziach daných odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1
O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie navrhovateľa je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je potrebné
zmeniť.

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu boli výroky I. a III. napadnutého uznesenia, ktorým
prvostupňový súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 3.442,28 eur a zároveň aj povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Galanta náhradu trov konania
vo výške 159,36 eur.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej
strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne

o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1
dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (nález Ústavného súdu
SR sp.zn. I. ÚS 119/2012).

Základnou podmienkou pre priznanie náhrady trov konania v zmysle súdom prvého stupňa správne

aplikovaného § 142 ods. 1 O.s.p. je, aby išlo o trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva. Účelnosť
sa dá v zásade stotožniť s potrebnosťou či nevyhnutnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne
zaručeným právom na právnu pomoc, pričom trovy právneho zastúpenia sa v zásade za účelne
vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa ale nemôžu
posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný

úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, čo platí aj pre trovy právnej
služby. Je zrejmé, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom tento pojem
nie je v zákone explicitne definovaný. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie čibránenie práv účastníka konania. Súdu potom prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie, ich
účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Základným kritériom pre rozhodovanie o náhrade trov konania je kritérium úspešnosti, vyjadrené v ust.
§ 142 O.s.p. Toto kritérium, aplikované súdom prvého stupňa, však nie je jediné a v každom prípade

je potrebné skúmať, či nie je dôvod na aplikovanie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., čo súd prvého stupňa
neuskutočnil.

V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznaná náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V danom prípade preto bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok cit. ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné
osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za

zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak
v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide
o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých
okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho pritom nemožno

považovať za dostatočný dôvod na uplatnenie § 150 ods. 1 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti
dôvodov vhodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi

konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadaťnaosobné,majetkové,zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa účastníkov pred
podaním návrhu na začatie konania na súd, resp v priebehu konania). Nepriznanie náhrady trov konania

musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj
to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo
dobrým mravom.

Cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj

zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného
účastníka nahradiť trovy konania úspešnému. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí
tvrdiť a preukázať účastník inak povinný hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie
tak rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok,
ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí

preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008
(zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom
pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov
konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj

účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta
O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.

Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého v danom prípade bolo
dôvodné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako v konaní plne

úspešnému účastníkovi priznať právo na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko boli preukázané
také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. Podľa
odvolacieho súdu je potrebné prihliadnuť na to, že navrhovateľ má 67 rokov, výlučne poberá starobný
dôchodok vo výške 641,20 eur, navrhovateľ má v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom prechorobu z povolania a so zabezpečením životných potrieb zvýšené výdavky. Na strane odporcu je
dôvodné prihliadnuť na to, že ide o podnikateľa, a preto aplikácia tohto ustanovenia nebude mať za
následok taký negatívny dopad, aký by malo rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania v plnej výške.

Zohľadniactiežvýškutrovprávnehozastúpenia3.442,28eur,uloženiepovinnostinavrhovateľovizaplatiť
náhradu trov konania v takejto výške by znamenalo, že navrhovateľ by prišiel o polročný príjem v podobe
starobného dôchodku, ktorým kryje zvýšené výdavky v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom pre
chorobu z povolania, za ktorú zodpovedá odporca a ktorá sa zhoršuje. Žiadosť o priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov navrhovateľ počas konania nepodal, nakoľko konanie je vecne oslobodené od

súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 zb. o súdnych poplatkov a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade je potrebné o náhrade trov
konania rozhodnúť v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na preukázanie vyššie špecifikovaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov

konania nepriznať.

S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa
náhradytrovkonaniaodporcuspoužitím§220O.s.p.zmenilaodporcovináhradutrovkonanianepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Vyššie citované ustanovenie upravuje náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu. Štát má podľa neho

právo na náhradu trov, ktoré platil avšak iba proti takému účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledkov
konania. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak na strane účastníka sú splnené podmienky pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak podľa výsledku konania pripadali na tohto
účastníka, znáša štát, v prípade predpokladov pre iba čiastočné oslobodenie, v tomto rozsahu. Nie je

pritom rozhodujúce, či účastníkovi bolo rozhodnutím súdu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,
ale to, či sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia podľa § 138 O.s.p.

Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, mal by štát právo na náhradu trov konania, ktoré spočívali
v zaplatení sumy 159,36 eur za podanie odborného vyjadrenia, avšak u navrhovateľa sú splnené

predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ má 67 rokov, výlučne poberá starobný dôchodok vo výške 641,20 eur, navrhovateľ má v
súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom pre chorobu z povolania a so zabezpečením životných
potrieb zvýšené výdavky. Žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľ počas

konania nepodal, nakoľko konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm.
d) zákona č.71/1992 zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov.

Navrhovateľ namietal, že za odborné stanovisko Univerzitnej nemocnici Bratislava, Pažítkova ul. č.

4, 821 01 Bratislava Nemocnica akad. L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK,
Bratislava, nevznikol nárok na odmenu za odborné stanovisko, nakoľko nejde o subjekt zapísaný v
zozname súdnych znalcov. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko ide o náklady
dôkazov, teda o finančnú úhradu za odborné stanovisko, náklady ktorého znášal štát, podľa názoru súdu
išlo o trovy konania podľa § 137 O.s.p.

S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej
sa náhrady trov konania štátu s použitím § 220 O.s.p. zmenil a štátu náhradu trov konania nepriznal.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.

a z vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.