Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010503
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215010503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného B.
Y., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného B. Y.
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 04.02.2016 sp. zn. 1T/24/2015, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 05.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
B. Y., nar. 4. novembra XXXX v K., S. P.
republika, trvale bytom Z., L. pod F. číslo
XXXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody v Nitre,

u k l a d á

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti, postupom podľa
§ 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný B. Y. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že:
v presne nezistenom čase od XX. júla XXXX do XX. mája XXXX v obci Z. na ulici L. pod lesom číslo XX
sa opakovane, približne v piatich prípadoch slovne, vulgárnym spôsobom vyhrážal svojej manželke Z..
H. B. N. Y., narodenej 3. mája XXXX, ako aj svokre T. L., narodenej XX. októbra XXXX slovami "keď si

ešte raz otvoríte tie vyjebané ústa, tak zlikvidujem celú N. rodinu", pričom uvedené vyhrážky smeroval
na poškodené vo vzťahu ku skutku, za ktorý bol odsúdený XX. júla XXXX rozsudkom Okresného súdu
Komárno, sp. zn. 11T/54/2014-210 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorý skutok taktiež spáchal voči poškodenej Z.. H. B. N.Y., rodenej L. a týmto konaním u poškodených vzbudil dôvodnú obavu, že vyhrážky budú
uskutočnené.
Za tu mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. pri zistení priťažujúcej

okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, na výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie čo do viny a trestu.

V písomne zdôvodnenom odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že súd I. stupňa po vykonaní
rozsiahleho dokazovania dospel k nesprávnym zisteniam a skutok, ktorý mu kládla za vinu obžaloba,
nespáchal a rozhodnutie súdu I. stupňa je v rozpore so základnou zásadou trestného konania a to
so zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu I. stupňa
je nezákonné už aj z toho dôvodu, že súd I. stupňa sa nevysporiadal s každou skutočnosťou, ktorú
uviedol počas dokazovania a ani so skutočnosťami uvádzanými v záverečnej reči. Poukázal na rozpory

a nedostatky, pre ktoré je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Podľa jeho názoru súd I. stupňa sa nedostatočne zaoberal skutočnosťou, že znalec
z odboru psychológie uviedol, že poškodená H. L. je manipulovaná zo strany svojej sestry a matky -
poškodenej T. L.. Výpoveď poškodenej H. z prípravného konania ako dôkaz je nepoužiteľný a rovnako
ani výpovede poškodenej T. L. z prípravného konania a z konania pred súdom sú nepoužiteľné z

dôvodu, že sú účelové a okrem toho tieto svoje výpovede zakaždým menila. Súd I. stupňa dostatočne
nevysvetlil, z akého dôvodu poškodená H. L. nepočula údajné vyhrážky, ktoré mali smerovať voči
jej matke, pretože vzhľadom na výpoveď práve matky poškodenej, pri týchto vyhrážkach mali byť
všetci prítomný. Konštatovanie súdu I. stupňa, že rozdiely vo výpovediach poškodených a svedka sú
nepodstatné, nemožno akceptovať, pretože práve z týchto rozporov vyplýva, že ich výpovede sú účelové

s cieľom dosiahnuť vysťahovanie obžalovaného zo spoločnej domácnosti. Ďalej podrobne poukázal na
rozpory vo výpovedi poškodenej T. L. v nadväznosti na výpoveď svedka T. L..
Za porušenie práva na obhajobu považoval aj zamietnutie jeho návrhu na výsluch dcéry poškodenej T.
L. dr. A.. T. L., ktorá v tomto konaní vystupovala ako splnomocnený zástupca poškodených. S poukazom
na to, že absentuje objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania, pri ktorej treba brať do

úvahy intenzitu takýchto vyhrážok, bol toho názoru, keďže poškodené tieto vyhrážky neoznámili ihneď
polícii ale až o niekoľko dní, že skutok nie je trestným činom. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec
vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu žiadal prepustiť z väzby a jasné odpovede na to,

prečo sa súd I. stupňa nevysporiadal v odôvodnení rozsudku so všetkými dôkazmi. Ďalej žiadal, aby
mu súd odpovedal na skutočnosť, ako mohol poškodenú H. L. považovať za dôveryhodnú, keď bola
manipulovaná matkou a svojou sestrou, ktorá navyše v konaní pred súdom ani vypočutá nebola. Taktiež
poukázal na rozpory medzi výpoveďami poškodenej H. L. a T. L. s tým, že všetko je to manipulované
poškodenou T. L.. Podľa jeho názoru, keďže vznikli pochybnosti o jeho vine, mal rozhodnúť v jeho

prospech a prepustiť ho na slobodu.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.
Preskúmaním predloženého spisového materiálu, krajský súd zistil, že v konaní bolo zadovážených

dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie súdu
I. stupňa. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v trestnom konaní postupovali podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní postupoval pri vykonávaní dôkazov podľa Tretej časti tretej hlavy
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Súd svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s ustanovením § 168 Tr. por., keď uviedol, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, takisto poukázal na to, ktoré skutočnosti vzalza dokázané a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako sa
vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v
otázke viny.

Odvolací súd však na rozdiel súdu I. stupňa pri posudzovaní viny obžalovaného neprihliadol na výpoveď
poškodenej Mgr. H. Y. uskutočnenej dňa 25.05.2015, nakoľko táto bola vypočutá pred vznesením
obvinenia obžalovanému a následne po vznesení obvinenia voči obžalovanému pri výsluchu dňa
16.11.2015 využila podľa § 130 ods. 1 Tr. por. svoje právo nevypovedať a rovnako tak učinila aj na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.01.2016.

Napriek vyššie uvedenému, zhodne ako súd I. stupňa mal i odvolací súd preukázané, že obžalovaný
je usvedčovaný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, výpoveďami poškodenej T. L. a svedka T. L. z
prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania, z ktorých vyplýva, že obžalovaný sa opakovane
v prítomností týchto svedkov vyhrážal poškodenej Z.. H. Y. ako aj poškodenej T. L. fyzickou likvidáciou,
čo u týchto osôb dôvodne vzbudilo obavu o ich život.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že obžalovaný bol už odsúdený Okresným súdom

Komárno pod sp. zn. 11T/54/2014 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,
ktorý sa dopustil práve voči poškodenej Z.. H. Y., v čoho dôsledku opätovné vyhrážanie sa fyzickou
likvidáciou poškodenej Z.. H. Y. ako aj poškodenej T. L., resp. ich rodinným príslušníkov, dôvodne
vzbudilo obavu o ich život, resp. obavu, že vyhrážky obžalovaného nezostanú len v teoretickej rovine,
ale tieto aj uskutoční.

Čo sa týka námietky obžalovaného, že výpovede svedkov T. L. a T. L. v jednotlivých čiastkových útokoch
sa časovo nezhodovali, odvolací súd uvádza, že námietka je nedôvodná. Napriek tomu, že svedkovia
presne neuviedli čas spáchania skutku, z ich výpovedí možno tieto útoky určiť do časového úseku, v
ktorom sa stali, a teda nie je relevantné uvádzať presný dátum, s poukazom na odstup času a početnosť
vyhrážok zo strany obžalovaného. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že svedkovia zhodne opísali koľkokrát

sa im obžalovaný vyhrážal, resp. z akých konkrétnych situácii vyhrážky vznikli a čo im predchádzalo.
Vychádzajúc zo znaleckého psychologického posudku č. 27/2015 (čl. 119 spisu), ktorý označil výpoveď
poškodenej T. L. ako vierohodnú, nemal ani odvolací súd pochybnosť o pravdivosti tejto výpovede a
považoval ju za relevantnú, pretože o podstatných okolnostiach vypovedala rovnako tak v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Okrem toho výpovede boli uskutočnené s určitým časovým

odstupom a preto sa nemohli úplne zhodovať. Rovnako tak považoval za dôveryhodnú aj výpoveď
svedka T. L..
NámietkuobžalovanéhoohľadnedôveryhodnostivýpovedepoškodenejZ..H.Y.,resp.jejmanipulovania
- matkou T. L. a sestrou odvolací súd taktiež nepovažoval za dôvodnú, pretože zo znaleckého
psychologického posudku č. 27/2015 (čl. 114), vyplýva, že poškodená je ovplyvniteľná nie len zo strany

jej matky a sestry, ale aj zo strany obžalovaného. Uvedené však odvolací súd nepovažoval za podstatné,
nakoľko na výpoveď poškodenej vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti neprihliadal.
Krajský súd rovnako ako súd I. stupňa mal za nepochybné preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku, tento bol správne právne kvalifikovaný ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

c/ Tr. zák., nakoľko tento skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu (objekt,
objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka) a bol spáchaný na chránenej osobe, t.j. na blízkej
osobe, ktorou je manželka a svokra obžalovaného.
Pozornosti odvolacieho súdu však neušlo, že súd I. stupňa v právnej vete napadnutého rozsudku
nesprávne uviedol, že skutok bol spáchaný závažnejším spôsobom konania. Uvedený nedostatok však

neodôvodňoval zrušenie napadnutého rozsudku aj vo výroku o vine, keďže právna kvalifikácia skutku
bolauvedenásprávne,pretoodvolacísúdnatútochybuibavodôvodnenísvojhorozhodnutiapoukazuje.
Pri ukladaní trestu súd I. stupňa zohľadnil priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37
písm. m/ Tr. Zák.) a tiež to, že sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a preto
mu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd I. stupňa dvakrát

prihliadol na predchádzajúce odsúdenie, čím porušil zásadu zákazu dvojitého pričítania. Z uvedených
dôvodov preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol.
Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol v minulosti pred spáchaním trestného činu, za
ktoré sa mu ukladá trest, 1-krát súdne trestaný, a to Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 11T/54/2014
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pričom mu bol za túto protiprávnu
činnosť uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou vo výmere 3 roky s
probačným dohľadom.

S poukazom na uvedené odvolací súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 Tr. zák. ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. a keďže bol pomer poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností rovnaký, odvolací súd uložil obžalovanému s poukazom na ustanovenie § 38 ods.
2Tr.zák.podľa§360ods.2Tr.zák.,nepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní14(štrnásť)mesiacov,
t.j. v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky), ktorý považoval za
dostatočný z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Obžalovanému nebolo možné uložiť iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na
ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., pretože skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, ktorá trvá až do 10.07.2017 uloženej mu rozsudkom X. súdu Komárno sp. zn. 11T/54/2014
zo dňa 10.07.2014.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, súd I. stupňa správne zaradil

obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona, preto i odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatných výrokoch zostal rozsudok súdu I. stupňa nezmenený.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám tak, ako to vyplýva z výroku tohto
rozsudku, keďže boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.