Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/313/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113227063
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113227063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava proti žalovanému B. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného - Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Námestie Josipa Andriča č. 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o
zaplatenie 2. 465,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 7C/138/2013 - 48 zo dňa 16.6.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 7C/138/2013 - 48 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 83,46
eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne z dlžnej sumy 83,46 eur od 04.12.2012 do zaplatenia. V

prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkov nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva
o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1. 500 eur.
Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach vo výške 77, 05 eur. Ročná percentuálna
miera nákladov predstavovala 70,01%, ročná úroková sadzba predstavovala 70,01%.

Uviedol,žeprávnaúpravaspotrebiteľskýchúverovjeupravenávzákoneč.129/2010Z.z.aješpeciálnou

úpravou zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere uzavretá
medzi účastníkmi konania je úverovou zmluvou a bola uzatvorená za účinnosti zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom v tomto právnom vzťahu vystupuje žalovaný nepochybne ako spotrebiteľ. Žalobca
vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Uzavretá úverová zmluva teda patrí medzi
spotrebiteľské zmluvy.

Súd považoval dojednanú výšku úrokov pri úvere 70,01% a revolvingu 80,98% za neprimeranú. Uviedol,

že porovnaním úrokových sadzieb zistil, že takýto úrok niekoľkonásobne prevyšuje úrokovú sadzbu
uplatňovanú bankami. Nemožno zo skutočnosti, že právne predpisy neurčujú do akej výšky je možné
dohodnúť úroky pri úvere vyvodiť, že výška úrokov závisí iba na dohode účastníkov a nepodlieha
žiadnym obmedzeniam. Súd poukázal na to, že platí ustanovenie § 3 ods.1 OZ a v prejednávanejveci dospel k záveru, že dohodnuté úroky z úveru sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná v zmluve o úvere, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším

úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Peňažné plnenie pri úrokovej sadzbe úveru 70,01% je v rozpore s ustanovením § 39 OZ, a teda
absolútne neplatné. Z neplatnej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť mu všetko, čo na základe
nej dostal. Súd zistil, že žalovanému bolo zo strany žalobcu celkovo vyplatené 1.316,26 eur, žalovaný

celkovo žalobcovi zaplatil 1. 232,80 eur. Súd z toho dôvodu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
iba 83,46 eur ako rozdiel medzi poskytnutými a vrátenými prostriedkami. Vo zvyšnej časti bol nárok
ako nedôvodný zamietnutý. Súd nepriznal žalobcovi uplatnenú zmluvnú pokutu pre absenciu písomnej
formy. Súd bol toho názoru, že zmluvná pokuta je absolútne neplatná, pre jej platné dojednanie nestačí
odkaz vo všeobecných obchodných podmienkach, ale musí byť priamo určená v zmluve a podpísaná
žalovaným. Výrok o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietol v prvom
rade tú skutočnosť, že súd otázku odplaty neposúdil podľa príslušnej právnej normy a v dôsledku toho
nie sú správne jeho skutkové, ani právne závery. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 OZ a na to, že
odplata dojednaná v spotrebiteľskej zmluve nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Uviedol, že odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy sa nemala porovnávať s odplatami bánk,
ale s odplatami na finančnom trhu ako celku. Odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s
úrokovými sadzbami bánk, inak by zákonodarca zvolil riešenie, kedy by namiesto finančného trhu použil
pojem bankový sektor, odplata bánk a pod.. Pri porovnávaní sa ma zobrať do úvahy tiež spôsob a miera

zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Ani to súd prvého stupňa
nerešpektoval a z napadnutého rozsudku nevyplýva žiaden argument, ktorý by uvedené vzal do úvahy.
Poukázal na to, že maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období do 10.06.2010 stanovila
pre rovnaký typ úveru, aký bol poskytnutý žalovanému, maximálnu odplatu v hodnote 76 %.

Závery súdu o neprimeranej odplate sú nesprávnymi nielen z dôvodu vyššie uvedeného nesprávneho
posúdenia, ale aj z dôvodu rozporu s ustanovením § 497 a § 502 OZ. Účastníci konania sa
dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Zmluvne prejavenej vôli účastníkov konania
by zodpovedalo, aby súd pri pochybnostiach o výške úrokov určil aká výška je primeraná a aká už
nie, a na základe takéhoto posúdenia rozhodol. Uviedol, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne so

zachovaním písomnej formy. Z textu zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale aj súčasťou zmluvy z hľadiska technického vyhotovenia danej
zmluvy. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne
podpisované. Aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými
listami, potom na to, aby tvorili jednu listinu, musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu.

Len listina ako celok má byť podpísaná, čo v prípade zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi
účastníkmi konania splnené bolo.

Zmluvné dojednania o revolvingovom úvere tvoria nielen súčasť zmluvy v právnom zmysle, ale aj
technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Dojednania sa nachádzajú na tej istej listine ako

zmluva samotná, a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní.
Dojednanie zmluvnej pokuty je prípustné aj v zmluvných podmienkach, ktoré v tomto prípade nemajú
žiadnu povahu všeobecných obchodných podmienok. Zmluva sa neodvoláva na iný dokument, ale na
zmluvné dojednanie, ktoré tvorí jej súčasť. Aj z výkladu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. k/ OZ možné
dospieť k tomu, že dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi sankciu za nesplnenie jeho záväzku nebude

neprijateľným, ak táto sankcia nie je neúmerne vysoká. V danom prípade dojednania o zmluvnej pokute,
jej výške je v súlade s maximálnou výškou sankcií stanovenou v § 53b ods. 1 OZ, a preto nemožno
dospieť k záveru, že ide o neprijateľnú podmienku.

Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Počas odvolacieho konania oznámilo Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ vstup do
konania, vo veci však nepodalo žiadne vyjadrenie. Oznámenie o vstupe tohto vedľajšieho účastníkasa žalovanému nepodarilo doručiť (súd vychádzal z fikcie doručenia) a žalovaný sa teda nevyjadril
či súhlasí alebo nesúhlasí so vstupom tohto vedľajšieho účastníka do konania. Preto odvolací súd s
doteraz ustanovenou judikatúrou mal za to, že oznámením vstupu do konania sa Občianske združenie

slovenských spotrebiteľov AZ stalo vedľajším účastníkom tohto konania.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje, len na zdôraznenie

správnosti jeho záverov uvádza, že dojednanie úrokov z úveru vo výške 70,01% ročne je aj podľa názoru
odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi. Takéto dojednanie môže byť v rozpore s dobrými mravmi
aj napriek tomu, že je v súlade s nariadením Vlády SR 238/2008 Z.z.. Rozpor s dobrými mravmi podľa
§ 3 Občianskeho zákonníka sa môže vzťahovať aj na uplatňovanie práv, ktoré sú v súlade s všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

Účelomustanovenia§3ods.1ObčianskehozákonníkajepodľarozsudkuNSSR3Cdo49/96z1.7.1997
umožniť „posúdiť vec súdom v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými
mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť, poskytnúť právnu ochranu uplatňovaného daného
práva. Obdobne to platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam. Toto posúdenie je teda založené na úvahe
súdu, ktorá musí byť predložená vždy konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi taký záver, že v danej veci

výkon práv a povinností, ktoré už inak vyplývajú z daných právnych predpisov alebo zo záväzkového
vzťahu alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti, by bol v takomto rozpore, a to aj s prihliadnutím
na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Toto
ustanovenie za vyššie uvedených podmienok umožňuje teda zásah až do výkonu už existujúcich práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.“

Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové
okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou
obvyklou z praxe peňažných ústavov. (Rozsudok NS SR 1 Cdo 57/2005 z 1.7.2010)

Je zrejmé, že miera rizika bánk je odlišná od miery rizika nebankových spoločností. Je však všeobecne
známe, že aj nebankové spoločnosti poskytujú úvery sa úrokové sadzby neprevyšujúce 25 % (Cetelem,
Home Credit). Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal že zmluvný vzťah so žalovaným svojim
charakterom (podmienkami zmluvy, situáciou spotrebiteľa, rizikom návratnosti) odôvodňoval dojednanie
úrokovej sadzby 70,01% ročne. ). Dojednanie úroku vo výške viac ako 70% ročne je teda v rozpore s

dobrými mravmi aj s prihliadnutím na situáciu celého finančného sektora.

Odvolací súd súhlasí s odvolacími námietkami žalobcu, že súčasťou uzavretej zmluvy sa
prostredníctvom inkorporačnej doložky stali aj zmluvné dojednanie na zadnej strane zmluvy. Z týchto
dojednanívyplývaajpovinnosťplatiťzmluvnúpokutu0,065%denne(cca23,725%ročne)zaomeškania

s platením dojednaných splátok. Inkorporačná doložka o zmluve nie je vyhotovená menším písmom,
ani žiadnym iným spôsobom takým, ktorý by dával dôvod pre vyslovenie jej neplatnosti. Podľa názoru
odvolacieho súdu však dojednanie o zmluvnej pokute je v rozpore so zákonom. Dojednaním zmluvnej
pokuty za omeškanie dlžníka so splácaním dlhu dochádza k situácií, že za omeškanie je dlžník povinný
platiť viac ako je zákonom stanovená sadzba úrokov z omeškania. Takéto dojednanie odvolací súd

považuje za neplatné, ktoré je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ a § 517 OZ v spojení s
ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..

V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane žiadne trovy konania nevznikli. Žalobca bol v
odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z.z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.