Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/267/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114202899
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114202899.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa V. D. W., s.r.o, so sídlom O., V. XX, H.: XX XXX XXX,
zastúpeného U. kancelária X.. U. D., s.r.o., so sídlom O., V. XX, H.: XX XXX XXX, proti odporcovi R. D.,
bytom I., P. Z. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu R. združenie B. R. V. W.,
so sídlom O., Šafárikovo námestie 7, H. XX XXX XXX, zastúpený X.. V. V., advokátom so sídlom O.,
G. XX, o zaplatenie 2.269,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín zo dňa 20. januára 2015, č.k. 27C/65/2014-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 17,52 Eur, na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. Patrika Podhorského, advokáta, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,

vedený v T. bank, a.s., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

K.rozsudkomsúdprvéhostupňanávrhvovecisamejzamietol,odporcovináhradutrovkonanianepriznal
a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo
výške 198,66 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vec po právnej stránke posúdil
podľa ustanovení § 261 ods. 3 písm. d/ zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; § 5b zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; § 44 ods. 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1, 2
zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch; § 2 písm. a/ a b/, § 4 ods. 1, zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zneniach
účinných ku dňu vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi t.j. ku dňu 07.10.2009. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa
10.02.2014 voči odporcovi domáhal, aby mu zaplatil sumu 2.269,39 € s 8,75 % úrokom z omeškania

od 25.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nesplateného revolvingového úveru. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania
za preukázané, že žalobný návrh nie je dôvodný, nakoľko žiadosťou o poskytnutie revolvingového
úveru zo dňa 30.09.2009 žiadal odporca navrhovateľa o poskytnutie úveru vo výške 1.493,73 €,
pričom uviedol, že ho bude splácať v 36 mesačných splátkach vždy k 22. dňu v mesiaci po 84,11 €.
Predpokladaná RPMN za úver mala byť 68,82 %, ročná úroková sadzba 68,82 %. Priemerná RPMN za

úver bola 37,93 %. Zmluvná odmena, za ktorú žiadal odporca o úver, bola 1.534,36 €. O poskytnutie
úveru žiadal za podmienky poskytnutia čiastky revolvingu 847,87 € s predpokladanou RPMN revolvingu
59,50 %. Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola 1.170,85 €. Z oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere E. vyplýva, že dňa 07.10.2009 prijal navrhovateľ
predmetnú žiadosť a súhlasil s poskytnutím úveru vo výške 1.493,73 € s tým, že predmetný úver bude
odporca ako žiadateľ splácať v 36 mesačných splátkach vždy k 22. dňu v mesiaci po 84,11 €. RPMN

za úver mala byť 65,83 %. Priemerná RPMN za úver bola 37,93 %. Dátum splatnosti prvej splátky
bol určený na deň 22.11.2009 a dátum splatnosti poslednej splátky bol určený na deň 22.10.2012.Zároveňschválilodporcoviposkytnutierevolvingu994,46€smesačnousplátkoupovykonanírevolvingu
84,11 €. RPMN po vykonaní revolvingu klesla na 54,97 %. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola
stanovená na 1.776,20 € a za poskytnutie každého revolvingu na sumu 1.170,85 €. Ročná úroková

sadzba úveru bola 68,83 % a ročná úroková sadzba revolvingu 67,94 %. Z uvedeného podľa názoru
súdu prvého stupňa vyplývalo, že navrhovateľ sa pri prijímaní žiadosti odporcu odchýlil vo výške
RPMN za úver (v žiadosti 68,82 %, ale v údajoch o schválenom úvere a v oznámení veriteľa už 65,83
%). Čo je však podstatné, v oznámení zo dňa 07.10.2009 novo stanovil výšku revolvingu na sumu
994,46 € (oproti žiadanej sume 847,87 €). RPMN úveru po vykonaní revolvingu klesla na 54,97 %.

Zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru v oznámení novo stanovil na 1.776,20 € (oproti žiadanej sume
1.534,36 €). V oznámení o schválení revolvingového úveru navrhovateľ zároveň doplnil údaje úveru o
dátum splatnosti prvej splátky 22.11.2009 a dátum splatnosti poslednej splátky 22.10.2012. Súd prvého
stupňa poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienkou
vzniku zmluvy je to, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a
výhrad. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca pri podávaní žiadosti o revolvingový úver nekonal v rámci

obchodnej, príp. inej podnikateľskej činnosti a naproti tomu navrhovateľ konal v rámci svojej obchodnej
činnosti, keď priamo z predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri vyplýva, že poskytuje
pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, vyhodnotil súd prvého stupňa žiadosť
odporcu zo dňa 30.09.2009 ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a/, b/
z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Oznámenie veriteľa o schválení revolvingového úveru

zo dňa 07.10.2009 zasa vyhodnotil ako odpoveď na návrh. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu 07.10.2009 však pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpisuje
obligatórne písomnú formu, a preto aj návrh a jeho prijatie musí mať písomnú formu. Keďže predmetné
oznámenie ako odpoveď na návrh obsahovalo z hľadiska obsahu viaceré zásadné zmeny oproti žiadosti
(návrhu), došlo v zmysle vyššie uvedeného k odmietnutiu pôvodného návrhu odporcu a k vzniku nového

návrhu. Takýto nový návrh navrhovateľa pre vznik zmluvy však mal byť rovnako prijatý odporcom. Z
navrhovateľom predložených listín však nevyplýva, že by odporca nový návrh navrhovateľa písomne
prijal, čím by došlo k písomnému uzatvoreniu predmetnej zmluvy. Na základe uvedeného možno
konštatovať, že navrhovateľ súdu prvého stupňa hodnoverným spôsobom nepreukázal, že k uzavretiu
zmluvy o poskytnutí úveru zákonom predpísaným spôsobom došlo, a preto mal súd prvého stupňa za to,

že predmetná zmluva písomne uzavretá nebola. Z dôvodu, že nebola dodržaná zákonom predpísaná
forma, súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je
neplatná podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 25 ods. 1,
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán
ani o výške úroku/odmeny z úveru, prípadne výšky revolvingu, na ktoré si navrhovateľ robil nárok. Z

tvrdení navrhovateľa a listinných dôkazov bolo zrejmé, že navrhovateľ mal odporcovi poskytnúť sumu
2.341,61 € (istinu úveru 1493,73 + istinu revolvingu 847,88) /hoci podľa svojho vlastného tvrdenia mu
reálne poskytol peňažné prostriedky v celkovej výške len 1.953,18 € (1.251,88 € ako istinu úveru a
701,30 € ako istinu revolvingu)/, preto v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení je odporca povinný tieto prostriedky navrhovateľovi vrátiť, nakoľko mu boli poskytnuté bez

právneho dôvodu. Z listinných dôkazov, predložených tvrdení samotným navrhovateľom
mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca navrhovateľovi uhradil už ku dňu 06.11.2013 sumu
2.777,21 €, a navrhovateľovi tak titulom vydania bezdôvodného obohatenia nepatrí už žiadna suma, a
preto návrh voči odporcovi zamietol. Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvého stupňa uviedol, že
náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej

výške 198,66 €. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia
2 269,39 € s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 91,29 €.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2 úkony právnej služby, ktoré si vyúčtoval, a to príprava

a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu) a
písomné vyjadrenie k veci (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu),
za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 182,58 €. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky
patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 8,04 €, t.j. spolu vo výške 16,08 €. Trovy právneho zastúpenia

potom predstavujú sumu 198,66 €, na ktorých zaplatenie súd prvého stupňa zaviazal neúspešného
navrhovateľa.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to do výroku o priznaní náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Namietal, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou
vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Mal za to, že z hľadiska výsledku konania,

ktorý je rozhodujúci pre aplikáciu § 142 ods. 1 O.s.p., vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či
neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah. Z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania
vzťahov medzi navrhovateľom alebo odporcom a vedľajším účastníkom, a teda z rozhodnutia o veci
samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je, a nebol, povinným na plnenie spoločne s odporcom.
Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že nie je možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní

o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech nemal.
Mal za to, že postavenie vedľajšieho účastníka sa rozhodnutím vo veci samej logicky nezmenilo a
preto aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je v tomto prípade vylúčená. Mal za to, že uplatnenie nároku
na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi a
predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ust. § 93 ods. 2 až 4 O.s.p., evidentne
motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Namietal tiež,

že údajné náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom v žiadnom smere nepredstavujú
účelne vynaložené trovy konania, pričom podľa zákona sa priznáva iba ich náhrada. Navrhovateľ mal za
to,žeodôvodnenierozhodnutianeobsahuježiadnezdôvodnenieskutočnosti,čímjepodanievedľajšieho
účastníka v spore rozhodujúce, čím prispelo k rozhodnutiu vo veci a v čom konkrétne mal súd prvého
stupňa za to, že trovy právneho zastúpenia za písomné podanie vedľajšieho účastníka boli účelne

vynaložené. Ďalej navrhovateľ poukázal na novelu Občianskeho súdneho poriadku, platnú účinnú od
01.01.2015, v zmysle ktorej, ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická
osoba založená lebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia
o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie
o vstupe neprihliada. Poukázal na to, že písomný súhlas hlavného účastníka - odporcu so vstupom

vedľajšieho účastníka v čase rozhodnutia sporu preukázaný nebol. Na podporu svojich tvrdení poukázal
na viacero rozhodnutí iných súdov, najmä na uznesenie Najvyššieho súdu sp. sn. 6M Cdo 5/2013,
uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/91/2012 zo dňa 25.4.2012, ako i viacero
rozhodnutí iných okresných súdov. Záverom uviedol, že nepopiera právo účastníka (tak hlavného ako
i vedľajšieho) dať sa zastúpiť advokátom, ale toto právo nie je absolútne a nemôže byť zneužívané

v neprospech iného účastníka konania. Skutočnosť, že združenia vstupujú do konaní automaticky
právne zastúpení a namietajú skutočnosti súdu známe, resp. ktorými sa súd zaoberá ex offo, nemožno
považovať za účelne vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov konania.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že prostredníctvom
vyjadrenia poukázal na viaceré nedostatky kontraktačného procesu, konkrétne vady návrhu a
akceptácie,ďalejpoukázalnato,žeZmluvaneobsahujeobligatórnenáležitostizmluvyospotrebiteľskom
úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým
mravom a preto je podľa § 39 Obč. zák. neplatná. Tieto argumenty považoval vo veci samej za

opodstatnené. Upozornenie na neprijateľnosť podmienok, námietku premlčania alebo iné kvalifikované
právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom treba považovať za účelný úkon. Mal
za to, že trovy konania v danej veci je nutné považovať za účelne vynaložené a trval na ich náhrade. Mal
za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne.
Odmietol tvrdenia navrhovateľa, že nárok na trovy konania vedľajšieho účastníka je v rozpore s dobrými

mravmiapredstavujevýsledokúčelovostiazneužívaniaust.§93O.s.p.Navrhovateľsámvyužilzákonné
právo na zastúpenie advokátom, pričom toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, čo je v priamom
rozporesčl.47ods.2ÚstavySR. Vosvojomvyjadrenípoukázalnaviaceré rozhodnutiasúdov,zktorých
vyplýva opodstatnenosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom v spotrebiteľských
sporoch. Vedľajší účastník mal za to, že trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a dostatočne

preukázané. Navrhol rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a zároveň si za
vyjadreniekpodanémuodvolaniuuplatniltrovyprávnehozastúpeniavovýške99,68Eur(tarifnúodmenu
vo sume 91,29 Eur za vyjadrenie + 8,39 Eur režijný paušál).

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov

konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného od 01.01.2015 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo

na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje
do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom
sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom neúspešne domáhal voči odporcovi zaplatenia

istiny v sume 2.269,39 Eur s príslušenstvom, pričom v konaní na strane odporcu vystupoval aj vedľajší
účastník spĺňajúci predpoklady podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa návrh vo veci samej v celom
rozsahu zamietol. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že hoci by mu ich
náhrada patrila, tento si trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali.

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 198,66 Eur. Odvolací súd sa s týmto právnym
názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako
ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní,

v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval
za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V
danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu
mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca
zastúpenie riadne prevzal a dňa 21.11.2014 doručil súdu prvého stupňa právne kvalifikované vyjadrenie.

V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nezhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150
O.s.p., nakoľko trovy konania v preskúmavanej veci nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.

Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou navrhovateľa uvedenou v odvolaní, ktorou spochybnil samotné
procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu. S odvolaním na právnu úpravu § 93 ods.

3 O.s.p. účinnú od 1.1.2015 tvrdil, že vedľajší účastník nepredložil súhlas odporcu na strane ktorého mal
vystupovať.Námietkunavrhovateľa,ktorouspochybňujeudeleniesúhlasuhlavnéhoúčastníka(odporcu)
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, odvolací súd považuje za nedôvodnú. V danom prípade
odporca na výzvu súdu nereagoval, a teda nedal súhlas, ani nesúhlas so vstupom. V čase rozhodovania
súdu prvého stupňa síce už bola účinná zmenená úprava § 93 ods. 3 O.s.p. (účinnosť od 01.01.2015),

ktorá na rozdiel od predchádzajúcej úpravy vyžaduje výslovný súhlas hlavného účastníka so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania ako podmienku vstupu, avšak ku vstupu vedľajšieho účastníka do
konania došlo ešte dňa 22.09.2014 t.j. za účinnosti predošlej právnej úpravy. Z uvedeného dôvodu
zostávajú zachované všetky právne účinky vstupu vedľajšieho účastníka, napriek tomu, že došlo k
zmene právnej úpravy podmienok vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Vyplýva to z princípov

ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo samotné odvodené od princípu právneho
štátu,zasúčasnéhokonštatovania,ženovouprávnouúpravoustanovenépodmienkyvstupuvedľajšieho
účastníka zhoršujú právnu pozíciu vedľajšieho účastníka, ktorý sa zúčastňuje konania popri odporcovi
(výslovne stanovené podmienky jeho vstupu).Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu vo výške 17,52 Eur. Predmetom odvolacieho konania v prípade vedľajšieho účastníka bola
suma 198,66 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového konania. Odvolací súd priznal náhradu

trov právneho zastúpenia za vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu k odvolaniu voči trovám
konania, ktoré bolo podané dňa 23.03.2015. V odvolacom konaní vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo
na náhradu trov spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm.
b/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje
sumu 18,26 Eur za 1 úkon právnej pomoci, pričom táto sa znižuje na polovicu základnej sadzby, t.j. na
9,13 Eur, keďže podané odvolanie sa netýkalo veci samej. K tarifnej odmene prislúcha režijný paušál

vo výške 8,39 Eur v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
tak vznikol nárok na trovy odvolacieho konania vo výške 17,52 Eur (9,13 Eur + 8,39 Eur), ktoré odvolací
súd v zmysle citovaných právnych predpisov priznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .