Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/788/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512202307
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3512202307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa G., zastúpeného F. proti
odporcovi G., o zaplatenie 1.200 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06. júna 2013, č.k. 10C/108/2013-50, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.200 Eur, do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s úrokom omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 1.200 Eur od 13.12.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 249,46 Eur titulom trov
právnehozastúpeniaa72Eurtitulomzaplatenéhosúdnehopoplatku,všetkokrukámprávnehozástupcu
navrhovateľa, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania okresný

súd zistil, že dňa 22.09.2011 si odporca objednal u navrhovateľa prepravu materiálu z nemeckého mesta
M./D., a to nákladným motorovým vozidlom, evidenčné číslo vozidla Obce L. v Slovenskej republike.
Navrhovateľ (nesprávne uvedené odporca) vykonal prepravu v dňoch 23.09.2011 do 27.09.2011.
Odporca ničím nepreukázal, že preprava tovaru nebola vykonaná riadne a včas. Na základe vykonanej
prepravy bola vystavená odporcovi (nesprávne uvedené navrhovateľovi ) faktúra č. XXXX/XXXX, ktorú
odporca ako neodôvodnenú nevrátil. Cena prepravy bola stanovená dohodou, a to vo výške 1.200

Eur s DPH. Pohľadávka navrhovateľa bola splatná dňa 12.12.2011, teda od 13.12.2011 bol odporca s
platbou v omeškaní. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu
veci okresný súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Navrhovateľ s odporcom uzatvoril prepravnú
zmluvu na prepravu tovaru nákladným motorovým vozidlom. Navrhovateľ si svoju povinnosť vykonal,
odporca mu za prepravu nezaplatil dohodnuté prepravné. Keďže nedošlo k dobrovoľnému
a včasnému plneniu zo strany odporcu, okresný súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy
spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného

v rozhodnom čase. Odporcovi vznikol dlh v rámci bežného podnikania, pričom odporca nepreukázal
objektívne dôvody na určenie možnosti uhradiť dlh v splátkach v dlhšej lehote, oproti zákonnej lehote
troch dní. Je povinnosťou každého dlžníka svoj dlh splatiť a nespoliehať sa na trpezlivosť veriteľa
a subjektívne dôvody nemožnosti plnenia, ktoré boli spôsobené vlastnými podnikateľskými krokmi
odporcu. Do úvahy treba vziať aj skutočnosť, že pohľadávka je splatná viac ako jeden rok a odporca z
dlhu neuhradil žiadnu splátku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 610, § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Potvrdil, že dňa
22.09.2011 si objednal prepravu tovaru navrhovateľom, avšak zo strany navrhovateľa

nebol dodržaný termín prepravy, čím podľa jeho názoru, mala byť žalovaná suma znížená a zohľadnená
vo fakturácii. Poukázal na skutočnosť, že objednávateľ prepravy, ktorým bola spoločnosť so sídlom
v J., mu nezaplatila za uvedenú prepravu, a preto ani on nemal finančné prostriedky na úhradu
faktúry navrhovateľa. Z dôvodu neuhrádzania faktúr zo strany českej spoločnosti sa ako živnostník
dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, ktorá ho doviedla na pokraj krachu a bol nútený podať na

konateľov a spoločníkov českej spoločnosti, ktorá objednávala prepravu, trestné oznámenie a následne
ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 06.06.2013 bol
práceneschopný, o čom predložil potvrdenie práceneschopnosti. Mal za to, že v konaní je potrebné
vypočuť svedkov, ktorí potvrdia omeškanie prepravy zo strany navrhovateľa a odôvodnenie zníženia
cenyzauvedenúprepravu.Predpokladal,ževovecibudevytýčenéďalšiepojednávanie,naktorombude
možné vykonať potrebné dokazovanie. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za

predčasné a neodôvodnené.

Navrhovateľ, ktorému bolo odvolanie odporcu doručené, sa k veci písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a

dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.200 Eur, keď dôvodil, že dňa
22.09.2011 si u neho odporca objednal prepravu nákladným motorovým vozidlom z nemeckého mesta

M./D., ktorú realizoval v dňoch 23.09.2011 do 27.09.2011. Odporcovi vystavil faktúru č. XXXX/
XXXX, ktorú mu odporca nevrátil, pričom cena prepravy bola stanovená dohodou vo výške 1.200 Eur
s DPH.

Odporca nepoprel, že si u navrhovateľa prepravu objednal, a že odporca prepravu z I. na Slovensko i

vykonal, tvrdil však, že túto nevykonal včas a žiadal zníženie ceny za uvedenú prepravu.

Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu, keď jeho nárok mal za preukázaný.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ
účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia

dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom
konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné
skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento
dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď

neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už
z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec).Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov

konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci sa navrhovateľ svojho nároku domáhal titulom plnenia zo zmluvného vzťahu účastníkov
- zmluvy o preprave tovaru (§ 610 Obchodného zákonníka). Tvrdil, že odporca porušil svoju zmluvnú

povinnosť a nezaplatil mu dohodnutú cenu za prepravu tovaru. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré zaťažujú navrhovateľa a zaťažuje
ho teda i dôkazné bremeno preukázať existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Navrhovateľ
svoje bremeno dôkazu uniesol, predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že v dňoch 23.09.2011
až 27.09.2011 vykonal prepravu tovaru z I. na Slovensko v zmysle objednávky odporcu za dohodnutú
cenu 1.200 Eur s DPH. Odporca tieto tvrdenia navrhovateľa potvrdil. Namietal však, že navrhovateľ

nevykonal dopravu včas, a preto sa domáhal zníženia ceny za prepravu tovaru. Odporca nie je
procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, a preto, pokiaľ
sa chcel v konaní úspešne brániť, musel nielen tvrdiť, že navrhovateľ dohodnutú prepravu tovaru
nevykonal včas, ale na svoje tvrdenia označiť i dôkazy. Teória práva v tejto súvislosti hovorí o tzv.
presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie dôkazného bremena medzi účastníkov konania

v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Odporca žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia
nepredložil, ani neoznačil.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu navrhovateľ splnil, označil a

predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na druhej strane odporca dôkazy, preukazujúce jeho
tvrdenia, súdu neoznačil, ani nepredložil, nesplnil si tak svoju procesnú povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, následkom čoho je neunesenie dôkazného bremena a neúspech odporcu
v tomto súdnom konaní.

Pokiaľ odporca tvrdil, že sa nemohol zúčastniť pojednávania, vytýčeného súdom prvého stupňa na
deň 06.06.2013, nakoľko bol práceneschopný a práceneschopnosť predložil až v odvolacom konaní,
odvolací súd môže len konštatovať, že predvolanie na pojednávanie dňa 06.06.2013 prevzal odporca
dňa 20.05.2013, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania, preto bol procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal a rozhodol

v neprítomnosti odporcu, legitímny a v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.

tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .