Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516202041
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7516202041.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S.: O. nar. XX.X.XXXX, Q. nar.
XX.X.XXXX a T. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v J., deti rodičov: X.. S. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. na F. ulici č. X zastúpenej JUDr. Martou
Šuvadovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Floriánskej ulici č. 16 a X.. P. S.
nar. X.X.XXXX bývajúceho v U. XXX I. R. T. v konaní o návrhu matky a otca na nariadenie predbežného

opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 31/2016-30 z
29.2.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zveril maloleté deti O., Q. a T. do osobnej starostlivosti
matky. Otca zaviazal prispievať na ich výživu tak, že na každé dieťa 40 € mesačne vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred matke maloletých detí. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi Q. a T. každý párny kalendárny týždeň od piatku 15.00 hod., kedy
vyzdvihne maloleté deti Q. a T. z Materskej školy na V. K. Č.. XX v J. do nedele 15.00 hod. a s maloletou
O. je oprávnený stretávať sa každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s
tým, že otec je oprávnený prevziať maloleté deti v určenom čase a povinný maloleté deti v určenom
čase vrátiť matke v mieste jej bydliska.

Návrh otca o nariadení predbežného opatrenia na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec z dôvodov ustanovených v § 205
ods. 2 písm. d/ O.s.p., kedy súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., kedy rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že uznesenie považuje za nesprávne, nezákonné
a nesledujúce najlepší záujem maloletých detí. Vyslovil presvedčenie, že matka neosvedčila danosť
svojhoprávanadočasnézvereniemaloletýchdetídojejosobnejstarostlivostiaužvôbecnienaliehavosť
predbežnej úpravy na obmedzenie jeho rodičovských práv spočívajúcich v úprave styku s maloletými
deťmi. Poukázal na to, že konajúci súd sa nezaoberal existenciou relevantných dôvodov odchodu matky

s deťmi zo spoločnej domácnosti, ani skutočnosťou, že tak urobila bez jeho vedomia a odišla na jemu
neznáme miesto. Matkou označené dôvody, ako ustavičné hádky a nezhody v rodine považuje za
prehnané a účelové, pričom tento jej názor ju neoprávňuje k tomu, aby svojvoľne pristúpila k takému
riešeniu, čo v konečnom dôsledku pre neho znamenalo neodôvodnené odopretie jeho rodičovských
práv k maloletým deťom. Poukázal na psychické a zdravotné problémy matky, ktoré sú preukázateľné
jej ošetrujúcou lekárkou K.. E. N.. Uviedol, že mala užívať lieky, ktoré pravidelne neužívala, v dôsledku

čoho mohla upadať do depresie a panickej poruchy. Vyslovil presvedčenie, že to bola práve matka,
ktorá v poslednom období, pred odchodom zo spoločnej domácnosti zanedbávala starostlivosť o deti ajdomácnosť a riešila si predovšetkým svoje vlastné aktivity. Prichádzala v neskorých hodinách domov,
starostlivosť o deti ponechávala na rodičoch alebo jeho bratovi. Uviedol, že s matkou detí uzavrel
12.2.2016 dohodu ohľadom úpravy styku, ktorú ona nedodržiavala, odmietala mu poskytnúť náhradné

oblečenie pre deti s tým, že oblečenie má kúpiť, odmietla ho informovať o aktivitách detí a ich prospechu.
Vyslovil zásadný nesúhlas s konštatovaním súdu o vhodnosti dočasného zverenia maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky a nesúhlasil ani s tvrdením, že v danom prípade pre stabilizáciu výchovného
prostredia u maloletých detí, nie je vhodná dočasná striedavá osobná starostlivosť v zmysle jeho návrhu.
Zdôraznil, že on je schopný postarať sa minimálne tak dobre o maloleté deti ako ich matka. Preto žiadal,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, alternatívne zmenil a návrh zamietol.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že v celom rozsahu sa
stotožňuje s uznesením prvostupňového súdu a s tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní proti nariadeniu
predbežného opatrenia nesúhlasí, ide o vyjadrenia účelové, ktoré sa nezakladajú na pravde. Vyslovila

presvedčenie, že konajúci súd sa dostatočne vysporiadal s otázkou posúdenia skutočností svedčiacich
o naliehavosti potreby dočasne upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom. K tvrdeniu
otca,žeišlooskratovékonaniematkyabezdôvodnévytrhnutiedetízostabilnéhovýchovnéhoprostredia
uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla aj s maloletými deťmi až po dlhodobých, opakovaných
výrazných nezhodách medzi ňou a otcom, ale aj medzi otcom a maloletými deťmi. Otec bezdôvodne

na maloleté deti kričal a kričal aj na matku maloletých detí. Nezhody medzi ňou a otcom prenášal na
maloleté deti, ktoré napr. zatvoril v aute, deti kričali, plakali, matka sa mala pozerať ako trpia. Prikázal
matke kľaknúť na kolená a prosiť o život detí. Matka mala strach, aby sa deťom nič nestalo, preto splnila
to, čo chcel. Medzitým mal. O. otvorila zvnútra dvere auta a deti plačúce vyšli von, ale otec ich opäť
dal späť do auta a zase zamkol. Ide len o jeden príklad z mnohých negatívnych správaní, ktorými sa

otec prejavil voči matke, ale aj maloletým deťom. Poprela tvrdenia otca, že by v poslednom období, pred
odchodom zo spoločnej domácnosti zanedbávala starostlivosť o domácnosť a už vôbec nie starostlivosť
o maloleté deti. Ide výlučne o tvrdenia otca, ktoré sú účelové a nepravdivé. Uviedla, že maloleté deti
odmietali ísť na stretnutie s otcom napriek tomu, že matka s otcom uzavrela dohodu o úprave styku,
predovšetkým mal. O. otca odmieta, čo je dôsledok jeho správania voči nej. Navrhla preto, aby odvolací

súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a zákonné.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že vykonal šetrenie v mieste
súčasného bydliska maloletých detí. Na základe pohovoru s maloletými deťmi zistil, že mal. O. sa síce
chce s otcom stretávať, avšak nechce v jeho domácnosti prespávať. Uviedla niekoľko negatívnych

zážitkov s otcom, kedy ju otec chcel nechať napr. na kúpalisku v Poprade, či na svahu počas spoločnej
lyžovačky. Otec si ani nepozrel jej vysvedčenie so samými jednotkami, ktoré mu ukázala a na druhý
deň na ňu nakričal, že mu vysvedčenie neukázala. Taktiež mal. T. spontánne uviedol, že ich otec v
lete všetkých troch zamkol v aute a nechcel ich pustiť von. Mal. O. uviedla, že sa jej podarilo otvoriť
dvere zvnútra a všetci vyšli von. Mal. T. uviedol, že ocko býval na mamku zlý. Strávili víkend u otca,

pričom uviedli, že na návštevu otca sa netešili a ani sa im tam nepáčilo. Súčasne uviedli, že opakovane
otca nechcú navštíviť, pričom nevedeli uviesť konkrétny dôvod prečo. Na základe vykonaného šetrenia
navrhol kolízny opatrovník uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V

dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností

odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho

vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti
je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až
v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo veci

starostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť nariadiť predbežné opatrenie je potrebné posudzovať
vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému

právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenie a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že doposiaľ zistené skutočnosti
jednoznačne preukazujú naliehavú potrebu zásahu súdu formou predbežného opatrenia a zverenia
maloletých detí do osobnej starostlivosti matke, určenia výživného a úpravy styku otca s maloletými

deťmi. Naliehavosť ingerencie súdu do pomerov účastníkov, predovšetkým maloletých detí, nariadením
predbežného opatrenia spočíva v záujme maloletých detí, zosúladenia stavu faktického so stavom
právnym, keďže maloleté deti sa s matkou zo spoločnej domácnosti už odsťahovali, matka ani maloleté
deti neprejavujú žiaden záujem sa k otcovi vrátiť. Je nepochybné, že maloleté deti v súčasnosti prejavujú
k otcovi negatívne pocity a odmietavý postoj, ktorý je spôsobený správaním sa a reakciami otca, ktoré

detipociťujúakoneadekvátne,nevyspytateľnéavočinimamatkeneprimerané.Uvedenésprávanieotca
vyvoláva predovšetkým určitú psychickú záťaž na maloleté deti - strach a obavu z ďalšieho stretnutia.
Z vyjadrenia maloletých detí a ich prejavenej vôle tak, ako to uviedol kolízny opatrovník, ktorý vykonal
dôslednéšetrenie,vyplýva,žemajújednoznačnúpredstavuskýmchcúžiťavkohoosobnejstarostlivosti
chcú ostať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého

vyplýva, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť
samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Názorumaloletéhodieťaťamusíbyťvenovanánáležitápozornosťzodpovedajúcajehovekuarozumovej
vyspelosti. Spôsob, akým súd zisťuje názor maloletého dieťaťa je upravený v § 100 ods. 3 O.s.p., z
ktorého vyplýva, že ak účastníkom konania je maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a

rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detíasociálnejkurately,alebovýsluchommaloletéhodieťaťaajbezprítomnostirodičovaleboinýchosôb
zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. V danom prípade prostredníctvom kolízneho opatrovníka
maloleté deti primerane svojim rozumovým schopnostiam prejavili vôľu zostať u matky a nebývať s

otcom. Odvolací súd zastáva totožný názor ako súd prvého stupňa aj pri určení a rozsahu určenia
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, kedy konajúci súd správne rozhodol, ak určil výživné
40 € mesačne na každé dieťa, čo v danom prípade spĺňa určenie výživného v tzv. nevyhnutnej miere.
Stotožnil sa aj s rozhodnutím o úprave styku a s výrokom konajúceho súdu, ktorým návrh otca o
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, zamietol. Odvolací súd je toho presvedčenia, že nariadenie predbežného opatrenia je v záujme
maloletých detí a je nepochybné, že ujma na právach účastníkov, ktorá môže vzniknúť v prípade, ak
sa preukáže, že predmetné tvrdenia uvedené v návrhu o nariadenie predbežného opatrenia nie sú
pravdivé, bude menšia ako ujma, ktorá by vznikla, ak by súd dočasne neupravil pomery maloletých
detí. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ide o úpravu dočasnú a nariadením predbežného opatrenia sa

v zásade neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosti tvrdené otcom v odvolaní a matky v
podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia budú predmetom dokazovania v konaní vo veci
samej v rozsahu, ktorý presahuje rámec dokazovania v konaní o nariadení predbežného opatrenia. Zuvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne, zákonné
a predovšetkým ako rozhodnutie v prospech maloletých detí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.