Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. december 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/338/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414214729
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414214729.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu:
KESIDY, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1/1562, 075 01 Trebišov, IČO: 46 045 082, právne zastúpený AK
JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o., so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 01 Košice, IČO: 36 578 291proti
žalovanej: O. H., bytom Y. XX, Bratislava, o zaplatenie 270,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi sumu 200 eur s úrokom z omeškania 5,50%

zo sumy 200 eur od 1.11.2013 do zaplatenia, trovy konania 7,92 eur a trovy právneho zastúpenia
31,32 eur, všetko v splátkach po 20 eur mesačne, pričom prvá splátka je splatná do 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka je splatná k 25. dňu príslušného
mesiaca. Omeškanie čo i len s jednou splátkou má za následok stratu výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 270,35 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne zo sumy 235 eur od 1.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 4.7.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
poskytol žalovanej pôžičku v sume 200 eur. Žalovaná sa zaviazala túto vrátiť s odplatou za spracovanie

žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky v sume 35eur do 25.7.2013. K uzavretiu zmluvy uviedol,
že žalovaná vypísala a odoslala elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára
na webovej stránke žalobcu. Žalobca na základe jemu doručenej žiadosti žalovanej schválil žiadosť
o poskytnutie pôžičky. Žalovanej vytvoril na I- Stránke osobný účet dostupný výlučne žalovanej.
Žalobca žalovanú informoval prostredníctvom dvoch SMS správ zaslaných na telefónne číslo uvedené
žalovanou. V prvej ju informoval o schválení žiadosti o pôžičku a o zaslaní návrhu zmluvy o pôžičke na

osobný účet žalovanej. V druhej jej oznámil informácie o prístupe k osobnému účtu. Automatizovaný
systém na I- Stránke umožnil žiadateľovi o pôžičku akceptovať záväzný návrh zmluvy o pôžičke
elektronickou formou až po tom, ako žalovaná označením príslušných okienok na I-Stránke potvrdila
oboznámenie sa s obsahom a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah všetkých vyššie uvedených
dokumentov pre ňu záväzný. Uvedeným postupom žalovaná akceptovala podmienky, za akých bol
žalobca ochotný pôžičku poskytnúť, akceptovala návrh zmluvy a tým prejavila vôľu splatiť poskytnutú

istinu aj s odplatou najneskôr do dátumu splatnosti, ktorý bol uvedený v návrhu na uzatvorenie tej -
ktorej zmluvy o pôžičke. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote nevrátila. Spolu s istinou
a odplatou za poskytnuté pôžičky si žalobca s poukazom na čl. 6.2 zmluvných podmienok uplatnil aj
zmluvnú pokutu vo výške 15% z dlžnej sumy a režijný poplatok za administratívne a poštovné výdavky
v sume 10 eur. Pohľadávka žalobcu tak pozostáva z istiny v sume 200 eur, odplaty v sume 35 eur,
zmluvnej pokuty v sume 35,25 eur a úroku z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 235 eur od

1.11.2013 do zaplatenia.Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.

V zmysle § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur,

od toho okamihu ide o drobný spor.

V zmysle § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 200ea ods. 1 a § 115a ods. 2 O. s. p.,

nakoľko ide o drobný spor.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o pôžičke zo dňa 4.7.2013,
osobným účtom k pôžičke s VS XXXXXX, výzvou na zaplatenie zo dňa 1.10.2013, ako aj ostatným
obsahom spisu a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil tento skutkový stav:

Predmetom zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bol
záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej bezúročnú pôžičku v celkovej výške 200 eur na základe zmluvy
s VS XXXXXX a záväzok žalovanej uhradiť veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a
za poskytnutie pôžičky celkom vo výške 35 eur. Istinu poskytnutej pôžičky a odplatu sa žalovaná
zaviazala žalobcovi vrátiť jedinou splátkou do 20 dní odo dńa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanej

pôžička poskytnutá a to prevodom na bankový účet žalobcu. Ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala 1797,54%. Žalovaná v zmluve o pôžičke vyhlásila, že pred jej uzavretím sa so zmluvou
riadne oboznámila, ako aj s podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke, prevzala
ich, porozumela im, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ďalej žalovaná vyhlásila, že bola
riadne písomne oboznámená s informáciami v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch

prostredníctvom formulára pre štandartné informácie o pôžičke, ktorý jej bol doručený a tento prevzala,
ako i že bola informovaná o práve veriteľa požadovať úrok z omeškania, zmluvnú pokutu, v prípade, že
sa omešká s vrátením pôžičky podľa čl. 6 podmienok. V čl. 6.2 zmluvných podmienok sa uvádza, že
ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas
podľa čl. 5 týchto podmienok, veriteľ je oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 15% z dlžnej sumy plus 10 eur vo forme režijného poplatku za administratívne a poštové výdavky,
ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s vybavovaním upomienok. Podľa výpisu z účtu bola žalovanej dňa
4.7.2013 vyplatená suma 200 eur. Druhou upomienkou zo dňa 1.10.2013 žalobca vyzval žalovanú k
okamžitej úhrade sumy 280,25 eur ako dlžnej sumy, zmluvnej pokuty a režijného paušálu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a), c) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy na účely
tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g), až k) a m) až r), za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a

finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska.

Podľa§24ods.1zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,nainýchveriteľov
a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými

veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12,14,16,17,19,
23 a 25 a tohto paragrafu.Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
y)priemernúhodnoturočnejpercentuálnejmierynákladovnapríslušnýspotrebiteľskýúverplatnúkudňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok,
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver,

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľaustanovenia§11ods.1písm.b)zákona,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).

Podľa § 11 ods. 2 zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o
poskytnutí finančnej služby, výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie
c/ dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby, na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,

na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z. z. práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred
zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým s a zmluvný vzťah riadi.

Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek
práv a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti
povinnosti dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona spočíva na spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenie jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 40 ods. 4 veta prvá OZ, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a

určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania , ustanovuje vykonávací predpis. Týmto

vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola
prostredníctvom diaľkovej komunikácie uzatvorená zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka. Uzavretie zmluvy spadá aj pod právnu úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch /§24 ods. 1/ a podľa § 2 písm. c) tohto zákona má žalobca postavenie tzv. iného veriteľa z
dôvodu, že pôžičku bolo potrebné splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Zmluva bola uzatvorená
podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku z dôvodu, že
k jej uzavretiu došlo prostredníctvom internetu ako prostriedku diaľkovej komunikácie. Zmluvu tak súd
z hľadiska obsahu posúdil ako zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, na ktorú sa

primerane vzťahuje zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (vzhľadom na spôsob jej uzatvorenia), zákon č. 129/2010 Z.z.
a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.Zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa považuje vtedy, keď
odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť
zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. Žalobca

poskytol žalovanej bezúročnú pôžičku, čomu nasvedčuje samotné znenie zmluvy o pôžičke. V prípade,
ak si zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o
pôžičku a za poskytnutie pôžičky, toto zmluvné dojednanie je absolútne neplatné v súlade s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, keďže je v rozpore s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V prípade, ak je pôžička (v prejednávanej veci peňažné prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t.j.

zmluvné strany si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné
zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t.j. požičanej sumy
peňazí) je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je
absolutneneplatné.Zabsolutneneplatnéhoprávnehoúkonunemôžudotknutému účastníkoviprávneho
úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný.

Súd preto návrh žalobcu v časti o zaplatenie odplaty v sume 35 eur zamietol a zaviazal žalovanú len na
zaplatenie istiny z poskytnutej pôžičky v sume 200 eur.

Hoci už samotná neplatnosť bodu 2 zmluvy o pôžičke postačuje na zamietnutie žalobného návrhu v
časti odplaty, poukazuje konajúci súd aj na porušenie ustanovení § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona č.

129/2010 Z. z., spôsobujúce v zmysle § 11 bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutej pôžičky. Po
preskúmaní zmluvy totiž súd zistil, že táto neobsahuje zákonom (§ 9 ods. 2 zákona) určené náležitosti a
to vymedzenie druhu spotrebiteľského úveru (písm. a/), úrokovú sadzbu (písm. i/) a priemernú hodnotu
RPMN (písm. y/). Rovnako tak možno konštatovať porušenie povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§7 ods. 1 zákona).

Dôsledkom absencie týchto náležitostí, resp. dôsledkom porušenia tejto povinnosti žalobcu je v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. b/ resp. § 11 ods. 2 tohto zákona to, že takáto zmluva sa považuje za bezúročnú a bez
poplatkov. To znamená, že aj v prípade, ak by dojednanie o odplate v bode 2 zmluvy nebolo neplatným
právnym úkonom, súd by odplatu nemohol žalobcovi z uvedeného dôvodu priznať.

Čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty v sume 35,25 eur, aj v tejto časti považoval súd návrh žalobcu
za nedôvodný. Táto zmluvná pokuta totiž nebola dohodnutá v samotnej zmluve, jej výška vyplýva iba zo
Zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky, ktoré tvorili súčasť zmluvy. Predmetná
zmluva je vo svojich ustanoveniach (obchodných podmienok) značne nevyvážená, čo sa premietlo
najmä v ustanoveniach o porušení povinnosti zmluvných strán. Zmluva ako celok zakladá nepomer

medzi právami a povinnosťami strán, hlavne čo sa týka jej zabezpečenia, keď sa žalovaná zaviazala na
odplatu, pričom v prípade omeškania so splácaním úveru je žalovaná sankcionovaná ešte aj zákonným
úrokom z omeškania, a za to isté porušenie aj zmluvnou pokutou. Pre bežného spotrebiteľa sú tieto
sankcie ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené priamo v zmluve, ale drobným písmom v obchodných
podmienkach, s čím veriteľ už vopred kalkuluje. súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecné obchodné

podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec
povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných
obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri
uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon,
ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Obdobne súd poukazuje aj na

zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý za účinnosti
zákona č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenie zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach. Z
uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 35,25 eur ako nedôvodný
zamietol. Vyššie uvedené závery sa pritom plne vzťahujú aj na režijný poplatok za administratívne a
poštové výdavky v sume 10 eur.

Žalobca zároveň požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania. Nárok na úroky z omeškania splnením
peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať
bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Možno ich priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal
do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia

omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia
pohľadávky, t. j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Žalovaná tým, že nesplnila svoj peňažný
záväzok voči žalobcovi ku dňu splatnosti celého dlhu, dostala sa do omeškania. výška uplatnených
úrokov z omeškania zodpovedá základnej úrokovej sadzbe ECB zvýšenej o päť percentuálnych bodovplatnej k prvému dňu omeškania. súd preto žalobnému návrhu v časti uplatnených úrokov z omeškania
z priznanej sumy 200 eur, vyhovel. Výzvu na zaplatenie zo dňa 1.10.2013 žalobca vyzval žalovanú
na zaplatenie dlžnej sumy do 31.10.2013, t. j. deň nasledujúci, teda 1.11.2013 sa žalovaná s platením

dostala do omeškania. Úroky z omeškania boli priznané vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne z dlžnej sumy 200
eur od 1.11.2013 až do zaplatenia, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia.
O povolení žalovanej splatiť dlh v splátkach súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 veta druhá O. s. p. Pri

povolení splátok súd zohľadnil majetkové a sociálne pomery žalovanej, zároveň povolenie splátok v
sume 20 eur mesačne nemôže vážne zasiahnuť do hospodárskych pomerov žalobcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal od žalovanej zaplatiť mu sumu 270,25 eur spolu s

úrokom z omeškania v sume 5,50 eur zo sumy 235 eur od 1.11.2013 do zaplatenia. Žalobcovi súd
priznal sumu 200 eur a úrok z omeškania. Úspech žalobcu k žalovanej pohľadávke tak predstavuje
74%. Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke predstavuje 26%. Odpočítaním úspechu
žalovanej od úspechu žalobcu tak čistý úspech žalobcu predstavuje 48% (74-26). Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi pomernú časť vzniknutých trov konania vo výške 48%. Trovy konania pozostávajú

zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 62,56 eur
za 2 úkony právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia a za písomné podanie na súd zo dňa
11.9.2014, pri hodnote jedného úkonu právnej služby 23,24 a 2x režijný paušál po 8,04 eur. Odmenu
advokátky súd vyčíslil podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi pomernú časť konania, a to súdneho poplatku v

sume 7,92 eur a trov právneho zastúpenia v sume 31,32 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O. s. p. )
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.