Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/158/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512207889
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7512207889.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: BL

Telecomdebt,s.r.o.,sosídlomŠoltésovej14,81108Bratislava,IČO:45535108,zastúpenéhoSoukeník
- Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: A. A., I.
Z. - T. - Z., za účasti vedľajšieho účastníka OZ, právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská č. 13, Košice,
zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, AK, Stará Baštová č. 2, v konaní o zaplatenie
248,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 58,42 eur na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX K.: XXXXXX JUDr. Ladislava Mikluša advokáta, Stará Baštová 2, Košice a to 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalododporkynezaplateniasumy 248,95eur-zmluvnejpokuty
s prísl. ako aj náhrady trov konania.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil dňa 06.07.2012 navrhol konanie týkajúce sa zmluvnej pokuty
zamietnuť.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telecom a.s. uzavrel s
odporcom zmluvu o pripojení podľa zák. č 610/2003 Zb. o elektronických komunikáciách. Povinnosťou
odporcu bolo okrem iného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V
prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa odporcovi vznikla

povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku. Účelom
tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá
veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu. V uvedenom prípade je to teda sankcia
za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové
zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti
odporca postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu navrhovateľa
zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni faktúrou č. XXXXXXXXXX zmluvnú pokutu vo
výške 248,95 eur.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré predložil navrhovateľ a to zmluvou o
pripojení z č.l. 2, faktúrou z č.l. 3, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
služieb ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 27.06.2009 bola odporkyni fakturovaná suma vo výške 248,95
eur a to tá, ktorá sa týkala zmluvnej pokuty, pričom z tejto faktúry žiadne iné obsahovo na vec sa
vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývali.

Súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. predvolával riadne a včas účastníkov konania.

Vedľajší účastník navrhol návrh týkajúci sa poriadkovej pokuty ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na
to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a navyše sa jedná o zmluvnú pokutu, ktorú už bola
vyslovená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Podľa § 5 ods. 1,2 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom

konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa ods. 1 nemajú, ak je
účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne popíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.
1 O.s.p.).

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutí plnenia. Pokiaľ nie
sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ tak neuniesol bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu.

V danom prípade navrhovateľ pri uplatnení zmluvnej pokuty predložil súdu iba všeobecné podmienky
poskytovania služieb a vyššie citovanú faktúru, z textu ktorej vyplýva iba to, že predmetom je zmluvná
pokuta vo výške 248,95 eur bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti za porušenie
ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a podobne. Navrhovateľ
nepredložil a nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.

Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ, nato, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba
presne a určito identifikovať, teda opísať, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. V pluralite
takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil vo vzťahu,

ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp.
kedy no hlavne, ktorá povinnosť bola porušená, čiže obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej
pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej zmluvná pokuta
má zabezpečovať je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Prísnu špecifikáciu
zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, faktúra neobsahuje, a teda

nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (zmluvou bližšie neurčenej) si ju navrhovateľ
účtuje a dôvody uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je pre
veriteľa výhodnejšie. Z tohto hľadiska ide o faktúru č. 7906192465 (pri jej posudzovaní z pohľadu
právneho úkonu, ktorým bol odporca vyzvaný na jej zaplatenie) o neplatný právny úkon podľa § 35 ods.
2 a 3 OZ, podľa ktorého:

2. právne úkony vyjadrené slovami, treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom,3. právne úkony vyjadrené inak než slovami, sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitnosti v porovnaní s
úrokmi z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme
pri existencii platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V
spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,

podmienky za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzuje spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (platného a účinného v čase spísania zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy uzavreté v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku č. ESD -618/10 vo veci B-Espanol Decredito c/a JOAQUIN caldern cvamino:
Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení Súdny dvor 2. pripomína, že
podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takúto

zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia
existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje
španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti
nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká
možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok predajcom

alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho
neuplatnia. Preto takáto možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá
vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah
nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať
s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohli by si vymeniť zmluvu, takže by

týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní
existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná
pre spotrebiteľa, avšak je možné zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž
musí v zásade existovať ďalej, bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ
je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd mal vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami
slovenských súdov, čo je napokon podporené aj judikatúrou ESD (viď rozsudok C - 618/10). Pretoaj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym
úkonom, súd by odporkyňu na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.

Navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak súd nezná nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty,
je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená
skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny
predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson Z 310i za
cenu 0,03 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola

132,44 eur.

Odporkyňa mala predmetný mobilný telefón uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu
postupnými splátkami, čo však nedodržal a týmto právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda,
ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporkyňa dodržala svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne ju
plnila počas celej doby viazanosti.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu 24 mesiacov. Takto
skutkovo obmedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ,
podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti:

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporcu, zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať právne podľa §
420 ods. 1 OZ, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti:
1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných

záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
ajzaporušenieinýchzákonomuloženýchpovinností,vktorýchideotzv.mimozáväzkovúzodpovednosť.
Ustanovenia § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne
splnenie všetkých bližšie uvedených 4 predpokladov. Pri existencii čo len jedného z nich zodpovednosť

za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúce dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnením
predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ

nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd
vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 13 Všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 13.2 týchto VP platnosť zmluvy zaniká:
a) uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená,

b) dohodou,
c) odstúpením,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný právny predpis,
f) iným spôsobom podľa Všeobecných podmienok.

Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba
teda uzavrieť, že k platnému ukončeniu zmluvy s odporcom preukázané nebolo, čím teda nie je daný

predpoklad č. 1, vznik škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu súd uvádza, podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná
škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi

a je teda nenapraviteľná postihnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu.

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom
na pravidelný beh veci (R 55/1971, str. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel
medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol zo strany odporcu
splnený predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ohrozenej obchodnej politiky navrhovateľa, tento predáva mobilné

telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo
možné dosiahnuť iným spôsobom. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu
tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom
zmluvného koncenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný koncenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,

ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak
nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal navrhovateľovi sumu 248,95 eur ani z titulu náhrady škody.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom úspešný odporca má nárok na
náhradu trov konania, mal by preto nárok na priznanie náhrady trov v plnom rozsahu, ak by mu vznikli,
pričom tento osud zdieľa vedľajší účastník a to vo výške 58,60 eur pozostávajúcich z tarifnej odmeny
za 1 úkon právnej služby v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1 s použitím § 14 ods.3 písm. b) vyhlášky
č. 655/2004 Zb. a to za dva úkony právnej služby:

prevzatie veci a vyjadrenie k návrhu, t.j. 2x 21,58 eur + 1x 7,63 + 1x 7,81 eur režijný paušál.

Navrhovateľjepovinnýzaplatiťuvedenétrovynaúčetprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníkavsúdom
stanovenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),f)rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Akpovinná

osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.