Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/451/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210556
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5311210556.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. W. XXXX/X, K., právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so
sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporcovi: P E R E X , a. s., so sídlom Trnavská cesta
39/A, Bratislava, právne zastúpený spoločnosťou LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., so sídlom Tehelná
3064/25, Bratislava, o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného

súdu Čadca, č. k. 4C/203/2011-289 zo dňa 25. februára 2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
16.000,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Návrh na zaplatenie sumy 34.000,-
eur a na uverejnenie ospravedlnenia zamietol (II.). Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi

trovy konania v celom rozsahu vo výške 8163,13 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku na
účet právneho zástupcu navrhovateľa (III.).

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že boli splnené všetky podmienky zodpovednosti
za zásah do osobných práv, teda zásah objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, nedovolený zásah, teda
uverejnenie článkov v rozpore s právom na poskytnutie informácií a v rozpore s právom na ochranu

dobrého mena, súkromia, cti a bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinností
odporcu a týmto zásahom. Dospel preto k záveru, že intenzita zásahu a nemajetkovej ujmy bola
vysoká a zodpovedá priznanej náhrade. Bola preukázaná objektívna možnosť vzniku závažnej ujmy
v oblasti navrhovateľovej cti, dôstojnosti, vážnosti, rodinných, priateľských, profesijných vzťahov. Bola
daná objektívna možnosť straty dôvery klientov, priateľov, rodiny, objektívna možnosť označenia
navrhovateľa ako človeka SDKÚ, človeka v pozadí ekonomickom, politickom, cyperských schránkových

firiem, teda človeka na hrane zákona, ktorému bežný poctivý občan nemôže dôverovať a vyhýba
sa mu. Zároveň bola preukázaná objektívna možnosť trvalého prepojenia s politikou SDKÚ, a teda
nemožnosťou uchádzať sa o verejnú funkciu. Aj keď nie každé uverejnenie nepravdivej informácie musí
byť neoprávneným zásahom do osobnostných práv, v tomto prípade ide o zásah do osobnostných práv
a zásah veľkej intenzity. Preto v tomto konkrétnom prípade nestačí len zadosťučinenie uverejnením
ospravedlnenia z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, je potrebné aj finančné

odškodnenie. Navrhovateľ bol úspešný, čo do zaplatenia 16.000,- eur, neúspešný, čo do zaplatenia
34.000,- eur. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %, pretože aplikoval
na náhradu trov konania ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ je plne úspešným účastníkom konania,
pretože výška plnenia závisela od úvahy súdu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa, vo výrokoch I. a III., odvolanie

odporca. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobu
zamietne a navrhovateľa zaviaže na úhradu trov konania, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolaciehokonania. Uviedol, že v napadnutom rozsudku súd prihliadal výlučne len na skutočnosti a dôkazy,
ktoré potreboval pre odôvodnenie výroku svojho rozsudku a úmyselne prehliadal skutočnosti a dôkazy
vykonané v konaní, ktoré boli produkované alebo navrhované odporcom. Namietal znenie výroku

rozsudku, nakoľko výrok rozsudku uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku sa odlišuje od znenia
žalobného petitu uvedeného odporcom v podanom návrhu zo dňa 08.11.2011. Jedine navrhovateľ je
oprávnený meniť návrh na začatie konania. Súd je v konaní o ochranu osobnosti viazaný znením
petitu žaloby, pričom musí rozhodnúť o tomto uplatnenom nároku a jeho znení ako celku bez toho,
aby v znení petitu rozsudku čokoľvek menil, vypúšťal, opravoval alebo dopĺňal. Súd nemôže v konaní

nahrádzať vôľu účastníka konania. Súd zamietol navrhovateľa v časti morálnej satisfakcie a rozhodol
len o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, kde priznanie morálnej satisfakcie je v zmysle
dikcie §13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladom na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch (ak by sa javilo priznané morálne zadosťučinenie nepostačujúce, že následne je možné
priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch). Súd nerozhodol o celom žalobnom petite uplatnenom
navrhovateľom v podanom návrhu, keď absolútne vôbec nerozhodol o druhom výroku zo žalobného

petitu (povinnosť odstrániť článok z web stránky odporcu). Z výroku rozsudku nie je zrejmé, že suma
16.000,- eur má byť navrhovateľovi poskytnutá z dôvodov náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a
nejedná sa o pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi z titulu obchodného styku alebo náhrady škody
a pod. Súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania spôsobom, nemajúcim oporu ani v ustanoveniach
O.s.p. ani vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych

služieb. Navrhovateľ nebol úspešný v rozsahu ním uplatneného nároku a z uvedeného dôvodu nemohla
byť priznaní náhrada v plnej výške. Pri výpočte hodnoty 1 úkonu právnej pomoci súd pravdepodobne
vychádzal z hodnoty náhrady nemajetkovej ujmy a nerešpektoval platnú právnu úpravu, mal pritom
vychádzať z ust. § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Náhrada trov právneho zastúpenia za účasť
na pojednávaní dňa 25.02.2014, náhrada za stratu času a náhrada cestovného priznaná byť nemala

nakoľko sa právny zástupca na pojednávaní nezúčastnil. Súd nesprávne priznal náhradu trov právneho
zastúpenia v počte 2 úkonov za účasť na pojednávaní dňa 23.05.2013. Pojednávanie trvalo od 10.00
hod. do 11.57 hod. V danom prípade bol teda poskytnutý len 1 úkon právnej služby (2 hod pojednávania)
a 2. úkon priznaný byť nemal a nemohol. Režijný paušál nebol priznaný v správnej výške. V danom
prípade bol režijný paušál priznaný vo vyššej výške ako je možné. Uviedol, že výrok súdu je v rozpore s

obsahom žalovaného článku, platnou právnou úpravou, ako aj obsahom vykonaného dokazovania. Súd
vo výrokovej časti rozsudku rozhodol spôsobom, ktorý nekorešponduje s obsahom žalobného petitu,
nerozhodol o celom uplatnenom nároku a v časti priznania trov konania sa jedná o zjavný právny exces.
Informáciezožalovanéhočlánku,takakobolipublikované,týkajúcesanavrhovateľa,boliasúpravdivéa
ich uverejnením nemohlo dôjsť k zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. V danom prípade

je potrebné informácie o navrhovateľovi posudzovať na základe logického a gramatického výkladu
príslušných častí žalovaného článku. V súvislosti s osobou navrhovateľa je potrebné brať do úvahy
aj tú skutočnosť, že uverejnené informácie týkajúce sa osoby navrhovateľa súviseli s výkonom jeho
funkcie/povolania, ako osoby verejného záujmu a netýkali sa jeho súkromného života. Pokiaľ sa jedná
o požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy zastával názor, že z dôvodu, že boli uverejnené len pravdivé

informácie o osobe navrhovateľa, nemohlo dôjsť k zásahu do práv navrhovateľa a z uvedeného dôvodu
nie je možné náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch priznať. V konaní nebola žiadnym spôsobom
preukázaná značná miera zásahu do práva na ochranu osobnosti, ktorá je nevyhnutným predpokladom
pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je podľa jeho názoru krajne neprimeraná, jej priznanie ani

výška neboli v rozsudku právne konformným spôsobom zdôvodnené. Náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch mohla byť súdom priznaná až v tom prípade, kedy by sa navrhovateľovi priznané morálne
zadosťučinenie javilo ako nepostačujúce. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo dokazovaním
preukázané, že uverejnené informácie o navrhovateľovi v žalovanom článku alebo infografike, boli
nepravdivé, nemohlo dôjsť uverejnením pravdivej informácie k zásahu do práva na ochranu osobnosti

navrhovateľa. Uverejnené informácie na podklade vykonaného dokazovania neboli objektívne spôsobilé
zasiahnuť do navrhovateľovho práva na ochranu osobnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že objektívne
poškodenie navrhovateľa vo vzťahu k okoliu v príčinnej súvislosti so žalovaným článkom a infografikou v
denníku Pravda nebolo preukázané žiadnym vykonaným dokazovaním, považuje náhradu nemajetkovej
ujmy priznanej navrhovateľovi za nezákonnú, neprimeranú a nedôvodnú vo vzťahu ku skutočne

vzniknutej ujme.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa, vo výroku II., odvolanie
navrhovateľ. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, žezaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50.000,- eur alebo zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti
výroku II. a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania. Považoval odôvodnenie prvostupňového súdu v časti, ktorou zamietol návrh na zaplatenie

nemajetkovej ujmy vo výške 34.000,- eur za nedostatočne určité a nespĺňa požiadavku na riadne, jasné
a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia súdu v zmysle ochrany práva na spravodlivé súdne konanie,
čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Namietal, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď sa
stotožnil jeho nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch s nárokmi na náhradu škody (odškodnenia) podľa
iných právnych predpisov a tento limitoval ich výškou. Namietal, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch podľa ust. §13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a nároky na náhradu škody za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka sú samostatné právne
prostriedky ochrany fyzickej osoby. Uviedol, že súd mal za preukázanú existenciu okolností za ktorých
došlo k neoprávnenému zásahu. Uvedené okolnosti však súd nesprávne a nedostatočne vyhodnotil a
limitoval výšku nemajetkovej ujmy, a to napriek tomu, že mal za preukázanú vysokú závažnosť okolností
za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. V prejednávanej

veci mal súd za preukázanú závažnosť vzniknutej ujmy. Napriek tomu ich opätovne nevyhodnotil ako
skutočnosti, ktoré odôvodňujú zvýšenie nemajetkovej ujmy. Uvedením inkriminovaných informácií bola
závažne a nenapraviteľne poškodená jeho česť, dôstojnosť a vážnosť osoby navrhovateľa v súkromnom
živote ako aj ako advokáta v profesijnom živote. Uviedol, že zásah do oboch sfér v konaní vo veci samej
preukázal výsluchmi svedkov, pričom priznaná výška nemajetkovej ujmy nepredstavuje primeranú výšku

s ohľadom na závažnosť, okolnosti a následky zásahu. V súvislosti s výškou priznanej nemajetkovej
ujmy uviedol, že pred prvostupňovým súdom poukázal na rozhodovaciu prax súdov rozhodujúcich spory
o ochranu osobnosti, ktorými sa však prvostupňový súd nezaoberal. Úmyselne poukázal na výšku
priznanej nemajetkovej ujmy v prípadoch, kedy navrhovateľmi boli verejne známe osobnosti, resp.
verejníčinitelia.Verejneznámeosoby,resp.verejníčiniteliamusiavzmyslerozsiahlejjudikatúryvoblasti

ochrany osobnosti, strpieť väčšiu mieru kritiky. Napriek tejto skutočnosti boli týmto osobám priznané
vyššie sumy nemajetkovej ujmy, ktoré v daných prípadoch považovali súdy za primerané. Tvrdil, že
na základe vyššie uvedených skutočností je suma 50.000,- eur primeranou výškou nemajetkovej
ujmy, ktorá mu preukázateľne vznikla v dôsledku konania odporcu a poskytuje primeranú satisfakciu
spôsobenú neoprávneným zásahom. Uviedol, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil,

nakoľko v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil relevantnú prax súdov v obdobných veciach, arbitrárne
a svojvoľne výšku nemajetkovej ujmy limitoval a neprihliadol na závažné okolnosti, za ktorých došlo k
porušeniu jeho práv zo strany odporcu a na závažnosť vzniknutej ujmy.

Odporca k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o sériu článkov. Jeho

motívom v súvislosti so žalovaným článkom infografikou bolo informovať o kauze prenájmu priestorov
pre DÚ Košice. Navrhovateľ bol v súvislosti s článkom uverejneným v denníku Pravda dňa 13.04.2011
na začiatku rozhovoru informovaný redaktorkou denníka pravda o dôvode, pre ktorý mu volá ako aj
o tom, že je novinárkou denníka Pravda. Informácie zo žalovaného článku si overoval z dostupných
zdrojov - obchodného registra, zbierky listín v obchodnom registri. Využil všetky dostupné prostriedky

a možnosti overovania faktov. V prípade žalovaného článku zo dňa 13.04.2011 sa nejednalo o článok
- rozhovor s navrhovateľom, ale sa jednalo o spravodajský článok. Článok obsahoval parafrázy otázok
autorky a presné a úplné citácie odpovedí navrhovateľa. Článok bol zameraný na preukázanie
podozrení z „ulievania“ verejných finančných prostriedkov na neznámu cyperskú spoločnosť TPE
Holding, ktorú na území SR pri právnych úkonoch zastupoval (a to aj v čase spracovania žalovaného

článku) práve navrhovateľ. Záujmom denníka Pravda bolo venovať sa nakladaniu s verejnými
finančnými prostriedkami a účasti cyperských schránkových firiem pri rozdeľovaní verejných finančných
prostriedkov z nájmu. Navrhovateľa spájal v žalovanom článku práve a len so spoločnosťou TPE
Holding. Navrhovateľ nebol označený za osobu stojacu v pozadí ani za osobu vinnú zo spáchania
akéhokoľvek nemorálneho konania. V žalovanom článku a infografike nebol navrhovateľ z ničoho

obvinený a aj priemerne zdatnému čitateľovi musí byť zrejmé, že nebol spájaný ani s kauzou prenájmu s
SDKÚ. Redaktorka sa pýtal navrhovateľa, kto stojí v pozadí spoločnosti TPE Holding a WBA Properties
(teda sa pýtala na tretie osoby odlišné od navrhovateľa) a nepýtala sa v rozhovore navrhovateľa
či stojí v pozadí (nakoľko bolo zrejmé, že tieto spoločnosti zastupuje ako právny zástupca, nekoná
ako štatutárny zástupca týchto spoločností a nesplnomocnil sám seba na zastupovanie). Denník

Pravda dňa 11.05.2011 uverejnil upresňujúce informácie o tom, že navrhovateľ v tejto kauze prenájmu
priestorov DÚ Košice vystupoval v čase uverejnenia žalovaného článku a aj niekoľko mesiacov po
uverejnení žalovaného článku ako právny zástupca - advokát spoločnosti TPE Holding a WBA
Properties. Navrhovateľ nie je spájaný s kauzou prenájmu, ale je spájaný so spoločnosťou TPE Holding,ktorú na území SR zastupoval a ktorá v relevantnom čase bola spoločníkom spoločnosti Nitra Invest.
Uviedol, že navrhovateľa v článku ani infografike so žiadnou politickou stranou nespájal. Logickým ani
gramatickým výkladom textu žalovaného článku nie je objektívne možné dospieť k záverom tvrdeným

navrhovateľom, nakoľko sa žiadne takéto informácie v žalovanom článku nenachádzali. Vo vyjadrení
k odvolaniu poukázal na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov resp. rozhodnutia Európskeho súd
pre ľudské práva, z ktorých je možné vychádzať pri posudzovaní predmetnej veci. Uviedol, že vecou
verejnou je nielen všetka agenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií, ale aj osôb pôsobiacich vo
verejnom živote, napr. činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov alebo kandidátov či čakateľov na

tieto funkcie. Konštatoval, že v prejednávanej veci nebola preukázaná značná miera zásahu do práva na
ochranuosobnostinavrhovateľa.Žiadnyzvypočutýchsvedkovtvrdenénásledkyoznačnejmierezásahu
do práv navrhovateľa vo svojej výpovedi nepotvrdil. Predmetom tohto súdneho konania sú informácie v
žalovanom článku, kde v jednom prípade boli uverejnené informácie z rozhovoru s navrhovateľom a v
druhom prípade sa jednalo o infografiku, kde bolo uverejnené len meno a priezvisko osoby T. G., bez
bližšej špecifikácie osoby, ktorej sa informácie týkajú, čo prakticky znemožňovalo identifikáciu konkrétnej

osoby u širokej verejnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie

súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157
ods. 2, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich
nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu

ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. K tomuto aspektu základného práva na súdnu ochranu
Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: "Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky
predovšetkým zobral do úvahy, že táto namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu, ktoré
zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho
uplatnenia neprichádzajú zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri

výkladeprocesnýchpredpisov,ktorýchnásledkombymohlobyťjehoneodôvodnené,prípadnesvojvoľné
obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom
ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie
svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť.
Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval

príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
Odôvodnenierozhodnutísúdovtvorívtomtosmeresúčasťspravodlivéhosúdnehoprocesuazodpovedá
základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. II. ÚS 6/0, z 13. marca 2003)."

V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v
odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľnýa jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a
zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta
prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá

uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.

Podľa názoru krajského súdu sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal s dôvodmi zamietnutia
ospravedlnenia. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že návrh na vydanie ospravedlnenia zamietol
aj pre jeho neaktuálnosť, a preto že uverejnením článku s takým časovým odstupom by dosiahol

navrhovateľ pravý opak toho, k čomu je táto forma zadosťučinenia určená, považuje krajský súd túto
časť odôvodnenia za svojvoľnú. Súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil na základe akých úvah
dospel k záveru, že v konaní bude primeraná nemajetková ujma vo výške 16.000,- eur. Odôvodnenie
v časti, ktorou zamietol návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 34.000,- eur považuje krajský
súd za nedostatočne určité. Krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd len všeobecne odkazuje na
nekonkretizovanú súčasť legislatívy a ňou zavádzané finančné stropy. Z uvedeného však nevyplýva z

akých finančných stropov prvostupňový súd vychádzal, rovnako nie je jasné akú legislatívu aplikoval
pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom
vyplývajúcim z § 157 ods. 2. Z tohto hľadiska odvolací súd považoval odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku prvostupňového súdu za nepreskúmateľné, t.j. postihnuté vadou podraditeľnou
pod ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Uvedená skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd

napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

Krajský súd dáva do pozornosti okresnému súdu, že v napadnutom rozsudku nerozhodol o celom
žalobnom petite, keď nerozhodol o návrhu na odstránenie článku s názvom „Stopy prenájmu vedú

na Cyprus“ uverejnený dňa 13.04.2011 a článok s názvom „Cyperská spleť firiem“ uverejnený dňa
15.04.2011 z archívu článkov na internetovej stránke www.pravda.sk.

Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou

prvostupňového súdu bude vec opätovne prejednať, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie
odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné, aby bolo z
neho zrejmé, akými úvahami sa riadil a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v

novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.