Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22Cb/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715203167
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7715203167.6

Rozhodnutie

OkresnýsúdMichalovce,samosudcomJUDr.IgoromRaganom,vprávnejvecižalobcu:Kofolaa.s.,IČO:
33884960,sosídlomsúp.č.1,RajeckáLesná01315,zastúpená:JUDr.MichalomKrnáčom,advokátom,
AK so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, proti žalovanému: MVDr. Július Stanko, IČO:
40034542, miesto podnikania 07211 Čečehov 13, zastúpený: JUDr. Petrom Krafčíkom, advokátom, AK
so sídlom Nám. Osloboditeľov 39, Michalovce, o zaplatenie 497,91 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 250 EUR s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 250
EUR od 8.6.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 2.3.2015 uplatnil žalobca na žalovanom zaplatenie sumy 497,91 EUR s
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 8.6.2013 do zaplatenia a trov konania titulom zaplatenia
zmluvnej pokuty na základe Zmluvy o propagácii a podpore predaja nápojov (ďalej len „Zmluva“) zo dňa
10.3.2008. Podľa článku II. bod 1 Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o propagácii a
podpore predaja nápojov bol predmetom zmluvy záväzok žalovaného predávať vo svojej prevádzke,

prípadne prevádzkach nachádzajúcich sa na vyššie uvedenej adrese počas celej platnosti a účinnosti
Zmluvy produkty firmy Kofola, a.s., ktoré sú uvedené v prílohe č. 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy a súčasne sa zaväzuje vyvíjať činnosť smerujúcu k podpore predaja produktov žalobcu ich
ponukou v uvedenej prevádzke žalovaného. Žalovaný sa zaviazal podľa článku III. bod 1 Všeobecných
podmienok objednať a odkúpiť titulom kúpnej zmluvy od žalovaného priamo, resp. od ním určených
distribútorov v bode 2 Obchodných podmienok produkty žalobcu v rozsahu uvedenom v Obchodných

podmienkach v bode č. 5 za obdobie uvedené v Obchodných podmienkach v bode č. 3 počas obdobia
platnosti a účinnosti zmluvy za účelom predaja produktov konečnému spotrebiteľovi. Žalovaný sa
zaviazal odobrať od žalobcu za celé zmluvné obdobie tovar v hodnote 600 000,- Sk bez DPH, t.j.
19 916,35 EUR bez DPH a za sledované obdobie (ročne) 200 000,- Sk bez DPH, t.j. 6 638,78 EUR
bez DPH. Zmluva bola uzavretá na 3 roky a jej platnosť skončila dňa 31.03.2011. Podľa článku V.
bod 1 Všeobecných podmienok bol žalobca oprávnený žalovanému vyúčtovať zmluvnú pokutu vo

výške uvedenej v bode 8a obchodných podmienok, ak si žalovaný svoj záväzok objednať a odobrať v
sledovanom období dohodnutý objem alebo množstvo produktov nesplní podľa bodu č. 5 Obchodných
podmienok. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 50 000,- Sk bez DPH, t.j. 1 659,70 EUR bez
DPH. Podľa článku V. bod 4 Všeobecných podmienok je zmluvná pokuta splatná do 14 dní odo dňa jej
vyúčtovania žalobcom, ktorému vzniká právo na vyúčtovanie zmluvnej pokuty v deň nasledujúci po dni,
v ktorom nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na jej zaplatenie. Zaplatením zmluvnej pokuty nie je

dotknutýnárokanáhraduškody,ktorújemožnévymáhaťajsamostatneavplnomrozsahupoprináhrade
škody.Dňa24.05.2013bolažalovanémuzaslanávýzvanazaplateniezmluvnejpokutyvovýške1659,70EUR, a to do 14 dní od doručenia výzvy z dôvodu, že žalovaný si nesplnil záväzok a nepreukázal
splnenie záväzku v zmysle článku III. bod 1 Všeobecných podmienok, t.j. nepreukázal splnenie záväzku
na odkúpenie tovaru od žalobcu v celkovej hodnote 600 000,-Sk bez DPH, teda 19 916,35 EUR bez

DPH za obdobie od 10.3.2008 do 31.03.2011. Výzva bola žalovanému doručená dňa 24.5.2013, pričom
žalovaný sumu zmluvnej pokuty neuhradil ani nepredložil doklady preukazujúce splnenie jeho záväzku
podľa článku III. bod 1 Všeobecných podmienok.

Tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a dňa 23.3.2015 vydal vo veci platobný rozkaz, proti

ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor /čl. 27 - 30/, v ktorom uviedol, že zmluvný vzťah, z
ktorého žalobca vyvodzuje svoj domnelý nárok je synalagmatickým záväzkom, a akékoľvek plnenie z
takéhoto zmluvného vzťahu, nech už je ním aj zmluvná pokuta, ktorú žalobca požaduje, musí vychádzať
z toho, že druhá zmluvná strana už plnila, alebo je pripravená plniť. Záväzok žalovaného odobrať v
dohodnutej dobe dohodnutý objem tovaru od žalobcu však predpokladá, že aj žalobca rovnako plnil
žalovanému, tzv. protiplnenie (spolu 60 000,- Sk), ktorým mala byť odmena za realizáciu predmetu

zmluvy podľa bodu 6 Obchodných podmienok. Žalobca však nielenže nepredložil žiaden dôkaz o
splnení svojho zmluvného záväzku protiplnenia, ale to vo svojej žalobe ani len netvrdí. Z uvedeného
dôvodu žalovaný považuje nárok žalobcu za neopodstatnený. Podstatou celej zmluvy v základných
plneniach, mala byť totiž zjavne na strane žalovaného propagácia a výhradný odber produktov žalobcu,
a na strane žalobcu peňažná odmena za realizáciu predmetu zmluvy. Ak však žalobca nepreukázal

(ani netvrdí), že plnil, nemôže chcieť plnenie od žalovaného (odbery objemov tovaru), ani žiadať
sankcie (zmluvné pokuty) za neplnenie odberov. Účelom a predmetom zmluvy sa zaoberajú Všeobecné
podmienky v článku II. bod I., ktoré ale vymedzujú primárny účel a podstatu záväzku odberateľa,
ktorým je predávať produkty žalobcu vo svojej prevádzke, prípadne prevádzkach nachádzajúcich sa
na uvedenej adrese. Predmetné ustanovenie teda umožňuje, aby plnenie účelu zmluvy, a teda odber

dohodnutého množstva mohol byť splnený, aj v prevádzke nepatriacej žalovanému, ale nachádzajúcej
sa na uvedenej adrese. Pôvodne žalovaného prevádzka - „Plzenská piváreň“ na adrese Hollého 7,
Michalovce, aj po tom, čo ju previedol žalovaný na právneho nástupcu - terajšieho prevádzkovateľa
prevádzky s rovnakým názvom, naďalej na tejto adrese odoberal od žalobcu jeho produkty a teda plnil
ďalej zmluvu, tak ako to predpokladajú Všeobecné podmienky v článku II. bod I.. Preto nemohlo dôjsť

k naplneniu predpokladov pre uplatnenie zmluvnej pokuty, ktorej sa žalobca domáha. Rovnako tak aj
článok III. bod IV. Všeobecných podmienok predpokladá, že ak odberateľ zruší, resp. prevedie podnik,
resp. časť podniku (v posudzovanom prípade prevádzku) na inú tretiu osobu, má ho zaviazať plnením
podľa zmluvy. Žalobca nárok na zmluvnú pokutu nepreukázal, uplatnenú výšku neobjasnil. Vzhľadom
k tomu žiadal žalobu zamietnuť. V prípade, že súd dospeje k názoru, že nárok na zmluvnú pokutu je

daný, požiadal o zníženie jej výšky a to s prihliadnutím na nepatrnú hodnotu a význam zabezpečenej
povinnosti.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu /čl. 39 - 42/ uviedol, že žalobca sa zaviazal za plnenie
predmetu zmluvy zaplatiť odmenu, pričom ako je z obsahu zmluvného vzťahu zrejmé, odmena bola

dohodnutá ako zálohová platba, nakoľko bola uhrádzaná vždy na začiatku sledovaného obdobia a
to odmena za rok 2008 so splatnosťou do 15.04.2008, na rok 2009 so splatnosťou do 15.04.2009 a
na rok 2010 so splatnosťou do 15.4.2010. Uvedené je zrejmé aj z toho, že ak zmluva bola uzavretá
od 01.04.2008, platba realizovaná na základe faktúry so splatnosťou do 15 dní predpokladala plnenie
podmienok obratu zo strany žalovaného. Žalovaný vystavil pre žalobcu faktúru č. 3/2008 zo dňa

01.04.2008 ako zálohu na odmenu vo výške 30 000,- Sk /995,82 EUR/, ktorá mu bola uhradená dňa
13.6.2008, ďalej faktúru č. 5/2008 zo dňa 03.04.2009 ako zálohu na odmenu vo výške 20 000,- Sk /19
999,75 EUR/. Odmena za reklamnú spoluprácu bola zálohovým plnením a teda výška sumy 60 000,-
Sk na celé obdobie trvania zmluvy patrila žalovanému výlučne v prípade, ak by si aj žalovaný splnil
v plnom rozsahu svoj záväzok v jednotlivých rokoch. Skutočnosť, že išlo o zálohu na odmenu bola

zrejmá aj pre žalovaného, nakoľko faktúra č. 3/2008 bola ním vystavená v deň vzniku zmluvy. Žalobca
uhradil odmenu vo výške 1 659,68 EUR a teda očakával plnenie zo strany žalovaného, avšak zo strany
žalovaného nedošlo k plneniu vo výške dohodnutého obratu podľa zmluvy. Žalovaný si nesplnil svoj
záväzok zo zmluvy vôbec (obrat 0 EUR) minimálne za rok 2010 a rok 2011. Je na žalovanom aby
predložil dôkaz o svojom tvrdení, že obraty plnil, nakoľko sa zásadne nedokazuje to, čo neexistuje, ale

to, čo existuje (existencia určitej právnej skutočnosti). Zo živnostenského registra žalovaného vyplýva,
že ten podnikal do 31.7.2010, pričom zmluva mala trvať do 31.3.2011, teda je zrejmé, že žalovaný
nemohol plniť zo zmluvy po dátume zániku jeho živnostenského oprávnenia. Tvrdenie žalovaného,
že na prevádzke Hollého 7, Michalovce podniká iná osoba je vo vzťahu k povinnosti plniť žalovanýmirelevantné, nakoľko bolo povinnosťou žalovaného oznámiť žalobcovi tieto skutočnosti a v prípade, ak
by došlo k uzavretiu dohody s novým prevádzkovateľom, so súhlasom všetkých strán, dnes by žalovaný
zrejme nečelil podanej žalobe. Žalobca síce v zmysle dohodnutých podmienok mohol žiadať zmluvnú

pokutu až do výšky 1 659,70 EUR, no v danom prípade sa spravoval úvahou, že celková odmena v
zmysle zmluvy bola 60 000 Sk, zmluva bola uzavretá na obdobie 1.4.2008 - 31.3.2011 (36 mesiacov).
Odmena v jednotlivom kalendárnom mesiaci mohla predstavovať výšku 1 666,67 Sk (60 000 : 36). Hoci
žalovaný neplnil obrat na 100 % ani v roku 2008 a 2009, žalobca toto obdobie vzal ako obdobie, v ktorom
žalovaný obrat plnil. Žalovaný však jednoznačne neplnil dohodnutý obrat vôbec v roku 2010 a 2011. V

prípade riadneho splnenia zmluvy by mal žalovaný právo na odmenu za celé obdobie od 1.4.2008 do
31.12.2009 (21 mesiacov) vo výške 35 000 Sk /1 161,78 EUR/, za zvyšných 15 mesiacov (od 1.1.2010
do 31.3.2011) odmenu 0 Sk. Žalobca celkovo vyplatil žalovanému sumu 50 000 Sk /1 659,68 EUR/.
Rozdiel medzi sumou 1 659,68 EUR ako celkovou výškou zálohovo vyplatenej odmeny mínus 1 161,70
EUR ako časti, na ktorú by žalovanému právo na odmenu prináležalo za splnenie obratu v roku 2009
a 2010 predstavuje suma 15 000 Sk /497,91 EUR/.

Žalovaný v podaní zo dňa 23.6.2015 /čl. 46 - 48/ poukázal, že medzi účastníkmi konania nie je sporné,
že žalovaný predával produkty žalobcu vo svojej prevádzke do 31.7.2010, po uvedenom dátume túto
povinnosť plnil žalovaný prostredníctvom tretej osoby, spoločnosti BIPAM s.r.o., čo je v súlade s §
332 Obchodného zákonníka. Uvedené je zrejmé z potvrdenia označeného subjektu. Uvedené je v

súlade s článkom III. bod IV. Všeobecných podmienok. Bonus vyplácaný žalobcom pre žalovaného
na základe zmluvy (60 000 Sk) má pre žalobcu význam primárne zabezpečiť, že to budú produkty
žalobcu, ktoré sa budú v dohodnutom zmluvnom období v uvedenej prevádzke predávať. Pre žalobcu je
tak smerodajné, aby mal zazmluvnený na trhu čo najväčší podiel prevádzok, ktoré budú predávať jeho
produkty. Žalobca pritom potvrdil, že nie je ani tak podstatné dôsledné dodržiavanie objemu odberov,

ale samotný konštantný odber produktov žalobcu v tej, ktorej prevádzke po dobu trvania zmluvy. Na
základe uvedeného je zrejmé, že pre prevádzku „Plzenská piváreň“ bol po celé sledované obdobie
zabezpečený odber produktov žalobcu a preto primárny cieľ žalobcu bol splnený žalovaným samotným,
ako aj prostredníctvom tretej osoby.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením obsahu Zmluvy o propagácii a
podpore predaja nápojov zo dňa 10.3.2008 a jej prílohami, výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty
zo dňa 09.05.2013, fotokópiou doručenky, výpisom z obchodného registra žalobcu a výpisom zo
živnostenskéhoregistražalovaného,faktúrouč.5/2009,č.3/2008,potvrdenímspoločnostiBIPAM,s.r.o.,
evidenciou žalobcu o odberoch žalovaného a spoločnosti BIPAM, s.r.o., ako aj oboznámením obsahu

ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bola dňa 27.03.2008 uzavretá Zmluva
o propagácii a podpore predaja nápojov /čl. 8 - 14/ podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá
bola uzatvorená na dobu 3 rokov, do 31.03.2011. Podľa článku III. bod 1 Všeobecných podmienok

sa odberateľ zaviazal objednať a odkúpiť titulom kúpnej zmluvy od dodávateľa priamo, resp. od ním
určených distribútorov v bode č. 2 Obchodných podmienok produkty žalobcu v rozsahu uvedenom v
Obchodných podmienkach v bode č. 5 za obdobie uvedené v Obchodných podmienkach v bode č. 3
počas obdobia platnosti a účinnosti zmluvy za účelom predaja produktov konečnému spotrebiteľovi.
Podľa bodu č. 5 Obchodných podmienok, bol záväzok odberateľa odobrať za celé obdobie, na ktoré

je zmluva uzavretá podľa bodu č. 3 tovar v hodnote 600 000,- Sk. Podľa bodu č. 6 Obchodných
podmienok, odmena za realizáciu predmetu zmluvy za celé zmluvné obdobie je 200 000,- Sk bez
DPH, pričom záväzok dodávateľa je zaplatiť za plnenie predmetu zmluvy odmenu na základe správne
vystavenej faktúry podľa nižšie uvedených skutočností a doručenej dodávateľovi, t.j. za rok spolupráce
2008 sumu 30 000,-Sk bez DPH, s dátumom vystavenia faktúry k 15.04.2008, za rok spolupráce 2009

sumu 20 000,-Sk bez DPH, s dátumom vystavenia faktúry k 15.04.2009 a za rok 2010 spolupráce
sumu 10 000,- Sk bez DPH, s dátumom vystavenia faktúry k 15.04.2010. Podľa bodu č. 8 Obchodných
podmienok, bola zmluvná pokuta dohodnutá v sume 50 000,- Sk bez DPH. Podľa článku V. bod 1
Všeobecných podmienok, ak odberateľ nesplní svoj záväzok objednať a odobrať v sledovanom období
dohodnutý objem, alebo množstvo produktov podľa bodu č. 5 Obchodných podmienok (teda žalovaný

nesplní záväzok na odkúpenie tovaru od žalobcu v celkovej hodnote 600 000,- Sk bez DPH, teda 19
916,35 EUR bez DPH za obdobie od 10.3.2018 do 31.03.2011), je dodávateľ oprávnený odberateľovi
vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v bode 8a Obchodných podmienok. Podľa článku V. bod
2 Všeobecných podmienok, v prípade predčasného skončenia platnosti zmluvy z dôvodu na straneodberateľa, je odberateľ povinný zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške vyplatenej odmeny v
danom roku spolupráce. Podľa článku V. bod 4 Všeobecných podmienok je zmluvná pokuta splatná
do 14 dní odo dňa jej vyúčtovania žalobcom, ktorému vzniká právo na vyúčtovanie zmluvnej pokuty v

deň nasledujúci po dni, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na jej zaplatenie. Zaplatením
zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok a náhradu škody, ktorú je možné vymáhať aj samostatne a v
plnom rozsahu popri náhrade škody. Podľa článku VI. bod 2 c) Všeobecných podmienok, zmluvu možno
meniť iba písomne, formou podpísaného dodatku odsúhlaseného oboma zmluvnými stranami.

Žalobca listom zo dňa 9.5.2013 /čl. 15/ vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1
659,70 EUR /50 000 Sk/ podľa článku V. Všeobecných podmienok zmluvy, za nesplnenie záväzku podľa
bodu 5 Obchodných podmienok, ktorú prevzal žalovaný dňa 24.5.2013 /čl. 16/.

Zvýpisuzoživnostenskéhoregistražalovaného/čl.35-37/vyplýva,žetenukončilpodnikateľskúčinnosť
na adrese prevádzky Jána Hollého 7 dňa 26.6.2009 /čl. 36/.

Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 3/2008 /čl. 44/ na sumu 30 000 Sk, ktorou fakturoval odmenu podľa
bodu 6 Obchodných podmienok. Uvedenú faktúru žalobca uhradil dňa 13.6.2008 /čl. 43/.

Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 5/2008 /čl. 42/ na sumu 663,87 EUR, ktorou fakturoval odmenu

podľa bodu 6 Obchodných podmienok.

Žalovaný na pojednávaní dňa 24.6.2015 potvrdil, že zabezpečoval podporu a propagáciu výrobkov
žalobcu na prevádzke Plzenská piváreň, ul. Jána Hollého 7, Michalovce a to v čase uzavretia zmluvy
až do septembra 2009, kedy tam ukončil svoju činnosť. Následne plynule na tejto prevádzke začala

podnikať, resp. prevádzkovať reštauráciu Plzeňská piváreň spoločnosť BIPAM spol. s r.o.. Do 9/2009,
prekračoval na 200 % dohodnutý objem tovaru. Zo strany ďalšieho prevádzkovateľa to bolo 150 %,
t.z. povinnosti zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania neporušil. Medzi obchodným zástupcom
žalobcu a to p. Komárovou, žalovaným a spoločnosťou BIPAM bola v 9/2009 dohoda, že sa bude
pokračovať v zmluve, ktorú uzatvoril so žalobcom, t.z. na zmluvu sa ďalej plnilo a odoberal sa tovar

výhradne žalobcu. Na prevádzke zanechal aj komplet zariadenie žalobcu. Mal za to, že je dohoda, že
všetko prechádza na nového prevádzkovateľa a tým pádom žalobcovi nebude nič dlžiť. Potvrdil, že
mu žalobca uhradil vystavené faktúry 5/2009 a 3/2008. Ďalšiu faktúru už nevystavoval, keďže ukončil
podnikateľskú činnosť. Celá zmluva sledovala prakticky to, aby sa určitý objem predal v rámci prevádzky
a pri tom na základe jeho konania, resp. konania jeho nástupcu na uvedenej prevádzke, ktorý nemal

novú zmluvu so spoločnosťou žalobcu, tieto objemy boli prekročené za sledované obdobie. Uviedol, že
autorom textu zmluvy bol žalobca.

Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní poukázal na článok II. bod 1 Všeobecných
podmienok, kde jednoznačne vyplýva, že záväzok žalovaného zo zmluvy mohol byť splnený aj

prostredníctvom tretej osoby. Uvedené je zrejmé aj z článku III. bod 4 Všeobecných podmienok, kde
jednak práva, ako aj povinnosti, čo sa týkali uzavretej zmluvy sa vzťahujú na konkrétnu prevádzku a z
obsahu zmluvy priamo vyplýva, že v prípade, ak dôjde k zmene prevádzkovateľa, má účastník - žalovaný
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby zaviazal nového prevádzkovateľa na plnenie uzavretej zmluvy.

Spoločnosť BIPAM s.r.o. v liste zo dňa 23.6.2015 /čl. 56/ potvrdila, že na prevádzke Plzenská piváreň,
J. Hollého 7, Michalovce aj po ukončení činnosti žalovaného, tá ďalej pokračovala v odbere výrobkov
žalobcu.

Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom dňa 12.8.2015 /čl. 61 - 63/ uviedol, že platnosť zmluvy

medzi účastníkmi skončila dňa 31.3.2011. Žalovaný si nesplnil za sledované obdobie (ročne) dohodnutý
obrat ani v jednom roku trvania zmluvy. Žalobca má uzavretú Rámcovú zmluvu o podmienkach dodávok
tovaru so spoločnosťou BIPAM, s.r.o., so sídlom Hollého 7, Michalovce od 19.4.2010 /čl. 65 - 66/, kde je
miestom dodania prevádzka LIVE Club, Námestie osloboditeľov 51, Michalovce. Je pravdou, že žalobca
dodával tovar aj pre prevádzku „Plzenská piváreň“, Hollého 7, Michalovce, kde objem odobratého tovaru

na danú prevádzku v období 9/2009 až 31.3.2011 bol 2 992 EUR (90 136,99 Sk) /čl. 64/. Nie je možné
súhlasiť s tvrdením žalovaného, že plnil prostredníctvom tretej osoby, keďže podľa článku III. bod IV.
Všeobecných podmienok bol žalovaný povinný oznámiť žalobcovi svoj úmysel zrušiť svoju prevádzku,
pričom je povinný v prípade prevodu podniku, resp. jeho časti oboznámiť kupujúceho a zaviazať hoplnením podľa tejto zmluvy a za tým účelom iniciovať stretnutie so žalobcom za účelom vyriešenia
vzájomných práv a povinností. V uvedenom prípade nedošlo k prevodu podniku, resp. jeho časti. Bolo
povinnosťou žalovaného oznámiť ukončenie prevádzky, nesplnenie ktorej povinnosti bolo podstatné

porušenie zmluvy. Pokiaľ žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť, bol povinný oznámiť túto skutočnosť
žalobcovi, vysporiadať si s ním vzájomné pohľadávky a záväzky, pričom ak by bol žalobca udelil súhlas
formou písomného dodatku ku zmluve, ktorou by došlo k postúpeniu práv a povinností zo žalovaného
na BIPAM, s r.o. a zrejme by nedošlo k súdnemu konaniu.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 24.9.2015 /čl. 68 - 70/ uviedol, že neeviduje vo svojom systéme
žiadne priame odbery žalovaného od žalobcu v období 3/2008 - 9/2009 na prevádzke Plzeňská piváreň,
ul. Jána Hollého 7, Michalovce. Na danú prevádzku má žalobca počas trvania zmluvy vykázaný odber
v celkovej hodnote 2 992 EUR.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.9.2015 uviedol, že z jednotlivých podaní žalobcu

vyplýva, že žalovaný plnil objem, resp. svoj záväzok na odber tovarov za rok 2008 - 2009, pričom
evidencia žalobcu, čo sa týka odberu tovaru žalovaným je zmätočná, keďže z listín, ktoré doložil
žalobca vyplýva, že čo sa týka objemu dodávaného tovaru, vedie žalobca dvojitú evidenciu a to
tzv. priamy odber a nepriamy odber, resp. priame a nepriame odbery, pričom žalobca svoj nárok
čiastočne vyvodzuje z odberov priamych, ako aj nepriamych. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej

pokuty nie je dôvodný už len z pohľadu hodnoty a významu zabezpečovanej právnej povinnosti, t.z.
povinnosti odberu objemu tovaru od žalobcu. Jedná sa o tú skutočnosť, že žalovaný zabezpečoval
samozrejme pre žalobcu aj prezentáciu reklamnú, zabezpečoval mu exkluzivitu odberu tovarov a služieb
vo svojej prevádzke a navyše, i keď žalobca tvrdí, že formálne nemali byť dodržané podmienky predaja
podniku, resp. postúpenia prevádzky a zazmluvnenia nového prevádzkovateľa „Plzenskej pivárne“,

fakticky bol odber pre žalobcu v priestoroch uvedenej prevádzky zabezpečený prostredníctvom tretej
osoby, t.z. prostredníctvom spoločnosti BIPAM, s.r.o.. Ak nemožno prevzatie tohto záväzku na odbery
v uvedenej prevádzke dokladovať, alebo považovať za splnené po formálnej stránke, pre samotnú
zmluvnúpokutumôžesúduplatniťmoderačnéprávoavyužiťtúskutočnosť,žeikeďmožnonieformálne,
ale reálne mal žalobca odbery pre danú prevádzku zabezpečené prostredníctvom tretej osoby. Táto

tretia osoba nedostala žiaden iný peňažný benefit od žalobcu a plnila v podstate záväzok žalovaného,
t.z. pokračovala v týchto odberoch na danom odbernom mieste. Z celej obchodnej politiky žalobcu,
ktorú by súd mohol vnímať pri uplatňovaní moderačného práva je potrebné prihliadať na to, že záujem
žalobcu je zjavný, t.z. zabezpečenie odberu jeho tovarov na vymedzenom území, t.z. na konkrétnom
mieste a v konkrétnej prevádzke. Toto plnenie a túto exkluzivitu v podstate mal žalobca zabezpečenú

aj prostredníctvom tretej osoby, ktorá na predmetnom mieste odbery naďalej realizovala. Ani žalobca
neposkytol celé zmluvné plnenie finančného bonusu, ktoré mal za dané obdobie žalovanému poukázať
a preto vlastne nárok na zmluvnú pokutu v tejto výške je jednak právne neopodstatnený, ale z druhého
pohľadu pri prihliadnutí na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti za nekorešpondujúci zvyšok
zmluvnej pokuty.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 19.10.2015 /čl. 82/ uviedol, že za obdobie trvania zmluvy u
žalovaného eviduje na prevádzke Plzenská piváreň odbery v objeme 132 EUR a na uvedenej prevádzke
u spoločnosti BIPAM, s.r.o. odbery vo výške 2 454 EUR, na prevádzke LIVE CLUB odbery vo výške 1
485 EUR. Spoločnosť BIPAM, s.r.o. si voči žalobcovi žiadne nároky z uzavretej zmluvy medzi účastníkmi

konania neuplatnila, keďže na to neexistuje právny dôvod. Žalobca dodával spoločnosti BIPAM, s.r.o.
tovar na prevádzku Plzenská piváreň na základe samostatných objednávok.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové
vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia

sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa
podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 301 Obchodného zákonníka, veta prvá, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť
s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

V súlade s § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky rozhodujúce skutočnosti; označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. Samotné občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka
zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho

pravdivosť. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje
tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie
dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo
výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná. V sporovom konaní je
teda účastník konania ktorý niečo tvrdí, povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoje právo, pričom

ide o skutočnosti rozhodujúce vo veci samej. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvný vzťah na

základe Zmluvy o propagácii a podpore predaja nápojov pričom žalovaný sa na základe predmetnej
zmluvy zaviazal odobrať od žalobcu za celé zmluvné obdobie tovar v hodnote 600 000,- Sk bez DPH,
t.j. 19 916,35 EUR bez DPH a za sledované obdobie (ročne) 200 000,- Sk bez DPH, t.j. 6 638,78 EUR
bez DPH. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú 3 rokov a jej platnosť skončila dňa 31.03.2011. Pokiaľ
žalovaný namietal, že mu nebola vyplatená celá zmluvne dohodnutá odmena, súd uvádza, že právo na

zaplatenie dohodnutej odmeny je v zmysle predmetnej zmluvy nezávislé na splnení záväzku odberateľa
objednať a odobrať v sledovanom období dohodnutý objem alebo množstvo produktov, čo vyplýva aj
z článku V. bod 3 zmluvy, podľa ktorého odberateľ je v prípade, že dodávateľ neuhradí vyfakturovanú
odmenu do 14 dní od splatnosti faktúry oprávnený účtovať úrok z omeškania vo výške 0,03% za každý
deň omeškania platby z hodnoty odmeny, s platením ktorej je dodávateľ v omeškaní. Napokon ďalšiu

odmenu žalovaný žalobcovi ani nefakturoval. Fakturovaná odmena bola žalobcom uhradená, čo potvrdil
sám žalovaný. Podľa súdu na žalovanom bolo preukázať splnenie záväzku v zmysle článku III. bod 1
Všeobecných podmienok, t.j. splnenie záväzku na odkúpenie tovaru od žalobcu v celkovej hodnote 600
000,- Sk bez DPH, t.j. 19 916,35 EUR bez DPH za sledované obdobie od 10.3.2018 do 31.03.2011.
Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že túto povinnosť neporušil

(resp. splnil aj prostredníctvom tretej osoby), vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v
zmyslečlánkuV.bod.1Všeobecnýchpodmienokvovýškeuvedenejvbodeč.8Obchodnýchpodmienok
zmluvy, na úhradu ktorej žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 9.5.2013 /čl. 15/.Následne sa súd zaoberal návrhom žalovaného na moderáciu zmluvnej pokuty.

Obchodný zákonník výnimočne priznáva súdu zasiahnuť do právneho vzťahu medzi stranami a znížiť

neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Ide o moderačné právo súdu, ktoré spočíva v oprávnení (nie
povinnosti) znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Účelom moderačného práva súdu je predísť
zneužívaniu zmluvnej pokuty, najmä zmiernenie možných nezrovnalosti a príkrosti, ku ktorým by mohlo
dochádzať pri strohom a striktnom použití a uplatňovaní zákona. Súd prostredníctvom moderačného
oprávnenia zasiahne do obchodného právneho vzťahu a chráni povinnú zmluvnú stranu, ktorá z rôznych

dôvodov prijala neprimerane vysokú zmluvnú pokutu.

Súd preto v konaní skúmal, či sú splnené predpoklady pre zníženie zmluvnej pokuty v intenciách
podľa § 301 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že vzhľadom na zabezpečovanú povinnosť a
následné porušenie uvedenej povinnosti žalovaným, sú splnené predpoklady pre použitie moderačného
oprávnenia súdu v zmysle § 301 Obchodného zákonníka.

Z vecného hľadiska sú vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení upravené dve kritériá na posúdenie
primeranosti zmluvnej pokuty a to hodnota zabezpečenej povinnosti a význam zabezpečenej povinnosti.
Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka pritom dáva súdu možnosť zmeniť výšku zmluvnej pokuty,
ale nie spôsob jej určenia. Zároveň neumožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu celkom

odpustiť, čím je rešpektovaná sankčná funkcia zmluvnej pokuty.

Žalobca zo zmluvne dohodnutej výšky zmluvnej pokuty (50 000 Sk/1 659,70 EUR) uplatnil žalobným
návrhom voči žalovanému sumu zmluvnej pokuty vo výške 497,91 EUR, ktorú odôvodnil tým, že sa
spravoval úvahou, že v prípade plnenia zmluvy žalovaným, ten mal právo na odmenu iba za obdobie od

1.4.2008 do 31.12.2009 (21 mesiacov) vo výške 35 000 Sk /1 161,78 EUR/, za zvyšných 15 mesiacov
(od1.1.2010do31.3.2011)odmenu0Sk.Keďžežalobcacelkovovyplatilžalovanémusumu50000Sk/1
659,68 EUR/, rozdiel predstavuje uplatnená suma 15 000 Sk /497,91 EUR/. Tu súd však poukazuje, že
nárok na zmluvnú pokutu za nedodržanie dohodnutého objemu odobratého tovaru nie je možné viazať
na vyplatenú/nevyplatenú odmenu pre žalovaného, keďže týmto spôsobom je zjavné, že žalobca tak

sleduje iba odčerpanie peňažných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté žalovanému na základe platne
uzavretej zmluvy, na ktorú vyplatenú odmenu vznikol žalovanému nárok. Keďže je zrejmé, že žalobca je
autorom textu zmluvy uzavretej so žalovaným, bol to on, ktorý formuloval dohodnuté podmienky úhrady
odmeny pre žalovaného, resp. nastavil motivačné kritéria pre žalovaného na uzavretie takejto zmluvy.
Ak žalobca sleduje vrátenie hodnoty, ktorá zodpovedá časti vyplatenej odmeny pre žalovaného (bolo

vecou žalobcu ako si ten upravil/dohodol vznik nároku na odmenu a to jednotlivými platbami na začiatku
sledovaných období), na to pamätá ustanovenie článku V. bod 2 Všeobecných ustanovení zmluvy, ktorý
umožňoval žalobcovi, ak žalovaný neplnil dohodnutý objem tovaru predčasne skončiť uzavretú zmluvu
a to podľa článku VI. bod 2, písm. b) a požadovať zmluvnú pokutu rovnajúcu sa vyplatenej odmene. V
danom prípade sa tak však nestalo a žalobca napriek svojim tvrdeniam, že žalovaný za rok 2010 a 2011

nerealizoval žiadne odbery, zmluvný vzťah neukončil, čo svedčí buď o tom, že na uvedenej prevádzke
pôvodne prevádzkovanej žalovaným aj po roku 2009 dochádzalo k odberom zazmluvneného tovaru,
čomu prípadne nasvedčuje aj potvrdenie spoločnosti BIPAM s.r.o. /čl. 56/, ktorá aj ďalej pokračovala v
odbere výrobkov žalobcu, resp. žalobca porušenie takejto povinnosti (odber zazmluvneného množstva
tovaru) nepovažoval za primárnu zmluvnú povinnosť žalovaného zo zmluvy a tak uzavretím zmluvy

sledoval dosiahnutie tzv. exkluzivity (na prevádzke sa nepredávali výrobky iných konkurentov žalobcu)
o čom zase svedčí aj samotná zmluva, kde aj z jej označenia vyplýva, že jej cieľom je zabezpečiť
propagáciu a podporu predaja výrobkov žalobcu a v zmysle článku II. bod Všeobecných podmienok
zmluvy je uvedený záväzok žalovaného vyvíjať činnosť smerujúcu k podpore predaja produktov žalobcu
a to ich ponukou na prevádzke a formou vystavenia dohodnutých propagačných materiálov a chladiacich

zariadení na viditeľnom mieste na prevádzke, čo je v samotnom texte označené ako „predmet zmluvy“.
Z uvedeného tak vyplýva, že dohodnutá zmluvná odmena pre žalovaného nebola výlučne odplatou za
odber dohodnutého množstva tovaru žalobcu. Napokon k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo uplynutím
času dňa 10.3.2011 a žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu až po viac ako 2
rokoch, dňa 9.5.2013. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou uplatnenou

v súdnom konaní nemala kľúčový význam oproti iným povinnostiam žalovaného, žalovaný si túto
povinnosť sčasti plnil (pričom pochybnosti súdu o správnosti evidencie žalobcu odberov žalovaným
vyplývajú aj z jeho nejednoznačných tvrdení a používaní pojmov ako priamy odber /zrejme odber priamo
od žalobcu/ a nepriamy odber ako odber tovaru od jednotlivých distribútorov, čo nie je vylúčené /článokč. 2 Obchodných podmienok/) a porušenie tejto povinnosti tak nemalo pre žalobcu ako ekonomicky
silného subjektu (akciovej spoločnosti so základným imaním 2 238 000 EUR) na rozdiel od žalovaného
(živnostník) zvlášť nepriaznivé ekonomické, resp. trhové následky. Súd prihliadol aj na to, že v zmluve

bol dohodnutý nárok na zmluvnú pokutu iba v prospech žalobcu a preto ju znížil na sumu 250 EUR.
Žalobca napokon ani netvrdil a nepreukazoval v konaní, že by mu porušením povinnosti žalovaného
bola vznikla nejaká škoda a jej prípadnú výšku, preto súd nemal preukázané vznik škody u žalobcu
porušením povinnosti žalovaného na ktorú sa viaže uplatnená zmluvná pokuta vo výške presahujúcej
priznanú sumu 250 EUR.

Súd okrem istiny 250 EUR priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške od 08.06.2013
do zaplatenia, t.j. dňom nasledujúcim po lehote splatnosti uvedenej vo výzve na zaplatenie zo dňa
09.05.2013 a to 14 dní od doručenia výzvy, pričom výzva na zaplatenie bola žalovanému podľa záznamu
na doručenke doručená dňa 24.05.2013.

Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

V danom prípade súd vzhľadom na hospodárske pomery účastníkov konania uložil žalovanému uhradiť
zmluvnú pokutu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom táto lehota nebude mať vážnejší
negatívny ekonomický dopad na žalobcu.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§142ods.2O.s.p.,podľaktorého,akmalúčastníkvo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Keďže žalobca bol úspešný čo do sumy 250 EUR s prísl. a do sumy 249,71
EUR s prísl. bol úspešný žalovaný, súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.