Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217757
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713217757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., U., zastúpená JUDr.

Róbertom Faturom, advokátom so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, proti žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 21C 263/2013-54 zo dňa 21.10.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad č.k. 21C 263/2013-65 zo dňa 26.3.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a výroku o
vylúčení nároku na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia na samostatné konanie.

Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku o čiastočnom zastavení konania a proti výroku o vylúčení
nároku na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia na samostatné konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni k rukám JUDr. Róberta Faturu, advokáta, trovy odvolacieho
konania vo forme trov právneho zastúpenia vo výške 87,50 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 21C 263/2013-65 zo dňa 26. marca 2015.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č.k. 21C 263/2013-54 prvostupňový súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere
č.XXXXXXXXXXzodňa23.4.2008azmluvaorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa23.9.2008
uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
- v bode 5, 6 Zmlúv v časti, kde je uvedená ročná úroková sadzba úveru a priemerná ročná percentuálna
miera nákladov za úver je neplatná,
- v bode 7 Zmlúv, kde je uvedené, že Dohodu o zrážkach zo mzdy podpisom žiadosti/zmluvy uzatvára

dlžník,vsúlades§551ObčianskehozákonníkaanazákladepredloženiatejtoDohodyjezamestnávateľ
dlžníka, povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, minimálne vo výške
mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere, vždy v riadnom výplatnom termíne
na účet veriteľa č. XXXXXXXXXX/XXXX, pod variabilným symbolom. Strany dohody sa dohodli, že
zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým veriteľ zamestnávateľovi písomne
oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom
úvere, sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený túto dohodu

predložiť zamestnávateľovi/platcovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 kedykoľvek, v platnosti
tejto zmluvy revolvingovom úvere je neplatná,
- v článku 14 Všeobecných obchodných podmienok, kde v prípade omeškania dlžníka so splnením
akéhokoľvek peňažného záväzku o RÚ upravené, že veriteľ je oprávnený požadovať zmluvnú pokutuvo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, kde v prípade omeškania dlžníka s úhradou
splátky úveru alebo jej časti o viac ako: a) 15 dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať
nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v článku 14, ods. 14.1 tejto Zmluvy o RÚ úhradu zmluvnej pokuty

vovýške5%zvýškydlžnejsplátky,aďalejb)30dnípotermínesplatnostijeveriteľoprávnenýpožadovať
nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v článku 14, ods. 14.1 a 14.2 písm. a) tejto Zmluvy o RÚ úhradu
zmluvnej pokuty vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky, kde v prípade akéhokoľvek porušenia tejto Zmluvy
o RÚ špecifikovaného v článku 13, ods. 13.1 je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty
uvedenej v ods. 14.1 a 14.2 úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru, kde

zmluvná pokuta podľa článku 14, ods. 14.1, 14.2 a 14.3 tejto Zmluvy o RÚ je splatná od 10 dní odo
dňa vystavenia penalizačnej faktúry na úhradu zmluvnej pokuty, pokiaľ nebude na základe písomnej
dohody zmluvných strán dohodnutá iná lehota na zaplatenie, kde akékoľvek dojednania o zmluvnej
pokute obsiahnuté v tejto Zmluvy o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ
nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre
ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške, je neplatná,

- v článku 6 Všeobecných obchodných podmienok - kde žalobkyňa svojím podpisom na Zmluve o RÚ
potvrdzuje, že v deň podpisu tejto zmluvy vystavila a odovzdala veriteľovi vlastnú blankozmenku, v ktorej
texte nie sú uvedené údaje: suma zmenky, údaj splatnosti zmenky. Zmenka je vystavená na rad veriteľa.
V prípade, že sa odporkyňa, ako dlžník dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného
záväzku podľa Zmluvy o RÚ, je veriteľ oprávnený vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje, tak ako

je to dohodnuté v ods. 6.3. tohto článku a domáhať sa z takto vystavenej blankozmenky uspokojenia
svojich pohľadávok, je neplatná.

Prvostupňový súd zastavil konanie v článku 15 Všeobecných obchodných podmienok k Zmluvám o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a jeho určenia za absolútne neplatné.

Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania žalobkyni a to trovy právneho zastúpenia
právnemu zástupcovi v sume 319,60 eur, na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vylúčil nárok žalobkyne na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- eur
žalovaným.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorá sa domáhala ochrany svojich práv v súvislosti
s uzatvorením dvoch spotrebiteľských zmlúv, kde presne označené časti zmlúv považovala za absolútne

neplatné.

Prvostupňový súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný dňa 23.4.2008 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol schválený revolvingový úver s tým, že žalobkyni bol poskytnutý
úver 40.000 Sk s dobou splácania úveru 48 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 2.253 Sk. Zmluvná

odmena bola dohodnutá vo výške 68.144 Sk. Nominálna hodnota úveru bola vo výške 108.144 Sk.
Predpokladaná RPMN bola v predmetnej zmluve dohodnutá na 82,06% a ročná úroková sadzba vo
výške 82,06 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.

Dňa 24.9.2008 účastníci konania uzavreli druhú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej

predmetom bolo poskytnutie úveru žalobkyni vo výške 50.000 Sk. V zmysle zmluvy č. XXXXXXXXXX
poskytol žalovaný žalobkyni sumu 50.000 Sk s dobou splácania úveru 48 mesiacov a výškou mesačnej
splátky 2.816 Sk. Zmluvná odmena bola dohodnutá vo výške 85.168 Sk. Nominálna hodnota úveru v
zmluve uvedená nebola. Predpokladaná RPMN bola v predmetnej zmluve dohodnutá na 82,05 % a
ročná úroková sadzba vo výške 82,05 %. Žalobkyňa je zamestnancom Nemocnice Poprad s tým, že sú

jej vykonávané zrážky zo mzdy od roku 2009 v nezákonnej výške.

Prvostupňový súd vec posúdil jednak podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho
zákonníka. Vychádzal z ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ďalej z ust. § 53 ods. 1, 4,
5 Občianskeho zákonníka, z ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 551 ods. 1 - 3 Občianskeho

zákonníka. Aplikoval aj ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z procesných
predpisov aplikoval ust. § 96 ods. 1 O.s.p., § 112 ods. 2, § 120 ods. 1 a § 132 a § 153 ods. 1
O.s.p. Skonštatoval, že zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi účastníkmi konania sú štandardné, alebo
formulárové zmluvy a majú spotrebiteľský charakter. Ich súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy,ktorú bol povinný spotrebiteľ podpísať. Spotrebiteľ na základe tejto dohody je nútený kedykoľvek
počas splatnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej
zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl,

resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných
zmluvných podmienok.

Ďalej v obidvoch úveroch bola ročná úroková sadzba vo výške 82,06 % a 82,05 %, pričom samotná
výška ročnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru v danom roku 2008 v mesiaci apríl pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru od 1 - 5 rokov bola 15,99 %, nad 15 rokov 13,95 % a RPMN predstavovala
14,74 % a v mesiaci september pri poskytovaní spotrebiteľského úveru od 1 - 5 rokov bola 14,85 %,
nad 5 rokov 14,22 % a RPMN 15,04 %. Teda úroky žalovaného niekoľkonásobne prevyšujúc priemernú
úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytované bankami v čase uzatvorenia zmlúv, a preto tieto súd
považoval za dohody v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Neprimeraná výška je väčšinou v
spoločnosti neuznávaná a ohodnotená ako odporujúca dobrým mravom, preto podľa § 39 OZ je úverová

zmluva v časti úrokov neplatná. Poukázal aj na už existujúcu prax pri rozhodovaní súdov rovnakým
spôsobom. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je úkon absolútne neplatný.

Prvostupňový súd po skúmaní dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa §

551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je tiež aj v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka. Výkon
zrážok zo mzdy je súkromným procesom, tento nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti
a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto aj v tejto časti
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Ďalej prvostupňový súd poukázal na existujúcu rozhodcovskú doložku a skonštatoval, že dojednania
v spotrebiteľskej zmluve je možné pripustiť za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a
dohodnutépodmienkyprocesnéhocharakteruúčastníkovgarantujúspravodlivéarovnézaobchádzanie,
čo vo vzťahu k spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa.

Vychádzajúc z obsahu úverových zmlúv prvostupňový súd zistil, že v úverových zmluvách sú
uvedené neprijateľné podmienky, ktoré žalobkyňa nemohla ovplyvniť a preto vykazujú znaky hrubej
netransparentnosti, nevyváženosti práv a povinností v neprospech spotrebiteľa podľa čl. 3, 6 Smernice
aj s poukazom na existujúcu súdnu prax odvolacieho súdu.

Preto súd je povinný prihliadať na tieto neprijateľné zmluvné podmienky a aplikujúc ust. § 153 ods. 3,
4 O.s.p. tieto podmienky vyhlásil za neplatné.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej súd
priznal trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením jej nárokov, ktoré pozostávajú z úkonov

právnej služby spolu vo výške 319,60 eur. Tieto trovy súd priznal k rukám právneho zástupcu žalobkyne
podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Nárok žalobkyne na finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur vylúčil na
samostatné konanie vzhľadom na to, že si to vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala odvolanie žalovaná. Namietala rozhodnutie súdu prvého

stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a ďalej podľa ust. § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh v celom rozsahu
zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania vo forme trov právneho zastúpenia žalovaného,
ktoré trovy presne vyčíslila.

K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť. Poukázala na chýbajúce skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej, v čom vidí rozhodnutie
alebo postup súdu prvého stupňa za nesprávny. Uplatnila si náhradu trov konania, ktoré vyčíslila.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.Žalovaná v napadnutom odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda z dôvodu
uvedenom v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Podľa
citovaného zákonného ustanovenia je možné odvolanie odôvodniť tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. Vady uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. žalovaná však bližšie
neoznačila. Odvolací súd sa zaoberal jednotlivými dôvodmi vyplývajúcimi z ust. § 221 ods. 1 O.s.p.,
pre ktoré je možné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a dospel k záveru, že prvostupňový súd
sa nedopustil žiadnej z vymenovaných vád konania, pretože z obsahu spisového materiálu nevyšli
tieto vady najavo a naviac, samotná žalovaná nepreukázala existenciu niektorej z vytýkaných vád

vymenovaných v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 O.s.p.

Špeciálne sa odvolací súd bližšie zaoberal vadou, ktorú namietala žalovaná, že prvostupňový súd vec
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.

Dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je súčasné splnenie obidvoch zákonom
predpokladaných podmienok, a to, že vec bola nesprávne právne posúdená, čo spočíva v tom, že
súd prvého stupňa nepoužil správnu právnu normu. Druhou podmienkou je nedostatočne zistenie
skutkového stavu.

Pod nepoužitím správnej právnej normy treba rozumieť situáciu, keď súd aplikoval na daný právny vzťah
úplne inú právnu normu ako mal, keď na daný právny vzťah aplikoval správnu právnu normu, no súčasne
aplikoval nesprávne ešte aj ďalšiu právnu normu, a aj situáciu, kedy na daný právny stav aplikoval síce
správnu právnu normu, ale okrem nej mal aplikovať ešte aj ďalšiu, ale tú už neaplikoval.

Pri nedostatočne zistenom skutkovom stave dochádza k tomu, že súd prvého stupňa nevykonal
navrhnuté dôkazy, ktoré bolo potrebné vykonať na zistenie rozhodujúcich skutočností a môže sa
stať, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie nové skutočnosti alebo iné
dôkazné prostriedky, ktoré doteraz neboli uplatnené. Pod tento prípad však nie je možné subsumovať
nedostatočné zistenie skutkového stavu iba v dôsledku nedostatočnej aktivity účastníka konania a ani

to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací súd po tom, čom vyhodnotil tento špeciálne namietaný dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre jeho aplikáciu a nie je preukázaná
okolnosť odôvodňujúca postup podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Preto tieto odvolacie námietky

považoval odvolací súd za nedôvodné.

Pokiaľ žalovaná namietala, že odvolacím dôvodom v danom prípade je ust. § 205 ods. 2 písm. d/
a f/ O.s.p., v takom prípade odôvodňovala svoje odvolanie ustanovením, podľa ktorého odvolanie je
možné odôvodniť len tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a ďalej že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolací súd v tejto súvislosti sa opäť dáva do pozornosti, že žalovaná existenciu týchto odvolacích
dôvodov žiadnym spôsobom nepreukázala a ani len neoznačila bližšie vznik a existenciu tohto

odvolacieho dôvodu v priebehu prvostupňového konania. Odvolací súd sám pri svojej prieskumnej
činnosti dôvody nezistil a preto aj túto odvolaciu námietku už aj s poukazom na prvú odvolaciu
námietku považoval za nedôvodnú. Preto odvolaniu žalovanej vo vzťahu k výroku o určení, že zmluvy
o revolvingovom úvere sú v presne označených bodoch neplatné potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok o zastavení konania a o vylúčení nároku na samostatné
konanie. Vo vzťahu k zastaveniu konania odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol, pretože žalovaná
nie je podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku,
pretože týmto výrokom nedošlo k zásahu do jej práv a jej právne postavenie vo vzťahu k zastaveniu
konania sa nemení k horšiemu.

Obdobne aplikujúc ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol odvolanie aj proti nároku, ktorým
prvostupňový súd vylúčil čiastočne nárok na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vovýške 1.000 eur na samostatné konanie, pretože proti tomuto výroku, ktorý má charakter uznesenia, nie
je prípustný opravný prostriedok.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním žalovanej proti uzneseniu o uložení poplatkovej povinnosti.
Uznesením č.k. 21C 263/2013-65 zo dňa 26.3.2015 prvostupňový súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
súdny poplatok vo výške 99,50 eur na účet Okresného súdu Poprad v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Aplikoval pritom ust. § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. a ďalej ust. § 4 ods. 2
písm. za, § 5 ods. 1 písm. a/ a položku 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, keď súdny poplatok z

návrhu na začatie konania pre ex lege oslobodenie nie je povinná platiť navrhovateľka, resp. žalobkyňa
a táto poplatková povinnosť prechádza na žalovaného.

Žalovaná namietala rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom žiadala, aby odvolanie bolo považované
za dôvodné a aby uznesenie bolo zrušené s tým, že prvostupňový súd uložením poplatkovej povinnosti
už určil povinnosť zaplatiť trovy konania, čo je predčasné a nevychádzal zo skutkového stavu, ktorý je

objektívne založený.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydala vyššia súdna úradníčka. Z obsahu spisu vyplýva, že
zákonná sudkyňa nemienila odvolaniu vyhovieť a nariadila vec predložiť odvolaciemu súdu (§ 374 ods.
4 O.s.p.).

Odvolacísúdvrámcikompetenciívyplývajúcichzust.§10ods.1O.s.p.preskúmalnapadnutéuznesenie
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu sa stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorý ako orgán oprávnený na vyrúbenie súdneho poplatku v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. je jediný
kompetentný oprávnený vyrubovať súdne poplatky za konanie, resp. z návrhu na začatie konania.
Prvostupňový súd presne označil, že ide o poplatok, ktorý pôvodne svedčil žalobkyni bola zo zákona

oslobodená od platenia súdnych poplatkov ako spotrebiteľka. Zo zákona táto poplatková povinnosť
prechádza na žalovaného. Úhrada súdneho poplatku nie je rozhodnutie o trovách konania. Súdny
poplatok podľa § 137 O.s.p. je súčasťou trov konania, ktoré účastník konania si v konaní o veci samej
ako hotové výdavky, resp. ako zaplatené súdne poplatky v súvislosti s vedením sporu môžu uplatňovať
ako svoje trovy, ktoré mu vznikli. Preto v prípade, pokiaľ žalovaný bude v konaní úspešným účastníkom

konania, má právo žiadať úhradu týchto trov konania. V prípade, pokiaľ žalovaný nebude úspešným
účastníkom konania, tieto trovy bude musieť znášať z vlastného. Uloženie poplatkovej povinnosti však
nie je rozhodovanie o trovách konania v závislosti od výsledku sporu. Je to samostatné konanie, ktoré
je nezávislé od rozhodovania o trovách konania.

Preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako správne potvrdil.

V konaní bola žalobkyňa úspešná účastníčka konania, ktorá si uplatnila trovy odvolacieho konania, ktoré
presne vyčíslila. Odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. priznal úspešnej
žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za 1 úkon

právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 87,50 eur (64,53 eur + 8,39 eur paušál + 20 % DPH).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil povinnosť žalovanej uhradiť tieto trovy k rukám právneho zástupcu
žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.