Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/381/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707209136
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7707209136.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcov 1. C. K., 2. C. I., obidvaja bytom Q., M. R. N. č. XXX/X, zast.
JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, AK Rožňava, ul. Cyrila a Metóda č. 4, proti žalovanému P.. N.
U., bytom Q., E. č. 4, o zaplatenie X.XXX,XX € a 182,56 € s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku
16C 137/2007-148 z 3.8.2011 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu

zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 822,47 € spolu s
6%-nými úrokmi z omeškania z uvedenej sumy od 4.4.2005 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 153,35 € spolu so
6%-nými úrokmi z omeškania z tejto od 4.4.2055 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil až
po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa pôvodnou žalobou z 26.3.2004, o ktorej sa viedlo
konanie pod sp.zn. 16C 12/2005 domáhali vydania nehnuteľnosti - garáže a zaplatenia nájomného,
že rozsudkom 16C 12/2005-83 zo 4.4.2007 bolo rozhodnuté o vydaní - vyprataní garáže a o jej

odovzdaní žalobcovi v 1.rade a nárok na zaplatenie tzv. nájomného bol vylúčený na samostatné konanie
vedené ďalej po sp.zn. 16C 137/2007. O vylúčenom nároku žalobcov bolo rozhodnuté rozsudkom 16C
137/2007-74 z 29.5.2009 a to tak, že žalobcovi v 1.rade bola priznaná suma 1.842,26 € z uplatnenej
sumy 2.124,41 € za užívanie jeho polovičného podielu v období od marca 2002 do januára 2003 vrátane
a za užívanie jeho podielu v celosti za dobu od februára 2003 do marca 2003 vrátane a žalobcovi v
2.rade bola priznaná suma 182,56 € z uplatnených 365,13 € za užívanie jeho polovičného podielu za

dobu od marca 2002 do januára 2003 vrátane. Ohľadne žalobcu v 1.rade bola žaloba zamietnutá o sumu
282,15 € a nároku žalobcu v 2.rade o sumu 182,57 € a to z dôvodu účinnej námietky premlčania. Krajský
súd v Košiciach na základe odvolania žalovaného uznesením sp.zn. 11Co 147/2001-105 z 27.8.2010
rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby zrušil a vec opätovne vrátil na ďalšie konanie s pokynom
ustáliť výšku tzv. obvyklého nájomného za užívanie garáže s tým, že znalecký posudok posúdi súd iba
ako jeden z viacerých dôkazov, že zároveň vezme do úvahy žalovaným vznesenú námietku premlčania

v odvolacom konaní a tiež správne prisúdi zákonné úroky z omeškania. V ďalšom konaní predovšetkým
súd ustálil, že jeho predmetom je zaplatenie bezdôvodného obohatenia za žalovaným užívanú garáž,
ktorá bola do 29.1.2003 v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, potom vo výlučnom vlastníctve žalobcu
v 1.rade. Žalobca v 1.rade sa domáhal zaplatenia sumy 1.842,26 €. Voči tomuto nároku žalobcu v
1.rade, čo je bezdôvodné obohatenie sa žalovaného za dobu od 27.3.2004 do 27.3.2007, žalovaný
vzniesol námietku premlčania, preto súd skúmal, či je dôvodná. Vychádzajúc z ust. § 101, § 100 ods.

1 a § 107 ods. 1, 2 a 3 OZ konštatoval, že žalobca v 1.rade požiadal dňa 4.4.2007 od žalovaného
zaplatenie bezdôvodného obohatenia (ďalej len „BO“) od žalovaného a to za užívanie garáže aj za dobuod 27.3.2004 do 27.3.2007. Prvýkrát si žalobca mohol v zmysle § 563 OZ uplatniť svoj nárok na BO
za užívanie garáže za mesiac marec 2005 dňa 1.4.2005 (odvtedy bol žalovaný v omeškaní) odkedy
mu plynula dvojročná premlčacia lehota a za uvedený mesiac uplynula dňom 1.4.2007. Pokiaľ si teda

žalobca v 1.rade uplatnil nárok na zaplatenie BO za mesiac marec 2005 na súde dňa 4.4.2007, bolo to
už v čase, kedy uplynula premlčacia lehota. To platí aj o jeho nároku na BO za mesiace predchádzajúce,
čiže za celé obdobie od marca 2003 do marca 2005 vrátane. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v 1.rade na
zaplatenie BO za mesiac apríl 2005, prvýkrát si ho na súde mohol uplatniť od 1.5.2005, odkedy mu
plynula dvojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 1.5.2007, čo je už po podaní jeho návrhu

ohľadne tohto nároku (dňa 4.4.2007). Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotil tak, že za dobu od
27.3.2004 do 27.3.2007 je nárok čiastočne premlčaný, konkrétne za obdobie od marca 2003 do marca
2005 a nie je nárok premlčaný za obdobie od apríla 2005 do 27.3.2007, pretože za tieto mesiace si
žalobca v 1.rade zaplatenie BO uplatnil pred uplynutím dvojročnej lehoty. Po uvedenom vyhodnotení
konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobca v 1.rade bol v období od marca 2002 do januára
2003 podielovým spoluvlastníkom garáže a v období od apríla 2005 do 27.3.2007 bol už jej výlučným

vlastníkom, preukázané bolo aj to, že v uvedenom období žalovaný užíval garáž bez právneho dôvodu,
čím žalobcovi v 1.rade vznikol v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie garáže. Pokiaľ ide o výšku BO vychádzal z obvyklého nájomného, ktoré sa v uvedenom
období platilo za prenajatie obdobnej garáže v lokalite Rožňava. Zohľadnil pritom výšku obvyklého
nájomného, ktorú určil znalec v znaleckom posudku v sume 1.350,- Sk mesačne (od 1.200 do 1.500,-

Sk), ako aj výšku obvyklého nájomného, ktorá vyplynula z ďalších dôkazov - z čestného prehlásenia
L. Ujházyho, podľa ktorého tento za prenájom dvojgaráže v období od r. 1997 do 2008 platil nájomné
po 1.000,- Sk, ďalej z čestného prehlásenia D. D. A. O., podľa ktorých sa platilo mesačné nájomné za
prenajaté garáže po 500,- Sk, ďalej z čestného prehlásenia P. MG.a, podľa ktorého tento za prenájom
obdobnej garáže platil v rozhodnom období po 500,- Sk mesačne, tiež z oznámenia R KRE/MAX Silver

z 27.5.2009, podľa ktorého za obdobie od 25.3.2001 do 27.6.2007 bolo nájomné za obdobnú garáž
v Rožňave po 1.000 až 1.200,- Sk mesačne. Z týchto dôkazov vypočítal priemernú cenu obvyklého
nájomného, ktorá predstavuje 840,- Sk, teda 27,88 €. Vzhľadom na uvedené tak uzavrel, že žalovaný
je žalobcovi v 1.rade povinný zaplatiť z titulu BO za obdobie marec 2002 až január 2003 (nepremlčané
obdobie), kedy mal tento žalobca polovičný podiel v garáži, čiže za 11 mesiacov po 13,94 € mesačne,

teda sumu 153,35 € a za obdobie apríl 2005 až marec 2007 (tiež nepremlčané obdobie), kedy už bol
žalobca v 1.rade výlučným vlastníkom garáže, čiže za 24 mesiacov po 27,88 € mesačne sumu 669,12
€, teda spolu 822,47 €. Spolu s touto istinou priznal tomuto žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 6%
ročne od 4.4.2005 (návrh doručený žalovanému) do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Nad uvedenú
sumu, keďže žalobca v 1.rade sa domáhal zaplatenia 1.842,26 €, žalobu žalobcu v 1.rade zamietol.

Žalobcovi v 2.rade priznal z toho istého titulu BO v sume 153,325 € - po 13,94 € za 11 mesiacov, kedy
vlastnil polovičný podiel ku garáži, a to spolu s úrokmi z omeškania, a keďže tento žalobca žiadal BO
vo výške 182,56 €, v prevyšujúcej časti (rozdiel súm) žalobu zamietol. Pokiaľ žalovaný žiadal započítať
voči uplatneným nárokom žalobcov svoju pohľadávku vo výške 1.575,- Sk z titulu toho, že pre žalobcov
vykonal stolárske práce, túto hodnotil ako neopodstatnenú, lebo o tomto nároku žalovaného už bolo

právoplatne rozhodnuté v konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves rozsudkom 5C 201/2004 z
30.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.6.2007.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti. Uviedli, že podľa nich sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/,
c/, d/, f/ O.s.p. Odvolanie obsahovo odôvodnili tak, že namietajú nesprávnosť rozsudku týkajúceho
sa posúdenia spornej otázky, a to ustálenia obvyklého nájomného, ktoré podľa rozhodnutia súdu
predstavuje sumu 27,88 €. Konštatovali, že súd pri ustálení tejto primeranej ceny obvyklého nájomného
vychádzal z čestných prehlásení, ktoré do spisu predložil žalovaný, tiež z oznámenia realitnej kancelárie

a zo znaleckého posudku, oni však na pojednávaní 9.2.2001 namietali tú skutočnosť, že pokiaľ žalovaný
predložildospisučestnéprehlásenie,jepotrebné,abyvýškanájomnéhouvedenávtýchtoprehláseniach
bola aj hodnoverne preukázaná a za tým účelom navrhli do spisu predložiť nájomné zmluvy, na ktoré
sa čestné prehlásenia odvolávajú, prípadne vykonať ďalšie dokazovanie na hodnovernosť údajov
uvedených v čestných prehláseniach, súd vykonanie týchto dôkazov aj nariadil uznesením a za tým

účelom bolo pojednávanie aj odročené, napriek nepredloženiu dôkazov zo strany žalovaného, súd
napokon vo veci rozhodol, a preto navrhujú vykonať nimi navrhnuté dokazovanie. Ďalej poukázali na
to, že napadnutým rozsudkom pokiaľ ide o žalobcu v 1.rade súd zamietol žalobu o zaplatenie BO za
užívanie garáže žalovaným v období od marca 2003 do marca 2005 považujúc tento jeho nárok zapremlčaný, keďže si ho uplatnil na súde dňa 4.4.2007, kedy uplynula dvojročná premlčacia doba. S
týmto právnym posúdením súdu nesúhlasí žalobca v 1.rade tvrdiac, že svoj nárok si uplatnil na súde
riadne a včas a to písomným podaním z 30.1.2006, ktoré bolo súdu doručené 31.1.2006 spolu so

žiadosťou o odročenie pojednávania a ospravedlnením sa jeho právneho zástupcu a následne bolo toto
podanie upresňované na dotaz súdu na pojednávaní konano 4.4.2007. Súd v odôvodnení rozsudku na
strane 5 a 6 uvádza, že v spise bolo zažurnalizované len ospravedlnenie právneho zástupcu, doručené
súdu 31.1.2006 bez príloh a na prezenčnej pečiatke nie je zaznačené, že s týmto podaním boli súdu
doručené aj nejaké prílohy a ďalej súd konštatuje, že v spise sa nachádza medzi kópiami podanie -

rozšírenie žaloby z 30.1.2006, v ktorom došlo k písomnému rozšíreniu žaloby za obdobie od 27.3.2004
do rozšírenia žaloby, t.j. do 30.1.2006, čo predstavovalo sumu 22.000,- Sk za 22 mesiacov. Podľa názoru
súdu nebolo preukázané tvrdenie žalobcov, že rozšírenie žaloby bolo doručené súdu 31.1.2006, lebo z
prezenčnej pečiatky súdu to nevyplýva, a preto sa tak súd ako aj žalovaný dozvedel o rozšírení žaloby
až na pojednávaní 4.4.2007. S týmto záverom súdu nie je možné podľa ich názoru súhlasiť, lebo je
nepochybné to, že v spise sa nachádza aj nachádzalo ich podanie rozšírenie žaloby z 30.1.2006 a nie je

im zrejmé, prečo súd toto podanie ich právneho zástupcu nezažurnalizoval. Poukázali na to, že na tejto
okolnosti nenesú žiadnu zodpovednosť a to, že podanie sa v spise nachádza, vyplýva aj z odôvodnenia
rozsudku a uvádza to sudkyňa aj v zápisnici z pojednávania dňa 9.2.2001. Na tomto pojednávaní právny
zástupca predložil sudkyni odpis podaní z 30.1.2006 (rukou napísané OPIS do spisu) a po lustrácii spisu
sudkyňou, táto zistila, že v spise sa naozaj nachádza takéto rozšírenie žaloby doručené súdu 31.1.2006,

aké v opise predložil právny zástupca a konštatovala, že rozšírenie žaloby je založené vzadu v spise
medzi kópiami, a preto sa dodatočne zažurnalizuje do spisu pod č.l. 62a, o čom svedčí zápisnica z
tohto pojednávania. Táto skutočnosť tak dokazuje, že k rozšíreniu žaloby došlo písomným podaním
z 30.1.2006, toto podanie sa v spise nachádza, avšak chybou súdu nebolo o ňom rozhodnuté a ani
doručované žalovanému. Nemôžu súhlasiť so zistením súdu, že nebolo preukázané to, že podanie

bolo súdu doručené 31.1.2006, keď z podania ich právneho zástupcu z 30.1.2006 vyplýva, že podanie
je rozšírením žaloby a na konci tohto podania je uvedené, že v prílohe zasiela žiadosť o odročenie
pojednávania určeného na 8.2.2006 a okrem toho sa podanie v origináli v spise nachádzalo a oni do
spisu nezasahovali a iba chybou súdu nebolo podanie zažurnalizované. Trvajú na tom, že k rozšíreniu
žaloby žalobcu v 1.rade ohľadne nároku aj za obdobie od 26.3.2004 do 30.1.2006 došlo podaním z

30.1.2006, doručeným súdu 31.1.2006, že o tomto podaní, teda o rozšírení žaloby súd mal rozhodnúť a
doručiť ich podanie žalovanému. Nakoľko žalovaný naďalej užíval garáž bez právneho dôvodu a pretože
uplynuladlhšiadobaodrozšíreniažalobyzodňa30.1.2006dopojednávaniakonaného4.4.2007avýška
uplatneného nároku z BO na strane žalovaného sa každý mesiac zvyšovala, rozšíril žalobu za obdobie
do konca marca 2007, pretože pojednávanie sa konalo na začiatku mesiaca apríl 2007 a nájomné za

apríl ešte nebolo splatné a tak výška BO ku dňu konania pojednávania predstavovala sumu 36.000,-
Sk (za obdobie od 26.3.2004 do 30.1.2006 to bola suma 22.000,- Sk a do konca marca 2007 suma
zvýšená za obdobie 14 mesiacov o 14.000,- Sk), spolu 36.000,- Sk. Vzhľadom na uvedené nie je možné
považovať nárok žalobcu v 1.rade za premlčaný, pretože k rozšíreniu žaloby a uplatneniu žaloby došlo
písomným podaním z 30.1.2006 a teda nárok bol uplatnený riadne a včas aj za obdobie, za ktoré

súd týmto rozsudkom považoval nárok za premlčaný. Z uvedeného dôvodu navrhli zrušiť napadnutý
rozsudok v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

Rozsudok vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom prisúdené plnenie nebol odvolaním
napadnutý, preto v týchto výrokoch nebol odvolacím súdom preskúmavaný (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom

z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/,
ods. 2 O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podstatné výhrady odvolateľov smerujú voči tomu, že súd nevzal do úvahy ich podanie z 30.1.2006,

ktorým navrhli zmenu žaloby v zmysle rozšírenia výšky požadovaného plnenia aj za obdobie od
27.3.2004 do rozšírenia žaloby, t.j. do 30.1.2006, a to o sumu 22.000,- Sk s prísl. a z tohto dôvodu im
(zrejme len žalobcovi v 1.rade) nepriznal uvedenú sumu pre premlčanie tohto nároku.Pri posudzovaní či je uvedená odvolacia námietka žalobcov dôvodná, odvolací súd sa oboznámil aj
s pôvodným spisom 16C 12/2005, z ktorého zistil, že na č.l. 62 je zažurnalizované podanie zástupcu

žalobcov dátované 30.1.2006 označené ako Žiadosť o odročenie pojednávania - ospravedlnenie.
Na podaní je prezenčná pečiatka súdu s dátumom 31.1.2006, vyznačením času 9.40 hod., ďalším
označením „1 krát“ a nečitateľným podpisom, zrejme zamestnankyne súdu na podateľni. V dolnej časti
tohto podania je tiež pečiatka, na ktorej je 2 krát uvedený dátum „2.febr.2006, pričom v druhej časti je
perom zapísané číslo „5“ a nečitateľný podpis, zjavne iný ako na prezenčnej pečiatke. V ľavom hornom

rohu na mieste, kde sa spínajú listiny, sú 2 otvory, ktoré bez akýchkoľvek pochybností svedčia o tom,
že uvedené podanie muselo byť pevnou spinkou zopnuté s inými listinami, príp. s obálkou. Listiny ale
ani obálka však nie sú súčasne žurnalizované.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa ohľadne podania žalobcov o rozšírení žaloby uviedol že,

cit.: „uvedené podanie podával advokát navrhovateľov JUDr. Milko Alexander a v spise medzi kópiami
je založená aj Žiadosť o odročenie pojednávania a ospravedlnenie z 30.1.2006. Na obidvoch týchto
podaniach je rukou napísané OPIS do spisu. Opis podania Rozšírenie žaloby bol právnym zástupcom
predložený na pojednávaní“.

Z tohto znenia odôvodnenia rozsudku je predovšetkým nejasne, či podanie - Rozšírenie žaloby - bolo
založené medzi kópiami spisu tak ako aj Žiadosť o odročenie pojednávania (ktorá bola aj žurnalizovaná
na č.l. 62 - pozn. odv. súdu), alebo nebolo založené „medzi kópiami“ spisu, ale ho vo forme OPISU
predložil zástupca žalobcov na pojednávaní 4.4.2007. V spise 16C 12/2005 je na č.l. 102 (nie čl. 62a

ako to uvádza súd prvého stupňa) založené podanie Rozšírenie žaloby spojené spinkou so Žiadosťou o
odročenie pojednávania (č.l. 103), na ktorých je v hornej časti vyznačené - Opis do spisu-. Zo zápisnice
z pojednávania zo 4.4.2007 (č.l. 79) nevyplýva, že právny zástupca žalobcov predložil Opis podania -
rozšírenie žaloby.

Podľa vyššie uvedeného je nevyriešená dostatočne skutočnosť, či podanie žalobcov o rozšírení žaloby
z 30.1.2006 bolo alebo nebolo založené „medzi kópiami“ v spise. V kladnom prípade, teda ak bolo medzi
kópiamiznamenalobytochybnýpostupsúduvtom,žemalobyťsprávnezažurnalizované(anieuložené
ako kópia) a teda byť súčasťou spisu a za tohto stavu bolo potrebné ho zobrať do úvahy a procesne sa

s ním vyporiadať. Ak ale nebolo označené podanie uložené „medzi kópiami“, ale sa súd o ňom dozvedel
až na pojednávaní 4.4.2007, kedy (údajne) ho mal zástupca žalobcov predložiť ako - Opis do spisu -
bude potrebné, aby zástupca žalobcov preukázal, že takéto podanie spolu so Žiadosťou o odročenie
pojednávania súdu doručil. Žiada sa uviesť, že na prezenčnej pečiatke na podaní na č.l. 62 - Žiadosť o
odročenie pojednávania - nie je vyznačené, že bolo podané osobne do podateľne, z čoho potom vyplýva,

že malo byť doručované poštou, ale v tomto prípade chýba v spise obálka. Ak ale zástupca žalobcov
podania doručoval poštou, mal by o tom mať doklad. Vychádzajúc z uvedeného treba uzavrieť, že pokiaľ
nie je vyriešená otázka, či podanie žalobcov - Rozšírenie žaloby - bolo alebo nebolo založené v spise
v čase do 4.4.2007, nemožno zatiaľ akceptovať názor súdu prvého stupňa, že „súd a aj odporca sa
preukázateľne o návrhu na zmenu žaloby dozvedeli až na pojednávaní 4.4.2007. Od vyriešenia tejto

otázky závisí totiž posudzovanie premlčania nároku za obdobie od 27.3.2004 do 31.1.2006, ktorého sa
žalobcovia domáhali rozšírením žaloby z 30.1.2006. Vzhľadom na predčasný záver súdu prvého stupňa
o tom, kedy sa súd dozvedel o podaní návrhu žalobcov na rozšírenie žaloby, je predčasný aj záver, že
nárok žalobcov (žalobcu v 1.rade) je za vyššie uvedené obdobie premlčaný. Z tohto dôvodu prichádzalo
do úvahy iba zrušenie rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby ohľadne tohto nároku a vrátenie veci

súdu na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude predovšetkým vykonať potrebné šetrenia ohľadne podania
žalobcov - Rozšírenie žaloby z 30.1.2006 - v súlade s tým, čo zatiaľ z obsahu spisov zistil odvolací súd
a odstrániť všetko, čo je doteraz sporné a až podľa výsledku opätovne súd posúdi, či nárok za obdobie

od 27.3.2004 do 31.1.2006 je alebo nie je premlčaný.Podľa obsahu odvolania ďalšie výhrady odvolateľov smerujú voči tomu, že súd prvého stupňa nesprávne
ustálil výšku obvyklého nájomného, pokiaľ ho určil sumou 27,88 €. Pochybenie súdu spočíva v tom, že
nevykonal v tomto smere nimi navrhnuté dôkazy, a to vyžiadanie nájomných zmlúv od tých osôb, ktoré

podali čestné prehlásenia.

Uvedené odvolacie námietky odvolací súd nepovažuje za náležité.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa na základe návrhu zástupcu žalobcu prednesenom

na pojednávaní 9.2.2011 podľa uznesenia z tohto pojednávania vyžiadal od M. D. zaslanie nájomných
zmlúv, na základe ktorých platili nájomné za užívanie iných garáží. Z týchto požiadaných osôb L. V.
oznámil súdu, že nájomnú zmluvu si po skončení nájmu neuchoval a D. D.á oznámila, že mala ústne
uzavretú zmluvu, čo potvrdila aj vlastníčka garáže A. O.. Uvedené listiny boli súdom oboznámené
na nasledujúcom pojednávaní 3.8.2011, na ktorom sa však právny zástupca žalobcov nezúčastnil pre
čerpanie dovolenky. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol. Iné

dôvody pre spochybnenie záveru súdu o ustálení výšky tzv. nájomného na užívanie garáže žalobcovia
v odvolaní neuviedli, preto odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi vrátane ich obsahového
vymedzenia (§ 212 ods. 1 O.s.p.) záver súdu o výške bezdôvodného obohatenia preskúmaval iba z
hľadiska uplatnenej odvolacej námietky a keďže nezistil namietané pochybenie súdu, považuje určenie
výšky 27,88 € tzv. nájomného za mesiac za akceptovateľné. V tejto časti teda odvolanie žalobcov

smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nie je dôvodné.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom

od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.