Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115207960
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115207960.2

Uznesenie

1 YstricaKrajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát,
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
42 174 716, proti povinnému: Q. L., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. XXX, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 508,63 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 2443/15 súdnym exekútorom

JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o odvolaní
oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1055/2015-34 zo dňa 20. júla
2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1055/2015-34 zo dňa 20. júla 2015
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 1Er/1055/2015-34
zo dňa 20. júla 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“).
Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., Bratislava sp. zn. IG-

C/0612/0109 zo dňa 08. januára 2013. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o
úvere uzatvorenej dňa 10. júna 2009 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú aj obchodné podmienky s účinnosťou 01. januára 2009. Exekučný súd
považoval predmetnú zmluvu o úvere za spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
nakoľko v tejto zmluve vystupuje pôvodný veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej
činnosti je aj poskytovanie úverov, naopak povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej

alebo obchodnej činnosti ale vystupoval ako fyzická osoba (nepodnikateľ). Exekučný súd ďalej uviedol,
že rozhodcovská doložka bola poňatá do samotného textu Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
tvorili súčasť Zmluvy o úvere a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal na závery súvisiacej
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých nepovažoval za splnenú
zo strany oprávneného tú podmienku, že povinnému bol poskytnutý taký návrh rozhodcovskej doložky,
aby z nej bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo odmietnuť takýto návrh

riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola poňatá do samotného
textu Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť zmluvy o úvere, nebola ani samostatnou
zmluvou spísanou na jednej listine, čoho následkom bolo, že povinný mohol rozhodcovskú doložku
odmietnuť len tak, že by spolu s ňou odmietol aj samotnú zmluvu o úvere. Podľa názoru okresného
súdu povinný nebol dostatočne informovaný o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní. Zmluva o úvere obsahujúca rozhodcovskú doložku bola zmluvou, s ktorou sa síce povinný

mohol oboznámiť vopred ale žiadnym prejavom vôle nemohol ovplyvniť jej obsah, teda zvoliť si
medzi prostriedkami riešenia prípadných sporov zo zmluvy o úvere medzi rozhodcovským súdom avšeobecným súdom. Možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom pri pripadala
do úvahy iba vtedy, ak by povinný sám inicioval žalobu na všeobecnom súde proti oprávnenému.
Takáto voľba výberu nie je vo svojej podstate výberom ale len nanútením formálnej, obmedzenej

možnosti konať pred všeobecným súdom. Ak by svoje nároky uplatnil oprávnený v postavení veriteľa
na rozhodcovskom súde, bol by povinný ako spotrebiteľ nútený sa rozhodcovskému konaniu podriadiť.
Znenie rozhodcovskej doložky označil ako znenie ktoré formálne vyhovuje ustanoveniu § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, nakoľko obsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech povinného ako spotrebiteľa, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú a absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci
založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu
dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal
odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvého stupňa vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní

došlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievovecisamej,odvolateľnebolriadne
poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať
pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd
dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia,
a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie
je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom
prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky

exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší
rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len
jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ
ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZoRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného
uzavrela s povinným v súlade so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka
„res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Ďalej poukázal na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať
v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s, ako jeho právny predchodca
postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v
rozhodnutí.Exekučnýsúdsanijakonevysporiadalsodlišnýmprávnynázorom,ktorý majúinésúdytohto
istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak
by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a
konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj

osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal
ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný
senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonnéfyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu

oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd
konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok
zrušiť či zmeniť jeho výrok. Rovnako poukázal na to, že ide o porušenie právnej istoty a legitímnych
očakávaní,keďexekučnésúdyvskutkovoaprávneobdobnýchveciachvtrochveciachpoverenievydajú
alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane zvýhodnil povinného na základe jeho

postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú
s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.

a podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec podľa § 221 ods. 2
O.s.p. vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku JUDr. Mareka Baňasa, JUDr. Jána Huňadyho a

JUDr. Heleny Markovičovej, rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému 508,63 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. IG-C/0612/0109 zo dňa
08. januára 2013, pričom mal vyznačenú právoplatnosť 31. mája 2014 a vykonateľnosť 04. júna 2014.
Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými

stranami v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. júna 2009. Podľa článku 3 ods. 7 Zmluvy
o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o
vznik, platnosť a výklad sa budú riešiť v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient
sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú

z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní
Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je

oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 týchto obchodných podmienok ak klient najneskôr pri uzatvorení
Bankovéhoobchodua/aleboZmluvynedoručíbankepísomnéoznámenie,žesrozhodcovskoudoložkou
nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Odvolacísúd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný
titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok

má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí
pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia
rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe
dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol
alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský

rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon,
ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok,
trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa
exekučného súdu predmetná zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky
úveru a Všeobecné obchodné podmienky, obsahuje ustanovenie, ktoré je neprijateľné a podľa §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Týmto ustanovením však podľa exekučného súdu je
samotná rozhodcovská doložka - dohoda o riešení sporov medzi zmluvnými stranami rozhodcom.
Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom v spotrebiteľskej zmluve dovolená, potom logicky nemôže
byť ustanovením, ktoré núti spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že
Občiansky zákonník v tomto ustanovení neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch
v rozhodcovskom konaní, ale len takého ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré
bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také

ustanovenia v rozhodcovskej zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne
pred rozhodcom. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k
záveru,žerozhodcovskádoložkajevrozporesoznením§39OZ,atedaneplatnávzmysle53ods.5OZ.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania, a to, že exekučný súd

nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú, je dôvodný.
Exekučný súd svoje závery nezaložil na celom obsahu predmetnej zmluvy o úvere. Z bodu 10.2.3
je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na
výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Spotrebiteľ mal
možnosť pred podpisom Zmluvy prečítať si všetky ustanovenia Zmluvy, ako aj Všeobecné obchodné

podmienky a v zmysle bodu 10.2.3 mal možnosť Zmluvu uzatvoriť bez rozhodcovskej doložky. Povinnosť
ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania
zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z. z., neznamená, že banka túto
rozhodcovskú doložku klientovi vnútila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou
doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie zmluvy o úvere.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil. Odvolací
súd preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec podľa ods. 2
uvedeného ustanovenia vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.