Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/190/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218272
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115218272.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa:
Z. S., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt mesto G. G., adresa pre doručovanie P. O. G. XXX, pošta X,
XXX XX G. G., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného: M. S., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt
mesto G. G., adresa pre doručovanie P. O. G. XXX, XXX XX G. G. X, proti odporcovi: Z. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q. X, XXX XX G. G., štátny občan Slovenskej republiky o zrušenie vyživovacej povinnosti,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/344/2015-35 zo dňa
10. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Návrhom doručeným súdu dňa 04. 09. 2015
sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporcovi, ktorá bola naposledy určená
Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 12C/364/2014-82 zo dňa 27. 01. 2015. Návrh odôvodnil tým,

že ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca ukončil stredoškolské
štúdium, je fyzicky i psychicky zdravý a schopný zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Odporca
úspešným ukončením štúdia maturitnou skúškou je podľa navrhovateľa schopný sám sa živiť, a preto
navrhol zrušenie vyživovacej povinnosti.

K podanému návrhu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že je zapísaný na L. univerzite v L., D. fakulte, v 2.
ročníkudennéhobakalárskehoštúdiaodboruD..Spodanýmnávrhomnesúhlasilanavrholhozamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10. 11. 2015, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami,
z prednesov zástupkyne navrhovateľa, odporcu a zástupkyne odporcu zistil nasledovný skutkový stav:
vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 12C/364/2014-82 zo dňa 27. 01. 2015 vo výške 110,00 eur mesačne. Odporca
je podľa potvrdenia L. univerzity v L., elektrotechnickej fakulty vyžiadaného súdom študentom od 09.
07. 2014 do 31. 08. 2016 a v sučastnosti je zapísaný v akademickom roku 2015/2016 do 2. ročníka

bakalárskeho štúdia.Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odporca nie je schopný sám
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala

požiadavku trvalosti tohto stavu. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti
vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej
povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na
štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia
povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných

predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto
otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky
ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem "sústavná príprava na povolanie" si pre svoje
potrebydefinujúviacerézákony,čomôžebyťpresúdurčitoupomôckou)aztohtohľadiskanepovažovala
za relevatné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu.

Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych
okolností prípadu a nie je možné ustáliť ktoré konkrétne štúdium je sústavnou prípravou na budúce
povolania a ktoré je už len tzv. „štúdium pre štúdium“. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu
oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných
pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové

štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, je náročnejšie
ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do
úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na
svojelepšieuplatnenie,nadruhejstranejeoprávnenápožiadavkavčasnejrealizácieuvedenýchdaností,
aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja

k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti, alebo absolvovaním
konkrétnej formy či druhu štúdia, či inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká
(pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť
trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

V čase rozhodovania súdu bol odporca naďalej študentom vysokoškolského štúdia, a to v druhom
ročníku N. fakulty Xuniverzity v L..

Súd z dôvodu, že odporca v súčasnosti nie je schopný sám sa živiť, keď v čase rozhodnutia súdu
je študentom vysokoškolského štúdia, teda sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, návrh ako

nedôvodný zamietol, pre skutkové nenaplnenie podmienok uvedených v § 62 ods. 1 zákona o rodine.

O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania, keď v konaní neúspešný navrhovateľ si náhradu trov konania uplatnil a v konaní úspešný
odporca si náhradu trov konania neuplatnil“.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v súlade s § 204 OSP odvolanie a navrhol, aby krajský
súd zrušil rozsudok okresného súdu a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu rozhodnutiu,nakoľko ak by naďalej trvala vyživovacia povinnosť, odporovalo by to dobrým mravom. Odporca sa
odmieta bezdôvodne stretávať s navrhovateľom , odporcu obťažuje, keď sa ho navrhovateľ pýta na
študijné výsledky, zdravotný stav. Keď ho odporca stretne, nepozdraví sa mu, ale zbabelo ujde a schová

sa. Zo strany odporcu sa kopia vulgárne nadávky smerované na jeho osobu a jeho manželku. Odporca
nemá vypestované žiadne pracovné návyky a navrhovateľ mu slúži len ako zdroj príjmov, ináč pre neho
neexistuje. Šíri o ňom, že nedostával žiadne výživné. Odporca mu neposkytol žiadny kontakt či už
elektronický alebo telefonický. Počas súdnych procesov odporca ako tak s ním komunikuje, ale keď
skončí súdny proces, jeho správanie sa otočí o 180 stupňov, nakoľko pre neho navrhovateľ neexistuje.

Je pre odporcu len dementný starý chlap, ktorý mu slúži len ako zdroj príjmu. Správanie odporcu voči
navrhovateľovi odporuje všetkým zásadám etického kódexu a dobrým mravom. On ako otec má len
povinnosti a sú mu odopierané práva podieľať sa na výchove syna, ktoré mu zaručuje Ústava SR a
Zákon o rodine. Napriek súdnemu rozhodnutiu o styku s deťmi mu od roku 2008 nebolo umožnené
najprv zo strany jeho matky a jej matky sa stretávať s odporcom. Po dosiahnutí plnoletosti odporcu už
nebolo možné obnoviť kontakt napriek snahám navrhovateľa.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP,
rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s § 219 ods. 1, 2 OSP.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho
dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,

pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.

Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 OSP, odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 OSP konštatuje
správnosť týchto dôvodov. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd udáva:

Prvostupňový súd v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP poučil účastníkov, že sú povinní všetky dôkazy a
skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a
vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy

uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Navrhovateľ nenavrhol vykonať pred súdom prvého stupňa ďalšie dokazovanie. V danom prípade,
teda súd rozhodoval na základe zisteného skutkového stavu, pričom dôkazná povinnosť preukázania
skutočnosti, že plnenie vyživovacej povinnosti, tak ako uvádza navrhovateľ v odvolaní, je v rozpore s

dobrými mravmi, je na navrhovateľovi.

Navrhovateľ neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti a ani nenavrhol dôkazy v prvostupňovom konaní
preukazujúce jeho tvrdenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ žiadne rozhodujúce tvrdenia neuviedol, nebolo zistené, že by
plnenie zo strany navrhovateľa na výživu odporcu bolo v rozpore s dobrými mravmi, nebolo zistené a
ani tvrdené, že by nebolo v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch navrhovateľa plniť si
vyživovaciu povinnosť voči odporcovi. Tiež na strane odporcu neboli zistené nijaké skutočnosti, z ktorých
by vyplývalo, že určenie výživného vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu by

bolivrozporesdobrýmimravmi. Majetkovépomery odporcuneprevyšujúmajetkovépomerypovinného.
V konaní bolo preukázané, že odporca nie je schopný sám sa živiť. Túto skutočnosť nenamietal ani
navrhovateľ a prvostupňový súd správne ustálil, že odporca nie je schopný sám sa živiť, pretože sa
pripravuje na svoje budúce povolania štúdiom na vysokej škole.

Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že s odporcom majú narušené vzťahy, odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že toto nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti, z dôvodu plnenia v rozpore
s dobrými mravmi. Spravidla pri určovaní vyživovacej povinnosti súdom sú narušené vzťahy medzi
príbuznými. Aj samotný navrhovateľ udáva, že sa s odporcom nestretáva od roku 2008. V roku 2008bol odporca ešte maloletý, a teda keďže došlo k narušeniu vzťahu a odcudzeniu už v čase, keď bol
odporca maloletý nie sú vytvorené pozitívne väzby medzi navrhovateľom a odporcom . Samotný
navrhovateľ ani neuviedol, či vyvinul snahu stretávať sa s maloletým a ako. Nemožno potom v rozpore

s dobrými mravmi posudzovať konanie odporcu, ktoré je vlastne len súvislým pokračovaním vzťahov
medzi navrhovateľom a odporcom.

Prvostupňový súd správne rozhodol, nezistil okolnosti, na základe tvrdených skutočností, ktoré by
mali za následok zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi z dôvodu, že plnenie

výživného navrhovateľa odporcovi je v rozpore s dobrými mravmi.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania medzi navrhovateľom a odporcom vychádzal odvolací
súd z ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP. Súd rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy
konania na návrh, návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací
súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.