Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/399/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223316
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215223316.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci

navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36361518, zast.
GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, Košice, proti odporcovi: Ľ.Z. L., U.. XX.XX.XXXX, R.
M.Š. U. X/XXX, R., o zaplatenie 183,68 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 183,68 €, spolu s 5,50 % ročným úrokom
z omeškania od 10. 11. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania na účet GRABAN, TORMA AND
PARTNERS, s. r. o. so sídlom Vodná 3, Košice v sume 80,46 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.10.2015, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi

zaplatenia sumy 183,68 € s príslušenstvom a náhrady trov súdneho konania, titulom neoprávneného
odberu elektrickej energie.

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že odporca neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný
rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste Líščie nivy 8/239, Bratislava. Za tento neoprávnený
odber elektriny navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX, splatnou dňa 09.11.2013, sumu 183,68 €.
Odporca túto pohľadávku neuhradil, a to ani na základe výzvy navrhovateľa.

Vo veci bol dňa 26.02.2016 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade
s § 115a ods. 2 O.s.p. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu dňa 24.02.2016 (§ 156 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Protokol o zistení
neoprávneného odberu elektrickej energie, faktúra č. XXXXXXX, fotodokumentácia kontrolovaného
miesta, Upomienka - pokus o zmier zo dňa 04.02.2014, a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav veci:

Dňa 09.10.2013 navrhovateľ vykonal kontrolu elektromera na odbernom mieste M. U. X/XXX, ktoré je v
dispozícii odporcu. Na základe vykonanej kontroly bol zistený neoprávnený odber elektriny na odbernommieste bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. Tento stav bol dokumentovaný
Protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. XXXXXX a fotodokumentáciou.

Faktúrou č. XXXXXXX, splatnou dňa 09.11.2013, navrhovateľ vyúčtoval odporcovi náklady za
neoprávnený odber vo výške 183,68 €.

Listom zo dňa 04.02.2014 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu splatnej pohľadávky vo výške 183,68
€, titulom neoprávneného odberu elektriny na odbernom mieste.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto

zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny

ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické
opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny.

Podľa § 1 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny:

(1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby

elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene
odobratej elektriny podľa odseku 2.

(2) Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely

pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k

neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy

cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1)

(3) Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a
prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako
súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej

zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom
pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu
pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

(4) Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením

dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov
5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania
neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa
nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo
odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

(5) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom
odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že

a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

(6) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené
na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín

za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený

odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.

(7) K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy
spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (platného a účinného ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
nárok navrhovateľa je dôvodný.

Odporca neoprávnene odoberal elektrinu na odbernom mieste Líščie nivy 8/239, Bratislava. Navrhovateľ

s poukazom na ustanovenia zákona č. 251/2012 Z.z. a vykonávacej vyhlášky č. 292/2012 Z.z. vystavil
odporcovi faktúru za neoprávnený odber elektriny vo výške 183,68 €, splatnú dňa 09.11.2013, ktorá
zostala neuhradená aj po začatí súdneho konania. Keďže odporca na výzvu navrhovateľa ani na výzvu
súdu nereagoval, splatnú pohľadávku navrhovateľovi neuhradil, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a
priznal mu nárok na zaplatenie dlžnej sumy 183,68 € s príslušenstvom.

O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške 5,50 % ročne odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti faktúry.

Súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie vymáhanej pohľadávky spolu s príslušenstvom
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ

mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania v celkovej výške 80,46
€, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 € a z trov právneho
zastúpenia v konaní vo výške 63,96 €.

Podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania - tarifa za 1 úkon á 18,26 € x 2 = 36,52
€, režijný paušál 2 x 8,39 Eur (rok 2015) =16,78 Eur, zvýšené o 20% DPH, t.j. spolu 63,96 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).