Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51Cpr/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213227631
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213227631.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej

veci žalobcu: J. I., XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Barbora Roštárová, advokát, so
sídlom Orechová 476, 900 23 Viničné, proti žalovanému: SPP - Distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so
sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 10.04.2013, ktorú si žalobca prevzal dňa 06.05.2013,
je n e p l a t n é a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným t r v á.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 650,16 eur k rukám právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Barbore Roštárovej, advokátke, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 99,50
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.09.2013 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 10.04.2013, ktorú si žalobca prevzal dňa 06.05.2013, je neplatné a pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá.

V žalobe žalobca uviedol, že pracoval u žalovaného od 01.07.1981 najprv ako prevádzkový montér
plynovodov, neskôr ako majster dozoru a od roku 1991 ako majster údržby STL na základe dodatkov
k pracovnej zmluve uzatvorených v roku 2003 a 2009. Od 01.04.2010 pracoval žalobca na pozícii
majster ťažkej údržby, pričom stručná charakteristika druhu práce bola zodpovedať za kontrolu a včasné
nahrávanie dokumentov do systému SAP ISU, PM, MM, zodpovednosť za kontrolu úplnosti a správnosti
prijatých faktúr, koordinovať výkon prvotných zásahov v pracovnej dobe, poskytovať technickú podporu

zamestnancom vo výkone poruchovej služby, zodpovednosť za kontrolu efektívnej organizácie prác na
jednotlivých strediskách. V rámci uvedeného druhu práce, túto konkretizuje v procese odstraňovania
úniku plynu interný predpis - Metodický pokyn D.R.21.01.11. Zodpovednosť majstra ťažkej údržby je
spomenutá v bode 4.7. a čiastkovo v bode 5 - zodpovednosť za správnu a dostatočnú dokumentáciu
realizovaných zemných prác a osoba zodpovedná za odstránenie poruchy.
Vo februári 2013 žalovaný vykonal kontrolu zákaziek na zemné práce fakturované v lokalite Bratislava -
Pezinok, a to za obdobie 2. polroka 2012. Výsledky kontroly sú zhrnuté v protokole manažérskej kontroly

zo dňa 02.04.2012 a v kontrole VKS zo dňa 28.03.2012. Týmito dokumentmi disponuje žalovaný.
Podľa výpovede zo dňa 06.05.2012 žalovaný na základe uvedenej kontroly zistil ku dňu 04.03.2012,
že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu a to tak, že si dlhodobo (za druhý polrok 2012)
neplnil riadne a zodpovedne svoje pracovné povinnosti. Neplnenie povinností malo spočívať v tom,že žalobca „opakovane potvrdzoval všetky výkopové práce (vykonávané dodávateľom zemných prác)
s následkom možného vzniku škody zamestnávateľovi.“ Škoda žalovanému mohla vzniknúť tak, že v
rámci výkopových prác žalobca potvrdzoval triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4. Žalovaný sa domnieva, že

ťažená bola zemina č. 3, ktorej výkop bol lacnejší. Svoje tvrdenia opiera o štatistické zisťovania v iných
regiónoch Slovenska.
Dňa 10.04.2013 žalovaný doručil Odborovému zväzu SPP žiadosť o prerokovanie výpovede pre žalobcu
podľa § 63 ods. 1 písm. e) - výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny.
Žalobca sa pri vykonávaní svojej práce riadil okrem iného Rámcovou zmluvou č. 563/12/SPPD/CEZ na

realizáciu zemných prác a výkopových prác na plynovodoch prevádzkovaných SPP - distribúcia a tiež
pravidlami uvedenými v cenníku firmy ODIS s.r.o. (spoločnosť zaoberajúca sa spracovávaním smerných
orientačných cenníkov stavebných a montážnych prác a podporných databáz pre individuálny výpočet
cien). Žalobca si uvedené dokumenty naštudoval sám bez špeciálnych školení a inštruktáže, či už v
oblasti právnej alebo technickej.
Žalovaný v skutočnosti chcel, aby žalobca zaradil a potvrdil aká zemina z geologického hľadiska bola

vykopaná pri výkopoch na odstránenie porúch a podľa toho potvrdil resp. nepotvrdil cenu výkopu.
Určovanie triedy zeminy z geologického hľadiska nemal žalobca v náplni práce, neabsolvoval žiadne
školenie teoretické, či praktické, ani nemal na takúto odbornú činnosť vzdelanie. Metodický pokyn
D.R.21.01.11, bod 5.3.2., ktorý bol vydaný, aby skoordinoval proces objednávania a preberania
výkopových prác, neuvádza, že v rámci druhu a náplne práce má majster ťažkej údržby určovať triedu

ťažiteľnosti zeminy.
V prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny žalovaný zrejme vychádzal zo skutočnosti, že
predmetné konanie žalobcu bolo zavinené. Žalobca si však nie je vedomý, že by svojím konaním
porušil pracovnú disciplínu. Počas celého pracovného pôsobenia u žalovaného svoju prácu vykonával
svedomite, podľa pokynov zamestnávateľa, nikdy nekonal ani nechcel konať proti jeho oprávneným

záujmom. Po celú dobu trvania pracovného pomeru mu nikdy nebolo vytknuté porušenie pracovnej
disciplíny, ani iné porušenie, či nespokojnosť s vykonanou prácou.
Vo výpovedi, ktorá bola žalobcovi doručená, žalovaný uviedol možný vznik škody, ktorú mu mal žalobca
spôsobiť svojím konaním. Žalobcovi nie je jasné, či nejaká škoda vznikla alebo nie. Má vedomosť, že
v čase podania žaloby prebiehali rokovania medzi žalovaným a dodávateľom zemných prác o tom,

aká bola trieda vyťaženej zeminy. Žalobca v rámci výkonu svojej práce podliehal niekoľkým kontrolným
mechanizmom zo strany žalovaného. Jednak to bol špecialista údržby, ktorý správnosť a úplnosť faktúr
kontroloval pravidelne a táto činnosť je jeho hlavnou náplňou práce a ďalej to boli manažérske kontroly.
Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že výpoveď doručená dňa 06.05.2013, je neplatná aj z toho dôvodu,
že sám žalovaný vo výpovedi uviedol, že porušenie pracovnej disciplíny zistil dňa 04.03.2013. Výpoveď

podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce bola doručená žalobcovi dňa 06.05.2013, pričom podľa §
63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce môže zamestnávateľ uplatniť tento výpovedný dôvod iba v lehote 2
mesiacov odo dňa, kedy sa o dôvode výpovede dozvedel. Uvedená lehota je prekluzívna, po jej márnom
uplynutí zamestnávateľ nemôže uplatniť tento výpovedný dôvod. Keďže žalobca prevzal výpoveď dňa
06.05.2013, teda po uplynutí tejto lehoty, je výpoveď neplatná aj z tohto dôvodu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 04.11.2013, v ktorom žiadal,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Vo vyjadrení
uviedol, že kontrolou 354 ks faktúr vrátane príloh vystavených zmluvnými dodávateľmi zemných prác
dňa 04.03.2013 zistil, že počas 2. polroka 2012 v 119 ks preberacích protokolov za výkopy, ktorými

žalobca potvrdil a prevzal výkopové práce v teréne realizované dodávateľom spoločnosťou MARKO
GAS, s.r.o., bola uvádzaná resp. potvrdená žalobcom v celom objeme výkopu trieda ťažiteľnosti zeminy
č. 4. Dodávateľ uskutočnil výkopové práce, v ktorých bola hornina už raz rozpojená, a to pri výkope
plynovodov. V tomto kontexte sa dá konštatovať, že nie je možné, aby dodávateľ pri výkopových prácach
za takýchto podmienok a v rozsahu realizovaného výkopu, ťažil výlučne zeminu pod triedou ťažiteľnosti

č. 4. Z toho dôvodu žalovaný má za to, že týmto konaním sa dopustil žalobca porušenia pracovnej
disciplíny, pričom k porušeniu pracovnej disciplíny došlo opakovane a dlhodobo (od dňa 11.07.2012 do
dňa 31.12.2012 pri všetkých výkopových prácach), a to ako vedúci zamestnanec, s následkom možného
vzniku škody u žalovaného.
Na základe štatistických zisťovaní je preukázané, že v priebehu 1. polroka 2012 žalobca potvrdzoval

v lokalite Bratislava - Pezinok aj iné triedy ťažiteľnosti zeminy, vo výraznej miere potvrdzoval triedu
ťažiteľnosti zeminy č. 3. Aj po zohľadnení skutočnosti, že došlo v období druhého polroka 2012 k zmene
klimatických podmienok, nie je reálne a odôvodnené, aby vo všetkých prípadoch druhého polroka a v
celkovom objeme výkopov žalobca potvrdzoval len triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4.Na základe štatistických zisťovaní je preukázané, že v období 2. polroka 2012 sa v porovnateľných
lokalitách a podmienkach v Košiciach potvrdzovala aj trieda ťažiteľnosti zeminy č. 3 a na tomto základe
je aj preukázané, že sa v minulosti nevyskytol ani jeden prípad, v ktorom by bola potvrdzovaná vo

výkopových prácach za obdobie pol roka len trieda ťažiteľnosti č. 4, a to v celom objeme. V druhom
polroku 2012 v lokalite Bratislava - Pezinok bola potvrdzovaná iným zamestnancom aj trieda ťažiteľnosti
zeminy č. 3.
Ak by aj rozpojiteľnosť zeminy bola ovplyvnená klimatickými podmienkami, nie je reálne, aby zemina
mala vlastnosť ťažko rozpojiteľnej zeminy v celom objeme výkopu a navyše vo všetkých prípadoch

výkopových prác 2. polroka 2012. Medzi kontrolovanými faktúrami sa našli aj faktúry, v ktorých nebola
zemina v plnom rozsahu odvezená na skládku, teda bola vrátená do výkopu (ak by išlo o zeminu triedy
č. 4, nebolo by možné ju vrátiť vzhľadom na jej vlastnosť späť do výkopu bez poškodenia plynovodu).
Žalobca svojím vyššie uvedeným konaním neoprávnene navýšil cenu výkopových prác, čím závažne
porušil pracovnú disciplínu a žalobcovi spôsobil škodu vo výške 18 236,- eur.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že si nie je vedomý toho, že by svojím konaním porušil pracovnú

disciplínu, nakoľko určovanie tried ťažiteľnosti zeminy nemal v náplni práce, neabsolvoval žiadne
teoretické či praktické školenie a ani nemá na takúto odbornú činnosť vzdelanie. Zamestnanci sa však
okrem pracovnej zmluvy musia riadiť povinnosťami uvedenými v internom predpise žalovaného, o.i.
Metodickým pokynom.
V zmysle bodu 4.7. Metodického pokynu majster TU zodpovedá za správnu a dostatočnú dokumentáciu

rozsahu realizovaných zemných prác.
V zmysle bodu 5.3.2. Metodického pokynu:
- osoba zodpovedná za odstránenie poruchy (t.j. majster, technik prevádzky) zhromažďuje, zapisuje a
potvrdzuje údaje (podklady) potrebné na odsúhlasenie súpisu vykonaných prác;
- za účelom zdokumentovania skutkového stavu zodpovedná osoba za odstránenie vyhotoví fotografie

zo staveniska s dôrazom na veľkosť a charakter výkopu, počet dopravných značiek, zábrany, paženie
výkopu, zaistenie potrubia, prítomnosť cudzích inžinierskych sietí a všetkých skutočností, ktoré mohli
mať vplyv na cenu práce.
V zmysle bodu 5.3.3. Metodického pokynu koordinátor údržby, resp. technik prevádzky je povinný
skontrolovať počet a správnosť fakturovaných položiek, celkovú fakturovanú sumu, kompletnosť a súlad

príloh s predloženou faktúrou a rámcovou zmluvou.

V zmysle Metodického pokynu teda majster TU je zodpovedný za potvrdenie rozsahu výkopových prác,
počtu značiek, premostení, odvezení zeminy, triedy zeminy, t.j. za rozsah reálne vykonaných prác.
Určenie triedy ťažiteľnosti zeminy je zodpovednosťou majstra TU aj vzhľadom k tomu, že je prítomný v

teréne počas výkopových prác. Z uvedeného je zrejmé, že určovanie triedy ťažiteľnosti zeminy bolo v
náplni práce žalobcu. Toto vyplýva aj z Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 25.03.2010.
Žalobca o tejto skutočnosti vedel od 01.04.2010, odkedy určoval bez problémov triedu ťažiteľnosti
zeminy, problém vznikol až po dvoch rokoch. Navyše v zmysle Metodického pokynu určenie triedy
ťažiteľnosti zeminy nie je žiadna odborná činnosť.

Žalovaný opakovane poukázal na bod 5.3.2. prvá odrážka Metodického pokynu v spojení s prílohou č.
4, ktorou je preberací protokol, z ktorého vyplýva povinnosť žalobcu aj vo vzťahu k zatrieďovaniu zeminy
do jednotlivých tried, pričom v prípade, ak mal nejaké pochybnosti, mal toto hlásiť nadriadenému, príp.
nemal protokol podpísať. Celá táto situácia nastala v druhom polroku 2012 s tým, že bola uzavretá nová

rámcová zmluva, v ktorej boli dohodnuté lepšie finančné podmienky a malo dôjsť k zníženiu celkových
nákladov za vykonané výkopové práce. Napriek tomu však za toto obdobie došlo k ich navýšeniu a
práve z tohto dôvodu vykonal žalovaný kontrolu a zistil, že v prípade 119 faktúr, ktorých súčasťou boli
preberacie protokoly podpísané žalobcom, došlo k pochybeniu pri zatrieďovaní.

Žalovaný uviedol, že žalobca ďalej namieta neplatnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že
žalovaný zistil porušenie pracovnej disciplíny dňa 04.03.2013, avšak výpoveď bola žalobcovi doručená
až dňa 06.05.2013. Teda k doručeniu výpovede žalobcovi došlo po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa
zistenia porušenia pracovnej disciplíny.
V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že dvojmesačná lehota v zmysle § 63 ods. 4 Zákonníka práce sa

považuje za prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu. V zmysle § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda,
keďže žalovaný zistil porušenie pracovnej disciplíny dňa 04.03.2013, koniec prekluzívnej lehoty pripadá
na deň 04.05.2013, čo bola sobota. V prípade, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň (§ 122 ods. 3), teda pondelok 06.05.2013.Žalovaný sa navyše pokúsil doručiť žalobcovi výpoveď aj osobne prostredníctvom zamestnancov a to
p. H., p. J. a p. J. dňa 26.04.2013, avšak pokus o doručenie zásielky do vlastných rúk v mieste bydliska
žalobcu nebol úspešný. Okrem osobného doručenia sa žalovaný pokúsil žalobcovi doručiť výpoveď aj

prostredníctvom pošty. Dňa 24.04.2013 podal žalovaný na pošte predmetnú výpoveď, podľa doručenky
žalobca zásielku obsahujúcu výpoveď neprevzal a táto bola dňa 03.05.2013 vrátená žalovanému.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov a oznámením listinných dôkazov predložených
účastníkmi. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca pracoval u žalovaného v pracovnom pomere založenom Pracovnou zmluvou v znení jej
neskorších dodatkov, s termínom nástupu do práce od 01.07.1981 na dobu neurčitú pôvodne vo funkcii
prevádzkový montér plynovodov. Dodatkom č. 1/83, od 01.07.1983 bol žalobca zaradený do funkcie
majsterrozvodu.NazákladeDodatkuč.3/91kpracovnejzmluveboldňom01.10.1991žalobcazaradený
na funkčné miesto majster III.- údržba STL.

Na základe Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2010 bol žalobca zaradený do
pracovnej pozície majster ťažkej údržby, a to s účinnosťou od 01.04.2010. Súčasťou dohody bola
aj stručná charakteristika druhu práce: zodpovedať za kontrolu a včasné nahrávanie dokumentov
do systémov SAP ISU, PM, MM, zodpovednosť za kontrolu úplnosti a správnosti prijatých faktúr,

koordinovať výkon prvotných zásahov v pracovnej dobe, poskytovať technickú podporu zamestnancom
vo výkone poruchovej služby, zodpovednosť za kontrolu efektívnej organizácie prác na jednotlivých
strediskách

Dňa 06.05.2013 bola žalobcovi osobne doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. e) Zákonníka

práce. Uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru bolo odôvodnené tým, že dňa 04.03.2012 na
základe kontroly zákaziek na zemné práce fakturované v lokalite Bratislava - Pezinok za 2. polrok 2012
zamestnávateľ zistil, že žalobca si v priebehu polroka 2012 neplnil riadne a zodpovedne svoje pracovné
povinnosti, čím porušil pracovnú disciplínu.
Vo výpovedi vyššie opísané porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľ kvalifikoval najmä s ohľadom

na pracovnú pozíciu žalobcu a na to, že žalobca konal opakovane (potvrdzoval vo všetkých výkopových
prácach v druhom polroku 2013 a dlhodobo (od 11.07.2012 do 32.12.2012) s následkom možného
vzniku škody zamestnávateľovi, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ v rámci
predmetnej kontroly skontroloval 351 faktúr vrátane príloh vystavených zmluvnými dodávateľmi
zemných prác. Z toho bolo 119 faktúr, ktorých prílohu tvorili preberacie protokoly za výkopy, ktorými

žalobca potvrdil a prevzal výkopové práce v teréne realizované dodávateľom MARKO GAS s.r.o..
Výsledky predmetnej kontroly boli zaznamenané v Protokole manažérskej kontroly - zemné práce v
Bratislave zo dňa 02.04.2014 a v kontrole VKS zo dňa 28.03.2013. Zamestnávateľ na základe kontroly
zistil, že v 119 ks Preberacích protokoloch za výkopy žalobca uvádzal, resp. potvrdzoval v celom rozsahu
objemu výkopu triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4. Toto zistenie preukazuje, že v tomto období druhého

polroka 2012, žalobca opakovane nepostupoval riadne a zodpovedne pri potvrdzovaní rozsahu reálne
vykonaných prác, konkrétne pri potvrdzovaní triedy ťažiteľnosti zeminy.
Žalovaný ďalej v tejto výpovedi uvádza, že škoda mu mohla vzniknúť tak, že v rámci výkopových prác
žalobca potvrdzoval triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4. Žalovaný sa domnieva, že ťažená bola zemina č.
3, ktorej výkop bol lacnejší.

Výsledky kontroly sú zhrnuté v Protokole manažérskej kontroly zo dňa 02.04.2012 a v kontrole VKS zo
dňa 28.03.2012.

V zmysle bodu 4.7. Metodického pokynu majster TU zodpovedá za správnu a dostatočnú dokumentáciu

rozsahu realizovaných zemných prác.

V zmysle bodu 5.3.2. Metodického pokynu:
- osoba zodpovedná za odstránenie poruchy (t.j. majster, technik prevádzky) zhromažďuje, zapisuje a
potvrdzuje údaje (podklady) potrebné na odsúhlasenie súpisu vykonaných prác;

- za účelom zdokumentovania skutkového stavu zodpovedná osoba za odstránenie vyhotoví fotografie
zo staveniska s dôrazom na veľkosť a charakter výkopu, počet dopravných značiek, zábrany, paženie
výkopu, zaistenie potrubia, prítomnosť cudzích inžinierskych sietí a všetkých skutočností, ktoré mohli
mať vplyv na cenu práce.V zmysle bodu 5.3.3. Metodického pokynu koordinátor údržby, resp. technik prevádzky je povinný
skontrolovať počet s správnosť fakturovaných položiek, celkovú fakturovanú sumu, kompletnosť a súlad

príloh s predloženou faktúrou a rámcovou zmluvou.

Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 30.04.2010, doručenom dňa 03.05.2010, že považuje
uvedené skončenie pracovného pomeru za neplatné a zároveň uviedol, že trvá v zmysle ust. § 79 ods. 1
Zákonníka práce na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával a naďalej mu prideľoval prácu v zmysle

jeho pracovného pomeru.

Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že u žalovaného pracuje 31 rokov a prácu si vykonával
riadne, dokonca v januári 2012 dostal od žalovaného ďakovný list za vykonávanie práce v roku 2011.
Okrem neho z rovnakého dôvodu vyhodili ešte ďalších 4 zamestnancov, ktorí spolu tvorili jedno stredisko
a vykonávali tú istú funkciu. Podľa žalobcu išlo o zámer, pretože zrušili celú jednu skupinu v Bratislave.

Jemu bezprostredne nadriadený pán J. bol nútený dať výpoveď.
Do roku 2004 boli výkopové práce vykonávané žalovaným vo vlastnej réžii, pričom existovalo stredisko
dopravy, ktoré zabezpečovalo mechanizmy a oni ako stredisko údržby odstraňovali poruchy. Teda až
do roku 2004 sa neschvaľovali žiadne faktúry, účtovalo sa iba vnútropodnikovo, pričom sa účtovalo len
za mechanizmy. V roku 2005, keď došlo k vstupu nového investora, tento rozhodol, že táto činnosť

bude vykonávaná externe. On spolu s kolegami do toho „vhupol“ bez školenia. Bol vytvorený preberací
protokol, v ktorom on podpisoval veľkosť výkopu a či sa kopalo v zemine alebo betóne, ale o druhu
zeminy nemal žiadnu znalosť, neabsolvoval žiadne školenie.
Ďalej uviedol, že existovalo stredisko stavebnomontážnej činnosti, v súčasnosti je to rekonštrukčné
oddelenie, kde je aj stavebný dozor, aby mohol riešiť práve tieto veci, pracovníci tohto strediska mali aj

vedomosti o zatrieďovaní zeminy. Bolo mu povedané, že v Bratislave sa zatrieďuje zemina ako trieda č.
4, a tak to stále takto potvrdzovali, nakoľko toto sami určiť nevedeli.
Pokiaľ ide o samotnú fakturáciu, žalobca ako majster podpisoval len preberací protokol, faktúru
nepodpisoval, túto podpisoval tzv. koordinátor údržby, išlo o funkciu ktorá vznikla v roku 2010 a nad ním
boli ešte ďalší nadriadení pracovníci distribúcie, a potom aj stredisko prevádzky. Fungovalo to tak, že

objednávky boli dané na sumu 2 000,- €. Ak bola suma vyššia, musela sa urobiť nová objednávka, ktorú
kontroloval priamo koordinátor. Nad koordinátorom potom bol ešte špecialista na zemné práce, aj táto
funkcia vznikla v roku 2010, ktorý v prípade nedostatkov na faktúre, mal tieto problémy riešiť. Okrem
toho existovalo centrum kontrolingu, avšak zodpovednosť nakoniec bola vždy len na majstrovi, ako to
tvrdí dnes žalovaný.

V jeho skupine boli traja majstri, koordinátor a vedúci. Všetci traja majstri a koordinátor boli prepustení a
vedúci dal výpoveď. Majstri teda podpisovali len protokol, ktorý slúžil ako podklad pre faktúru, ale faktúru
nepodpisovali.
Keď vyššie uvedených zamestnancov prepustili, niektoré ich miesta boli zlúčené, čím žalovaný ušetril
množstvo peňazí. Na každom z prepustených zamestnancov ušetril minimálne 27 platov, ktoré by im, v

zmysle vtedy platnej kolektívnej zmluvy, boli náležali. Okrem toho žalobca má vedomosť, že napr. zlúčili
jeho miesto s miestom kolegu, do jedného miesta, na ktoré prišiel pracovať majster z Nitry.
Pokiaľ ide o jeho náplň práce, dá sa táto rozdeliť na prácu v teréne a kancelárske práce. Mal
zabezpečovať bezporuchový chod plynových zariadení, opravu, bezpečnosť prevádzky, zabezpečovať
priamo odstraňovanie porúch a vykonával kancelársku činnosť, čo spočívalo v nahrávaní údajov do

systému SAP. Navyše vykonával aj výjazdy do terénu, toto robil s kolegom, mali na starosti lokalitu
Bratislavy a Záhorie a ďalší kolega mal na starosti lokalitu Pezinok a Bratislava. Každý mal svoje rajóny.
V roku 2012 bolo v Bratislave 220 výkopov, teda sa nedalo každý deň ísť fyzicky na všetky výkopy, preto
chodili tam, kde bolo potrebné okamžité riešenie situácie, napr. pri haváriách alebo, keď bolo potrebné
vytýčiť trasu plynovodu a pod. Pokiaľ ide o výkopy bolo im vytýkané, že ich robili veľké a neprimerané,

ale on výkopy robil tak, aby sa dodržala norma, a aby bola zachovaná bezpečnosť pracovníkov, ktorí
v týchto výkopoch pracovali.
V Preberacom protokole síce bola uvedená trieda ťažiteľnosti zeminy, ale mal za to, že toto určuje
dodávateľ, nakoľko on nemal žiadne geologické ani iné odborné znalosti, aby to mohol určovať. On
má stredoškolské vzdelanie so zameraním strojníckym. Nikdy neabsolvoval žiadne školenie ani kurz

týkajúci sa zatrieďovania zeminy do tried. Triedu ťažiteľnosti zeminy vypísal do preberacieho protokolu
vždy dodávateľ, ktorý je na to odborník. Podľa neho toto bolo uvedené aj v rámcovej zmluve. Je pravdou,
že v roku 2011 vyšiel metodický pokyn, ale s tým ako a podľa čoho zatrieďovať zeminu jeho ani ďalších
zamestnancov nikto neoboznámil. Nikto ho nikdy z nadriadených neupozornil, že by zatrieďoval zeminudo nesprávnej triedy, navyše, ak by mal toto kontrolovať, musel by byť pri výkopovej práci od začiatku až
dokonca,onbytedamuseldenneskontrolovať4-5výkopovýchjámpodľasituácie,totosafyzickynedalo
zvládnuť. Bolo len jedno stretnutie v marci 2013, kde im bolo oznámené, že zeminu zle zatrieďovali a

bol im oznámený počet zlých faktúr, avšak žiadne konkrétne miesto, teda ktorého konkrétneho výkopu
sa to malo týkať im nebolo oznámené. Ak by žalovaný toto chcel zistiť, musel by každý takýto výkop
opätovne otvoriť. Žiaden doklad, ktorý by preukazoval tieto skutočnosti, žalovaným predložený nebol.
Vo vzťahu k žalovanému on spolu s ďalšími mal pripomienky, že nie je vyškolený na zatrieďovanie
zeminy, bolo to v marci 2013 na stretnutí s p. H., bol tam aj p. J., išlo o technika, ktorý bol prijatý na

zemné práce, ktorý bol špecialista, vtedy to namietali, predtým nie.

Svedok X.. W. N. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je zamestnancom žalovaného, pričom v
rokoch 2009 - 2013 bol riaditeľom sekcie údržby, a teda a bol aj nadriadeným žalobcu. Od 01.04.2010
došlo u žalovaného k organizačnej zmene, vznikli strediská ťažkej údržby, pričom jedno z nich viedol
žalobca. Predmetom ich činnosti bolo najmä odstraňovanie porúch plynu. Na tomto centre existovala

funkcia majstra TU a funkcia koordinátora, pričom ich kompetencie boli rozdielne. Majster TU pri
preberaní výkopových prác kontroloval rozhas výkopu a triedu zeminy, ostané kontroloval koordinátor.
V roku 2010 vyšlo usmernenie sekčného riaditeľa, v ktorom bol zahrnutý aj vzor protokolu pri preberaní
výkopovýchprác,vktoromjeuvedenáajtriedaťažiteľnostizeminy.Zamestnanciboliotomtoinformovaní
prostredníctvom nadriadeného a na poradách, pričom toto usmernenie bolo neskôr preklopené aj do

metodického pokynu. Na zatrieďovanie zeminy existuje STN, v ktorej je tabuľka o tom, podľa čoho
sa zatrieďuje zemina do tried. Tieto boli zaslané koordinátorom, ktorí mali s ich obsahom oboznámiť
majstrov. Spôsob rozlišovania triedy 3. a 4. je jednoznačný, trieda č. 3 bola rozpojiteľná krompáčom a v
triede č. 4 išlo o zeminu, na ktorej rozpojenie je potrebný klin a kladivo. Za tie roky nemali spätnú väzbu,
že by bol problém v zatrieďovaní zeminy.

Pokiaľ ide o zaradenie povinnosti zatrieďovať zeminu do tried, tieto boli do preberacích protokolov
zaradené na základe usmernenia z októbra 2010, pričom boli preklopené do metodického pokynu
od januára 2011. Dodávateľ triedil zeminu a následne ju majster potvrdil. Dovtedy sa triedy zeminy
neurčovali majstrami TU. Pokiaľ ide o spor s dodávateľom, týkajúci sa neuhradených faktúr, ktoré
žalovaný neuhradil z dôvodu, že bola pochybnosť o zatriedení zeminy, s dodávateľom bola uzavretá

mimosúdna dohoda.

Svedok X.. K. H., ktorý bol v rozhodnom období zástupcom riaditeľa sekcie X.. W. N., v súčasnosti
riaditeľ sekcie, vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že pri kontrole, ktorá bola vykonaná, boli zistené
viaceré pochybenia. Jednak sa týkali nesúladu so zmluvou, pričom išlo o väčšinu činností patriacich

do náplne práce koordinátora, ale zároveň bol zistený nesúlad zatrieďovania zeminy, ako aj nesúlad v
rozsahu realizovaných činností.
Pokiaľ ide o náplň práce majstra TU, vyšlo usmernenie sekčného riaditeľa, pri tomto usmernení vyšiel
jeden aspekt ako problematický a to zatrieďovanie zeminy, na čo boli majstri upozornení, následne to
bolo zahrnuté aj do tohto usmernenia a v roku 2011 sa do premietlo aj do riadiaceho aktu - Metodického

pokynu. Majstri dostali informáciu vrátane tabuľky a návodu na kategorizáciu, pričom to bolo podľa
neho pomerne jednoduché. Pokiaľ ide o oboznamovanie majstrov s usmernením, niekedy v apríli 2010
boli koordinátori informovaní prostredníctvom mailu s požiadavkou zabezpečiť informáciu majstrom. Po
vydaní usmernenia sekčným riaditeľom to bolo povinnosťou nadriadených, a následne v roku 2011 vyšiel
metodický pokyn, a tento e-mail dostali všetci zamestnanci, pričom e-mail obsahuje upozornenie na

vydanie riadiaceho aktu a povinnosť sa s ním oboznámiť.
Pokiaľ ide o činnosť zatrieďovania zeminy, išlo o novú činnosť, túto zaviedli v apríli 2010, do tej doby
riešili zemné práce majstri potrubných systémov, vtedy to žalovaný nemal kompetenčne delené, ale
keďže v tomto období zistili, že títo majstri nemajú prístup ku všetkým potrebným informáciám, došlo k
tejto špecializácii. Od apríla 2010 sa to teda stalo náplňou práce žalobcu.

V súčasnosti je pozícia žalobcu obsadená, došlo k zlúčeniu dvoch stredísk ťažkej údržby do jedného,
teda pozícia žalobcu bola zlúčená.
Uviedol, že síce nemá skúsenosti so zatrieďovaním zeminy do tried, nepatrí to do jeho náplne práce,
ale triedu č. 3. a č. 4. by určite vedel rozlíšiť. Nevie uviesť presne aký typ mechanizmu sa používa na tú-
ktorú triedu. Žalovaný netvrdí, že zemina nemôže byť zatrieďovaná do triedy č. 4, táto trieda sa objavila

aj v predchádzajúcich obdobiach, ale za kontrolovaný polrok bolo zistené, že ten istý dodávateľ v tých
istých miestach za celé obdobie uvádzal len triedu č. 4 a toto nie je reálne možné. Má vedomosť o tom,
že únik plynu zeminu vysušuje, ale nie je možné, aby bola zemina len v triede č. 4. Keď dochádza k
vysušovaniu pôdy z dôvodu úniku plynu, deje sa to len v blízkosti potrubia, nie v celom výkope.Svedok Z. J. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol bezprostredne priamo jeho podriadeným
zamestnancom. U žalovaného pracoval do 31.07.2013, odišiel na základe dohody, nešlo o dôvody, pre

ktoré bol z práce prepustený žalobca. On pracoval na pozícii vedúceho lokálneho centra v Bratislave,
pričom tam patril aj Senec a Malacky, predtým aj Galanta. Pokiaľ ide o otázku zatrieďovania zeminy
do tried podľa ťažiteľnosti, táto sa dostala do popredia až v súvislosti s vykonanou kontrolou za
2. polrok roku 2012, predtým sa tomu nevenovala pozornosť. Žalobca bol majstrom ťažkej údržby,
pričom mal zabezpečovať odstránenie únikov plynu, mal kontrolovať podriadených ľudí a práca mala

aj administratívnu časť. Pokiaľ ide o preberanie výkopov, toto mal pôvodne robiť koordinátor, ktorý mal
komunikovať s dodávateľom výkopových prác, ale vzhľadom na to, že majster bol v teréne a bol s
dodávateľom častejšie v kontakte a mal auto, začal to robiť on. Teda odovzdanie a prevzatie výkopu
robil protokolárne majster. Kontrolu faktúr zabezpečil koordinátor. Niekedy chodil na kontrolu výkopov
aj on sám. Kontrolovali hlavne úniky plynu, prioritou bola bezpečnosť. Nevie o tom, že by zatrieďovanie
zeminy bolo pracovnou náplňou žalobcu. Zavedené to bolo v roku 2011, majster mal kontrolovať 20-30

vecí, medzi nimi bola aj trieda zeminy. Zatrieďovanie zeminy mal robiť dodávateľ, je na to potrebný
geologický prieskum, majstri na to nemajú vzdelanie. On sám je stavbár, pokiaľ ide o prvú a druhú triedu,
toto by možno vedel rozlíšiť, ale medzi 3. a 4. triedou sú veľmi malé rozdiely. Navyše kopali kvôli únikom
plynu, pričom práve pri úniku plynu zemina vyschne tak, že ju treba rozbíjať. Oni neboli priamo pri tom,
keď sa zemina vykopala. Nakoľko zemina bola kontaminovaná, bolo ju potrebné odvážať na skládku

autami, pretože páchla plynom. Odvoz zabezpečoval dodávateľ na základe rámcovej zmluvy. Čiže v
čase kontroly výkopu zemina už ani nebola na tvári miesta. Žalobca mal kontrolovať rozmer výkopu,
príp. rozmiestnenie dopravných značiek.
Pokiaľ ide o školenie na zatrieďovanie zeminy, na toto nebol žalobca školený. Koordinátori boli školení
na kontrolovanie plnenia rámcovej zmluvy, ale ostaní, teda on ani majstri, školení neboli. O zatrieďovaní

zeminy bola zmienka v riadiacich aktoch, bolo to uvedené len ako položka v preberacích protokoloch
a to až v roku 2011. V rámcovej zmluve bolo uvedené, že zatrieďovanie zeminy je v kompetencii
dodávateľa, ktorý mal povinnosť zabezpečiť na to školených ľudí, toto nepatrilo do povinnosti žalobcu,
ten mal len preberať výkop. U dodávateľa boli majstri, boli to stavbári, teda títo mali mať vzdelanie
na zatrieďovanie zeminy. Pokiaľ ide o kontrolu faktúr a preberacích protokolov, toto mal vykonávať

koordinátor, on vykonával jedenkrát mesačne manažérsku kontrolu, kedy kontroloval faktúry, pričom
kontroloval ceny, objem vykonaných prác, teda riešil vecné otázky.
Žalobcu on osobne nikdy neupozornil na porušenie pracovnej disciplíny, žalobca sa porušenia nikdy
nedopustil, nie je si toho, ako priamy nadriadený žalobcu, vedomý.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 11Cpr/2/2013 súd oboznámil výpoveď O. K., ktorý
pracoval ako koordinátor u žalovaného pre lokalitu Bratislava. Vo svojej výpovedi tento uviedol, že
túto pozíciu zastával od roku 2010. K ukončeniu pracovného pomeru došlo rovnakým spôsobom a
z rovnakého dôvodu ako u žalobcu. Náplňou jeho práce bolo zakladanie na zemné práce, výpomoc
majstrom, on robil objednávky na zemné práce, externá firma spravila prácu a táto aj vystavila faktúru.

On faktúru skontroloval, či súhlasí so zmluvou. V roku 2011 absolvoval školenie ODISU, pričom on toto
školenie považoval za nedostatočné. On vykonal kontrolu faktúr, v prípade, ak faktúra presiahla sumu
2500,- eur, tieto boli kontrolované ďalšími zamestnancami a to vedúcim prevádzky a jeho nadriadeným
kontrolórom. Teda faktúry vystavené na sumu vyššiu ako 2 500,- eur on nemohol odsúhlasovať. Nikdy
mu nebola žiadna faktúra vrátená ako nesprávna alebo neodsúhlasená. On dodnes nevie, v ktorých

faktúrach boli zistené nedostatky. Nevie, o ktoré faktúry sa konkrétne jednalo, za ktoré dostal výpoveď.
Vyjadril aj nesúhlas s výpoveďou, a to aj z toho dôvodu, že mal ešte ďalších troch nadriadených
zamestnancov a nikdy mu neboli vytýkané žiadne nedostatky. On ani majstri nemali v pracovnej zmluve
povinnosť zatrieďovať zeminy. Jemu boli len predkladané fotografie, on výkop nevidel a podľa fotografií
sa nedala určiť trieda ťažiteľnosti zeminy. On nebol zaškoľovaný a nemá vedomosti súvisiace so

zatrieďovaním zeminy do tried. Pokiaľ zemina bola zle zatriedená, on už s tým nemohol nič urobiť,
nakoľko v tom čase už bol na zemine asfalt, lebo po 48 hodinách bolo potrebné zeminu zakryť. Faktúra
mu však prichádzala po mesiaci.

Súd aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov

navrhovaných žalovaným, nakoľko ich výpoveďou by nemohli byť objasnené a preukázané skutočnosti,
potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej, predovšetkým sa ich výpoveďou nemohli preukázať
žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať priamy vzťah k osobe žalobcu, jeho náplni práce, žalobcom
absolvovaných školení a skončenia pracovného pomeru žalovaného priamo s osobou žalobcu.Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej ako „Zákonník
práce“) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca
dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať
zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej

disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine
aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod

výpovede vznikol.

Podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie
pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť
sa k nemu.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä:

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi

riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.
Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe

pracovnej zmluvy od 01.07.1981. Dňa 06.05.2013 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď zo dňa
10.04.2013. Dôvodom na výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce so žalobcom bolo
porušenie pracovnej disciplíny. Tieto skutočnosti nie sú medzi účastníkmi sporné.

Pokiaľideosamotnúvýpoveďzodňa10.04.2013,súdnazákladevykonanéhodokazovaniaacitovaných

zákonných ustanovení má za to, že žaloba žalobcu je dôvodná, nakoľko pokiaľ ide o samotnú výpoveď
danú žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, súd po starostlivom zvážení všetkých
skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že táto výpoveď je neplatná.

Súd sa v prvom rade musel vyporiadať s námietkou žalobcu, ktorý namietal neplatnosť skončenia

pracovného pomeru z dôvodu, že žalovaný zistil porušenie pracovnej disciplíny dňa 04.03.2013, avšak
výpoveď mu bola doručená až dňa 06.05.2013. Teda k doručeniu výpovede žalobcovi došlo po uplynutí
dvoch mesiacov odo dňa zistenia porušenia pracovnej disciplíny.
Dvojmesačná lehota v zmysle § 63 ods. 4 Zákonníka práce sa považuje za prekluzívnu hmotnoprávnu
lehotu. U uvedeného vyplýva, že keďže žalovaný zistil porušenie pracovnej disciplíny dňa 04.03.2013,

koniec prekluzívnej lehoty pripadol na deň 04.05.2013. Uvedený deň 04.05.2013 pripadol na sobotu.
Keďže Zákonník práce ako lex specialis neobsahuje ustanovenie o počítaní lehôt, je nevyhnutné v
tomto prípade aplikovať ako lex generalis Občiansky zákonník, ktorý v § 122 ods. 2 v spojení s
ods. 3 určuje, že koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína,

pričom v prípade, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližší pracovný deň. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec potom, keďže posledný
deň dvojmesačnej prekluzívnej lehoty pripadol na sobotu 04.05.2013, bol posledným dňom tejto lehoty
pondelok 06.05.2013. Tento deň bola žalobcovi výpoveď aj doručená, teda bola žalovaným žalobcovi
doručená včas.

Súd sa následne zaoberal ďalšími dôvodmi neplatnosti výpovede danej žalovaným žalobcovi.

Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonníka práce v znení
neskorších predpisov môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z dvoch základných
výpovedných dôvodov:
1. dôvod, pre ktorý by zamestnávateľ mohol so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite, teda
zamestnanecsadopustítakéhokonania,ktorémácharakterzávažnéhoporušeniapracovnejdisciplínya

zakladámožnosťzamestnávateľanaokamžitéskončeniepracovnéhopomerusozamestnancom(avšak
zamestnávateľ sa rozhodne, že túto možnosť nevyužije)
2. dôvod skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Pokiaľ ide o druhý z uvádzaných dôvodov, tento dôvod výpovede v prejednávanej veci nebol zistený.

Zamestnávateľ na to, aby mohol skončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny, totiž musí najskôr zamestnanca písomne a preukázateľne
upozorniť, že sa prvýkrát dopustil konania, ktoré má charakter menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny s tým, že ho písomne upozorní, že v prípade, ak sa dopustí opätovne konania, ktorémá charakter porušenia pracovnej disciplíny, môže byť so zamestnancom skončený pracovný pomer
výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Pre opätovné porušenie pracovnej
disciplíny sa nevyžaduje, aby išlo o opakovanie toho istého skutku, prípadne o porušenie pracovnej

disciplíny takým istým spôsobom a rovnakou intenzitou. Pri druhom porušení pracovnej disciplíny
menej závažným spôsobom je už zamestnávateľ oprávnený doručiť zamestnancovi výpoveď pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Konanie, ktorým sa mal teda žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny bolo vo výpovedi

vymedzené, citujem: „dňa 04.03.2013 na základe kontroly zákaziek na zemné práce fakturované v
lokaliteBratislava-Pezinokza 2.polrok2012zamestnávateľzistil,žežalobcasivpriebehupolroka2012
neplnil riadne a zodpovedne svoje pracovné povinnosti, čím porušil pracovnú disciplínu“. Z uvedeného
vyplýva, že ide o prvý vyššie uvádzaný dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce:
teda konanie, ktoré má charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny
Zákonník práce výslovne nevymedzuje, čo je možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny, a

preto je naplnenie tejto skutkovej podstaty potrebné posudzovať vždy individuálne. Súd pri skúmaní
miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny musí prihliadať aj na samotnú osobu zamestnanca,
pričom skúma aj doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, za
ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností
zamestnanca, ako aj k tomu, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu.

Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa
považuje napr.: neospravedlnenú absenciu zamestnancov, výkon práce pre seba alebo pre iné osoby v
pracovnom čase, nepovolené používanie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty
a pod.

V súvislosti so závažným porušením pracovnej disciplíny musí byť preukázané porušenie pracovnej
povinnosti zamestnanca (postačuje, čo i len jedno porušenie, nemusí sa opakovať) a zavinenie na jeho
strane, pričom porušenie pracovnej disciplíny musí mať určitý stupeň intenzity.
Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany

zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Porušenie
pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm.
e/ Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu
zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní

vychádzať.
Súd v prvom rade, pri posudzovaní skutkovej stránky vychádzal z tohto, že v prípade žalobcu ide o
osobu zamestnanca, ktorý v spoločnosti žalovaného pracoval od roku 1981, pričom sa postupne z
pracovnej pozície prevádzkový montér plynovodov vypracoval až na pozíciu majstra ťažkej údržby.
Počas celej doby trvania pracovného pomeru (viac ako 30 rokov) nikdy nebol upozorňovaný na

porušenie pracovných postupov a nikdy mu nebolo vytýkané pochybenie (ani žalovaný žiadnu takúto
skutočnosť v konaní netvrdil a ani nepreukázal). Naopak za jeho prácu ešte v roku 2011 bol pochválený
a bolo mu poďakované listom, ktorý prevzal v januári 2012.

Súd, s prihliadnutím na osobu žalobcu, jeho postoj k plneniu pracovných úloh a dĺžku trvania

zamestnania, bez existencie akéhokoľvek predchádzajúceho porušenia pracovnej disciplíny, toto
„pochybenie“ žalobcu (ak by aj existovalo), spočívajúce v tom, že pri kontrole výkopov nesprávne
potvrdzoval zatriedenie zeminy do inej triedy ťažiteľnosti (ktorú určoval externý dodávateľ výkopových
prác), ako podľa názoru žalovaného mal, nepovažuje za také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by
napĺňalo skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny s následkom výpovede podľa §

63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

Ďalej platí, že povinnosť preukazovať porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, a teda zákonnosť
uplatnenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného
pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce), musí zamestnávateľ, pričom

sa vyžaduje, že zamestnancom musí byť takéto porušenie pracovnej disciplíny zavinené aspoň z
nedbanlivosti. Znamená to teda, že hmotnoprávna podmienka existencie zavinenia musí byť zo strany
zamestnávateľa preukázaná. Súd má za to, že v konaní nebolo toto zavinenie žalobcu preukázané.Dôvodom na skončenie pracovného pomeru zamestnanca zo strany zamestnávateľa pre porušenie
pracovnej disciplíny môže byť zásadne len také konanie, ktorým zamestnanec zavinene (alebo z
nedbanlivosti) porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru. Podľa ustanovenia §

47 Zákonníka práce je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, teda v súlade
s náplňou práce dohodnutou v pracovnej zmluve, pričom po kvalitatívnej, prípadne kvantitatívnej
stránke sú pracovné činnosti, ktoré je zamestnanec povinný pre zamestnávateľa vykonávať, spravidla
podrobnejšie vymedzené v pracovnej náplni zamestnanca (§ 43 a nasl. Zákonníka práce). Ak
zamestnancoviurčitáčinnosť,astýmsúvisiacepovinnostizpracovnejzmluvy,prípadnezjehopracovnej

náplne, nevyplývajú, nemôže sa pri výkone takejto činnosti dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, pre
ktoré by s ním mohol zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods- 1 písm. e)
Zákonníka práce.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca mal v náplni práce: zodpovednosť za kontrolu
a včasné nahrávanie dokumentov do systému SAP ISU, PM, MM, zodpovednosť za kontrolu úplnosti

a správnosti prijatých faktúr, koordinovanie výkonu prvotných zásahov v pracovnej dobe, poskytovanie
technickej podporu zamestnancom vo výkone poruchovej služby, zodpovednosť za kontrolu efektívnej
organizácie prác na jednotlivých strediskách.
V rámci uvedeného druhu práce, túto konkretizuje v procese odstraňovania úniku plynu interný predpis -
Metodický pokyn D.R.21.01.11. Zodpovednosť majstra ťažkej údržby je upravená v bode 4.7. a čiastkovo

v bode 5 - zodpovednosť za správnu a dostatočnú dokumentáciu realizovaných zemných prác a osoba
zodpovedná za odstránenie poruchy.
V zmysle bodu 4.7. Metodického pokynu majster TU zodpovedá za správnu a dostatočnú dokumentáciu
rozsahu realizovaných zemných prác.
V zmysle bodu 5.3.2. Metodického pokynu:

- osoba zodpovedná za odstránenie poruchy (t.j. majster, technik prevádzky) zhromažďuje, zapisuje a
potvrdzuje údaje (podklady) potrebné na odsúhlasenie súpisu vykonaných prác;
- za účelom zdokumentovania skutkového stavu zodpovedná osoba za odstránenie vyhotoví fotografie
zo staveniska s dôrazom na veľkosť a charakter výkopu, počet dopravných značiek, zábrany, paženie
výkopu, zaistenie potrubia, prítomnosť cudzích inžinierskych sietí a všetkých skutočností, ktoré mohli

mať vplyv na cenu práce.
V zmysle bodu 5.3.3. Metodického pokynu koordinátor údržby, resp. technik prevádzky je povinný
skontrolovať počet s správnosť fakturovaných položiek, celkovú fakturovanú sumu, kompletnosť a súlad
príloh s predloženou faktúrou a rámcovou zmluvou.

Z vyššie uvedeného podľa názoru súdu (na rozdiel od názoru žalovaného) nevyplýva, že by žalobca
mal v náplni práce zatrieďovanie vyťaženej zeminy do niektorej z tried podľa jej ťažiteľnosti. Úlohou
žalobcu bolo síce vykonávanie kontroly výkopov a ich preberanie, avšak nikde nie je uvedené, že by
medzi tieto povinnosti patrilo určenie triedy ťažiteľnosti zeminy. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to,
že toto ani nemohlo byť obsahom Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, ako tvrdí žalovaný, keďže

táto Dohoda bola uzavretá s účinnosťou od 01.04.2010, avšak ako vyplynulo z výpovede svedkov, táto
položka sa dostala do Preberacieho protokolu (ktorý bol prílohou Metodického pokynu) až od januára
2011.
Navyše nie je možné považovať za náplň práce žalobcu činnosť, ktorá bola ako usmernenie sekčného
riaditeľa zaslaná nadriadenému zamestnancovi žalobcu, ktorý sám vo svojej výpovedi pred súdom

potvrdil, že žalobca túto činnosť nemal v náplni práce a ani na túto činnosť nemal vzdelanie a nikdy
nebol školený.
Vzhľadom na vzdelanie a prax žalobcu, nie je možné od neho očakávať, že by bol schopný bez ďalšieho
určiť triedu ťažiteľnosti zeminy, tak ako tvrdí žalovaný. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobcu v
tejto oblasti vyškolil. STN na ktorú poukazuje žalovaný, rozdeľuje zeminu podľa stupňa ťažiteľnosti až

do 7. tried, pričom nie je jediným rozlišovacím kritériom len rozpojiteľnosť zeminy podľa typu použitého
náradia (ako tvrdil žalovaný), ale zemina sa to týchto tried zatrieďuje aj podľa iných kritérií (typ zeminy,
veľkosť objemu jej častí a pod).

Pokiaľ potom žalovaný skončil s o žalobcom pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.

e) Zákonníka pre porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa mal žalobca dopustiť tým, že v druhom
polroku roku 2012 opakovane potvrdzoval triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4, pričom mal potvrdzovať
triedu č. 3, teda nesprávne potvrdil zatriedenie vyťaženej zeminy, teda pre porušenie jeho pracovných
povinností pri činnosti, ktorú nebol vzhľadom na ich absenciu v pracovnej zmluve a náplni prácepovinný vykonávať, skončenie pracovného pomeru predmetnou výpoveďou je nevyhnutné považovať
za nedôvodné. Dôvodom k skončeniu pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny môže
byť len také zavinené konanie zamestnanca, ktorým porušil povinnosti z daného pracovného pomeru

(rozsudok NS sp. zn. 2 Cdon 1652/97). Keďže žalobca tieto činnosti nemal v náplne práce, nemohol sa
ani len z nedbanlivosti dopustiť porušenia pracovných povinností.

Rovnako žalovaný v konaní nijako nepreukázal (predložením listinného dôkazu alebo výpoveďou
svedkov),žebymuprávežalobcaakozamestnanecsvojímkonanímskutočnespôsobilškodu.Žalovaný,

ktorého v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, nepredložil žiaden dôkaz, preukazujúci, že v ňom
tvrdených prípadoch nesprávneho zatrieďovania zeminy, skutočne k takémuto nesprávnemu zatriedeniu
došlo. Na preukázanie tejto skutočnosti totiž, aj vzhľadom na závažnosť jej následkov pre žalobcu,
nepostačuje ako dôkaz štatistický ukazovateľ, ktorý uvádza žalovaný, cit.: „v období 2. polroka 2012
sa v porovnateľných lokalitách a podmienkach v Košiciach potvrdzovala aj trieda ťažiteľnosti zeminy
č. 3 a na tomto základe je aj preukázané, že sa v minulosti nevyskytol ani jeden prípad, v ktorom

by bola potvrdzovaná vo výkopových prácach za obdobie pol roka len trieda ťažiteľnosti č. 4, a to v
celom objeme“. Ak by chcel byť žalovaný v konaní úspešný, musel by bez pochybností preukázať, že
v jednotlivých prípadoch skutočne táto zemina mala byť zatriedená do triedy č. 3 ako tvrdí, a nie do
triedy č. 4. Žalovaný však nepredložil v konaní jediný dôkaz, bez pochybností preukazujúci, že došlo
v konkrétnych prípadoch k nesprávnemu zatriedeniu. Napokon, aj medzi žalovaným a dodávateľom

zemných výkopových prác, ktorý vykonal pre žalovaného výkopy v dotknutých prípadoch, došlo k
uzavretiu mimosúdnej dohody, teda ani tu nebolo preukázané, do akej triedy sa správne mala zemina
zatriediť. Aj z tohto dôvodu, teda, že žalovaný bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že skutočne
došlo v prípade namietaných faktúr a preberacích protokolov k nesprávnemu určeniu triedy ťažiteľnosti
zeminy(pričomsúdmázato,žetotoneboloanináplňouprácežalobcu),možnokonštatovať,žežalovaný

neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto súd žalobe žalobcu vyhovel.

Záverom súd poukazuje na to, že napriek tomu, že toto zatriedenie schválil priamy nadriadený žalobcu,
s ním za takéto závažné porušenie pracovného postupu nebol ukončený pracovný pomer rovnakým
spôsobom ako so žalobcom. S priamym nadriadeným žalobcu došlo k ukončeniu pracovného pomeru

dohodou (údajne pre iné dôvody).

Navyše napriek tomu, že pracovníci vykonávajúci kontrolu neprišli na takéto pochybenie, hoci bolo
ich povinnosťou vykonávať kontrolu predložených faktúr a upozorniť na nesprávne zatriedenie zeminy,
neboli voči nim vyvodené žiadne dôsledky. Za takejto situácie sa javí postup žalovaného voči žalobcovi

za účelový a šikanózny.
Záveromsúduvádza,ževprípade,akpreporušeniepracovnejdisciplínychcezamestnávateľvypovedať
pracovný pomer, musí zamestnanca oboznámiť s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
V konaní však žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi predložil sporné preberacie protokoly a oboznámil
ho, ktorých konkrétnych výkopov sa tieto pochybenia v zatrieďovaní zeminy majú týkať, aby mal žalobca

možnosť sa k týmto skutočnostiam vyjadriť.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení, súd
dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania vo výške 650,16 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia žalobcu vrátane náhrady za
stratu času.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Základnú sadzbu tarifnej
odmeny súd určil v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky, keďže

predmetom konania bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru tarifná odmena vrátane
režijného paušálu predstavuje sumu 67,87 eur (60,07 eur plus 7,81 eur) v roku 2013 a 69,91 eur (61,87
eur plus 8,04 eur) v roku 2014 (§11 ods. 1, písm. a) vyhlášky).
Súd priznal právnej zástupkyni žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 542,96 eur
za nasledujúce úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom - 67,87 eur;
2. písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba - 67,87 eur;
3. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2013 - 67,87 eur;
4. účasť na pojednávaní dňa 29.01.2014 - 69,91 eur ;5. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k podaniu odporcu doručené súdu dňa 19.02.2014
- 69,91 eur;
6. účasť na pojednávaní dňa 26.03.2014 - 69,91 eur;

7. písomné podanie na súd vo veci samej - záverečné vyjadrenie zo dňa 03.04.2014 - 69,91 eur;
8. účasť na pojednávaní dňa 09.04.2014 - 69,91 eur.

Ďalej súd priznal žalobcovi aj náhradu za stratu času vo výške 107,20 eur podľa ustanovenia § 17 ods.

1 vyhlášky za každú aj začatú polhodinu, čo predstavuje 1/60 výpočtového základu za cestu C. D. a
späť nasledovne:
1. cesta na pojednávanie dňa 13.11.2013 a späť - za 2 začaté polhodiny x 13,04 eur = 26,08 eur;
2. cesta na pojednávanie dňa 29.01.2014 a späť - za 2 začaté polhodiny x 13,04 eur = 26,08 eur;
3. cesta na pojednávanie dňa 26.03.2014 a späť - za 2 začaté polhodiny x 13,04 eur = 26,08 eur;
4. cesta na pojednávanie dňa 09.04.2014 a späť - za 2 začaté polhodiny x 13,04 eur = 26,08 eur.

Zároveň súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v súlade s §
2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov, nakoľko žalobca ako poplatník bol v súlade s § 4 ods. 2 písm. d) cit. zákona od
poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Výšku súdneho poplatku súd určil podľa Sadzobníka

súdnych poplatkov, položka 1, písm. b).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.