Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/203/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210556
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5311210556.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa Y.. T. G., B..
XX.X.XXXX, X. Y. W. XXXX/X, Č., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o.,
Drotárska cesta 102, Bratislava proti odporcovi L., H..U.., O. S. XX/A, X., N.: XX XXX XXX, právne
zastúpený Legal professionals, s.r.o., Tehelná 25, Bratislava v konaní o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľovi sumu 16 000 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Návrh na zaplatenie sumy 34 000 € a na uverejnenie ospravedlnenia z a m i e t a .

III. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celom rozsahu vo výške
8163,13 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa AK
Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska 102, Bratislava, IČO: 36 731 544.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 8.11.2011 návrh, v ktorom tvrdil, že odporca článkami uverejnenými v denníku
L. dňa 13.4.2011 s názvom „U. L. P. B. S.,“ dňa 15.4.2011 s názvom „W. P. Z. B.,“ vrátane ikonografiky,
ktorá tvorí súčasť článku, uviedol o navrhovateľovi nepravdivé tvrdenia, ktorými ho spojil s právnickými
a fyzickými osobami, ktoré boli dlhodobo kritizované médiami v súvislosti s prenájmom priestorov
spoločnosťou B. N., U..G..C.. Daňovému úradu W.. Navrhovateľ pred vznikom advokátskej kancelárie
spoločnosti H. G.Š. - U., U..G..C.. vykonal pre spoločnosť O. V. jediný úkon týkajúci sa korporátnej

agendy, preto uverejnený výraz, že túto firmu zastupuje na území SR, je zavádzajúci, nepravdivý,
poškodzujúci navrhovateľa. Ku dňu uverejnenia článku spoločnosť nezastupoval. Ako advokát mal
povinnosť mlčanlivosti, preto z tohto dôvodu nemal právo ani povinnosť informácie poskytovať, nie
z dôvodu zadržiavania informácii. V druhom článku došlo k prepojeniu osoby navrhovateľa s inými
osobami, ktoré figurovali v kauze prenájmu Daňový úrad W., ktorý bol poskytnutý spoločnosťou B. N.,
U..G..C... Navrhovateľ nemal, ani nemá majetkové, ani iné väzby na cyperské spoločnosti.

Opravou zo dňa 11.5.2011 v denníku L. odporca priznal zásah do práv navrhovateľa a opäť uviedol
nepravdivé informácie. „Nesprávne je, že spoločnosť O.L. V. na Slovensku v čase uverejnenia
nezastupoval T. G.. Správne je, že ju vlani v novembri zastupoval advokát T. G.. Okrem toho sme v
infografike označili prepojenia firiem O. V. H. A. L. na T. G. a Y. U.. Pri menách sme neuviedli, že ide
o právnych zástupcov týchto firiem.“

Toto ospravedlnenie nepoprelo pôvodné informácie, ešte zhoršilo pôvodný stav. Tým došlo k navodeniu
takej situácie, že v pozadí celej kauzy prenájmu Daňový úrad v W. je T. G. a Y. U., teda osoby, ktoré
v kauze nefigurovali a osoby, ktoré skutočne s kauzou boli spojené, v infografike nefigurovali (C. Š., T.V., zástupca A. V.). Uvedeným konaním došlo k zásahu do občianskej cti, mena a povesti navrhovateľa.
Podľa informácií na základe internetového vyhľadávania je meno navrhovateľa spojené s odkazom
na uvedené články s touto kauzou naďalej. Bol spojený s politikou U., hoci je apolitický. Jeho česť a

meno boli znevážené spojením s kauzou a osobami, ktoré na úkor daňových poplatníkov obchádzali
predpisy, s kauzou, ktorá bola verejnosťou negatívne vnímaná, odsudzovaná, porovnávaná aj s rovnako
medializovanou kauzou „nástenkový tender.“ Bol vykreslený navrhovateľ ako osoba stojaca v pozadí
kauzy. To veľkou intenzitou zasiahlo do jeho bezúhonnosti ako advokáta, občana, do jeho rodinných,
súkromných, pracovných vzťahov, poškodilo jeho dobré meno advokáta, občana, česť, skomplikovalo

mu život. Tento zásah bol výrazne intenzívny, a to aj zneužitím inštitútu opravy.

Odporca teda nevyužil možnosť napraviť dôsledky, ale zneužil opravu na utvrdenie nepravdivých
informácií. Preto navrhovateľ žiadal uverejnenie ospravedlnenia a podľa § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 50 000 €, ktorá zodpovedá zníženiu vážnosti,
dôstojnosti navrhovateľa v spoločnosti. Výšku odvodil z toho, že ide o celoslovenské tlačové médium,

intenzita bola zvýšená aj uverejnením na internete, a to aj ku dňu podania žaloby. Bolo čitateľovi
podsunuté, že je spojený s kauzou, s politikou U., finančnými skupinami. Vzhľadom k uvedenému stratil
dôveru klientov, občanov, úctu priateľov, rodiny. Poukázal na to, že nie je verejne činnou osobou ako
advokát. Uvedeným postupom stratil reálnu možnosť uchádzať sa o akúkoľvek verejnú funkciu.

Uvedeným predmetom sporu podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP sa súd cítil byť viazaný.

Podľa § 118a OSP možno rozhodujúce skutočnosti a dôkazy označiť najneskôr do prvého pojednávania.
Výzvu z čl. 66 spisu prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 24.8.2012 (čl. 98 rub). Prvé pojednávanie
bolo 29.11.2012, ktoré bolo odročené na deň 29.1.2013. Na tomto pojednávaní právny zástupca

navrhovateľa sám protokoloval svoj prednes a vypovedal aj navrhovateľ, ani jeden ani druhý nevzniesli
námietku protokolácie. Nedoplnili návrh do prvého pojednávania v nadväznosti na § 118a OSP o nové
tvrdenia a dôkazy. Učinili tak až na pojednávaní dňa 23.5.2013. Nové tvrdenie spočívalo v tom, že zásah
sa týkal aj súkromného života, lebo manželka bola tehotná a medializované správy ju rozrušili, zvlášť,
keď dlho nemohli mať deti. Tak isto to malo negatívny dopad aj na rodičov navrhovateľa.

Súd sa preto touto časťou predmetu sporu v nadväznosti na § 118a OSP a § 152 ods. 2 a § 153 ods.
2 OSP nezaoberal a tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že jemu aj navrhovateľovi súd odmietol
sa vyjadriť kompletne, považoval z dôvodov už uvedených za nepravdivé, zavádzajúce, účelové.

K návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Uviedol, že žiadny z článkov neobsahoval meno a priezvisko
navrhovateľa, ani ho žiadnym spôsobom nespájal s kauzou. Priemerný občan nemôže dospieť k
záverom tvrdeným navrhovateľom. Odporca spájal navrhovateľa výlučne so spoločnosťou O. V., ktorú
na území SR zastupoval. Informácia bola použitá na základe osobného rozhovoru redaktora L. s
navrhovateľom a neuviedol redaktorovi, že túto spoločnosť už nezastupuje. V oprave uviedol veci na

pravú mieru. Navrhovateľ teda mal pred uverejnením priestor na vyjadrenie k informáciám uvedeným
v článku, týkajúcim sa jeho osoby. Ako podklad slúžil doslovný prepis telefonického rozhovoru. Dňa
29.10.2008 preukázateľne zastupoval uvedenú spoločnosť a neuviedol, že ich už nezastupuje. Nechcel
sa vyjadriť k otázkam, kto ho zastupovaním poveril a kto stojí v pozadí. Nikto ho neobviňoval z toho, že
by zadržiaval informácie. Význam, ktorý pripisuje navrhovateľ infografike, nemožno z obsahu článku a

infografiky logicky vyvodiť. Infografika bola pre priemerného čitateľa neadresná na osobu navrhovateľa.
Identifikácia navrhovateľa bola vylúčená pre bežného čitateľa. Bol daný verejný záujem na informovaní
verejnosti o podozrení z neefektívneho a netransparentného nakladania s verejnými prostriedkami
v súvislosti s prenájmom nehnuteľností pre Daňový úrad W. a možného klientelizmu v súvislosti so
zabezpečením priestorov pre prenájom. Článok informoval o už vzniknutom stave - o podozrení na

prepojenie na cyperské firmy, na spoločnosť B. N., U..G..C.., B.. Táto téma bola medializovaná ešte pred
uverejnením infografiky. Téma bola predmetom dlhodobého záujmu verejnosti. V infografike sú pravdivé
informácie o prepojení firiem (priamom, nepriamom) so spoločnosťou B. N., ktorá bola vlastníkom
nehnuteľností ponúkaných na prenájom pre Daňový úrad W.. Vyplývali z výpisov z obchodného registra.
Z obsahu článkov, infografiky nemôže priemerný občan vyvodiť prepojenie navrhovateľa na politické

štruktúry U.-J., prepojenie na kauzu. Modrá farba v infografike nemala nič spoločné s U. a jej logom
v modrej farbe. Je to len zhoda náhod. Modré šípky smerovali k osobám T. G. a Y. U. preto, že
zastupovali uvedené cyperské firmy pri právnom úkone a z dôvodu sprehľadnenia údajov v článku.
Nemali znamenať, že stojí v pozadí kauzy, že by mal majetkové väzby na uvedené spoločnosti.Neexistoval záujem poškodiť navrhovateľovi. Autor infografiky mal právo na hodnotiaci úsudok. Nebola
tvrdená žiadna trestná činnosť navrhovateľa. Nebolo tvrdené, že by navrhovateľ spoločnosti riadil, resp.
dosahoval nejaký majetkový prospech z uvedenej kauzy. Článok nepojednával o čestnosti, morálnosti,

zákonnosti konania navrhovateľa. Žalobu podal žalobca až po 7 mesiacoch, teda dlhú dobu nepovažoval
informácie za zásah. Chýba príčinná súvislosť medzi informáciami a zásahom. Články a infografika
nedosahovali intenzitu spôsobilú zasiahnuť do cti navrhovateľa. Článok sa netýkal súkromia, intímneho
života navrhovateľa. Článok bol v súlade s právom verejnosti na informácie. Bol urobený primeraný
prieskum a dostatočné skutkové zistenia, bola zachovaná dobromyseľnosť a novinárska etika. Autor bol

pripísanípresvedčenýopravdivostiasprávnostiinformácií.Cieľomnebolouraziťnavrhovateľa,obviniťz
nezákonnej činnosti. Cieľom bolo poukázať na možné konanie v rozpore s etikou, morálkou. Novinár má
právoprejaviťkritiku,ajkeďneviepreukázaťpravdivosť.Jemožnáajnovinárskanadsázkaaprovokácia.
Pripúšťa sa aj zjednodušenie v záujme informovať širokú verejnosť. Nemožno trvať na úplnej presnosti
skutkových tvrdení. Navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku nároku - existenciu zásahu, objektívnu
spôsobilosť vyvolať ujmu, neprimeranosť, príčinnú súvislosť. Navrhovateľovi nejde o uvedenie informácií

na pravú mieru, ale o zisk. Žiadny svedok nepreukázal zásah do osobnostných práv. Navrhovateľ
nepreukázalkonkrétnunemajetkovúujmu.Výškajeneprimeranáanespĺňapodmienkurovnováhymedzi
záujmami spoločnosti a ochranu dobrej povesti súkromnej osoby. Ujma spôsobená násilnými trestnými
činmi je limitovaná 10-násobkom minimálnej mzdy. Výška musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme
na povesti. Odporca má právo spoliehať sa na obsah oficiálnych správ bez toho, aby bol povinný

vykonávať nezávislý prieskum. Každé zverejnenie nepravdivého údaju nemusí automaticky znamenať
zásah do osobnostných práv. Taký zásah je vtedy, keď existuje príčinná súvislosť a taká intenzita
zásahu, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať, čo v konaní nebolo preukázané. Výška
náhrady nesmie byť likvidačná pre vydavateľa. Náhrada prichádza do úvahy len vtedy, ak nestačí
zadosťučinenie. Novinári konali v dobrej viere, vynaložili primerané úsilie na overenie faktov, to nahrádza

dôkaz pravdivosti faktu a tlač nenesie zodpovednosť, aj keď sa neskôr dokáže nepravdivosť faktov.
Všetky informácie v článkoch, infografike, sú pravdivé. Navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu, pretože v
článkoch sa jeho meno nevyskytuje, taký návrh je nerealizovateľný a nevykonateľný.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi - oboznámil návrh čl. 1 a nasledujúce spisu, plnú

moc čl. 8, žiadosť o uverejnenie opravy čl. 14, žiadosť o uverejnenie opravy a uverejnenie odpovede
a výzva na vykonanie úkonov čl. 24 a nasledujúce spisu, výpis z registra čl. 35, internetový výťah čl.
36 a nasledujúce spisu, sporné články čl. 40, 41, 42, 43, 44, 45, oprava čl. 46, 47, procesné poučenia,
výzva na zaplatenie SUP, zastavujúce uznesenie pre nezaplatenie SUP, odvolanie, záznam o zložení
súdneho poplatku čl. 62, zrušujúce uznesenie čl. 63, výzva súdu zo dňa 24.4.2012 čl. 66 spisu podľa

§ 118a OSP, vyjadrenie odporcu k žalobe čl. 67 a nasledujúce spisu, plná moc čl. 82, zápisnica o
mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti L. W. zo dňa 23.11.2010 čl. 83, fotokópia článku čl. 95,
výpis z obchodného registra čl. 96, 97, návrh na zabezpečenie dôkazu čl. 99, výzva súdu čl. 107 na
zabezpečenie originálu novín, výzva je zo dňa 30.10.2012, výzva súdu na Okresný súd Nitra, obchodný
register čl. 108, výpis z registra čl. 109, žiadosť o odročenie čl. 114 s listinnými dôkazmi až po čl. 123,

odročenie pojednávania čl. 125 spisu, plná moc N.. C. Š. pre advokáta T.. Š. U. vo veci B. N., U..G..C..
zo dňa 13.4.2010 čl. 131, rozhodnutie jediného spoločníka Nitra Invest, s.r.o. čl. 133, zmluva o prevode
obchodného podielu čl. 134, zakladateľská listina o založení spoločnosti s ručením obmedzeným čl. 137,
žiadosť svedka o ospravedlnenie neprítomnosti čl. 141, doklad o PN čl. 142, žiadosť druhého svedka o
ospravedlnenie čl. 152, PN čl. 153, tretieho svedka čl. 155, zápisnica o pojednávaní zo dňa 29.1.2013 čl.

156 a nasledujúce spisu, prílohová obálka čl. 167, Pravda z 15.4.2011 a monitoring CD, výpis z registra
čl. 168 - 171, ospravedlnenie svedka čl. 172, zaslanie kontaktných údajov čl. 173, plná moc O. V. I. pre
Y.. Y. U., advokáta a Y.. T. G., advokáta s textom: Splnomocniteľ týmto splnomocňuje splnomocnencov
podľa ustanovení § 31 a nasledujúce Občianskeho zákonníka každého samostatne, aby splnomocniteľa
v plnom rozsahu zastupovali a vykonali nasledovné. Rozsah plnej moci je uvedený pod bodmi 1 - 9,

zápisnica o mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti L. W., s.r.o. čl. 175, podanie vo veci ochrany
osobnostičl.179,netrvámenavyhotovenípsychologickéhoposudku,farebnákópiaspornýchčlánkovčl.
180, 181, 182, zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.5.2013 čl. 193, žiadosť o odročenie čl. 209 s ďalšími
podaniami až po čl. 228, žiadosť súdu o zaslanie rozsudku 11C/317/2011 Okresnému súdu Bratislava,
zápisnica z pojednávania zo dňa 5.2.2014.

Účastníci konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý považoval za uzavretý a nemenný
vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP a § 205a OSP.

V článku zo dňa 13.4.2011 „U. L. P. B. S.“ je okrem iného uvedené: „Firmu O. V. na Slovensku zastupuje
advokát T. G.. Pre L. sa nechcel vyjadriť, kto ho zastupovaním cyperskej firmy poveril a kto stojí v jej
pozadí.“ „G. odmietol komentovať aj svoje vlastné obchodné prepojenia, ktoré ho v obchodnom registri
spájajú napríklad aj s ďalšou cyperskou firmou.“ „Firma okresného funkcionára U. C. Š., ktorá získala
od daňového riaditeľstva zákazku na prenájom priestorov Daňovým úradom v W., má nejasné pozadie.

Okrem Š.Č. je spoločníkom spoločnosti B. N. v obchodnom registri aj zatiaľ neznáma cyperská firmy O.
V. I.. Tá sídli na adrese v I., na ktorej sa nachádzajú aj mnohé firmy, v ktorých figurovala N. U., známa
z kauzy financovania J. strany. Firmu O. V. na Slovensku zastupuje advokát T. G..“

Včlánkuzodňa15.4.2011„W.P.Z.B.,“vrátaneinfografiky,odporcauviedolinformácietakýmspôsobom,
že články na dvojstrane (čl. 167 spisu) s názvami „W. P. Z. B.H.,“ „S. U. K.,“ „Š.: Y. O. Č. H. Ľ.“ je spojená

infografiou, ktorá tvorí súčasť uvedených článkov a nadpis základný uvedených článkov a je vytvorená
šípkami prepájajúcimi jednotlivé spoločnosti A. L. I., A. V., L. W., U..G..C.., L. W., U..G..C.., C. Š., U.,
O. V. I., B. N. s menami T. G., Y. U., pričom všetky šípky smerujú k týmto menám T. G., Y. U. s tým, že
v pravom hornom rohu je modrý symbol U. a šípky smerujúce k T. G. H. Y. U. sú v modrej farbe. Pri
B. N. je fotografia C. Š..

Z opravy (čl. 45 spisu) vyplýva: „V denníku L. sme dňa 13.4.2011 v článku U. L. P. B. S. nesprávne
uviedli, že spoločnosť O. V. na Slovensku v čase uverejnenia zastupuje advokát T. G.. Uvedené tvrdenie
je nepravdivé. Správna veta mala byť, že firmu O. V. na Slovensku vlani v novembri zastupoval advokát
T. G.. Okrem toho sme v denníku L. zo dňa 15.4.2011 v infografike k článku S. U. K. označili prepojenia

firiem O. V. H. A. L. na T. G. a Y. U.. Pri ich menách sme neuviedli, že ide o právnych zástupcov týchto
firiem. Za nepresnosti sa ospravedlňujeme.“

Výsluchom svedka Š. L. (čl. 160) mal súd preukázané, že ide o priateľa, spolužiaka z vysokej školy
a spolupracovníka z advokátskej kancelárie, u ktorého článok vyvolal dojem, že navrhovateľ stojí za

prenájmom a cyperskými firmami, ako aj politickou stranou U.. Vyvolalo to uňho negatívne reakcie,
rovnako ako aj u ostatných spoločných známych a spolužiakov. V iných článkoch, v iných médiách,
sa nestretol s prepojením mena navrhovateľa Y. U. s touto kauzou, aj keď taktiež táto kauza bola
medializovaná. Negatívne emócie to vyvolalo preto, že cyperské firmy sú známe svojou povesťou o
netransparentných finančných tokoch majetkových prevodov a z článku, infografiky vyplývalo, že za tým

všetkým stojí navrhovateľ, ich advokátska kancelária.

Výsluchom svedka Š. I. (čl. 161) mal súd preukázané, že navrhovateľa pozná od roku 2002, pretože
zastupuje jeho firmy. L. považuje za mienkotvorný denník. Uverejnením článku žil svedok v neistote,
bol voči navrhovateľovi uštipačný, pretože ho spájal s uvedenými cyperskými firmami a s politikou U.,

s kauzou Daňový úrad W.. Bol tam spomínaný aj nástenkový tender porovnávacou metódou. Súčasťou
článkov je aj infografika, preto mal zato, že infografikou boli spojené témy v článkoch a všetky články
a šípky v infografike smerovali k navrhovateľovi a Y. U.. Svedok pracuje v reklame a taký dojem z toho
nadobudol. Ako keby navrhovateľ a Y. U. riadili uvedené firmy a uvedenú kauzu. Nemal z toho dobrý
pocit. Navrhovateľ ako advokát nesmie využiť reklamu vo svoj prospech, a preto sa nemohol ani brániť.

Výsluchom svedkyne redaktorky P. P. mal súd preukázané, že robila článok so Š. a článok na čl. 47
spisu. Články sú spravodajskými článkami. Politickou témou bolo, že nebudú figurovať cyperské firmy pri
štátnychtendroch.Faktombolo,žefigurujú.Nazákladetohouskutočnilaredaktorka-svedkyňarozhovor
so Š., z ktorého vyšlo najavo, že predal časť svojej spoločnosti jednej z takýchto cyperských firiem.

Navrhovateľ túto cyperskú firmu zastupoval. V článkoch o navrhovateľovi nič nepísala. Článok tvorili
viacerí. Redaktorka N. W. navštívila registrový súd a uskutočnila rozhovor s navrhovateľom. Materiál sa
potom kolektívne poskladal a jeden z kolektívu to spracoval. Kauza bola vo všetkých médiách. Z pozadia
kauzy bol známy len Š., ostatné bolo nejasné. Za Š. bola nitrianska firma a nejaká cyperská firma. Za
N. firmou bola U.. Š. bol predsedom U. v Nitre, takže bol s touto firmou spojený, aj s kauzou. Pripustila,

že pripravovala článok U. L. P. B. S. strana 46 rub.

Výsluchom svedka U. N., redaktora, súd mal zistené: Svedok uviedol, že písal články W. P. Z. B., Z. T.
U.Č. B. U. a Š., rozhovor so Š.. Konštatoval, že ide o spravodajstvo. Motívom bolo, že všetky médiapreberali kauzu Daňový úrad W.. V pozadí bola spoločnosť B. N. a Š., okresný funkcionár U.. Figurovalo
tam viacej firiem, aj cyperských. V článku U. P. B. S. sa navrhovateľ spomína. Tak, ako mu to kolegyňa
postúpila, tak to prebral do spoločného článku. Informácie pre článok U. L. P. B. S. čerpal z verejne

dostupných zdrojov, tlačových agentúr, obchodného registra.

Svedok W. G. uviedol: Navrhovateľa nepozná, meno je mu známe len z infografiky. Infografiku nerobil
svedok. Uviedol, že je autorom článku S. U. K., L., 15.4.2011. Je to spravodajský článok. Vedúca
oddelenia rozdala úlohy a každý plnil svoju úlohu. Svedok mal za úlohu napísať o pozadí firiem, ktoré

majú sídlo v daňových rajoch, ku ktorým patril aj S., ktoré majú virtuálne kancelárie. Za infografiku bola
zodpovedá vedúca oddelenia L. Ď..

Výsluchom svedka X. T. mal súd zistené: Ide o spolužiakov s navrhovateľom. Vzhľadom na jeho
pracovné zaradenie úlohou je monitorovať masmédiá. V súvislosti s touto kauzou zachytil na internete
článok, v ktorom bol navrhovateľ spomínaný. Týkal sa medializovaného prenájmu budovy Daňového

úradu v W., kauzy B. N., pána Š.. Potom nasledoval ďalší článok. Mal taký pocit z toho, že navrhovateľ
mu o celej kauze nepovedal všetko. Mal z toho dojem, že navrhovateľ robí pre politickú stranu, čo je
medzi právnikmi veľmi citlivá vec. Pri stretnutiach kamarátov sa mu to dáva najavo, prepojenie na U., a
to napriek tomu, že navrhovateľ to poprel. Bol spomínaný so spoločnosťou B. N. a s cyperskými firmami.
Táto téma bola vo všetkých médiách, aj internetových. Pokiaľ však ide o navrhovateľa, jeho meno v

spojitosti s týmito témami, bolo to len v L.. Bolo to v súvislosti s menami Š., T., okresná alebo krajská
organizácia U. v Nitre, G., spoločnosť B. N., cyperské spoločnosti. Svedok nevedel o tom, že navrhovateľ
zastupujealebozastupovalspoločnosťO.V..Článokpochopiltak,žezacyperskýmispoločnosťamitreba
hľadať slovenských vlastníkov a vychádzal hlavne z grafiky, pretože šípky smerovali k navrhovateľovi a
U.. Z toho vyvodil, že navrhovateľ má niečo spoločné priamo s U..

Výsluchom svedkyne L. L. čl. 196 rub spisu uviedla, že išlo o veľkú kauzu, kvôli ktorej sa takmer rozpadla
vláda, pretože kauza sa týkala U.. Nevedeli, kto je v pozadí kauzy, v pozadí cyperských spoločností.
Uviedla, že je bežné, že infografika je súčasťou článkov. Je to hlavne pri dlhších článkoch a väčších
témach, tak, ako bola aj táto téma. Svedkyňa zadala autorom článkov úlohy a infografiku realizovala

spolu so U. Q.. Na infografike spolupracovali aj autori článkov. Ich spolupráca bola len v tom, že dodali
podklady. Svedkyňa L. rozhodla, čo pôjde do infografiky. Uviedla, že šípky majú za úlohy sprehľadniť
spleť firiem a ich prepojenosť. Nedomnievala sa, že všetky šípky smerujú k navrhovateľovi a k U..
Mala zato, že z infografiky vyplýva, že k nim smerujú šípky od firmy O. V. I., lebo boli zástupcami tejto
firmy na Slovensku. O. V. bola jedným zo spoločníkov firmy B. N., ktorej spoločníkom bol aj Š. z U..

Nenapísali, že navrhovateľ a jeho spoločník majú niečo spoločné s touto kauzou alebo U., uviedli len,
že túto firmu zastupujú. Zástupcov N.. Y. X., Y.. P. D., N.. T. W., ktorí zastupovali A. L. I. od 8.4.2009
do 15.2.2012, Y.. P. D. O. V. I. od 21.9.2007 do 2.11.2010, N.. T. W. L. W., U..G..C.. od 21.9.2007 do
18.1.2012 neuviedli, pretože ich zaujímala len spoločnosť O. V.. Ostatné uviedli len preto, aby ukázali
na zložitosť spleti týchto firiem. Konatelia O. V. boli nič nehovoriace mená, kým G. H. U. zastupovali túto

firmu na Slovensku, ich mená boli v obchodnom registri. Boli to niečo hovoriace mená. Uverejnením
ich mien v infografike však nechceli poukázať na ekonomický alebo politický vzťah k týmto subjektom,
len na to, že sú zástupcami. Úlohou svedkyne bolo koordinovať a rozdeľovať prácu. Zdroje čerpala z
obchodného registra, rozhovorov. Doslovne uviedla: „Boli urobené rozhovory s pánom Š., s pánom G. a
ostatnými politikmi U. ...“ a to napriek tomu, že predtým uviedla, že navrhovateľa a U. nespájali s politikmi

U.. Články boli aj v iných médiách. O veľkosti kauzy svedčí aj to, že Š. bol vylúčený z U. a T. je obvinený.
V. nebol v šípkach, pretože si mohol každý prečítať v článku, že stojí za spoločnosťou A. V., ktorá nebola
taká dôležitá pre túto kauzu ako B. N. H. O. V..

Výsluchom svedkyne Q. mal súd zistené, že taktiež pracovala na infografike, ale len na grafickom

spracovaní, umeleckom. Texty sú jej dodávané. Príde jej hotové zadanie. Zadanie dostala od L. L..
Dostala celého informačného pavúka, ako to má vyzerať. Ten graficky, umelecky vyjadrila. Pavúk už bol
aj so šípkami, vrátane textu. Infografika patrí k textu, k dvojstrane. Vo veci 11C/317/2011 pred Okresným
súdom v Bratislave v totožnej veci Y.. Y. U. /. L., H..U.. uviedla: „Infografika je výcuc informácii z textu
článku. Zjednodušene, patrí k tématickému celku, ktorý patrí k dvojstrane a oddelenie, ktoré robí článok,

stojí aj za zadaním infografiky.“ Rozpor svedkyňa odstránila tak, že netvrdila, že infografika nesúvisí s
obsahom článkov. Tvrdila len to, že ona vo svojej funkcii nepotrebuje obsahy článkov na to, aby vytvorila
infografiku, s článkami nepracuje. Modrá a červená sú dve základné farby pre šípky. Logo U. tam bolopreto, lebo zrejme sa dotýkalo témy v článkoch. Bolo jej to nariadené a zadané. Šípky nie sú postavené
ako pyramída, je to klasický informačný pavúk, ktorý má čo najprehľadnejšie čitateľa informovať.

Výsluchom svedkyne N. W., redaktorky mal súd preukázané, že robila rozhovor s navrhovateľom po
telefóne, nahrávala tento rozhovor, urobila doslovný prepis hovoru. Či však autori článku, ktorý ona sama
nezhotovovala, aplikovali doslovný prepis hovoru, za to už ona nemôže. Sama uviedla, že nepoužila
v článku výraz „kto je v pozadí.“ Pokiaľ by navrhovateľ nemal chuť odpovedať, nemusel odpovedať.
Neupozornila ho na to, k akému článku, s akou témou je rozhovor vedený. Rozhovor nebol autorizovaný.

Od navrhovateľa nepýtala súhlas s nahrávaním rozhovoru. Bola to politická kauza. Svedkyňu zaujímalo
právne pozadie prípadu. Mala na mysli, ako sa dostal do kontaktu s touto firmou.

Výsluchom otca navrhovateľa, svedka G. N. (čl. 159) mal súd preukázané, že pred vydaním článku
mali so synom dobré vzťahy. Po vydaní článkov, na ktoré ho upozorňovali susedia, kolegovia, známi,
ostali s manželkou zaskočení, zhrození, do čoho sa to zaplietol ich syn, aj keď ho dobre a poctivo

vychovali. Mali o neho strach, aby sa mu niečo nestalo. Aj keď ich ubezpečoval, že s kauzou nemá
nič spoločné, považovali situáciu za naliehavú, hneď za ním cestovali. Žili v strese, neistote, obavách
o svojho syna a to aj vzhľadom k uštipačným poznámkam okolia - spoluobčanov, kolegov, športovcov.
Vzhľadom k neanonymnej atmosfére malomesta to bolo pre nich ponižujúce. Taká reakcia bola obvyklá
aj od cudzích ľudí, ktorým bol predstavený a ktorí ho ihneď spájali so synom a medializovanou kauzou.

Tým, že poškodili meno syna, poškodili aj meno rodičov. Dôsledkom boli zdravotné problémy - zvýšený
krvný tlak. Vnímal článok a infografiku tak, ako ho vnímali susedia, aj ostatní - všetky šípky v spojitosti
s kauzou smerovali k jeho synovi. Mal pocit, že je v kauze „namočený,“ pretože nevedel, že zastupoval
spoločnosť O. V.. Do práce sa mu nestaral. Vychádzal len z toho, čo videl v článku, infografike.

V konaní mal súd jednoznačne preukázané výpoveďou navrhovateľa, odporcu i výsluchom svedkov -
redaktorov, svedkyne L., Q., že obidva články možno definovať ako spravodajstvo. Výsluchom svedkov
mal súd preukázané aj to, že infografika tvorí neoddeliteľnú súčasť článkov, celej témy týkajúcej sa
prenájmu nehnuteľnosti pre Daňový úrad W., je súčasťou monotematickej dvojstrany.

V konaní mal súd preukázané, že autori článku v čase vydania boli pracovníkmi odporcu, nešlo o články
tretích osôb. Pasívne legitimovanou osobou je odporca ako zamestnávateľ a vydávateľ článkov. Autori
vydali články v mene odporcu - vydavateľa, v rámci plnenia úloh tejto organizácie.

Návrh na vydanie ospravedlnenia súd zamietol, pretože neboli splnené podmienky podľa § 155 ods. 4

OSP, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrh zamietol aj preto, že navrhovateľ žiadal ospravedlnenie
za údaje, ktoré v článkoch obsiahnuté neboli. Návrh v tejto časti zamietol aj pre jeho neaktuálnosť a
preto, že uverejnením článku s takým časovým odstupom by dosiahol navrhovateľ pravý opak toho,
k čomu je táto forma zadosťučinenia určená. Téma by sa opätovne oživila medzi čitateľmi, napriek
veľkému časovému odstupu. Uverejnenie ospravedlnenia je jedna z foriem zadosťučinenia podľa § 13

ods. 1 Občianskeho zákonníka. O túto zložku zadosťučinenia sa obral samotný navrhovateľ neurčitým
návrhom na ospravedlnenie. Navrhovateľ je právne zastúpený, súd nemá poučovaciu povinnosť ani čo
do hmotného, ani čo do procesného práva. Návrh na ospravedlnenie musí vychádzať z presného znenia
článkov, musí byť vykonateľný výrok. Presne musí byť uvedené, ktorá konkrétna časť článku má byť
zmenená a za ktorú inú konkrétnu časť článku, aby nemohlo byť právo vyplývajúce z rozsudku využité

neprimerane,rozširujúco,naúkordruhéhoúčastníkakonania,resp.zneužiténadosiahnutieinýchcieľov.

Tieto okolnosti súd zohľadnil aj pri určení výšky nemajetkovej ujmy.

Zohľadnil však aj to, že odporca inštitút opravy - ospravedlnenia zneužil, zmanipuloval a opätovne

uverejnil nepravdivé informácie.

V konaní súd mal preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania, zo všeobecne známych
skutočností (§ 121 OSP), medializovaných, že medializovaná kauza sa týkala tej skutočnosti, že za
vlády N. G. minister financií N. T. prostredníctvom riaditeľa daňového riaditeľstva T. T. prenajal pre

Daňový úrad v W. budovu vlastnícky patriacu C. Š., funkcionárovi U. v Nitre. Kauza sa týkala všetkých
občanov, pretože pani G. sa z tohto dôvodu chcela vzdať funkcie premiérky, kauza bola vnímaná
občanmi vysoko negatívne pre podozrenie z klientelizmu a netransparentného nakladania s majetkom
štátu, čo súd vyhodnotil ako podozrenie z trestnej činnosti, čoho dôkazom je aj tvrdené trestné stíhanieT. a zbavenie funkcie v U. C. Š.. Kauza bola všeobecne negatívne vnímaná aj preto, že bola dávaná do
súvisu s „nástenkovým tendrom.“ Táto kauza bola jednoznačne spájaná s vládou U., politickými činiteľmi
U., ktorej logo charakterizuje modrá farba. Táto kauza bola jednoznačne spájaná aj s cyperskými

schránkovými firmami, ktoré stáli v pozadí prípadu (A. L. I., O. V.). O. V. vstúpila ako 20 % spoločník do
spoločnosti B. N., U..G..C.., ktorej spoluvlastníkom bol aj C. Š.. Vzniklo dôvodné podozrenie, že verejné
finančné prostriedky za prenájom Daňového úradu v W. sú určené spoločnosti B. N., U..G..C.., (C. Š.)
a garážovej schránkovej firme O. V.. Kauza sa týkala aj ďalších spoločností uvádzaných ako cyperské
- A. V., L. W., U..G..C.., L. W., U..G..C..

V konaní odporca nepreukázal žiadnym dôkazom, že navrhovateľ bol členom politickej strany U., alebo
bol prepojený s činnosťou tejto strany, nepreukázal, že navrhovateľ ako advokát zastupoval niektorú z
uvedených spoločností, alebo osôb pri uzatváraní nájomnej zmluvy na prenájom nebytových priestorov
pre Daňový úrad W., resp. že by bol ekonomicky zainteresovaný na tejto kauze.

V konaní mal súd preukázané, že N.. Y. X. bol zástupcom A. L. I. od 8.4.2009 do 15.2.2012, Y.. P. D.
bol zástupcom O. V. od 21.7.2007 do 2.11.2010, N.. W. T. zástupcom L. W., U..G..C.. od 21.9.2007 do
18.1.2012.Kauzaprenájmujeznovembra2010.Zčl.131spisumalsúdpreukázané,žeC.Š.zastupoval
T.. U. (13.4.2010). Ani k jednému z uvedených zástupcov nesmerujú šípky infografiky, ani k menu Š.,
V., T..

Z čl. 83 spisu mal súd preukázané, že navrhovateľ ako zástupca dňa 23.11.2010 založil spoločnosť L.
W., U..G..C.. Spoločnosť O. V. previedla časť obchodného podielu 32 % na obchodnú spoločnosť W.,
U..G..C.. za účasti A. L. I.. Zo spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.2010 na spoločnosť L. W., U..G..C..
(čl. 86) mal preukázané, že spoločníkmi tejto spoločnosti sú A. L. I., O. V., L. W., U..G..C.. (ako zástupca

je uvedený N.. T. W.).

Z výpisu z obchodného registra (čl. 96) na spoločnosť B. N., U..G..C.. mal súd preukázané, že
spoločníkom bol C. Š. a spoločnosť O. V..

Z plnej moci zo dňa 13.4.2010 (čl. 131) mal súd preukázané, že bola udelená konateľom C. Š. pre B.
N., U..G..C.. v prospech zástupcu T.. Š.O. U..

Rozhodnutím jediného spoločníka B. N., U..G..C.. dňa 16.3.2010 previedla časť obchodného podielu
na O. V.. Dňa 13.4.2010 zastúpení zástupcom T.. U. založili B. N., U..G..C.. s dvoma spoločníkmi - C.

Š. a spoločnosťou O. V..

Z plnej moci (čl. 174) z 28.10.2008 je zrejmé, že O. V. splnomocnila k zastúpeniu Y.. U. H. T.. G.,
advokáta. Keďže následne je zápisnica z 23.11.2010 o založení spoločnosti L. W., U..G..C.., súd má
zato, že zastúpenie navrhovateľa k tomuto dátumu trvalo.

V konaní však nebolo preukázané, že by navrhovateľ zastupoval O. V., resp. B. N., U..G..C.. pri
uzatváraní nájomnej zmluvy na prenájom nebytových priestorov pre Daňový úrad W., čo bol základ
medializovanej kauzy, s ktorou bolo meno navrhovateľa spájané článkami, infografikou. V konaní
odporca nepreukázal, že si pred písaním článkov, infografiky vyžiadal základný dôkaz - nájomnú zmluvu

v zmysle zákona o poskytovaní informácii, resp. z evidencie zmlúv povinne uverejnených na internete,
aby si overil kým, ktorými zástupcami boli spoločnosti zastúpené pri uzatváraní tohto rozhodujúceho
právneho úkonu.

V konaní odporca nepreukázal, že navrhovateľ mal na spoločnosť O. V. inú väzbu, než ako právny

poradca a zástupca a že k tejto spoločnosti mal vôbec nejakú väzbu v čase uzavretia nájomnej zmluvy
na nebytové priestory.

V konaní je jednoznačne preukázané, že L. je ľavicovým mienkotvorným denníkom (a to od dávnej
minulosti), kým medializovaná kauza sa týkala politiky, netransparentnosti úkonov, klientelizmu U.,

teda pravicovej politiky. Tým bol aj preukázaný motív na strane ľavicového denníka kritizovať postupy
pravicovej vlády.

Z ustáleného skutkového stavu súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.Bolo preukázané, že články sú z odborného hľadiska spravodajstvom. Cieľom je prinášať informácie
o aktuálnych udalostiach, poúčať, presviedčať, získavať čitateľskú verejnosť pre názor. Publicistický

štýl na rozdiel od odborného štýlu prispôsobuje náročnosť obsahu a formy priemernej vzdelanostnej
úrovni občana. Musí zabezpečiť všeobecnú zrozumiteľnosť textov. Správa (spravodajstvo) môže byť
jednoduchá, nekomentovaná - stručné konštatovanie nejakej udalosti. Nesmie vynechať žiaden fakt.
Rozšírená správa (komentovaná) obsahuje titulok, nadtitulok, správu (podrobnejší záznam udalostí -
faktov) s komentárom autora.

Pokiaľ ide o článok zo dňa 13.4.2011 „U. L. P. B. S.,“ ide o rozšírenú správu, ktorá má byť
súhrnom pravdivých faktov a komentára autora. Je daný celospoločenský záujem na tom, či finančné
prostriedky štátu za prenájom nebytových priestorov neskončia u cyperských schránkových firiem
za neprehľadných okolností. Celospoločenský záujem je však daný len na informovaní o pravdivých
faktoch. Komentár autora musí vychádzať z pravdivých informácii. Pravdou je existencia telefonického

rozhovoru redaktorky W. s navrhovateľom. Samotná redaktorka uviedla, že rozhovor nahrala a doslovne
prepísala. Článok však nepísala, dala ho k dispozícii redakcii, ktorá podľa vyjadrenia samotnej
redaktorky neprevzala v článku doslovné znenie nahrávky. Sama tým pripustila, že článok neobsahuje
doslovný prepis, pretože nepoužila výraz „kto stojí v jej pozadí.“ Tým pripustila, že článok nemá pravdivý
základ. Práve táto veta „kto stojí v jej pozadí“ podľa názoru súdu pripúšťa rozdiely, manipulatívny výklad,

či autor článku má na mysli, kto stojí v pozadí po právnej stránke, kto stojí po ekonomickej stránke, kto
stojí po politickej stránke. Nebola preukázaná pravdivosť faktu ku dňu 13.4.2011, že spoločnosť O. V.
zastupuje T. G.. Odporca nepreukázal ani pravdivosť ďalšieho tzv. faktu - že G. má obchodné prepojenia
na ďalšiu cyperskú firmu. V konaní bolo preukázané právne zastúpenie, ekonomické prepojenie,
obchodná zainteresovanosť navrhovateľa na cyperských firmách preukázaná nebola, napriek tomu sa

takýto fakt čitateľom podsúval. Keďže kauza bola politická, týmto článkom sa čitateľovi podsúvala aj
politická väzba navrhovateľa na uvedenú kauzu a osoby s ňou spojené.

Pokiaľ ide o článok zo dňa 15.4.2011, vrátane infografiky, s názvom „W. P. Z. B.,“ ide o rozšírenú
správu, ktorá má byť taktiež súhrnom pravdivých faktov a komentára autora, vrátane infografiky, ktorá je

neoddeliteľnou súčasťou článku, čo potvrdili pracovníci odporcu, ale vyplýva to aj z charakteru rozšírenej
správy, ktorá má mať titulok (titulky) a nadtitulok, ktorým v tomto prípade bola infografika, ktorá tématicky
spájala všetky články na dvojstrane s titulkami „W. P. Z. B.,“ „S.Á. U. K.,“ „Š.: Y. O. Č. H. Ľ..“ Ak teda
ikonografika smerovala k navrhovateľovi a U., tematicky a významovo spájala tieto články ako nadtitulok
a aj keď v článkoch neboli uvedení, jednoznačne nadtitulkom, ikonografikou boli spojení s témami v

článkoch. Keďže šípky smerovali k ním, pri aplikácii logického výkladu bolo naznačené, že sú „P., W. W.
Z.Ľ. B., boli spojení s „S. U. K.“ a kauzou „C. Š..“

Celospoločenský záujem by bol daný vtedy, ak by takéto údaje, majúce charakter správy (faktu) boli
pravdivé. Na nepravdivých informáciách nie je daný celospoločenský záujem. Ani komentár autora

nemôže vychádzať z nepravdivých informácií.

K tomuto článku súd uvádza, že cieľom malo byť poukázať na klientelistický, netransparentný prenájom.
V skutočnosti infografika budí v priemernom čitateľovi dojem, že sa neupútava pozornosť čitateľa na
skutočných aktérov kauzy, ale práve naopak, že odpútava pozornosť od aktérov usmernením pozornosti

na osoby navrhovateľa a U.. Súd si nemohol inak vysvetliť v tejto kauze všetky modré šípky smerujúce
k menu navrhovateľa a U., len tak, že navrhovateľ je dominantnou osobou, riadiacou uvedené cyperské
firmy a majúcou rozhodujúci dopad na uvedenú kauzu a na ekonomické pozadie tejto kauzy. Rovnako aj
politické pozadie tejto kauzy. Súd mal zato, že priemerný čitateľ si tento článok mohol vyložiť tak (vrátane
infografiky), že za celou kauzou treba hľadať cyperské spoločnosti a za cyperskými spoločnosťami

slovenských vlastníkov, ku ktorým smerovali šípky.

Pokiaľ ide o opravu zo dňa 11.5.2011 čl. 95, v skutočnosti je pravdivá len v časti: „vlani v novembri
zastupoval advokát T. G.,“ čo mal súd preukázané z plnej moci čl. 174 a zápisnice zo dňa 23.11.2010
o založení spoločnosti L. W., U..G..C.., kde zastúpenie pre O. V. ešte trvalo a táto spoločnosť previedla

časť svojho obchodného podielu v prospech L.. Ďalšia časť opravy znamená, že odporca sám v tejto
oprave priznal, že v infografike 15.4.2011 „označili prepojenia firiem O. V. a A. L. na T. G. H. Y. U..“Tentofakt,ktorýuviedlivinfografikeanepopreliho,priznaliapriznalitýmajmotívuverejnenia,prepojenie
T. G. a Y. U. na cyperské firmy. Doplnili to len o údaj, že ide o právnych zástupcov, čo však nijako nemení
pôvodné tvrdenie o ich prepojení na cyperské firmy. Opravou priznali základ nároku.

Po zhrnutí súd vyslovuje názor, že konštatácia faktu, ktorá obsahuje nepravdivé informácie, resp.
hodnotiaci úsudok, ktorý nemá žiaden substrát pravdivosti, z ktorého vychádza, napĺňajú podmienky v
§ 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a nemôžu požívať právnu ochranu len preto, že sa odporca
odvoláva na ústavné právo, slobodu prejavu. V článku 26 ods. 1 Ústavy je zakotvená sloboda prejavu

a právo verejnosti na informácie. V článku 19 ods. 1 Ústavy je však zakotvené ústavné právo, podľa
ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu
mena. Toto ústavné právo je potom vykonané v občianskom zákonníku v § 11 a 13 Občianskeho
zákonníka.

Z uvedeného je zrejmé, že nemožno žiadať realizáciu jedného ústavného práva na úkor druhého

ústavného práva. Medzi realizáciou uvedených ústavných práv musí byť rovnováha. Pokiaľ dôjde ku
kolízii ústavných práv, je potom takúto kolíziu vykladať podľa názoru súdu v rovnováhe, to znamená, že
realizácia ústavného práva jedného subjektu končí tam, kde začína ústavné právo druhého subjektu.
Každý má právo realizovať svoje práva vyplývajúce zo zákona a z ústavy v tom rozsahu a takým
spôsobom, aby nezasiahol do práv iných.

V danom prípade odporca uverejnením sporných článkov zasiahol do ústavného práva navrhovateľa
na ochranu osobnosti (do občianskej cti, dobrého mena, povesti navrhovateľa) spôsobom, ktorý
nerešpektoval tieto dobré mravy, nerešpektoval hranice ústavného práva navrhovateľa. Takýto spôsob
realizácie ústavného práva na poskytovanie informácii nemôže požívať právnu ochranu.

Súd preto dospel k záveru, že zásah do práv navrhovateľa bol spôsobilý vyvolať ohrozenie a narušenie
práv navrhovateľa na ochranu osobnosti. Súd dospel k záveru, že sú dané podmienky nielen podľa §
11 Občianskeho zákonníka, ale aj podmienky podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, to znamená,
že uvedený zásah súd považoval za taký zásah, ktorý v značnej miere znížil dôstojnosť fyzickej osoby a

jej vážnosť v spoločnosti. Preto súd dospel k záveru, že okrem ospravedlnenia, ktoré zo strany odporcu
nebolo poskytnuté riadne, je namieste poskytnúť navrhovateľovi za zníženú dôstojnosť a vážnosť aj
nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Súd podotýka, že nezisťoval skutočný vznik ujmy, pretože zákon takúto podmienku nestanovuje. Zákon

stanovuje len tú podmienku, že musí existovať objektívna možnosť ujmy. Zo zisteného skutkového stavu
mal súd preukázané, že reálne existovala objektívna možnosť morálnej ujmy na strane navrhovateľa.
Náhrada podľa § 13 Občianskeho zákonníka nepredstavuje náhradu skutočnej škody, skutočnej ujmy.
Súd nemusí dokazovať, či skutočne vznikla ujma a v akom rozsahu. Stačí dokázať, že tu reálne
existovala objektívna možnosť tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Vzhľadom k tomu, že náhrada

nepredstavuje náhradu skutočnej škody, ktorá navrhovateľovi vznikla, ani skutočnú morálnu ujmu, ktorá
sa nedá presne špecifikovať a vyčísliť, dá sa len predpokladať, závisí od úvahy súdu podľa § 136 OSP
pri dodržaní kritérií stanovených v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka. To znamená, že úvaha súdu nie
je svojvôľa súdu, kedy sa súd pri stanovení výšky ujmy riadi len vlastnou úvahou. Súd sa musí riadiť aj
kritériami, ktoré sú v ustanovení § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka a musí teda prihliadať na závažnosť

vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Vzhľadom k uvedenému súd podľa
vlastnej úvahy stanovil, že bude primeraná morálna ujma vo výške 16 000 €, a to s prihliadnutím na
nasledovné okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a s prihliadnutím na nasledovné skutkové
zistenia, ktoré poukazujú na závažnosť vzniknutej ujmy.

Pristanovenívýškyujmysúdprihliadolnatúokolnosť,žezostranyodporcuišloosériučlánkov.Týmbola
zvýšená intenzita zásahu. Zohľadnil aj motív konania odporcu. Odporca v rozpore s vlastným tvrdením
neupriamil pozornosť na medializovanú kauzu, na ktorej bol celospoločenský záujem a osoby s ňou
spojené, ale odpútal pozornosť verejnosti od aktérov a upriamil pozornosť na navrhovateľa a Y. U.. Bral
doúvahyajtúskutočnosť,žeprikladeníotázoknavrhovateľoviceztelefónnemalnavrhovateľvedomosť,

k akej kauze sú otázky kladené. Bral do úvahy tú skutočnosť, že na strane novinárov nebola tvrdená
dobrá viera. Nevynaložili primerané úsilie na overenie faktov, aby mohli tvrdiť, že tým je nahradený dôkaz
pravdivostiaženenesúzodpovednosť.Doslovnánahrávkanebolavdoslovnomzneníuverejnenávtlači.
Bola inými redaktormi prispôsobená a zmanipulovaná. Rovnako pri dobrej viere odporca nezabezpečilzákladný dôkaz pre kauzu, ktorú medializoval, a to nájomnú zmluvu na prenájom nebytových priestorov,
z ktorého mal možnosť objektívne zistiť spoločnosti uzatvárajúce túto zmluvu aj ich zástupcov. Bral
do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľa neobviňuje z trestnej činnosti, ale činnosť samotná, ktorá

bola medializovaná a s ktorou navrhovateľa spája, bola trestnou činnosťou, nemorálnou, neetickou,
odsudzovanou verejnosťou. Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že len odporca v súvislosti s touto kauzou
uviedol meno navrhovateľa, iné média túto kauzu medializovali, ale neuverejnili v súvislosti s kauzou
meno navrhovateľa. Teda odporca ako jediný vydávateľ v tomto smere vo vzťahu k navrhovateľovi
ovplyvňoval verejnú mienku. Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že ide o mienkotvorný denník s dlhoročnou

pôsobnosťou na území celej Slovenskej republiky. Bral do úvahy pri určení výšky aj tú skutočnosť, že
navrhovateľa súd považuje za verejne činnú osobu v oblasti práva. Nesúhlasil s navrhovateľom, že
nie je verejne činnou osobou. Nie je verejne činnou osobou v ekonomickej alebo politickej oblasti. Je
nepochybné, že verejnosť má právo vedieť, či advokát vykonával svoju funkciu bezúhonným spôsobom
vsúladesprávomalebosapodieľananelegálnejčinnosti,čiužvekonomickejoblastialebosprepojením
na politiku. Verejný záujem je však daný len na pravdivých informáciách ohľadne aj verejne činnej osoby.

Nie je daný na nepravdivých informáciách a komentároch tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Pokiaľ by
informácie boli pravdivé, pri vyhodnotení súdu, že advokát je verejne činnou osobou, by musel zniesť
väčšiu mieru kriticizmu ako ostatní občania. Pri stanovení výšky bral do úvahy aj tú skutočnosť, že od
uverejneniačlánkovuplynuladlhšiadobadovtedy,kýmnavrhovateľžiadalouverejnenieospravedlnenia,
pričom takáto forma zadosťučinenia bola v danom prípade najoptimálnejšia. Bral do úvahy aj tú

skutočnosť, že o zadosťučinenie formou uverejnenia ospravedlnenia na základe tohto rozsudku sa
obral samotný navrhovateľ neodstránením vád, nevykonateľnosťou návrhu v tejto časti, ako už bolo
zdôvodnené. Pri stanovení výšky náhrady súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že pri fyzickej a súčasne aj
morálnej ujme na zdraví (sťaženie spoločenského uplatnenia), je podľa súčasnej legislatívy hodnotená
určitými finančnými stropmi. Morálna ujma, ktorá sa týka zásahu do občianskej cti, nemôže byť

ohodnotenáviac,akofyzickáamorálnaujmadohromadyvprípadeťažkejujmynazdraví,resp.vprípade
straty končatiny. Opačný prístup, podľa názoru súdu, by bol nespravodlivý, neprimeraný. Stanovenú
výšku súd preto považoval za primeranú a taktiež aj z dôvodu, že takáto výška vzhľadom k počtu
nákladov výtlačkov nemôže mať likvidačný charakter pre odporcu. Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že
odporca nevyužil inštitút opravy na úprimné ospravedlnenie, ktorému by zodpovedalo objektivizovanie

nepravdivých faktov. Inštitút opravy bol zneužitý, opäť boli uverejnené nepravdivé informácie. Bral do
úvahy aj to, že článok bol uverejnený aj na internete a s menom navrhovateľa na internete je táto kauza
spájaná doteraz.

Tým mal súd preukázané, že boli splnené všetky podmienky zodpovednosti za tento zásah, teda

zásah objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, nedovolený zásah, teda uverejnenie článkov v rozpore
s právom na poskytovanie informácií a v rozpore s právom na ochranu dobrého mena, súkromia,
cti a bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinností odporcu a týmto zásahom.
Dospel preto k záveru, že intenzita zásahu a nemajetkovej ujmy bola vysoká a zodpovedá priznanej
náhrade. Bola preukázaná objektívna možnosť vzniku závažnej ujmy v oblasti navrhovateľovej cti,

dôstojnosti,vážnosti,rodinných,priateľských,profesijnýchvzťahov.Boladanáobjektívnamožnosťstraty
dôvery klientov, priateľov, rodiny, objektívna možnosť označenia navrhovateľa ako človeka U., človeka
v pozadí ekonomickom, politickom cyperských schránkových firiem, teda človeka na hrane zákona,
ktorému bežný poctivý občan nemôže dôverovať a vyhýba sa mu. Zároveň bola preukázaná objektívna
možnosť trvalého prepojenia s politikou U., a teda nemožnosťou uchádzať sa o verejnú funkciu. Aj

keď nie každé uverejnenie nepravdivej informácie musí byť neoprávnený zásahom do osobnostných
práv, v tomto prípade ide o zásah do osobnostných práv a zásah veľkej intenzity. Preto v tomto
konkrétnom prípade nestačí len zadosťučinenie uverejnením ospravedlnenia z hľadiska intenzity, trvania
a rozsahu nepriaznivých následkov, je potrebné aj finančné odškodnenie. Z týchto dôvodov súd priznal
navrhovateľovi odškodnenie vo výške 16 000 € a považoval túto výšku za primeranú. Vo zvyšnej časti

34 000 € návrh zamietol.

Z toho vyplýva, že navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia 16 000 €, neúspešný čo do zaplatenia
34 000 €. Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %, pretože
aplikoval na náhradu trov konania § 142 ods. 3 OSP. Navrhovateľ je plne úspešným účastníkom konania,

pretože výška plnenia závisela od úvahy súdu.

Súd priznal navrhovateľovi trovy konania v nasledovnej výške: 8 úkonov právnej pomoci (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní dňa 29.1.2013 (3-krát - zakaždé 2 začaté hodiny), účasť na pojednávaní dňa 23.5.2013, účasť na pojednávaní dňa 5.2.2014) = 8 x
526,13 € + účasť na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku 263,06 € = 4472,10 € + 1-krát
režijný paušál po 7,41 € + 4-krát režijný paušál po 7,81 € + 3-krát režijný paušál po 8,04 € = 4542,28 € +

20 % DPH vo výške 908,46 = 5450,74 €. Ďalej právny zástupca vyúčtoval náhradu hotových výdavkov
za stratu času pri doprave na pojednávanie dňa 29.1.2013 na trase Bratislava - Čadca a späť v sume
130,20 € + cesta na pojednávanie dňa 23.5.2013 v sume 130,20 € + dňa 5.2.2014 v sume 134 € + dňa
25.2.2014 v sume 134 € = 528,40 € + náhrada za použitie vozidla za cestu 4-krát na trase Bratislava
- Čadca a späť vo výške 342,58 € + náhrada za spotrebované PHM v sume 275,41 € = 1146,39. Za

podaný návrh bol zaplatený súdny poplatok vo výške 1566 €. Trovy konania tak celkom predstavujú
sumu za úkony právnej služby 5450,74 € + náhrada hotových výdavkov 1146,39 € + súdny poplatok
1566 € = 8163,13 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.