Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614211373
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614211373.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate,
s. r. o., za ktorú koná JUDr. Martin Máčaj, konateľ, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 31 815 138,
proti povinnému: D. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, D., občan SR, o vymoženie
príslušenstva, na odvolanie oprávneného zo dňa 12. 11. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec

č. k. 8Er/627/2014-13 zo dňa 27. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 23224/14 bola zamietnutá, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nie je vylúčený
z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 23224/14, zostáva uznesenie okresného súdu

nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 23224/14. Zároveň bolo rozhodnuté, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn.
EX 23224/14.

Vdôvodochrozhodnutiasúduviedol:„Exekučnékonaniejevedenénazákladeexekučnéhotitulu,ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej
a.s., sp.zn. SR 4137/07 zo dňa 13.06.2007. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o
úvere č. 6460907 uzatvorenej medzi oprávneným o povinným dňa 22.09.2006, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Uvedené všeobecné podmienky v bode 17

ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred vyššie uvedeným
rozhodcovskýmsúdom,ktorývydalexekučnýtitulalebopredvšeobecnýmsúdomvzmysleObčianskeho
súdneho poriadku, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh.

Zpovahyzmluvnýchstrán(podnikateľvs.fyzickáosobanepodnikateľ),predmetupodnikateľskejčinnosti
veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej (§ 2 písm.
b), § 3 ods. 1 a ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy).

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou

zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi

nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na

inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým

vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano

Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I

10875)".

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je nepriamo vykonateľným prameňom
komunitárneho práva s prihliadnutím na jej neúplnú a nedostatočnú transpozíciu do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej

zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný vykladať vnútroštátne právne predpisy v súlade s jej ustanoveniami a
tento ich výklad aplikovať aj na prebiehajúce exekučné konanie.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,

ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne
jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.

Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.

Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob akým
bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q)
bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučnýprostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj
ustanovenie§53ods.9OZvsúčasnomznení)jevšakzrejmé,žesubjektom,ktorýbudemaťvkonečnom
dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko

miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje
takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany
dlžníka. Navyše v čase uzatvárania zmluvy nebolo v platnosti ani ustanovenie § 87 písm. f) O.s.p.,
ktoré až s účinnosťou od 15.10.2008 umožňuje dlžníkovi podať žalobu popri miestne príslušnom súde
odporcu - dodávateľa aj na miestne príslušnom súde spotrebiteľa. Ani ustanovenie § 105 ods. 1 O.s.p.

nezaručovalo dlžníkovi možnosť uplatniť svoje práva na súde v mieste svojho bydliska a to vzhľadom
na možnosť veriteľa namietať jeho miestnu nepríslušnosť, čoho dôsledkom by bolo postúpenie veci
na príslušný súd v mieste sídla veriteľa. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ
od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo
zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie
jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenie práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou

doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto
situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery
nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už
pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto

závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou
skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu
na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu),
domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v
občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka,

reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať
na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Podľa §-u 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano
Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného
v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda
uskutočnilo bez riadneho zmocnenie zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v

takomto konaní nemôže byť riadny exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je
povinnosťoučlenskýchštátovaichorgánovzabezpečiť,abynekalépodmienkyvzmluváchnezaväzovali
spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval
exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku

brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 44 ods. 2 EP žiadosť súdneho exekútora
zamietol.

Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podanie označené ako "Oznámenie, splnenie
povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku", v ktorom súdu oznámil, že pred začiatkom výkonu

exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom subjektívne
sa stotožňuje s rozhodnutiami okresných súdov, ktoré ho z vykonávania exekúcie z uvedeného dôvodu
nevylúčili, pretože táto skutočnosť sama osebe ešte nemôže vzbudiť pochybnosti o tom, či súdny
exekútor postupuje vo veci nestranne a nezaujato.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len "EP") exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno
mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.Podľa § 30 ods. 2 EP dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe
exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu

neprihliada.

Podľa § 30 ods. 3 EP len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to
bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad.

Z ustanovenia § 3 EP vyplýva súdnemu exekútorovi povinnosť vykonávať exekučnú činnosť nestranne a
nezávisle. V zmysle § 30 ods. 1 EP povereného súdneho exekútora možno vylúčiť z vykonania exekúcie
len výnimočne a zo závažných dôvodov. Skutočnosti, pre ktoré je exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie sú vecné a osobné. Vecnou skutočnosťou je pomer exekútora k veci, ktorá je predmetom
exekúcie, t.j. napr. exekúciou sa má postihnúť vec, ktorá spoluvlastnícky patrí aj exekútorovi, prípadne

jeho príbuzným alebo blízkym osobám. Osobnou skutočnosťou, pre ktorú je exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie, je pomer exekútora k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, t.j. priateľský
alebo opačný pomer k účastníkom alebo ich zástupcom má základ v okolnostiach, ktoré nastali mimo
exekučného konania.

Súdny exekútor vo svojom podaní neuviedol žiadnu takú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvodnú
pochybnosť o jeho nezaujatosti v predmetnom exekučnom konaní.

Súdmázato,žezadanéhostavuneexistujúdôvodnépochybnostionezaujatostianestrannostisúdneho
exekútora, a preto ho z vykonania exekúcie nevylúčil“.

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Prvostupňovému exekučnému súdu vytýkal, že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP. Tvrdil, že
vec bola posúdená podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav aplikoval.

Exekučný súd mal prekročiť rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenú zákonom č. 233/1995 Z.
z. Na správne zistený skutkový stav okresný súd nesprávne aplikoval právny predpis. Odvolateľ
zastáva názor, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný
súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok

a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia
exekúcie t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu,
čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.
Na inom mieste odvolateľ napriek predchádzajúcemu tvrdeniu v odvolaní o správne zistenom skutkovom
stave uvádza, že skutkový stav bol zistený neúplne. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú

zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Záverom odvolateľ k záveru konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovaniesporupredštátnymsúdomvsúvislostisust.§53ods.4písm.r)OZ,vzmyslektoréhosaza
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom úpravy
umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde si uplatní svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal

nad rámec zákonných ustanovení.
Vzhľadom k uvedenému žiadal oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k podanému odvolaniu krajský súd uvádza.

Pokiaľ zákon jednoznačne uvádza ako neprijateľnú podmienku uvedenú v § 53 OZ (za neprijateľné
podmienky sa považujú podmienky, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľmi riešil výlučne v rozhodcovskom konaní) už súdna prax zaujala

dávnejšie jednoznačné stanovisko. Pokiaľ dojednanie v rozhodcovskej doložke nevylučuje, aby sa
účastník obrátil na všeobecný súd, musí ísť o dojednanie, ktoré z okolností je reálne využiteľné aj
spotrebiteľom. Pri spotrebiteľských zmluvách obdobného typu ako je aj zmluva, ktorá založila predmet
sporu, je vzhľadom ku všetkým okolnostiam veľmi pochybné, že to bude práve spotrebiteľ, ktorý sa
obráti na súd a teda využil by možnosť obrátiť sa na súd všeobecný. Zatiaľ vo všetkých podobných
prípadoch, ktoré súdy prejednávali, sa vždy na súd obracal dodávateľ, ktorý samozrejme predložil vec

na rozhodovanie rozhodcovskému súdu.

Výrok, ktorým súdny exekútor nebol vylúčený z vykonávania exekúcie, nebol odvolaním napadnutý a
preto sa ho krajský súd nedotkol.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.