Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240415
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112240415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaniach vedených

Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 21C/214/2012, 21C/215/2012, 21C/216/2012, 21C/217/2012,
21C/218/2012, 21C/224/2012, 21C/226/2012, 21C/227/2012, 21C/228/2012, 21C/229/2012,
21C/230/2012, 21C/231/2012, 21C/234/2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 12.6.2014 pod č. k. 16C/405/2012-51, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách konania.

O d m i e t a odvolanie proti výroku rozsudku o vylúčení vecí na samostatné konania.

N e p r i z n á v ažalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu žalobcu vo veciach, ktoré boli
pôvodne vedené Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 21C/214/2012, 21C/215/2012, 21C/216/2012,
21C/224/2012, 21C/226/2012, 21C/228/2012 a 21C/234/2012, s tým, že náhradu trov konania
žalovanému nepriznal. Žaloby žalobcu vo veciach, ktoré boli pôvodne vedené Okresným súdom

Humenné pod sp. zn. 21C/217/2012, 21C/218/2012, 21C/227/2012, 21C/229/2012, 21C/230/2012,
21C/231/2012, vylúčil na samostatné konania.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobnými návrhmi, doručenými Okresnému súdu Humenné
dňa 27.9.2012, domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy kvantifikujúc ju diferencovane ako nárok na priznanie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, odôvodňujúc však zhodne oneskoreným rozhodnutím súdu o zmene súdneho

exekútora. V konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C/214/2012
poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom Ex 13334/2011
proti povinnému K. A. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 387,24 eura, v konaní
pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C 215/2012 poukazoval na oneskorenie
v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. Ex 1864/2004 proti povinnému A. K. žiadajúc
majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 387,24 eura, v konaní pôvodne vedenom na Okresnom

súde Humenné pod sp. zn. 21C 216/2012 poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej
súdnym exekútorom pod č. Ex 5806/2010 proti povinnému N. I. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur
a nemajetkovú ujmu 221,28 eura, v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 21C 217/2012 poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č.
Ex 4495/2011 proti povinnému A. D. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 608,52
eura, v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C 218/2012 poukazoval

na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. Ex 62/2011 proti povinnej D. N.
žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 608,52 eur, v konaní pôvodne vedenom na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C 224/2012 poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci
vedenej súdnym exekútorom pod č. Ex 469/2005 proti povinnému K. K. žiadajúc majetkovú škodu 175
Eur a nemajetkovú ujmu 110,64 eura, v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. 21C 226/2012 poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod
č. Ex 6903/2011 proti povinnej E. D. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 110,64
eura, v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C 227/2012 poukazoval
na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. Ex 849/2005 proti povinnej D.
Z. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 110,64 eura, v konaní pôvodne vedenom
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C 228/2012 poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci

vedenej súdnym exekútorom pod č. Ex 1330/2012 proti povinnému I. H. žiadajúc majetkovú škodu 175
Eur a nemajetkovú ujmu 276,60 eura, v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod
sp. zn. 21C 229/2012 poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod
č. Ex 1584/2006 proti povinnému S. T. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 940,44
eura, v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C 230/2012 poukazoval

na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. Ex 1025/2005 proti povinnému
K. A. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 885,12 eura, v konaní pôvodne vedenom
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C 231/2012 poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci
vedenej súdnym exekútorom pod č. Ex 442/2003 proti povinnému S. K. žiadajúc majetkovú škodu 175
Eur a nemajetkovú ujmu 885,12 eura, v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. 21C 234/2012 poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č.
Ex 1210/2004 proti povinnej S. T. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1 825,56 eura.

Uznesením sp. zn. 21C 214/2012-7 z 8.10.2012 Okresný súd Humenné spojil na spoločné konanie veci
vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C 214/2012, 21C 215/2012, 21C 216/2012, 21C

217/2012, 21C 218/2012, 21C 224/2012, 21C 226/2012, 21C 227/2012, 21C 228/2012, 21C 229/2012,
21C 230/2012, 21C 231/2012, 21C 234/2012 s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp.
zn. 21C 214/2012.

Z dôvodov, pre ktoré boli žaloby podané, vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi

byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, nakoľko súd nerozhodol
o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa žalobcu, v
jednotlivých prípadoch neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po
veľmi dlhej dobe. Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla, predstavuje náhradu účelne vynaložených

nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora, a rozhodnutím
o ňom. Žalobca v tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40 Eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu

50 Eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, poukázal na to, že márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada
nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a
v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v

priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Čo sa týka výšky sumy
náhradyzanemajetkovúujmu,žalobcauviedol,žeprikvantifikáciivychádzalzosúm,ktorésťažovateľom
priznal Ústavný súd Slovenskej republiky pri konštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou
sumou, podľa žalobcu, je suma 663,88 eura za každý rok meškania, resp. 55,32 eura za jeden mesiac
meškania.

Žalovaný vo vyjadrení vo veci samej uviedol, že návrhy žalobcu sú nedôvodné a preto je potrebné ich
zamietnuť. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z.,
predpoklady pre náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetkypodmienky súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť
škoda, a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou
musí byť príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady

pre to, aby mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Ďalej poukázal na povahu a predmet konaní,
v ktorých malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s jeho podnikateľskou
činnosťou, vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom
záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku

práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky a
zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade
s dobrými mravmi.

K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote žalovaný

uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V
praxijezaužívanýmodel,vzmyslektoréhoexekučnýsúdpodôjdenížiadostiozmenuexekútorapredloží
túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne
s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách

doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a
na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému
súdu zo zákona a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Pripúšťa, že v niektorom prípade mohol exekučný súd rozhodnúť o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora neskôr, ovplyvnené to však bolo povahou úkonu - v

rozhodnutí o zmene súdneho exekútora a nevyhnutnosťou vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím
aj iné úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách
pôvodného exekútora, a preto nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora bez
oneskorenia považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Taktiež poukázal

na to, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu
o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému
exekútorovi. To znamená, že na strane žalobcu nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.
Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 125 Eur je len sumou hypotetickou,
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by
žalobcovi bola vznikla. Taktiež sumy žiadaných náhrad nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc

z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna. Pri
rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej
veci, aj to, o aký subjekt ide pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú.
Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nárokov na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy,
neexistuje príčinná súvislosť.

Vo vyjadrení k žalobnému návrhu taktiež uviedol, že vznáša námietku premlčania. V prípade, ak mala
žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu
na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri
každom takomto nároku osobitne, a to od momentu skončenia žalobcom tvrdených prieťahov (teda od

momentu rozhodnutia o zmene exekútora). Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalobca o škode dozvedel
v niektorých prípadoch pred viac ako 3 rokmi, ide o nároky premlčané.

Ďalej súd prvého stupňa zistil, že Okresný súd Humenné mu nepredložil na posúdenie exekučné spisy
vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. 21C 217/2012, 21C 218/2012, 21C 227/2012, 21C 229/2012,

21C 230/2012, 21C 231/2012. Vzhľadom na uvedené a nemožnosť súdu posúdiť relevantnosť tvrdení
žalobcu o meškaní pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, rozhodol súd tak, že predmetné veci
vylúčil na samostatné konania (ako je uvedené vo výroku rozhodnutia).V ostatných veciach zistil:

Voveci,ktorábolapôvodneOkresnýmsúdomHumennévedenápodsp.zn.21C214/2012zexekučného

spisu 16Er 329/2003 žalobcu ako oprávneného proti povinnému K. A. zistil, že súdu bol návrh
na zmenu exekútora doručený 2.7.2009. Exekučné konanie bolo u exekútora na základe návrhu
oprávneného začaté 8.12.2003, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd rozhodol o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora dňa 3.2.2010; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
1.4.2010.

Voveci,ktorábolapôvodneOkresnýmsúdomHumennévedenápodsp.zn.21C215/2012zexekučného
spisu 16Er 328/2003 žalobcu ako oprávneného proti povinnému A. K. zistil, že súdu bol návrh na
zmenu exekútora doručený 2.7.2009. Samotné exekučné konanie na základe návrhu oprávneného
bolo u exekútora začaté 8.12.2003, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora rozhodol 3.2.2010; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

11.3.2010.

Voveci,ktorábolapôvodneOkresnýmsúdomHumennévedenápodsp.zn.21C216/2012zexekučného
spisu 8Er 104/2007 žalobcu ako oprávneného proti povinnému N. I. zistil, že súdu bol návrh na zmenu
exekútora doručený 15.10.2009. Samotné exekučné konanie bolo na základe návrhu oprávneného

začaté u exekútora dňa 9.2.2007, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Súd o návrhu
na zmenu exekútora rozhodol 26.2.2010; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.4.2010. Pred
týmto rozhodnutím súd ešte rozhodoval o trovách pôvodného exekútora.

Voveci,ktorábolapôvodneOkresnýmsúdomHumennévedenápodsp.zn.21C224/2012zexekučného

spisu 5Er 85/2005 žalobcu ako oprávneného proti povinnému K. K. zistil, že súdu bol návrh na zmenu
exekútora doručený 21.11.2010, pričom samotné exekučné konanie bolo u exekútora začaté 18.2.2005,
pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd o návrhu oprávneného na zmenu exekútora
rozhodol 20.1.2011; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.2.2011.

Voveci,ktorábolapôvodneOkresnýmsúdomHumennévedenápodsp.zn.21C226/2012zexekučného
spisu 19Er 58/2005 žalobcu ako oprávneného proti povinnej E. D. zistil, že súdu bol návrh na
zmenu exekútora doručený 21.11.2010. Exekučné konanie bolo u exekútora začaté 3.2.2005, pričom
exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd o návrhu oprávneného na zmenu exekútora rozhodol
8.2.2011; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.4.2011.

Voveci,ktorábolapôvodneOkresnýmsúdomHumennévedenápodsp.zn.21C228/2012zexekučného
spisu 11Er 252/2005 žalobcu ako oprávneného proti povinnému I. H. zistil, že súdu bol návrh na
zmenu exekútora doručený 21.11.2010. Samotné exekučné konanie na základe návrhu oprávneného
bolo u exekútora začaté 15.6.2005, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd o návrhu

oprávneného na zmenu exekútora rozhodol 26.4.2011; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
10.6.2011.

Voveci,ktorábolapôvodneOkresnýmsúdomHumennévedenápodsp.zn.21C234/2012zexekučného
spisu 15Er 289/2004 žalobcu ako oprávneného proti povinnej S. T. zistil, že súdu bol návrh na zmenu

exekútora doručený 2.7.2009, pričom samotné exekučné konanie bolo u exekútora na základe návrhu
oprávneného začaté 21.10.2004, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora rozhodol tak, že tento návrh 5.4.2012 zamietol. Súčasne rozhodol
o zastavení exekúcie.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, aplikáciou príslušných ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, §
36 ods. 1, 2, § 44 ods. 6, 7 a § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, uzavrel, že čo sa týka žalobných
návrhov vo veciach, ktoré boli pôvodne vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C 214/2012,
21C 215/2012, 21C 224/2012, 21C 226/2012, 21C 228/2012 a 21C 234/2012, že nie je pravdivým

tvrdenie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Humenné ako exekučného súdu,
ktorý mal spočívať v tom, že tento súd nedodržal lehotu, ktorú mu ukladá zákon na rozhodnutie o
zmene exekútora. Tieto jednotlivé exekučné konania boli začaté pred účinnosťou zákona, ktorým bola
žalobcom tvrdená 30-dňová lehota upravená, čo znamená, že nebolo ani zákonnou povinnosťou súduo zmene exekútora rozhodnúť v lehote 30 dní. Z postupu, resp. realizácie úkonov a činností po tom, ako
žalobca ako oprávnený požiadal o zmenu exekútora, ani nevyplýva nečinnosť súdu a nesústredenosť
jeho konania. Vzhľadom na to, že súd čo sa týka žalobných návrhov v predmetných konaniach nemal

preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, návrhy žalobcu ako
nedôvodné zamietol.

Čo sa týka žalobného návrhu vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C

216/2012, ide o konanie, ktoré bolo začaté po 1.9.2005. Pre toto konanie platilo, že pokiaľ oprávnený
požiadal o zmenu súdneho exekútora, mal súd o tejto zmene rozhodnúť v lehote 30 dní. Z dôkazov
vyplynulo, že táto lehota skutočne dodržanou nebola. Rozhodnutiu o zmene exekútora predchádzala
ďalšia nevyhnutná činnosť súdu spočívajúca v požiadavke adresovanej exekútorovi, ktorý bol pôvodne
poverený vykonaním exekúcie k tomu, aby sa vyjadril, či uplatňuje trovy exekúcie a v prípade, ak áno,
aby predložil ich špecifikáciu spolu s exekučným spisom. Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou

práva na súdnu ochranu, preto pokiaľ exekučný súd vykonával ďalšie činnosti potrebné pre rozhodnutie
o zmene exekútora, dĺžka tejto jeho činnosti a nedodržanie 30-dňovej lehoty nebola takej povahy, aby
bolo možné usúdiť, že rozhodnutie o zmene exekútora v exekučnej veci 8Er 104/2007 na Okresnom
súde Humenné že by vykazovalo znaky prieťahov v konaní. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 606/2012-20 zo 14.12.2012, kde Ústavný súd

SR konštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom
autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa Ústavného súdu SR,
ktorý posudzoval tvrdené prieťahy exekučného súdu v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o
udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov, by doba rozhodovania viac ako 13 mesiacov vo

všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ústavným
súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne
v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o
žiadosti exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Podľa názoru okresného súdu, tento názor ústavného súdu je názorom, ktorý je možné aplikovať
aj na vec pôvodne vedenú na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C 216/2012. Zo spisov,
ktorými disponoval, mal súd za zistené, že žalobca ako oprávnený v rovnakom čase, v rovnaký deň
doručil exekučnému súdu viac návrhov na zmenu exekútora a tento väčší počet podaní bol dôvodom

istého zdržania exekučného súdu. Okrem toho je potrebné poukázať aj na to, že s účinnosťou od
1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní, možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia, sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca žalobnými návrhmi, ktoré boli pôvodne vedené Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 21C
214/2012, 21C 215/2012, 21C 216/2012, 21C 224/2012, 21C 226/2012, 21C 228/2012 a 21C 234/2012,
uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.

z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné (zbytočnými prieťahmi,
nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote) v konkrétnych exekučných konaniach žalobcu ako
oprávneného voči povinným - dlžníkom z úverových zmlúv, ktoré s nimi uzavrel. Výšku majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - Okresný súd Humenné
nedodržal zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu, v ktorej mal rozhodnúť o zmene exekútora.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní
pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného
postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní, je podanie sťažnosti na prieťahy vexekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia,
následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti
konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca v žalobách ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,

že v namietaných exekučných konaniach došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca
rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučných konaní. Poukazoval
síce na to, že v exekučných konaniach podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave exekučného
konania, tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá. Pri absencii
záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil
zbytočné prieťahy v konaní, je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie

relevantnosti žalobami uplatnených nárokov.

Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody, je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné,
aby súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho
majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnym exekučným veciam

vyčíslil, mu vznikli, súd mal jeho tvrdenia za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca
poukazoval vzhľadom na svoj predmet činnosti, musí udržiavať tak či tak, a náklady, ktoré vyčíslil,
nemohli byť priamo spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna priama
príčinná súvislosť z tvrdení žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť
spojenúsoznačnýmrizikom,načosámpoukázal,musísibyťvedomý,žeprijehopodnikateľskejčinnosti

vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej
majetkovej škody, ale aj požadovanej nemajetkovej ujmy.

Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že existencia predpokladov pre to, aby mal uložiť žalovanému
povinnosť uložiť zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, preukázaná nebola, a preto žalobné

návrhy žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, zamietol.

Žalovaným vznesenou námietkou premlčania sa nezaoberal, pretože ani v jednom z prípadov, ktoré
súd posudzoval, žalovaným tvrdené časové súvislosti ako predpoklad úspešného vznesenia námietky
premlčania, zistenými neboli.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu. Keďže
úspešný žalovaný trovy konania nežiadal, ani mu nevznikli, ich náhrada mu priznaná nebola.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu

vrátiť na opätovné prejednanie. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods.1 písm. f/ O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. t.j., že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
a ďalej že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal predovšetkým aplikáciu novej právnej úpravy
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z, pretože v právnom štátne a osobite v spravodlivom súdnom konaní
nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného

právneho vzťahu.

Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v
znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z., a nemohol interpretovať toto ustanovenie
prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z..

Súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Ďalšia odvolacia námietka sa týkala otázky trvania stavu právnej neistoty a tu poukázal na to, že súd
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru,na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany zákonného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Namietal úvahy súdu o dĺžke
zákonnej lehoty a jej dodržaní, keďže súd ma aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda

sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd
svojimi úvahami úplne negoval vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v
Štrasburgu,ktorájezákladomštandarduochranyzákladnýchprávvEurópe,tedaajprávanaspravodlivý
súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Ďalšie námietky, ktoré sa
týkali znaleckého posudku č. 1/2014 o výške vzniknutej škody. Ďalej jeho dôvody týkajúce sa návrhu na

prerušenie konania sa netýkali tohto rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd návrh žalobcu v celom rozsahu

zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací
súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Pokiaľ išlo o prvú odvolaciu námietku, týkajúcu sa aplikácie novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., tu je treba zdôrazniť, že pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne

skutočnosti, na základe ktorých podľa prechádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych
vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom a zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností,
ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou
právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy

a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti
nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus
uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právne úpravy priznáva odo dňa
účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita
do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až

v čase účinnosti novej právnej úpravy. Znamená to, že nové znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,
zavedené prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. účinného od 1.1.2013, neneguje existenciu nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch, ale
akceptuje stav, ktorý nastal za skôr účinnej platnej úpravy, ibaže tento stav rieši už v čase účinnosti

novej právnej úpravy.

Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku týkajúcu sa otázky trvania stavu právnej neistoty, odvolací súd
tu poukazuje na to, že túto otázku súd prvého stupňa riešil správne aj s poukazom na uznesenie
Ústavného súdu SR č. IV/ÚS/606/2012-20 zo dňa 14.12.2012 a správne konštatoval, že súd nebol

lehotou uvedenou v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v danom prípade viazaný, pretože v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v relevantnom čase) lehota 15 dní od doručenia žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor v žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie
exekúcie, pričom v uvedenom ustanovení je výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady

ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu
a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky, do Exekučného poriadku zavedenej od 1.6.2010,
je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností,
ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie. Teda aj Ústavný súd SR konštatoval, že v danom
prípade neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie. V danom prípade exekučným titulom boli rozsudky stáleho rozhodcovského súdu,
a preto bol namieste postup v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Týmto zdôvodnením je daná
odpoveď aj na tretiu odvolaciu námietku týkajúcu sa úvah o dĺžke zákonnej lehoty na rozhodnutie a o
jej dodržaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o
trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).Z obsahu odvolania vyplýva, že ním žalobca napadol aj ten výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd označené žaloby vylúčil na samostatné konania. Keďže proti tomuto výroku rozsudku odvolanie nie
je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.), odvolanie proti tomuto výroku rozsudku odmietol (§ 218 ods.

1 písm. c/ O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada mu priznaná nebola.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.