Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611212614
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6611212614.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu J. Y. &. Y., Z..F..P..,

L.: XX XXX XXX, Z. Z. A., Z. V.. G. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica,
advokát, s.r.o., so sídlom Piešťany. A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598 proti žalovanej V. Z., D. XX.XX.XXXX,
H. N. U., O. F. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom L.. A. Z., D. XX.XX.XXXX, H. N. U., Ľ.. A. XX, v
konaní o zaplatenie 326,18 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a námietku žalovanej o nedostatku právomoci súdu vo veci konať.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 263,19 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 90,02 Eur od 08.05.2010 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanoužaloboudomáhalodžalovanejzaplateniadlžnejsumy326,18Eurspríslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe zmluvy o poistenom
rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 24.07.2006 úver vo výške 23 000 Sk s pohyblivou
ročnou úrokovou sadzbou vo výške 19,05 %. Žalovaná sa zaviazala úver zaplatiť v 18 mesačných
splátkach po 1 480 Sk vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca od 20.08.2006 do 20.01.2008. Keďže
žalovaná svoj dlh z predmetnej zmluvy riadne neplnila a ku 07.05.2010 dlžná suma bola vo výške 326,18

Eur pozostávajúca z istiny 90,02 Eur, úrokov 75,31 Eur, úrokov z omeškania 0,01 Eur a poplatkov
vo výške 160,84 Eur, žalobca výzvou zo dňa 24.06.2010 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalobkyne uviedol, že predmetná zmluva obsahovala
rozhodcovskú doložku, avšak pre rozpor s právnym poriadkom nemožno na ňu prihliadať s poukazom
na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 4 písm. r) OZ, § 53 ods. 5 OZ a §
879j OZ. V čase uzavretia predmetnej zmluvy t. j. z 24.07.2006 sa táto nepovažovala za spotrebiteľskú
zmluvu. Tento právny stav sa zmenil novelou OZ, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2008, pričom podľa

§ 879j OZ sa nová právna úprava vo forme nepravej retroaktivity použila na skoršie právne vzťahy,
a teda rozhodcovská doložka je neplatná. Žalobca vo svojom vyjadrení doručeným súdu 18.12.2012
(na č. l. 91 a nasl.) matematicky špecifikoval pohľadávku, ktorá pozostáva z istiny vo výške 90,02 Eur,
zmluvný úrok k 07.05.2010 vo výške 75,31 Eur, pri úrokovej sadzbe 19,05 %, ktorý pozostáva zo sumy
49,66 Eur od 21.05.2007 do 17.06.2008 z istiny 394,93 Eur znížený o úrok vo výške 31,35 Eur, na
ktorý bola započítaná došlá platba 9 922,50 Sk. Ďalej od 18.06.2008 do 29.12.2008 z istiny 182,45
Eur znížený o úrok 12,54 Eur, na ktorý bola započítaná platba 5 496,49 Sk t. j. vo výške 5,93 Eur a

od 30.12.2008 do 07.05.2010 z istiny 90,02 Eur vo výške 23,21 Eur. Ďalej dlžná suma pozostávala z
úroku z omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky k 07.05.2010 vo výške 0,1 Eur, ktorá zodpovedá 8 %
ročnému úroku z omeškania zo sumy 90,02 Eur za obdobie od 03.05.2010 do 07.05.2010 a poplatkov
podľa článku II. zmluvy o úvere a článku IV. všeobecných podmienok v zmluve o úvere vo výške160,84 Eur, ktoré pozostávajú z poplatkov za vedenie úverového účtu vo výške 34,86 Eur, poplatku za
zabezpečenie poistenia úveru vo výške 26,56 Eur, poplatky za upomienky vo výške 99,60 Eur. Žalobca
vo svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2013 uviedol k výške úrokovej sadzby 19,05 %, že táto nebola v

rozpore s dobrými mravmi, tu poukázal aj na argumentáciu právoplatného rozhodnutia Okresného súdu
Veľký Krtíš zo dňa 21.07.2011 č. k. 1C/29/2011-141, kde bolo vykonané dokazovanie výšky úrokovej
sadzby dopytom na bankové inštitúcie poskytujúce spotrebné úvery za rovnakých podmienok ako OTP
banka. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.03.2014 uviedol prepočet RPNM, kde
vyplynulo, že táto zodpovedá RPNM stanovenej v predmetnej zmluve. Žalobca vo vyjadrení zo dňa

12.05.2014 uviedol, že podľa predmetnej zmluvy bol právny predchodca žalobcu oprávnený podľa ust. §
525 OZ postúpiť predmetnú pohľadávku žalobcovi, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v konaní
a nadobudol oprávnenie domáhať sa plnenia od dlžníka.

Voči platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Lučenec č. k. 6Ro/326/2011-27 zo dňa 03.10.2011,
ktorým súd vyhovel žalobcovi, žalovaná podala odpor, v ktorom namietla, že podľa článku 4 predmetnej

zmluvy mal vec prejednať rozhodcovský súd a Okresný súd Lučenec nie je príslušný vec prejednať a
preto žiadala platobný rozkaz zamietnuť. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu 16.12.2013
uviedla, že predmetná zmluva nemá klauzulu, ktorá umožňovala postúpiť pohľadávku tretej osobe a
bola možná jedine, ak by išlo o súhlas oboch zmluvných strán. Žalovaná podaním doručeným súdu
dňa 13.10.2014 doplnila, že právny predchodca žalobcu OTP Banka a. s., si s úmyslom obohatiť sa

na úkor žalovanej neplnil povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o bežnom účte a žalovanej k 30.06.2007 a
k 30.06.2008 neposkytol výpisy z bežného účtu. Z uvedeného dôvodu nemala žalovaná možnosť mať
prehľad o vykonanom plnení, keďže banka jej posielala len upomienky, avšak nevyzvala žalovanú na
zaplatenie dlžného plnenia.

Súdnariadilvovecipojednávanie.Žalobcatrvalnapodanejžalobeanasvojichpísomnýchvyjadreniach.
Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocnenca na pojednávaniach zotrvala na svojich písomných
námietkach, pričom ďalej namietala, že žalovanej nebola poskytnutá celá suma 23 000 Sk, ale iba 22
000 Sk, čo odôvodňovala pokladničnou potvrdenkou (na č. l. 205).

Súd vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a zistil z vykonaných dôkazov nasledujúce
skutočnosti. Právny predchodca žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s. poskytol žalovanej úver vo výške
23 000 Sk na základe zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo (č. l. 8), kde
lehota splatnosti úveru bola stanovená na 18 mesiacov od 20.08.2006 do 20.01.2008. Výška mesačnej
splátky bola stanovená 1 480 Sk, ročná percentuálna miera nákladov 17,27 %, pričom žalovaná bola

povinnáuhradiťpoplatokzaposkytnutieúveru500Skamesačneplatiťpoplatokzapoistenieúveru50Sk
a za vedenie úverového účtu 65 Sk. Súd zistil, že OTP Banka Slovensko, a.s. poskytla žalovanej 23 000
Sk na účet žalovanej vedenej v OTP Banke Slovensko a. s. (zistené z výpisu z účtu na č. l. 150). Podľa
cenníkazaposkytovaniepeňažnýchainýchslužiebOTPBankaSlovensko,a.s.bolustanovenýpoplatok
za vedenie úverového účtu 2,20 Eur mesačne, poistenie 1,66 Eur mesačne a 2,16 Eur za vedenie

úverového účtu, pričom platba za upomienky za prvú a druhú bola 24,90 Eur (zistené z č. l. 158 až 162.).
V zmluve čl. IV. bod 4 bola zakotvená takzvaná rozhodcovská doložka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boliobchodnépodmienkyOTPBankaSlovensko(č.l.9až10).Právnypredchodcažalobcu-OTPBanka
Slovensko, a.s. postúpila svoju pohľadávku žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok (č. l.
12 až 19), pričom túto skutočnosť oznámila žalovanej oznámením zo dňa 10.05.2010 (č. l. 11). Výzvou

na zaplatenie pohľadávky zo dňa 24.06.2010 vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 326,18 Eur
spolu s príslušenstvom (č. l. 22).

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1C/29/2011-141 (č. l. 177 až 178), ktorý
predložil žalobca vyplýva, že súd v obdobnej právnej veci žalobcu (týkajúcej sa zároveň právneho

predchodcu žalobcu - OTP Banka Slovensko, a.s.) posudzoval výšku úrokov obvyklých v čase v roku
2006 (pozn. súdu - t. j. aj v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktorá je predmetom konania v tomto konaní),
z ktorých vyplynulo, že úroky vo výške 18,95 % boli obvyklými úrokmi, ktoré peňažné ústavy poskytovali.
Z prehľadu úrokových indexov pre spotrebné úvery OTP Banka Slovensko, a.s. k 01.07.2006 vyplýva,
že základný úrokový index bol vo výške 10,25 % (zistené z č. l. 179). Z úrokového plánu pre žalovanú

vyplýva, že riziko prirážky bolo stanovené na 8,80 %, čo dokopy so základným úrokovým indexom pre
rýchly spotrebný úver činilo 19,05 % (zistené z úrokového plánu č. l. 180).Z pokladničnej potvrdenky zo dňa 25.07.2006 vyplýva, že žalovanej bola vydaná hotovosť z OTP
Banky Slovensko, a. s. vo výške 22 000 Sk (zistené z č. l. 205). Z oznámenia o zverení pohľadávky
do mandátnej správy spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s. zo dňa 09.11.2007 vyplýva, že OTP

Banka Slovensko, a.s. voči žalovanej evidovala k 09.11.2007 pohľadávku 9 922,51 Sk s príslušenstvom
(č. l. 264). Z okamžitého odstúpenia od zmluvy zo dňa 24.10.2010 súd zistil, že žalovaná vykonala
jednostranne odstúpenie od zmluvy s OTP Bankou Slovensko, a.s. (zistené na č. l. 265).

Z vyjadrenia k žiadosti OTP Banka Slovensko, a.s. adresovanej žalovanej zo dňa 15.02.2011 súd zistil,

že najstaršia neuhradená splátka žalovanej bola k 20.12.2007, pričom banka požadovala od žalovanej
zaplatiť k dátumu žiadosti t. j. k 15.02.2011 dlžnú čiastku 326,18 Eur (č. l. 276). Z fotokópii poštových
peňažných poukazov súd zistil, že žalovaná uhradila OTP Banka Slovensko, a.s. dňa 11.06.2008 sumu
9 922,50 Sk a dňa 18.12.2008 sumu 496,60 Sk (č. l. 206). Táto platba zodpovedala platbe na výpise z
účtu č. 1 dňa 17.06. (zistené z č. l. 152) a platbe 29.12. na výpise z účtu č. 1 (zistené z č. l. 153).

Z takto vykonaného dokazovania Okresný súd Lučenec skutkovo uzatvára, že žalovaná uzatvorila so
právnym predchodcom žalobcu úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver a zaviazala
sa plniť splátky, pričom svoj dlh riadne a včas nesplácala, čím vznikol dlh, ktorý bol postúpený zmluvou
o postúpení na terajšieho žalobcu. Súd mal zato, že úverový úrok bol obvyklým úrokom v roku 2006 a
v mieste uzavretia zmluvy, za ktoré peňažné ústavy poskytovali úvery peňažných prostriedkov.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“)
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom k 08.05.2010 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 879j OZ Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 524 ods. 1,2 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode
s dlžníkom.

Podľa § 106 ods. 1 O. s. p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho
úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní,
nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve
netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté.

Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo
že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že
rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.

Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou právomoci súdu zo strany žalovanej, ktorou namietala,
že v zmysle zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo čl. IV bod 4 nie je daná
právomoc Okresného súdu Lučenec konať o predmetnom nároku žalobcu. Tu sa súd stotožnil s právnou
argumentáciou žalobcu vo vyjadrení doručenom súdu 04.11.2011 (na č. l. 34 až 36). Rozhodcovská
doložka v predmetnej zmluve nebola individuálne dojednaná a spôsobovala zjavnú nerovnováhu medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Novelizáciou OZ sa rozhodcovská doložka dostala do
rozporu s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) OZ a podľa § 53 ods. 5 OZ sa stala neplatnou. S poukazom
na to, súd mal za to, že podľa § 106 ods. 1 O. s. p. druhá veta rozhodcovská doložka je neplatná a súd
má právomoc prejednať vec.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzato,žežalobaječiastočnedôvodná.Vkonaníbolopreukázané,že
právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo poskytol
žalovanej peňažné prostriedky v sume 24 000 Sk. Žalovaná bola povinná splácať v splátkach po 1 480
Sk. Žalovaná v rozpore týmto svoj dlh v plnom rozsahu neuhradila, čím jej vznikol dlh voči žalobcovi,
dostala sa do omeškania, na základe čoho si žalobcu uplatnil úroky z omeškania. Súd priznal žalobcovi

dlžnú istinu vo výške 90,02 Eur (viď č. l. 92). Pokiaľ ide o požadovanú čiastku za uplatnené vyčíslené
zmluvné úroky (viď č. l. 92) súd vyhovel žalobe len čiastočne a nestotožnil sa tak s žalobou. Keďže
súd má za to, že bolo nesporné, že žalovaná sa v súlade s predmetnou úverovou zmluvou zaviazala
vrátiť poskytnutý úver s pohyblivou úrokovou sadzbou pri ročnej percentuálnej miere nákladov 17,27
% a pohyblivej úrokovej sadzby (ktorá bola vo výške 19,05% ročne) od 24.07.2006 s tým, že splatnosť

úveru bola k dátumu zaplatenia poslednej splátky dňa 20.01.2008. Z ustanovenia § 502 a § 503 OZ
vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluve o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Na základe
uvedeného má žalobca právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa 20.01.2008 s
tým, že po tomto termíne už žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru ale

len úroku z omeškania podľa § 369 ObZ a preto súd zamietol žalobcovi žalobu v časti zmluvného
úroku ku dňu postúpenia pohľadávky a priznal v tomto bode len sumu 12,32 Eur. Súd pri rozhodovaní
vychádzal zo špecifikácie uplatneného nároku (na č. l. 92), keď vychádzal z vyčíslenia zmluvného úroku
od 21.05.2007 ktorý obmedzil v súlade s vyššie uvedenou argumentáciou súdu len do 20.01.2008,
keď došlo k lehote splatnosti úveru. Za osem mesiacov omeškania (od 21.05.2007 do 20.01.2008)

priznal peňažné vyjadrenie zmluvného úroku vo výške 43,67 Eur, od ktorých odpočítal sumu 31,35
Eur, kde bola započítaná došlá platba 9 922,50 Sk (ako vyplývalo z výpočtu na č. l. 92 predloženým
žalobcom),t.j.súdpriznalžalobcovisumuvovýške12,32Eurakozmluvnýúrok.Ostatnéúrokypolehote
splatnosti úveru súd zamietol s poukazom na uvedenú právnu argumentáciu. Súd ďalej priznal žalobcoviuplatnený úrok z meškania vo výške 0,01 Eur a ako aj náhradu poplatkov v plnej výške, nakoľko tieto
vyplývali z predmetnej zmluvy. Takto súd priznal žalobcovi celkovo sumu 263,19 Eur. Zároveň zamietol
priznanie 19,05 % ročného úroku zo sumy 90,02 Eur od 08.05.2010 do zaplatenia s poukazom na to,

že povinnosť platiť úrok v stanovej výške zanikla lehotou splatnosti úveru. Súd však priznal 8 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 90,02 Eur od 08.05.2010 tak, ako si ho uplatnil žalobca v žalobe (č. l. 4),
nakoľko išlo o zákonný úrok podľa § 369 ObZ, s odkazom na § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vlády SR č.
87/1995 Zb, pričom v uvedenom čase bola sadzba ECB vo výške 1 %, k čomu sa pripočítalo v súlade
s uvedeným paragrafmi 7 percentuálnych bodov.

Pokiaľ ide o námietky žalovanej týkajúcej sa postúpenia pohľadávky z OTP Banka Slovensko, a.s.
na žalobcu, tu sa súd stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu v jeho vyjadrení doručenom súdu
12.05.2014(č.l.248),kdeprávnaúprava§524ods.1O.s.p.umožnilapostúpiťpohľadávkutretejosobe,
pričom nešlo o pohľadávku, kde by zmysle § 525 ods. 1, 2 OZ nemohla byť táto postúpená na tretiu
osobu, nakoľko nešlo o pohľadávku, ktorá by zanikla smrťou veriteľa, pohľadávku, ktorá nemohla byť

postihnutá výkonom rozhodnutia a ani postúpenie neodporovalo dohode s dlžníkom, pretože samotná
zmluva nezakazovala postúpenie pohľadávky. Pokiaľ ide o námietku zo strany žalovanej voči aktívnej
legitimácie žalobcu, tu súd poukazuje na to, že postúpenie pohľadávky žalobca získal aktívnu legitimáciu
na uplatnenie nárokov z postúpenej pohľadávky voči žalobcovi, tak ako stanovuje § 524 ods. 2 OZ a
považoval aj túto námietku žalovanej za nedôvodnú. Taktiež obrana žalovanej spočívajúca v tom, že jej

bol v skutočnosti poskytnutý úver iba v sume 22 000 Sk, nebola dôvodná, nakoľko ako vyplynulo z výpisu
z účtu (na č. l. 282), žalovanej bol poskytnutý úver 23 000 Sk dňa 24.07.2006. To že žalovaná samotná
vykonala výber iba v sume 22 000 Sk, ako to vyplýva z pokladničnej potvrdenky zo dňa 25.07.2006
(na č. l. 205), nepreukázalo, že úver bol len 22 000,- Sk. Ďalej pokiaľ žalovaná namietala, že jej neboli
zasielanéprávnympredchodcomžalobcuvýpisyzbežnéhoúčtu,kdetátopovinnosťvyplývalazoZmluvy

o bežnom účte, súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť úverovej zmluvy a nedotýka
sa záväzku žalovanej platiť dlžnú sumu vyplývajúcu z úverovej zmluvy. Navyše toto tvrdenie nebolo
žalovanou nijako preukázané v konaní. Naopak zasielanie upomienok zo strany OTP Banky bolo v
súlade s predmetnou úverovou zmluvou. Pokiaľ ide o to, že žalovanej nemala byť zaslaná dlžná suma,
toto tvrdenie žalovanej vyvracia Oznámenie o zverení pohľadávky do mandátnej správy spoločnosti

GENERAL FACTORING a. s. na č. l. 206 (ktorú predložila žalovaná), kde je uvedená dlžná suma
a taktiež po postúpení bola žalovaná vyzvaná žalobcom Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa
24.06.2010 na zaplatenie (viď č. l. 22). Žalovaná výzvu na č. l. 206 poskytla súdu prekrytú s kópiami
podacích lístkoch o zaplatení súm, avšak z textu výzvy vyplýva, že omeškanie k 08.11.2007 bola suma
9.922, 51 Sk a celkový zostatok predstavoval 14.547,88 Sk, avšak z podacieho lístku vyplýva (taktiež na

č. l. 206), že suma 9.922,- Sk bola uhradený až 11.06.2008, a suma 496,60 bola uhradená 18.12.2008
(č. l. 206), čím žalovanej pri oneskorenom platení muselo byť zrejmé, že suma sa bude navyšovať
minimálne o úroky z omeškania (ktoré súd priznal žalobcovi). Na základe uvedeného súd nepovažoval
námietky žalovanej, ktoré učinila za relevantné a neprihliadol k nim pri svojom rozhodovaní.

O trovách konaniach súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením v súlade s § 151 ods. 3 O. s. p.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.