Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203537
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614203537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa CD Constulting,
s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4, proti odporkyni X.
L., nar. XX.X.XXXX, bytom T., J. F. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 62,74 eur, zročný zmenkový
úrok 1.883,52 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 7C/92/2014-38 zo dňa 11. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom.

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľa. Zdôraznil, že
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou (ďalej len nariadenie č. 861/2007) ako primárny
prameň komunitárneho práva nemožno zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych a

vnútroštátnychnoriemnaochranuspotrebiteľa.Vsúvislostispostupomnavrhovateľapodľaoznačeného
nariadenia konštatoval, že jeho skutkové tvrdenia boli nedostatočné, brániace súdu vydať spravodlivé
rozhodnutie. Z daného titulu okresný súd navrhovateľa prostredníctvom vzorového tlačiva B v zmysle
nariadenia č. 861/2007 vyzval, aby poskytol doplňujúce informácie, čo navrhovateľ nevyužil (následkom
je zamietnutie návrhu) a len zopakoval, že neuplatňuje právo z pohľadávky, ale „iba“ zo zmenky.
Zo skutkových tvrdení navrhovateľa nie je možné naplniť úradnú povinnosť súdu - vykonanie prieskumu
dodržania spotrebiteľského práva. Ak by konajúci súd za tejto situácie vyhovel návrhu na základe

predloženej zmenky, postupoval by rovnako ako rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie v exekučnom
konaní bolo právoplatne (exekučným) súdom kvalifikované ako rozhodnutie, ktoré priznáva zákonom
nedovolené plnenie. Okresný súd zdôraznil, že činnosť súdu nemôže byť rozdielna, lebo by odporovala
ústavnému princípu právnej istoty ako neoddeliteľnej súčasti právneho štátu. Zároveň poukázal i na
súdnu prax, podľa ktorej je abstraktný charakter zmenky právne nezávislý len dovtedy, pokiaľ nie je
spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom.
Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je preto možné.

Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je pritom limitované, ale pre nedoplnenie skutkových
tvrdení navrhovateľom nebolo možné bezprostredne posudzovať prijateľnosť zmenky v dotknutom
spotrebiteľskom vzťahu. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno o prípustnosti použitia zmenky
v konkrétnom prípade.Okresný súd uzavrel, že snaha navrhovateľa o interpretáciu zmenky ako riadneho a plnohodnotného
zmluvného dojednania je v danom prípade v hrubom rozpore s elementárnymi zásadami
spotrebiteľského práva na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni európskeho práva. Dodal, že zmluvné

dojednanie čl. 17 vo všeobecných obchodných podmienkach k úverovým zmluvám uzatváraným s
obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (pôvodný vlastník zmenky) ohľadne vyplňovania zmenky, je
v rozpore s § 4 ods. 6 zák. 258/2001 Z.z. Súčasne dohoda o vyplnení zmenky a jej obsah a konkrétne
znenie neboli zo spotrebiteľom (odporkyňou) individuálne dohodnuté. Nemožno pritom (ne)prihliadať
ani na neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne.

Dohoda o vyplnení zmenky by tak bola právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39
Obč. zák. absolútne neplatný.
O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že v spore úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal,
keďže si tento procesný nárok neuplatnila a ani z obsahu spisu ich vznik nevyplýva.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho

zmeny tak, že návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Už na tomto mieste odvolací súd považuje za
nutné konštatovať, že hoci odvolanie je zdanlivo rozsiahle, navrhovateľ v jeho rámci opakovane uvádza
tie isté argumenty (neraz dokonca úplne identicky slovne formulované) a neprimerane obšírne cituje z
rozhodnutísúdovviných(údajneskutkovoaprávnezhodných)veciach.Zároveňzrozhodovacejčinnosti
je odvolaciemu súdu známe (§ 121 O.s.p.), že takmer totožné odvolania podáva i v iných veciach, v

ktorých vystupuje ako navrhovateľ a uplatňuje práva zo zmenky s odkazom na nariadenie č. 861/2007;
a to bez ohľadu na konkrétne východiská, úvahy a závery súdov prvého stupňa. To znamená, že svojim
charakterom ide (okrem iného tiež) o formulárové odvolanie.
Odvolateľ zdôrazňoval, že svoj nárok uplatňuje ako nárok zo zmenky. Z daného titulu nemá vedomosť
o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom (odporkyňa). Preto ani

nemohol vykonať opravu, resp. doplnenie návrhu na základe výzvy okresného súdu; navyše, ide
o výzvu na doplnenie, ktoré nie je v súdenej veci (práve pre jej „zmenkový“ základ) relevantné.
Navrhovateľ poukazoval na neakcesorickú povahu zmenky, z ktorého dôvodu nebol okresný súd
oprávnený posudzovať prvotný (kauzálny) vzťah. Ak by sa uvedeným i zaoberal, mohol tak učiniť len na
základe aktivity (námietok) protistrany, a nie z vlastnej iniciatívy. Konajúci súd pritom môže vykonať len

dokazovanie navrhnuté niektorým z účastníkov konania. Navrhovateľ rovnako spochybnil oprávnenie
okresného súdu skúmať, či predmetný vzťah je/nie je vzťahom spotrebiteľským; osobitne, ak uvedené
žiadna zo strán netvrdila. Napriek tomu dodal, že zmenka je prípustná aj v týchto - spotrebiteľských -
vzťahoch. Odvolateľ napokon namietal i nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. K záveru
o neprijateľnosti 91,25% ročného zmenkového úroku uviedol, že takýto záväzok vyplynul z dobrovoľne

odporkyňou podpísanej zmenky; čiže išlo o prejav jej slobodnej vôle.

Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Zopakovala, že „s návrhom žaloby“ nesúhlasí a
nemá vedomosť o tom, že by dotknutú sumu navrhovateľovi dlhovala. Tvrdila, že navrhovateľ zneužil
postavenie veriteľa a „vytvoril nekalé podmienky pre získanie zmenky“.

V štádiu po podaní odvolania navrhovateľ vykonal čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu 0,19% denne
z uplatňovaného zmenkového úroku.
Odporkyňa s uvedeným dispozitívnym úkonom navrhovateľa nesúhlasila. Nadväzne krajský súd v
zmysle § 208 veta druhá O.s.p. nepripustil (čiastočné) späťvzatie návrhu na začatie konania, keďže

podmienkou takéhoto postupu je (práve) súhlas protistrany - odporkyne.

Následne krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Jednoznačne je nutné odmietnuť námietku odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozsudku. Okresný súd rešpektoval všetky zákonné parametre týkajúce sa tejto časti rozhodnutia súdu.
Nie je pritom porušením práva na (riadne) odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu,

ak súd neodôvodní rozhodnutie podľa predstáv účastníka. Z napadnutého rozhodnutia výslovne a
konkrétne vyplývajú tak jednotlivé východiská okresného súdu, ako aj súvisiace úvahy a z nich
rezultujúce závery.Obdobne neobstojí odvolacia námietka týkajúca sa nemožnosti vykonania dokazovania bez návrhu
niektorej z procesných strán. Takéto oprávnenie totiž vyplýva súdu priamo z textu zákona - § 120 ods. 1
veta tretia O.s.p. Výnimočnosť v súdenej veci je daná práve osobitným významom ochrany spotrebiteľa,

ktorú súvislosť okresný súd aj so zdôraznením jej „európskeho“ rozmeru náležite zdôvodnil.
Navyše, v prejednávanom prípade skutkové okolnosti týkajúce sa základného vzťahu odporkyne a
právneho predchodcu navrhovateľa namietala bezprostredne odporkyňa. Mimo výsluchu účastníka
(odporkyne) okresný súd ani nevykonával - okrem písomností predložených bezprostredne
navrhovateľom - žiadne ďalšie dokazovanie. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že okresný súd

mal vedomosť o uplatňovaní si kauzálne totožného nároku právnym predchodcom proti odporkyni
v rozhodcovskom konaní a následne žiadosťou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (sp.
zn. tamojšieho súdu 6Er/774/2010) z vlastnej úradnej činnosti (§ 121 O.s.p.), ktoré skutočnosti sa
nedokazujú.

Vyjadrenia odporkyne na pojednávaní dňa 11.12.2014 zároveň vyvracia tvrdenie odvolateľa o tom, že

protistrana nevzniesla v súdenej veci žiadne námietky. Z obsahu dotknutého výsluchu účastníka je tiež
zrejmé, že odporkyňa poukázala (hoci v danom štádiu ešte nie výslovne) na spotrebiteľský rozmer
prípadu a nekalé praktiky dodávateľa - právneho predchodcu navrhovateľa.
V danej spojitosti sa krajský súd plne stotožňuje s konštatovaním okresného súdu, že len samotná
skutočnosť, že navrhovateľ uplatní svoj nárok podľa nariadenia č. 861/2007 s „využitím“ inštitútu zmenky

neznamená, že súd nemusí (v zmysle ponímania odvolateľa úplne vôbec) reflektovať a rešpektovať
svoje zákonné povinnosti v konaniach „so slabšou stranou“ - spotrebiteľom. Ako už bolo vyššie uvedené
okresný súd taktiež správne zdôraznil, že v rámci politík Európskej únie je ochrana spotrebiteľov jedným
z jej hlavných a trvalých cieľov, pričom táto hodnota je postavená na roveň iných hodnôt verejného
poriadku.

V nemalej miere (vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam súdeného prípadu) až účelovou a zavádzajúcou
je argumentácia odvolateľa, že v prípade uplatňovania nároku zo zmenky nie je súd oprávnený
prihliadnuť na kauzálny základ konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu. Presne v opačnom duchu je
totiž aj v judikatúre Európskeho súdneho dvora, resp. Súdneho dvora EÚ definovaná pre všeobecné

(vnútroštátne) súdy povinnosť/nevyhnutnosť skúmať i pri nároku zo zmenky postavenie odporcu ako
spotrebiteľa.
Určité nezrovnalosti a nejednotnosti v postupe a prístupe súdov Slovenskej republiky k nárokom
uplatňovaným z titulu zmenky sú v súčasnosti už prekonané. Dňa 20.10.2015 bolo prijaté v tejto otázke
spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu SR (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č.
R 93/2015). V jeho v zmysle aj v tzv. zmenkových veciach pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej
veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku,
je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,
v ktorom má nárok základ.

Okresný súd postupoval presne v zmysle uvedeného a žiadal navrhovateľa o doplnenie jeho skutkových
tvrdení (zaslaním tlačiva B) tak, aby predmetný prieskum - osobitne z hľadiska spotrebiteľskej právnej
ochrany - mohol vykonať. Na výzvu navrhovateľ reagoval v podstate len odmietnutím jej splnenia
pri zotrvávaní na svojom (nesprávnom) názore, že pre vyhovenie jeho nároku postačuje, ak predložil

zmenku;vôbectedanereagovalnakonkrétnupožiadavkusúdu.Nadväznezamietajúcerozhodnutieplne
zodpovedá nariadeniu č. 861/2007; čo v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd i jednoznačne
vyjadril.
Pokiaľ okresný súd uviedol i ďalšie okolnosti zamietnutia návrhu, v zásade nad nevyhnutný rámec
„iba“ (aj v širších súvislostiach) vysvetlil nedôvodnosť uplatňovaného nároku navrhovateľa. To taktiež

vyvracia tvrdenie odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Navrhovateľ pritom
neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali tomu, že základný právny vzťah
medzi jeho právnym predchodcom a odporkyňou nebol vzťahom spotrebiteľským.

Napokon, odvolací súd sa plne stotožňuje i so záverom okresného súdu, že pôvodne uplatňovaný

zmenkový úrok 0,25% denne (t.j. 91,25 % ročne) predstavuje neprimerane vysoké príslušenstvo
pohľadávky, čím sa v konečnom dôsledku obchádza zákon. Argumentácia navrhovateľa, že odporkyňa
podpísala takéto zmluvné dojednanie, a preto ide o prejav jej slobodnej vôle, účelovo opomína všetky
skutkové súvislosti veci a je v hrubom rozpore aj s princípom dobrých mravov. V priebehu konaniai samotný odvolateľ vykonal dispozitívny úkon a žiadal pripustenie zmeny návrhu - zníženie rozsahu
uplatňovaného zmenkového úroku.

Odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý
rozsudok preto vo veci samej potvrdil.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho
rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu

úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporkyňa si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.