Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213224728
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213224728.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Rád svätého Benedikta, so sídlom Komárno, Palatínova
č. 10-12, IČO: 00 585 688, proti žalovanému: Dan- Slovakia Agrar, a.s., so sídlom Nový Dvor, Veľký
Meder, IČO: 36 240 729, zastúpený Advokátska kancelária DEDÁK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mlynské Nivy 45, IČO: 35 906 464, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní
o vydanie vecí a o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, o

odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 14C/15/2013-35 zo dňa 30. októbra
2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 14C/15/2013-110 zo dňa 28. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením, vyhovel návrhu žalobcu
a v rámci konania vo veci samej o vypratanie pozemkov a uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa

neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému zákaz vstúpiť na pozemky nachádzajúce sa v kat. ú. Y., okres H., evidované na Okresnom
úrade Komárno, katastrálny odbor v registri „C“ na LV č. XXX, bližšie špecifikovaných vo výrokovej časti
napadnutého uznesenia, ako aj zákaz dať tretej osobe pokyn na vstup na tieto pozemky, vykonať na
týchto pozemkoch akúkoľvek činnosť sám, alebo prostredníctvom tretej osoby a brániť žalobcovi vo
vstupe na tieto pozemky s tým, že predbežné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej.

O tomto predbežnom opatrení súd prvého stupňa rozhodol s odkazom na ust. § 76 ods. 1 písm.
e), f), § 102 ods. 1 OSP z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Uviedol,
že žalobca sa návrhom vo veci samej domáha vypratania nehnuteľností ktorých je vlastníkom a
uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa neoprávnených zásahov do jeho vlastníckeho práva. Bol

toho názoru, že žalobca v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil právny
záujem na primeranom poskytnutí mu ochrany predbežným opatrením, ktorým sa zabráni zhoršeniu
jeho postavenia, pretože bez dočasnej úpravy právnych pomerov v rozsahu nariadeného predbežného
opatrenia , by bolo jeho právo ohrozené. Poukázal na to, že žalovaný užíva pozemky, ktoré mal v
nájme na základe nájomnej zmluvy v období od 1.10.2003 do 30.9.2013, napriek tomu, že žalobca
pred skončením nájmu dohodnutého na dobu určitú, vyzval žalovaného na vrátenie pozemkov, ktorý

nerešpektuje právny stav po skončení nájomnej zmluvy, ktorá bola ukončená v súlade s ust. § 12
ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. a naďalej užíva prenajaté pozemky. Podľa názoru súdu prvého stupňa
za situácie, keď nesporným vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca, čo bolo preukázané
výpisom LV č. XXX pre k.ú. Y. a žalovaný po skončení nájomného vzťahu odmieta rešpektovať výzvu
na vrátenie pozemkov a svojím konaním zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu ich užívaním, je
potrebné nariadiť predbežné opatrenie, ktorým sa dočasne zakáže žalovanému vstúpiť na predmetné

pozemky a vykonávať na týchto pozemkoch akúkoľvek činnosť (a to i prostredníctvom tretej osoby), ako
aj brániť žalobcovi vo vstupe na pozemky v jeho vlastníctve. S poukazom na uvedené súd prvého stupňanariadil predbežné opatrenie v navrhnutom rozsahu s tým, že dočasnosť trvania predbežného opatrenie
vymedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Namietal ,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je dostatočné a zrozumiteľne odôvodnené, čím mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci,
ako aj to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a

nesprávne právne posúdenie veci. Bol toho názoru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
nespĺňal náležitosti. Poukázal na to, že v návrhu absentuje akýkoľvek relevantný opis údajného zásahu
žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu . Zdôvodnenie žalobcu, že žalovaný má pozemky u
seba, zadržuje ich, považoval za nedostatočné pre odôvodnenie predbežného opatrenia. Uviedol, že
pozemky o rozlohe 376 ha nemôže mať žalovaný „u seba“ a vzhľadom na túto rozlohu nie je možné
obmedziť vlastníkovi vstup na ne. Navyše k takémuto obmedzovaniu napokon ani nedošlo, pričom

predstaviteľov žalobcu na pozemkoch nikdy nevidel. Zamestnanci žalovaného len jedenkrát stretli na
pozemkoch pracovníkov, ktorí vykonávali chemický postrek ničiaci všetku vegetáciu. Bol toho názoru,
že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal riziko hroziacej ujmy v prípade, ak žalovaný
bude naďalej obhospodarovať pozemky. Dodal, že žalobcovi žiadna ujma vzniknúť nemohla, naopak,
všetky poľnohospodárske práce o ktorých tvrdí , že ich má na pozemkoch vykonávať, už vykonal

žalovaný. Žalobca však súdu zatajil, že žalovaný sa o pozemky riadne stará a obhospodaruje ich
tak ako predchádzajúcich 10 rokov. Mal za to, že vydanie predbežného opatrenia by prichádzalo do
úvahy vtedy, ak by existovala reálna obava ohrozenia výkonu rozhodnutia ukladajúceho žalovanému
povinnosť vypratať pozemky. Túto obavu však žalobca nijako nepreukázal ani neosvedčil a nie je ani
daný predpoklad, že by na jeho majetku reálne nejaká ujma hrozila. V tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 MCdo 2/2011 zo dňa 23.05.2012. Podľa jeho názoru zmluva
o dočasnom prenájme pozemkov zo dňa 05.08.2003 sa predĺžila do 30.09.2018, pretože žalobca mal
povinnosť vyzvať žalovaného na vrátenie pozemkov do 30.09.2012 , avšak list mu bol doručený až dňa
01.10.2012,čovyplývazpoštovejknihy.Namietal,žesúdrozhodolopredbežnomopatreníbeztoho,aby
skúmal, či žalovaný naďalej drží/užíva pozemky. Žalovaný ako poľnohospodársky subjekt vykonáva na

pozemkoch o rozlohe 376 ha naďalej poľnohospodársku výrobu, s čím sú spojené aj značné investície.
Preto jeho ujma, ktorý zrazu nemá prístup k svojmu majetku -zasadeným plodinám, je závažnejšia, než
údajný záujem navrhovateľa chrániť svoj nehnuteľný majetok. V danom prípade predbežné opatrenie
mu zakazujúce obhospodarovanie zasiatych 367 ha, čo je závažným zásahom do jeho podnikania.
Z uvedeného vyplýva, že zásah súdu do vzťahov medzi účastníkmi konania formou požadovaného

predbežného opatrenia nemôže spĺňať podmienky primeranosti. Škoda, ktorú mu predbežné opatrenie
spôsobí, bude omnoho vyššia, ako záujem , ktorý ma chrániť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považoval za nesprávne a motivované snahou odviesť

pozornosť od právnej podstaty veci. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. Poukazujúc na ust. § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. a ust. § 122 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka, konštatoval, že v súlade so zákonom vyzval žalovaného na vrátenie pozemkov
včas, posledným dňom lehoty určenej v § 12 zákona č. 504/2003 Z.z. je 01.10.2012, pričom výzva sa

nemusí skutočne fyzicky dostať do rúk adresáta. Výpis z knihy došlej pošty žalovaného nie je spôsobilý
preukázať, že sa list (výzva) žalobcu zo dňa 15.09.2012 nedostal do sféry dispozície žalovaného
včas. V danom prípade tak žalovanému uplynutím dňa 30.09.2013 zanikli všetky práva k predmetným
pozemkom.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal
vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je podľa § 219 ods.
1 OSP potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania vo
veci samej.Podľa § 102 ods. 1 OSP veta prvá ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože jeho obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa§76ods.písm.e)OSPpredbežnýmopatrenímmôžesúduložiťúčastníkovi,najmäabynenakladal

s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, najmä aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že definitívna ochrana ohrozených alebo porušených práv

a právom chránených záujmov je poskytnutá v konaní vo veci samej, ktorým sa spravidla konanie
končí. V určitých prípadoch je nevyhnutné poskytnúť týmto právam, resp. právom chránených záujmov,
ochranu pred začatím samotného konania alebo v čase počas rozhodovania vo veci. Uvedenému
účelu slúži predbežné opatrenie, ktoré možno charakterizovať ako dočasné opatrenie súdu, poskytujúce
ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na

začatie konania, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. I keď
rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej, má pre
osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím záväzné dôsledky.

Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň

základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by
malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí
mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho
účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez

okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal

obsahovaťvšetkynáležitostiumožňujúcejehomeritórnevybavenie.Predbežnéopatrenievšaknemožno
vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Občiansky súdny poriadok upravuje dva zákonné dôvody pre vydanie predbežného opatrenia, a to
z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a z dôvodu obavy, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, z akého
dôvodu má byť vlastne predbežné opatrenie nariadené, či týmto dôvodom má byť potreba dočasnej
úpravy pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia (v prípade úspechu v konaní vo

veci samej) bol ohrozený. Ak navrhovateľ odôvodňuje predbežné opatrenie potrebou dočasnej
úpravy pomerov (ako aj v tomto prípade), musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.
j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov. Existencia a potreba právneho záujmu sa má
prejaviť predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti takéhoto rozhodnutia súdu.
Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu

právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že dočasná úprava je
potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou vo veci samej podanou na Okresnom súde Komárno

dňa 25.10.2013 domáha voči žalovanému vypratania poľnohospodárskych nehnuteľností (bližšie
špecifikované v návrhu) a uloženia zákazu žalovanému disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami.
Spolu so žalobou vo veci samej podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby
súd „zakázal žalovanému vstúpiť na pozemky (bližšie špecifikované v návrhu a totožných s pozemkami,vypratania ktorých sa domáha vo veci samej), dať tretej osobe pokyn na vstup na pozemky, vykonávať
na nich akúkoľvek činnosť sám alebo prostredníctvom tretej osoby a brániť žalobcovi vo vstupe na
tieto pozemky“, s tým, že predbežné opatrenie bude trvať do skončenia konania vo veci samej. Návrh

odôvodnil tým, že účastníci dňa 5.8.2003 uzavreli Zmluvu o dočasnom prenájme poľnohospodárskeho
majetku č. I/01/2003 na dobu určitú od 1.10.2003 do 30.9.2013. Predmetom zmluvy bol prenájom
poľnohospodárskych pozemkov v kat. úz. Y., evidovaných na LV č. XXX o celkovej výmere 376,4666 ha.
Napriek tomu, že nájomný vzťah založený uvedenou zmluvou skončil dňa 30.9.2013 a žalovaný už nie
je oprávnený predmetné pozemky užívať, odmieta ich žalobcovi vydať. Týmto postupom znemožňuje

žalobcovi vykonať potrebné poľnohospodárske práce. Predmetné pozemky má žalovaný fakticky u
seba (zadržuje ich), sústavne a neustále znemožňuje žalobcovi vstup na predmetné pozemky a ruší
ho vo výkone jeho vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Toto konanie žalovaného doteraz
spôsobilo žalobcovi majetkovú škodu (v dôsledku nevykonania potrebných poľnohospodárskych prác sa
znižuje hodnota pozemkov a je ohrozená kvalita poľnohospodárskych produktov, ktoré sa majú na nich
vypestovať) a v prípade pokračovania v tomto konaní hrozí zväčšovanie ujmy žalobcu. Bez rozhodnutia

o predbežnom opatrení by rozhodnutie súdu vo veci samej bolo bezvýznamným, pretože by už nebolo
možné obnoviť predchádzajúci stav. Z uvedených dôvodov sa domáha potreby dočasne upraviť pomery
účastníkov nariadením predbežného opatrenia, do rozhodnutia vo veci samej. K návrhu pripojil zmluvu
o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 5.8.2013, výpis z LV č. XXX, výzvu zo dňa 15.9.2012 na vrátenie
pozemkov.

V prejednávanej veci sa teda žalobca domáha nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa ako
predbežná otázka bude riešiť zánik resp. ďalšie trvanie nájomného vzťahu účastníkov založeného
zmluvou o dočasnom prenájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorú otázku súd pri rozhodovaní o

predbežnom opatrení nie je oprávnený riešiť.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, pričom musí byť
poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému
predbežnéopatreniesmeruje.Ochranatoho,protikomumánavrhovanépredbežnéopatreniesmerovať,

však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov
druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a ktoré môže byť na návrh
zrušené. Predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok,
ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby
žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného

ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je
preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť,
pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani
výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri
osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane

požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o
splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.
decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie možno predovšetkým považovať za

súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 222/04, II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00). Predpokladom pre záver o
porušení základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné
činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl. a §
102 OSP), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom

súdnom poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami. Nariadenie predbežného opatrenia podľa
názoru ústavného súdu nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu právam,
ktorých porušenie sa namieta. Účastník konania je zároveň tiež oprávnený navrhnúť (domáhať sa)
zrušenie predbežného opatrenia, ak podľa jeho názoru pominuli alebo vôbec neexistovali dôvody jeho
nariadenia. Táto možnosť vyplýva priamo zo zákona [§ 77 ods. 2 OSP (I. ÚS 148/03, I. ÚS 102/05, II.

ÚS 159/09)] (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 488/2011-18).

Pre oblasť občianskoprávnych a ďalších vzťahov, do ktorých vstupujú fyzické a právnické osoby,
právny poriadok poskytuje predovšetkým súdnu ochranu práv a oprávnených záujmov; až na celkomvýnimočné situácie, neumožňuje svojpomocné realizovanie práva, a to ani v tom prípade, ak je právo
oprávnenej osoby celkom nesporné. Spôsob, ako sa domôcť spravodlivej ochrany práv a oprávnených
záujmov v uvedených vzťahoch, upravujú ustanovenia OSP, ktorý je najvšeobecnejším predpisom

upravujúcim občianskoprávne vzťahy. Práve v situácii, keď nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah
účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu, je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a
zabezpečenia výkonu rozhodnutia pred zmarením, spravidla, najnaliehavejšia. Bez zreteľa na následný
výsledok sporu, je vždy na mieste predbežné opatrenie, ak je tu hrozba násilného vynútenia práva zo
strany niektorého z účastníkov.

Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere. Ústavou zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia podľa § 76
ods. 1 písm. e/ aj podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP. Preto je nevyhnutné pred nariadením predbežného

opatrenia venovať zvýšenú pozornosť aj tomu, či nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva nad
nevyhnutnú mieru.

K charakteru predbežného opatrenia okrem iného patrí aj jeho dočasnosť, pričom zásah do práv
dotknutého účastníka musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom

chránených záujmov, rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma, ktorá vznikla dotknutému
účastníkovi.

V danom prípade medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o nájme poľnohospodárskych
pozemkov,ktorésúpredmetomnávrhunavydaniepredbežnéhoopatrenia, nadobuurčitúdo30.9.2013.

Ďalšia zmluva uzatvorená nebola. Žalobca je toho názoru, že listom zo dňa 15.9.2012 v súlade s ust.
§ 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, vyzval žalovaného na
vrátenie pozemkov po skončení nájmu, čím nájomný vzťah zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu
t.j. 30.9.2013.

Žalovaný tvrdí, že nájomná zmluva pôvodne uzatvorená na 10 rokov (do 30.9.2013) sa predĺžila na
ďalších5rokovzdôvodu,žežalobca vzmysleust.§12ods.1zák.č.504/2003Z.z.nevyzvalžalovaného
ako nájomcu rok pred uplynutím doby nájmu na vrátenie pozemkov.

Súd pri rozhodovaní vychádza zo stavu v čase rozhodnutia (§ 154 ods. 1 OSP a § 167 ods. 2 OSP).

V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa (i rozhodnutia odvolacieho súdu) žalovaný nebol a nie je v
žiadnom právnom vzťahu k žalobcovi, ani k predmetným nehnuteľnostiam. Nájomný vzťah žalovaného
k predmetným nehnuteľnostiam v súčasnosti nevyplýva zo žiadnej zmluvy, či súdneho rozhodnutia,
preto vlastnícke právo žalobcu k týmto nehnuteľnostiam je z hľadiska právnej ochrany významnejšie.
Posúdenie veci z hľadiska ustanovení zákona č. 504/2003 Z. z. je v štádiu rozhodovania o návrhu na

vydanie predbežného opatrenia ako dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania predčasné, pretože
rozhodnutie o predbežnom opatrení je rozhodnutím procesnej povahy a pri rozhodovaní o ňom sa
súd zaoberá výlučne splnením podmienok pre vydanie predbežného opatrenia, t. j. či je daná potreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

V danom prípade žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Návrh na
vydanie predbežného opatrenia zdôvodnil tým, že žalovaný naďalej vykonáva poľnohospodársku
činnosť na pozemkoch, ktoré už nemá v nájme a odmieta ich žalobcovi vrátiť, čím zasahuje do
výkonu jeho vlastníckeho práva, mu vzniká majetková ujma, pretože nemôže predmetné nehnuteľnosti
obhospodarovať sám alebo prostredníctvom tretích osôb. Žalovaný nepopiera, že na pozemkoch

hospodári aj po 30.9. 2013.

Odvolací súd poukazuje najmä na to, že žalobca osvedčil, že je vlastníkom sporných pozemkov,
ktoré prenechal do nájmu žalovanému zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorá bola

uzatvorená na dobu určitú t.j. do 30.9.2013. Z listín nachádzajúcich sa v spise je preukázané, že
žalobca s poukazom na ust. § 12 zák. č. 540/2003 Z.z. vyzval žalovaného na vrátenie pozemkov (list
z 15.9.2012 a 25.7.2013) na ktoré žalovaný reagoval oznámením žalobcovi, že podľa jeho názoru sa
nájomná zmluva predĺžila na ďalších 5 rokov a keďže si plnil riadne a včas všetky záväzky vyplývajúcezo zmluvy, má prednostné právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Preto bude pokračovať v
užívaní pozemkov aj po 30.9.2013 vykonaním bežných poľnohospodárskych prác. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaný si bol vedomí toho, že jeho nájomný vzťah k 30.9.2013 končí, preto ak mal záujem

v ňom pokračovať, mal postupovať v súlade s bodom IX. ods. 5 zmluvy o nájme uzatvorenej so
žalobcom, v ktorej je dohodnuté, že v prípade ďalšieho záujmu o prenájom poľnohospodárskej pôdy
na dobu určitú zo strany terajšieho nájomcu, je možné o tomto zámere písomnou formou požiadať
prenajímateľa 90 dní pred vypršaním termínu skončenia nájomnej zmluvy. Zo spisu nevyplýva, že by
žalovaný takto postupoval. Ak sa žalovaný rozhodol v nájme pokračovať, napriek výzvam žalobcu o

vrátenie a vypratanie pozemkov, nemôže sa domáhať ochrany z dôvodu, že vydaním predbežného
opatrenia dôjde k neprimeranému zásahu do jeho práva nájomcu v súvislosti so zmarením návratnosti
výdavkov ním vložených do predmetu nájmu.

Za danej situácie odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné žalobcovi ako vlastníkovi pozemkov
poskytnúť dočasnú ochranu jeho vlastníckeho práva, ktoré je silnejšie ako ochrana žalovaného a ním

vynaložených investícií do predmetu nájmu, nariadením predbežného opatrenia až do rozhodnutia vo
veci samej, dočasnou úpravou pomerov účastníkov navrhovaným a súdom akceptovaným spôsobom.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v rámci rozhodnutia o trovách konania vo veci samej

(§ 145 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.