Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/290/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712211410
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3712211410.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, ul.
29. augusta 8, IČO: 30 807 484 proti povinnej L. F., bytom U., U. XXXX/X, o vymoženie 1235,82 eur s
prísl.,vedenomusúdnehoexekútoraMgr.JozefaPavlika,ExekútorskýúradBrezovápodBradlom,M.R.
Štefánika 335/16, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. septembra 2015, č.k. 10Er/996/2012-30 jednohlasne,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu proti povinnej. Uviedol, že na základe
návrhu oprávneného zo dňa 19.09.2012 a vykonateľného exekučného titulu sa začalo proti povinnej
exekučné konanie. Súd vydal dňa 28. septembra 2012 poverenie pre exekútora. Súdny exekútor

následnedoručilnávrhpovinnej,ktorýmžiadalazastaviťexekúciuzdôvodu,žejenemajetná.Uviedla,že
vymáhanú sumu uhradila dňa 29.05.2015 z finančných prostriedkov, ktoré jej na tento účel dali rodičia.
Poukázala na to, že je bez domova, nedisponuje žiadnym majetkom, nepoberá žiadne dávky, okrem
dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur, je dlhodobo psychicky chorá, čo jej znemožňuje vykonávať
zárobkovú činnosť. Pre nedostatok odpracovaných rokov jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok.
Na exekučnom súde je voči nej vedené veľké množstvo exekučných konaní. Súd prvého stupňa mal

z vykonaného dokazovania za preukázané, že povinná dňa 29.05.2015 uhradila oprávnenému celú
vymáhanúpohľadávkustým,žesúdnyexekútormalzato,žezastavenieexekúcieniejevhodné,pretože
z dlhodobého hľadiska je tu predpoklad uspokojenia trov exekúcie povinnou. Z tlačiva pre dokladovanie
pomerov súd zistil, že táto je rozvedená, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie,
nachádza sa v ochrannej ambulantnej psychiatrickej liečbe, výdavky na lieky predstavujú 10 eur
mesačneamávyživovaciupovinnosťkjednémunezaopatrenémudieťaťu.ZuzneseniaOkresnéhosúdu

Považská Bystrica sp. zn. 1Nt/10/2013 bolo zistené, že povinnej bolo uložené ochranné psychiatrické
liečenie v ústavnej forme, ktoré následne bolo zmenené na formu ambulantnú. Povinná poberá dávky
v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur k 06.01.2015 ukončila živnosť s tým, že naposledy podala
daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2015. Z katastrálneho portálu neboli zistené žiadne
nehnuteľnosti, ktorých by bola vlastníčkou povinná. Čo sa týka posledného zamestnávateľa tu bolo
zistené, že rozviazala pracovný pomer v skúšobnej dobe a pracovala tu v čase od 19. januára do 27.

februára 2015. Správy ošetrujúceho lekára MUDr. Stanislava Hastíka vyplýva, že povinná je liečená
v psychiatrickej ambulancii pre trvalú duševnú poruchu, nediferencovanú schizofréniu bez perspektívy
výrazného zlepšenia zdravotného stavu. Táto porucha jej bráni k vykonávaniu pracovnej činnosti v
trvalom pracovnom pomere.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h/ a 58

ods. 1 exekučného poriadku, kedy dospel k záveru, že povinná je skutočne nemajetná. Nevlastní
žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľnosti, nemá finančné prostriedky na účtoch v bankách, je nezamestnaná,evidovaná na úrade práce a jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Je síce v produktívnom
veku 32 rokov, avšak trpí závažným trvalým psychickým ochorením, ktoré jej bráni riadnemu výkonu
pracovnej činnosti. Nie je tu predpoklad výrazného zlepšenia zdravotného stavu. Pokiaľ oprávnený

nesúhlasil so zastavením exekúcie, čo dôvodil tým, že uhradila vymáhanú istinu v tomto smere súd
uveril tvrdeniam povinnej, že peňažné prostriedky jej poskytli rodičia. Vzhľadom na osobnú príjmovú
situáciu povinnej je nereálne, aby z vlastných finančných prostriedkov uhradila finančnú čiastku 1235,82
eur, pričom zároveň uhradila aj exekúciu na sumu 1097,45 eur. Finančné prostriedky takto nemohlo
nadobudnúť ani z podnikateľskej činnosti. Na exekučnom súde sa vedie viacero exekučných konaní proti

povinnej, a preto súd nevidí reálnu možnosť vymoženia zvyšnej vymáhanej sumy trov exekúcie. Preto
súd v konečnom dôsledku po starostlivom zvážení a posúdení okolností danej veci dospel k záveru, že
túto exekúciu je potrebné zastaviť. Naviac súd dodáva, že zastavenie exekúcie nebráni, aby oprávnený
podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa preukáže, že nadobudla majetok, z ktorého
je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zastavením
exekúcie pre nemajetnosť. Pohľadávka bola v celom rozsahu uhradená dňa 29.05.2015 s tým, že
neuhradené zostali trovy exekúcie. Majetkové pomery povinnej sa môžu vzhľadom na jej vek v
budúcnosti zmeniť. Exekučné konanie prebieha 3 roky, pričom je možné, že v ďalšom období nadobudne
povinná majetok, z ktorého bude môcť trovy exekúcie uhradiť. Poukázal tiež na ust. § 203 ods. 2

exekučného poriadku s tým, že keďže istina bola uhradená bude to oprávnený, ktorý bude povinný
zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, na ktoré sa v celom rozsahu poukazuje
bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že v prípade

zastavenia exekúcie, pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného.
V prejednávanej veci bolo dôsledne zistené majetkové pomery na strane povinnej, ktorá síce istinu
uhradila, avšak nezaplatené zostávajú trovy súdneho exekútora. V prejednávanej veci s prihliadnutím
na majetkovú situáciu na strane povinnej, ktorá je nezamestnaná, bez príjmu, s dávkami v hmotnej
núdzi vo výške 61,60 eur, ale predovšetkým s prihliadnutím na tú skutočnosť, že je dlhodobo psychicky

chorá, pričom v náväznosti na správu jej psychiatra, jej zdravotný stav je bez perspektívy výrazného
zlepšenia, a táto porucha jej bráni vykonávaniu pracovnej činnosti bol v celom rozsahu dôvodný postup
súdu prvého stupňa, ktorý použil ust. § 57 ods. 1 písm. h/ exekučného poriadku v kombinácii s § 58 ods.
1 exekučného poriadku. Je síce pravdou, že povinná je v produktívnom veku, avšak jej osobná sociálna
a majetková situácia jej nedovoľuje, aby došlo k úhrade aj trov exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti s týmto

exekučným konaním, preto bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý
dospel k záveru, že u povinnej sú dôvody na zastavenie exekúcie. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje aj
skonštatovanímsúduprvéhostupňavtomsmere,žetakétorozhodnutienebránitomu,abyvbudúcnosti,
pokiaľ dôjde na strane povinnej k zlepšeniu jej majetkovej situácie bude možné podať opätovný návrh na
vykonanie exekúcie na zostávajúcu časť, ktorá bola predmetom tohto konania, teda na trovy exekúcie

z úpravy ust. § 57 ods. 1 písm. h/ exekučného poriadku vyplýva za toho skutkového stavu, že povinná
nemá majetok postačujúci na úhradu trov exekúcie, čo je prejednávaný prípad. Táto úprava vychádza z
posúdenia existujúceho stavu a nie budúceho možného stavu s tým, že ak by sa mal zohľadniť možný
budúci ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak by to bolo uvedené v texte daného
zákonného ustanovenia.

Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil. Trovami exekúcie, na ktoré v prejednávanej veci poukazoval oprávnenýsa odvolací súd nezaoberal, pretože tieto neboli predmetom rozhodovania ani zo strany súdu prvého
stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .