Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/644/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111230120
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6111230120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinnanda Zimmermanna a JUDr. Márie Rišiaňovej v právnej veci
navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni E. M., nar. XX. XX.
XXXX,bytomJ.XXXX/XX,T.T.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkakonanianastraneodporkyne:Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Sovietskych hrdinov 163/66,
Svidník, v konaní o návrhu na zaplatenie 4 157,50 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho

účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/15/2012-264
zo dňa 23. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľ, odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa voči odporkyni zamietol. O trovách
konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok

(ďalej v texte len OSP) tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne titulom náhrady trov právneho zastúpenia 285,67 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie
konania, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 21. 12. 2011 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu 1/
a ďalších odporcov 2/, 3/ a 4/ zaplatiť navrhovateľovi 4 157,50 € s úrokom z omeškania od 09. 12. 2006

do zaplatenia. V podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 11. 06. 2012 zobral navrhovateľ
návrh na začatie konania voči odporcom 2/, 3/ a 4/ späť a žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu 1/ (ďalej
len odporkyňu) zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom.

Uznesením č. k. 14C/15/2012-126 zo dňa 07. 06. 2012 okresný súd konanie voči odporcovi 2/ 3/ a
4/ zastavil a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi 4/ trovy konania. Po zastavení konania voči
odporcom 2/, 3/ a 4/ trval navrhovateľ na návrhu na začatie konania len voči odporkyni. Uviedol, že dňa

07. 05. 2009 odporkyňa uznala záväzok a uzavrela s navrhovateľom dohodu o splátkovom kalendári, na
základe ktorej sa zaviazala uznaný záväzok splácať v mesačných splátkach. Na pojednávaní konanom
na okresnom súde dňa 07. 06. 2012 odporkyňa namietala, že ako spoludlžníčka s bývalým manželom
má vrátiť celú žalovanú sumu sama a na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 04. 09.2012 predložila odporkyňa Dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 04. 09. 2012, z ktorej okresný súd
zistil, že spoločný záväzok voči navrhovateľovi prevzal na seba bývalý manžel odporkyne H. M.. Na
pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 23. 05. 2013 odporkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu

pripája k písomnému vyjadreniu vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na jej strane a žiadala, aby bolo
prihliadnuté na to, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Okresný súd konštatoval, že vedľajší účastník na
strane odporkyne vstúpil do konania podľa ust. § 93 ods. 2 OSP ako právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Okresný súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, oboznámením sa s písomnými
vyjadreniami vedľajšieho účastníka, oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí mladomanželského
úveru, odstúpením od zmluvy adresovaným dlžníkom aj ručiteľom, Všeobecnými obchodnými
podmienkami, výpisom z účtovnej knihy, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Dohodou o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, rozsudkom o rozvode manželstva, Dohodou o vyporiadaní
BSM a zistil, že Všeobecná úverová banka, a. s., ako veriteľ uzavrela s odporkyňou a jej vtedajším

manželom H. M. ako spoludlžníkom Zmluvu o poskytnutí mladomanželského úveru č. 310/2002 dňa
02. 08. 2002 (ďalej aj Zmluva). Na základe uvedenej zmluvy poskytla Všeobecná úverová banka, a. s.
dlžníkom úver v sume 4 979 € (150 000,-- Sk) ako bezúčelový s tým, že úver bude úročený úrokom
podľa pohyblivej úrokovej sadzby v dohodnutej odchýlke vo výške 5 % ročne. V prípade omeškania úrok
bude predstavovať + 5 % ročne nad rámec úrokovej sadzby. Dlžníci sa zaviazali úver splácať mesačnými

splátkami vo výške 83,45 € (2 514,26 Sk); prvá splátka 15. 09. 2002, doba splatnosti úveru 96 mesiacov,
dátum poslednej splátky 15. 07. 2010. Celkové náklady dlžníka predstavovali sumu 8 280, 37 € (249
454,70 Sk), z toho istina 4 979 € (150 000,--Sk) a úroky s poplatkami 3 301,29 € (99 454,70 Sk). Ročná
percentuálna miera nákladov predstavovala 6,64 %. V článku VII. Zmluvy bolo uvedené zabezpečenie
úveru. Z uvedeného článku vyplýva, že dlžník sa zaviazal, že úver zabezpečí dvoma ručiteľmi S. M. a

Q. Z.. Okresný súd konštatoval, že predmetná Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že listom zo dňa 16. 05. 2005

oznámil veriteľ odporkyni a jej v tom čase manželovi H. W.že odstupuje od Zmluvy a vyzval ich na
zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 06. 06. 2005. Oznámenie o odstúpení od Zmluvy s výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy z toho istého dňa doručil veriteľ aj ručiteľom, ktorým stanovil tú istú lehotu na
plnenie ako dlžníkom. Dňa 08. 12. 2006 uzatvoril veriteľ ako postupca s navrhovateľom ako postupníkom
Zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, súčasťou ktorej je príloha

obsahujúca zoznam postúpených pohľadávok. Ku dňu postúpenia predstavovala dlžnú sumu suma 4
626,58 €, ktorá pozostávala z istiny 4 236,25 €, zmluvného úroku vyčísleného v sume 225,84 € a úroku z
omeškania vyčísleného v sume 164,49 €. V čase od postúpenia pohľadávky do podania žaloby uhradili
odporcovia z uvedenej dlžnej sumy sumu 469,08 €.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že navrhovateľ predložil
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú dňa 07. 05. 2009 uzatvoril
navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou ako s dlžníkom. Z bodu 2 predmetnej Dohody je zrejmé, že
odporkyňa uznáva záväzok vyplývajúci zo zmluvy č. 310/2002 zo dňa 02. 08. 2002 vo výške 4 257,50 € s
tým,ževzmyslebodu3uvedenejDohodysaodporkyňazaviazalauznanýzáväzoksplácaťvmesačných

splátkachpo50€.Vbode3.2Dohodysaďalejuvádza,ževprípadenedodržaniasplátokstanesasplatný
celý zvyšok dlhu. V bode 3.1 Dohody je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 Dohody (odporkyňa)
vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

V priebehu konania predložila odporkyňa okresnému súdu Dohodu o vyporiadaní BSM, ktorú uzavrela s

bývalým manželom H. M. dňa 04. 09. 2012. Z článku 2 predmetnej dohody okresný súd zistil, že H. M. sa
zaviazal uhradiť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy č. 310/2002 vo výške 4 157,50 € s príslušenstvom firme
EOS KSI Slovensko, s. r. o. Zároveň z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/118/2009-39
zodňa24.09.2009okresnýsúdzistil,žemanželstvoE.M.aH.M.bolorozvedené.Rozsudoknadobudol
právoplatnosť 06. 10. 2009.

Z predložených listinných dôkazov mal okresný súd za preukázané, že Zmluva o poskytnutí
mladomanželského úveru č.310/2002 zo dňa 02. 08. 2002 bola uzavretá podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a že je zmluvou spotrebiteľskou. Konštatoval, že obidvaja bývalí manželia bolivovzťahukveriteľovispoludlžníkmipodľa§293Obchodnéhozákonníkaatedaimvznikolakomanželom
spoločný záväzok voči veriteľovi podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ručitelia prevzali ručenie
podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka, veriteľ teda mal možnosť požadovať uspokojenie svojej

pohľadávky od obidvoch dlžníkov a aj od ručiteľov. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že
navrhovateľ zobral pred prvým pojednávaním voči druhému spoludlžníkovi a voči ručiteľom návrh späť,
na základe čoho súd konanie voči odporcom 2/, 3/ a 4/ zastavil. Plnenia sa teda ďalej domáhal len voči
odporkyni. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ preukázal, že veriteľ odstúpil od zmluvy, preto sa
Zmluva podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka od počiatku zrušila a navrhovateľovi ako veriteľovi

vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Okresný súd
uviedol, že navrhovateľ sa voči odporkyni domáhal priznania plnenia zo Zmluvy a z Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009, z obsahu ktorej vyplýva, že odporkyňa
uznáva záväzok zo Zmluvy, nie zo zrušenej zmluvy. Zároveň prehlásila, že má vedomosť o premlčaní
záväzku,hocizoZmluvybynevyplývalo,ževčaseuznaniazáväzkubytentobolpremlčaný.Okresnýsúd
konštatoval, že dohoda o uznaní záväzku je neplatná, preto je neplatná aj dohoda o uzavretí splátkového

kalendára a teda neprichádza do úvahy priznanie plnenia z tejto listiny. Priznania plnenia zo Zmluvy
sa navrhovateľ nemôže domáhať, pretože dátum poslednej splátky bol v Zmluve dohodnutý na deň 15.
07. 2010 a odporkyňa podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 07.
05. 2009 so sofistikovaným prehlásením, že má vedomosť o premlčaní záväzku, hoci zo Zmluvy by
nevyplývalo, že v čase uznania bol záväzok odporkyne premlčaný. Navyše z umiestnenia prehlásenia

o vedomosti premlčaného záväzku v časti dohody o splátkach namiesto časti o uznaní záväzku je
zrejmé, že sa jedná o neplatný právny úkon podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dohody o
splátkach je ďalej zrejmé, že veriteľ súhlasil s mesačnými splátkami po 50 €, hoci v pôvodne uzavretej
Zmluve boli dohodnuté mesačné splátky po 83,44 €. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že
prednostným záujmom veriteľa bolo dosiahnuť dohodu o uznaní záväzku. Pokiaľ ide o odstúpenie od

Zmluvy okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ sa ani nemôže domáhať plnenia zo Zmluvy, lebo
preukázal, že došlo k odstúpeniu od Zmluvy, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu Zmluvy a navrhovateľ má
právo len na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka. V uvedenej
súvislosti okresný súd uviedol, že v odstúpení od Zmluvy sa uvádza, že splatnosť celého záväzku
nastáva dňom 06. 06. 2005. Nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná objektívna premlčacia lehota na

vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula 07. 06.
2008; v rámci nej uplynula aj dvojročná premlčacia subjektívna lehota, podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ podal návrh súd 21. 12. 2011, teda po plynutí premlčacej lehoty, na základe
čoho okresný súd návrh navrhovateľa zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 10. 07. 2013 navrhovateľ odvolal a
v odvolaní uviedol, že v zákonnej lehote podáva odvolanie voči rozsudku okresného súdu z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na ust.
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na ust. § 558 Občianskeho zákonníka pričom uviedol, že
dňa 07. 05. 2009 podpísala odporkyňa Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku

(ďalej len Dohoda) prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo Zmluvy
o poskytnutí mladomanželského úveru č. 310/2002 zo dňa 20. 08. 2002 (uzavretej so Všeobecnou
úverovou bankou, a. s.) vo výške 4 257,50 € s prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť
svoj záväzok. Okresný súd konštatoval, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod

vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporkyňa potvrdila
vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ
na čl. 3 bod 3.1 Dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „Osoby uvedené v
bode 1. 2a alebo 1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Navrhovateľ zdôraznil, že obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany odporkyne ako právny inštitút

zakotvenývObčianskomzákonníku,pričomprávnymnásledkomuznaniapráva,ktorýnastávapriamozo
zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, čo znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva
právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Podľa
názoru navrhovateľa na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní

dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s
inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky,
ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniuplynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez
ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného úprava
obsiahnutá v ust. § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh o jeho

premlčanísovznikomvyvrátiteľnejdomnienky,žedlhvčaseuznaniatrval. Tým,žeodporkyňapodpísala
Dohodu, prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jej záujme, pretože po jeho splatení
nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jej postavenie pri žiadosti o
úver. Predmetná Dohoda podľa názoru navrhovateľa neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne
formulácie. Obsah Dohody nie je taký rozsiahly, aby sa s ním odporkyňa nemala možnosť oboznámiť,

okremtohopodpisovalaDohoduvmiestesvojhobydliska,tedamalamožnosťsiDohoduvpokojiprečítať
a v prípade, ak mala záujem uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím
podpisom resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasila. Navrhovateľ zdôraznil, že ide o
prejav slobodnej vôle odporkyne, ktorá si bola vedomá svojho záväzku a chcela svoj záväzok postupne
splatiť v dohodnutých splátkach.
Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že nesúhlasí ani s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov

právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a to preto, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc
v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008
Z. z., z ktorej vyplýva, že cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu
spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na

ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Podľa
názoru navrhovateľa úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na
tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a
ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Navrhovateľ
ďalej zdôraznil, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu

a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh
na priznanie trov konania. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že pred zaslaním oznámenia
o vstupe do konania nemá združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Uviedol, že len na základe skutočnosti, že
odporcom je spotrebiteľ bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, nie je možné pripraviť

sa na zastupovanie, v tej ktorej veci a teda naplniť podstatu právneho úkonu príprava a prevzatie
právneho zastúpenia. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka ďalej uviedol,
že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v ust. § 142
OSP a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. Podľa názoru navrhovateľa trovy vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Združenie v

predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca odporkyne, pričom táto o vstupe
združenia do konania pravdepodobne nemala ani žiadnu vedomosť. Preto nepriznaním náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje podľa navrhovateľa súd základné právo na právnu pomoc
a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne
vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu

konania. Zdôraznil, že účelnosť trov konania je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená
je v prípade, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Účelnosť by mala byť
posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Podľa názoru navrhovateľa odmenu za
úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšieho účastníka vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne v súdenej veci nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania. Nárok

na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať ak sa určité procesné podanie nadbytočne
opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Na základe uvedených skutočností
navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu preskúmal a v
zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu, alebo aby ho
v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 OSP zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň

si uplatnil voči odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania a právneho
zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní v celkovej výške 190,63 € s DPH.

Proti rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 10. 07. 2013 odvolal aj vedľajší účastník na strane
odporkyne a to do výroku o trovách konania. V odvolaní uviedol, že moderačné právo súdu znížiť trovy

konania je podľa § 150 ods. 1 OSP formulované ako právo súdu a nie ako jeho povinnosť. Súd musí
vo svojom rozhodnutí pri aplikácii citovaného ustanovenia náležite a presvedčivo odôvodniť prečo tak
postupoval, aby bolo rozhodnutie v tejto časti preskúmateľné a nemalo črty svojvôle. V súvislosti s
aplikáciou ust. § 150 OSP vedľajší účastník na strane odporkyne poukázal v odvolaní na uznesenieNajvyššieho súd SR sp. zn. 5Cdo/67/2010 z 09. 06. 2010 a na viaceré rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici, v Trenčíne, v Prešove, v Nitre, v Trnave a v Košiciach. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania zmenil a priznal

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov celého konania v plnej výške 671,17 € na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

V podaní zo dňa 19. 08. 2013 sa k obsahu odvolania navrhovateľa vyjadril vedľajší účastník na strane
odporkyne a vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o odvolacie námietky navrhovateľa zamerané proti

vedľajšiemu účastníkovi a proti priznaniu náhrady trov konania aj ich výšky, tak poukazuje na ust. §
93 ods. 4 OSP, podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný
účastník konania. Uviedol, že navrhovateľ sa vo svojom odvolaní stavia do pozície obete a rozhodnutie
súdu napáda pojmami ako bezbrehá a ničím neodôvodnená ochrana spotrebiteľa, zároveň si však
masovo uplatňuje premlčané pohľadávky na všetkých súdoch SR za účelom nárastu úrokov aj trov
konania a spolieha sa pritom, že priemerný spotrebiteľ nepozná pojem premlčanie. Pokiaľ ide o Dohodu

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, vedľajší účastník na strane odporkyne poukázal na
svoju argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení k Dohode zo dňa 20. 06. 2012 a na doplnenie uviedol, že
nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a
je v rozopre s dobrými mravmi. Podľa názoru vedľajšieho účastníka pri uzatváraní predmetnej Dohody
išlo zo strany navrhovateľa o nekalú obchodnú praktiku, kedy pod zámienkou splátok chcel navrhovateľ

dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Vedľajší účastník na strene odporkyne uviedol, že žaloba bola
zamietnutá v dôsledku jeho procesnej aktivity, jeho účasť v konaní bola efektívna v zmysle cieľov a
účelu, na ktorý je združenie na ochranu spotrebiteľov založené. V súvislosti s námietkami navrhovateľa
vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa
uviedol, že navrhovateľ výklad ust. § 137 OSP vytrhol z kontextu a prehliadol, že ust. § 137 OSP sa

týka účastníkov konania a aj ich zástupcov. Poukázal tiež na ust. § 93 ods. 4 OSP, podľa ktorého
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Neexistuje teda podľa
vedľajšieho účastníka žiaden právny dôvod, aby bol vedľajší účastník obmedzovaný v ústavnom práve
na právne služby ako aj v práve na náhradu trov konania o to viac, že v danom prípade je vedľajším
účastníkom združenie na ochranu spotrebiteľov, ktoré plní úlohy všeobecného záujmu tak z hľadiska

práva únijného ako aj práva vnútroštátneho. Vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k
odvolaniu navrhovateľa poukázal tiež na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými
chcel podporiť svoj právny názor, v zmysle ktorého mu mala byť priznaná plná náhrada trov konania.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolania podaného vedľajším účastníkom a priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 190,61 €.

V podaní zo dňa 30. 10. 2013 sa k obsahu odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcu
vyjadril navrhovateľ a vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru vedľajší účastník - združenie na
ochranu spotrebiteľov musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc
spotrebiteľom v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Nepriznaním náhrady trov konania

vedľajšiemuúčastníkovineporušujesúdzákladnéprávonaprávnupomocarovnosťúčastníkovvkonaní
podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v
príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Zdôraznil, že súd
pri každom účastníkovi konania skúma či boli trovy konania vynaložené účelne a či je dôvod na priznanie
náhrady trov konania proti neúspešnému účastníkovi. Vedľajší účastník v podanom odvolaní v súvislosti

s dôvodnosťou priznania trov vedľajšieho účastníka poukazuje na ust. § 137 Občianskeho súdneho
poriadku. Podľa názoru navrhovateľa ak združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane
odporkyne, ktorý odporkyňu v konaní nezastupuje, tak nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku
na náhradu trov konania argumentovať ustanovením § 137 OSP, nakoľko toto ustanovenie priznáva
náhradu hotových výdavkov právnickej osobe, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného

predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Uviedol, že ustanovenia Charty základných práv
EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne
ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na
ochranu práv spotrebiteľov mali dať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc
spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho

právneho zastúpenia podľa názoru navrhovateľa dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania
a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150
OSP a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Na základe uvedených skutočností
navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahupreskúmal a v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu
resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 OSP ho zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa a vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne
správny potvrdil.

Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd
zamietol návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru a) že, navrhovateľ preukázal, že veriteľ
odstúpil od Zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru č. 310/2002 zo dňa 02. 08. 2002, ktorá sa v
dôsledku odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od začiatku zrušila
a teda navrhovateľ si môže uplatňovať len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust.
§ 457 Občianskeho zákonníka, ktorý bol však v čase podania žaloby premlčaný, nakoľko v odstúpení

od zmluvy sa uvádza, že veriteľ požaduje predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva v lehote do
06. 06. 2005, čo znamená, že nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula
dňa 07. 06. 2008 a v rámci nej uplynula aj dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 07. 06. 2007 a keďže navrhovateľ podal návrh na začatie

konania na súd dňa 21. 12. 2011, podal ho až po uplynutí premlčacej doby b) z Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009 vyplýva, že umiestnenie textu o vedomosti
odporkyne o premlčaní uznaného záväzku do časti dohody o splátkach namiesto do časti o uznaní
záväzku je zavádzajúce spotrebiteľa, a preto sa jedná o neplatný právny úkon, čo znamená, že Dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009 je neplatná a teda priznanie

plnenia na základe tejto Dohody neprichádza do úvahy.

Navrhovateľ v dôvodoch odvolania polemizoval len so závermi okresného súdu. ktoré sa týkali Dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009, keď v odvolaní namietal, že
predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany

dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka
tento dlh zaplatiť. Zdôraznil, že odporkyňa podpisom Dohody potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch. Takáto forma Dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je podľa navrhovateľa ničím
neobvyklým a nemožno ju hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany navrhovateľa. Z vykonaného
dokazovania nie je podľa navrhovateľa zrejmé ako dospel súd k záveru, že „Dohoda je nekalá obchodná

praktika“.

Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu, (ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu návrhu na
priznanie žalovanej sumy navrhovateľovi) v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212
ods. 1 OSP, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil Dohodu o uzavretí splátkového

kalendára o uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009. Jeho úvahy o tom, že v prípade predmetnej Dohody
ide o formulárovú, vopred pripravenú Dohodu, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ pred jej podpisom
ovplyvniť, sú správne. V článku 2 Dohody onačenom ako „Uznanie záväzku“ sa uvádza, že odporkyňa
uznáva čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol zo Zmluvy č. 310/200 (správne má
byť č. 310/2002) vo výške 4 257,50 €. Vedomosť o premlčaní tohto záväzku je však zakomponovaná do

článku 3 Dohody označenom ako „Forma splatenia záväzku“, ktorý logicky, systematicky ani obsahovo
nesúvisí s článkom 2 Dohody, ktorého obsahom je uznanie záväzku odporkyňou. Na tieto skutočnosti
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal a teda vysvetlil, prečo dospel
k záveru, že na základe Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07.
05. 2009 nie je možné navrhovateľovi žalovanú sumu priznať. Napriek uvedenému navrhovateľ v

odvolaní namietal, že okresný súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, na základe ktorého sa odporkyňa
dohodla s navrhovateľom ako veriteľom na splátkach a zároveň uznala voči nemu svoj záväzok,
pričom zdôraznil, že takúto formu Dohody nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo
strany veriteľa. S uvedenou argumentáciou navrhovateľa sa odvolací súd nestotožňuje a to s poukazom
na ust. § 4 ods. 2, písm. c) a ust. § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa, kde

je vyslovený zákaz používania nekalých obchodných praktík v spotrebiteľských zmluvách a definícia
nekalej obchodnej praktiky ako praktiky, ktorá môže podstatným spôsobom ovplyvniť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa, ktorému je adresovaná. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009 je nesporne vyhotovená za použitia nekalej obchodnej praktiky,ktorá je spôsobilá zaviesť spotrebiteľa a ovplyvniť jeho ekonomické správanie, pretože veriteľ v snahe
dosiahnuť predĺženie premlčacej doby použil pri vyhotovení predmetnej Dohody lesť, keď zakomponoval
formuláciu o vedomosti odporkyne s premlčaním uznávaného záväzku do článku 3 Dohody, ktorý s

uznaním záväzku systematicky ani obsahovo nesúvisí, čo prakticky znamená, že odporkyňa v čase
podpisu predmetnej Dohody nemohla predpokladať, že znižuje svoju ochranu uznaním premlčaného
dlhu, ktorého dôsledkom je predĺženie premlčacej doby v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka,
čo je okolnosť jednoznačne v prospech navrhovateľa ako veriteľa. Predmetná Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009 bola pripravená na vopred predtlačenom

formulári, čo znamená, že odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť jej obsah. Vychádzajúc zo
zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je potom umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu do bodu 3 Dohody zo dňa 07. 05. 2009, ktorý obsahovo upravuje formu splatenia
záväzku zavádzajúce a je porušením odbornej starostlivosti dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá
predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno čakávať od dodávateľa pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi a ktorá napĺňa kritériá čestnej obchodnej praktiky a všeobecnej zásady dobrej

viery uplatňovanej v oblasti jeho činností.

Na základe uvedených skutočností odvolací sú rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný
súd návrh navrhovateľa zamietol, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc,

že ak chcel navrhovateľ uzatvorením Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 07. 05. 2009 dosiahnuť uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje
relevantnú vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu v čase jeho uznania, tak pri vyhotovení Dohody nemal
použiť nekalú obchodnú praktiku spôsobilú zaviesť spotrebiteľa a keďže takéto konanie je v rozpore
so Zákonom na ochranu spotrebiteľa (zák. č. 250/2007 Zb.), odvolací súd konštatuje, že okresný súd

správne posúdil predmetnú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako neplatný
právny úkon. V nadväznosti na to potom okresný súd posudzoval nárok navrhovateľa ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, voči ktorému vedľajší účastník na strane odporkyne v podaní zo
dňa 11. 12. 2012 tiež vniesol námietku premlčania, po posúdení ktorej okresný súd dospel k záveru, že
bola uplatnená dôvodne, na základe čoho potom okresný súd žalobu zamietol. Tejto časti odôvodnenia

odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu sa však odvolacie námietky navrhovateľa netýkali
(navrhovateľ v odvolaní namietal len posúdenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzkuzodňa07.05.2009okresnýmsúdom),pretoodvolacísúdvzmysleust.§212OSPpreskumával
správnosť záverov okresného súdu len v rozsahu podaného odvolania.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o trovách konania, ktorý napadol odvolaním tak navrhovateľ
ako aj vedľajší účastník konania na strane odporkyne (navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania vôbec nepriznal a vedľajší účastník na strane odporkyne sa podaným
odvolaním domáhal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania
tak, že zaviaže navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v celej uplatnenej sume),

odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpil do
konania oznámením o vstupe do konania zo dňa 24. 01. 2012, kde zároveň žiadal, aby mu súd doručil
návrh na začatie konania spolu s prílohami. K návrhu na začatie konania sa potom vedľajší účastník
na strane odporkyne vyjadril v podaní zo dňa 26. 02. 2012, k obsahu Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2012 sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril

v podaní zo dňa 20. 06. 2012 a v podaní zo dňa 11. 12. 2012 vzniesol vedľajší účastník na strane
odporkynenámietkupremlčaniavočinárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Vzmysleuplatnenej
náhrady trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom na strane odporkyne, vedľajší účastník si
uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia zodpovedajúcu odmene za tri úkony právnej služby (príprava
a prevzatie, písomné vyjadrenie zo dňa 26. 02. 2012 a písomné vyjadrenie zo dňa 20. 06. 2012),

režijnému paušálu k uvedeným úkonom právnej služby a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu.

Popreskúmanívecivovzťahukrozhodnutiuokresnéhosúduotrováchprávnehozastúpeniavedľajšieho
účastníka na strane odporkyne odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je aj v tejto
odvolaním napadnutej časti vecne správne, pretože pokiaľ okresný súd krátenie trov právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka odôvodnil s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP tým, že sa
jedná o opakované zastupovanie vo viacerých spotrebiteľských veciach, čo má vplyv na nenáročnosť
jednotlivých úkonov právnej služby, keďže argumenty v nich uvádzané sa opakujú, tak odvolací súd
uvádza, že takéto odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v časti trov právnehozastúpenia vedľajšieho účastníka je možné ako vecne správne akceptovať, a to z toho dôvodu,
že okresný súd nepovažoval trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
ako celok neúčelne vynaložené (tak ako to tvrdí navrhovateľ), nakoľko v konečnom dôsledku účasť

vedľajšieho účastníka v konaní viedla k úspechu odporkyne.V každom prípade však na druhej strane
možno akceptovať názor okresného súdu v tom, že niektoré podania vedľajšieho účastníka sú vo veľkej
väčšine spotrebiteľských sporov obsahovo totožné, pričom vedľajší účastník v nich dopĺňa len aktuálne
údaje týkajúce sa konkrétneho sporu. V danom prípade úkony právnej služby, za vykonanie ktorých
si vedľajší účastník na strane odporkyne uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia spĺňajú uvedenú

charakteristiku a to písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 26. 02. 2012 a zo dňa 20. 06.
2012, preto možno považovať argumentáciu okresného súdu týkajúcu sa aplikácie ust. § 150 ods. 1
OSP, ktorá v danom prípade viedla ku kráteniu trov vedľajšieho účastníka, za vecne správnu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecnesprávnypodľaust.§219ods.1,2OSPpotvrdilajvčastitrovvedľajšiehoúčastníka,čovkonečnom

dôsledku znamená, že odvolací súd ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože žiaden z účastníkov

konania vrátane vedľajšieho účastníka konania nebol v odvolacom konaní úspešný.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.