Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/210/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238274
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112238274.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľky: H.
F., X. XX.XX.XXXX, L. Y. Ž., P. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, so sídlom
v Žiline, Námestie M. R. Štefánika 1, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody v sume 2307,77
€ s príslušenstvom a o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- €, o návrhu na prerušenie konania,

takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd v časti náhrady škody v sume 301,20 € konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd návrh na začatie konania z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa
19.11.2012 v znení jeho zmeny zo dňa 16.9.2013, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 18.6.2014 za
prítomnosti účastníkov konania podľa § 95 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), domáhala náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) v sume 2.307,77 € a náhrady nemajetkovej
ujmy v sume 10.000,- € spolu s príslušenstvom. Uviedla, že sa na Generálnu prokuratúru
SR obrátila s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 5Co/172/2008 vo výroku o náhrade trov konania, pretože krajský súd založil rozhodnutie o
náhrade trov konania v spore o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy na nesprávnom názore,
že tarifnú odmenu advokáta je potrebné určiť podľa hodnoty nehnuteľnosti uvedenej v druhej (ústnej)
kúpnej zmluve (600.000,- Sk = 19.916,35 €). Podľa jej názoru mal byť základná sadzba tarifnej odmeny

určená podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.),
to znamená, že namiesto náhrady trov konania v sume 2.307,77 €, mala zaplatiť len 301,20 €.
Generálna prokuratúra jej podnet vybavila ako nedôvodný. Opakované podnety v roku 2009 doplnila
o judikatúru súdov, na tieto však Generálna prokuratúra SR nereagovala a mimoriadne dovolanie
nepodala, hoci na to mala rok času. Mimoriadne dovolanie nebolo podané napriek tomu, že ešte

dňa 15.6.2009 o 18:58 hod. sa elektronickou poštou zaslanou na adresu: [email protected] k
sp. zn. VI/2 PZ 99/9 domáhala podania mimoriadneho dovolania; generálna prokuratúra sa dôsledne
nezaoberalajudikatúrouohľadomspôsobuurčeniatarifnejodmeny.Nebolavyrozumenáaniodôvodoch,pre ktoré nebolo mimoriadne dovolanie podané. Poukázal na to, že ešte pred jej podnetom Generálna
prokuratúra SR podala mimoriadne dovolanie v obdobnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu
pre nesprávny výpočet náhrady trov konania; dovolací súd tomuto mimoriadnemu dovolaniu vyhovel

rozhodnutím sp. zn. 2 M Cdo 18/2008 zo dňa 30.11.2009. Preto sa na Generálnu prokuratúru SR obrátila
listom zo dňa 16.5.2012 o prerokovanie jej nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy; Generálna
prokuratúra SR jej nárok na náhradu škody považovala za nedôvodný. Škoda jej mala byť spôsobená
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/172/2008-139 zo dňa 17.6.2008 (tým, že protistrane bola
priznaná vyššia náhrada trov konania, ako jej mala byť priznaná) a nesprávnym úradným postupom

Generálnej prokuratúry SR (tým, že nepodala mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline č.k. 5Co/172/2008-139 zo dňa 17.6.2008). Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že na podanie
mimoriadneho dovolania nie je právny nárok. Poukázala na § 243e ods. 1 OSP, § 3 ods. 1 a ods. 2
zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 153/2001 Z.z.),
§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 99/2009 a na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Beian proti Rumunsku.

Na pojednávaní uviedla, že podala ústavnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.
5Co/172/2008-139 zo dňa 17.6.2008, o ktorej Ústavný súd SR rozhodol uznesením č.k. II. ÚS 64-09/21
zo dňa 12.2.2009 tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú. O nesprávnom úradnom postupe
Krajského súdu v Žiline a Generálnej prokuratúry SR sa dozvedela na základe uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 18/08 z 30.11.2009. Krajský súd v Žiline v jej veci porušil zákon, keď trovy
konania síce priznal podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ale výpočet trov právneho zastúpenia
urobil podľa § 10 citovanej vyhlášky. Bolo povinnosťou prokuratúry preskúmať, či k takémuto porušeniu
zákona nedošlo úmyselne a ak áno, ide o trestný čin a generálna prokuratúra bola povinná konať. Ak v
jej prípade nebolo podané mimoriadne dovolanie, ide o dvojaký meter a o diskriminačné konanie. Je v

hmotnej núdzi, poberá sociálne dávky, preto nie je schopná trovy právneho zastúpenia zaplatiť. Vie, že
je to exekučný titul a že úspešní účastníci sa môžu domáhať výkonu rozhodnutia.

Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňovala zhoršením zdravotného stavu po citovanom rozhodnutí
krajského súdu, na základe ktorého má zaplatiť náhradu trov konania v sume 2.307,77 € právnej

zástupkyni protistrany. Je jej zle, má meniskus, zápal kostí, problémy s krčnou chrbticou, točí sa jej
hlava. Užíva lieky na tlak, cukrovku, štítnu žľazu, lieky od ortopéda, neurológa aj psychiatra. Nevie, ako
dopadne o dva týždne, ani akú chorobu ešte dostane. Bola na vyšetrení u psychológa pre existenčné
problémy, dostala lieky, po ktorých bola dosť dlho "mimo", všetko jej bolo jedno, bola apatická; za pol
roka pribrala 26 kg a nemohla si nič obliecť. Niektoré myšlienky nedokáže vyjadriť slovami. Jeden lekár

jej povedal, že v nej stojí voda. Cíti bolesť na hrudi, ktorá jej postupuje do chrbta. Keď v tvári očervenie,
kardiologička ju posiela na echo srdca. Berie osem druhov liekov, keď má problémy tak aj dvanásť
druhov; berie ich od roku 2008, 2009. Za lieky platí 7,- € až 8,- €, injekcia do kolena stojí 18,- € a potrebuje
dve. Tieto problémy bude mať už celý život. V dôsledku zlého zdravotného stavu je nezamestnaná - mala
nastúpiť do práce ako vychovávateľka na základnej škole, ale potom ochorela, tak do práce nenastúpila,

hoci by rada pracovala.

Súdu navrhla vydať čiastkový rozsudok, ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť jej náhradu nemajetkovej
ujmy. Na základe takto priznanej náhrady nemajetkovej ujmy by mohla zaplatiť náhradu trov konania
podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/172/2008-139 zo dňa 17.6.2008 v sume 2.307,77 €

právnej zástupkyni odporcov JUDr. Sunikovej.

V prípade, že by odporca rozporoval majetkovú škodu, žiadala o prerušenie konania do vydania
poverenia pre súdneho exekútora a ukončenia exekučného konania. Ak je súd toho názoru, že škoda nie
je preukázaná a že nemajetková ujma nevznikla a súvisí s majetkovou ujmou, navrhla prerušiť konanie

dovtedy, kým súdny exekútor od nej nevymôže trovy konania na základe rozsudku Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 5 Co 172/2008. Také exekučné konanie sa doposiaľ nezačalo.

Po pripustení zmeny návrhu súdom na pojednávaní dňa 18.6.2014 navrhovateľka zobrala späť návrh
na začatie konania v časti náhrady škody v sume 301,20 € bez bližšieho odôvodnenia.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh na začatie konania zamietnuť; náhradu trov konania
si neuplatnil. Uviedol, že nie sú splnené základné podmienky na priznanie nároku na náhradu
škody, pretože navrhovateľkou uplatňovaná škoda a nemajetková ujma nevznikli v dôsledku konaniaalebo nekonania orgánov prokuratúry; inými slovami, chýba príčinná súvislosť medzi konaním alebo
nekonaním prokuratúry a škodou a nemajetkovou ujmou navrhovateľky. Vzniesol námietku premlčania
nároku navrhovateľky. Ak by navrhovateľke vznikla škoda v dôsledku prípisu Generálnej prokuratúry

SR sp. zn. VI/2 PZ 99/9-7 zo dňa 24.3.2009, musela sa o škode dozvedieť dňom doručenia tohto
prípisu, od vtedy začala plynúť aj premlčacia doba na uplatnenie práva u zodpovednostného orgánu a
na súde. Navrhovateľka tak urobila až po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 18.5.2012,
kedy bola Generálnej prokuratúre SR doručená jej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Navyše,
ak navrhovateľka náhradu trov konania nezaplatila, žiadna škoda jej nevznikla, a preto je námietka

premlčania bezpredmetná. Mimoriadne dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého
využitie patrí výlučne generálnemu prokurátorovi; na vyhovenie podnetu fyzických osôb a právnických
osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t.j. nevzniká právo na akceptovanie
podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Právu dotknutej osoby zodpovedá len povinnosť orgánov
prokuratúry sa týmto podnetom alebo opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú
osobu vyrozumieť, nie podnetu vyhovieť. Podnet navrhovateľky na podanie mimoriadne dovolania

vybavovala poverená Krajská prokuratúra Žilina, ktorá po preskúmaní veci dospela k záveru, že nie
sú dané dôvody na podanie mimoriadneho dovolania a navrhovateľku o tom vyrozumela listom č. Kc
113/08-5 zo dňa 9.1.2009. Navrhovateľka podala opakovaný podnet, ktorým sa zaoberala Generálna
prokuratúra SR. Generálna prokuratúra SR sa s podnetom navrhovateľky na podanie mimoriadneho
dovolania nestotožnila a mimoriadne dovolania nepodala, čo navrhovateľke oznámila listom č. VI/2 Pz

99/9-7zodňa24.3.2009.Medzizákonnépodmienkypodaniamimoriadnehodovolanianepatríexistencia
rozhodnutia súdu, ktorý v obdobnej veci vyslovil iný právny názor. Zároveň jej oznámila, že ďalšie
podnety bude prokurátor vybavovať len vtedy, ak budú obsahovať nové skutočnosti. Navrhovateľka
doručila Generálnej prokuratúre SR dňa 22.4.2009 podanie označené ako opakovaný podnet, ktoré
však bolo aj s jeho doplnením zo dňa 15.6.2009 ďalším opakovaným podnetom v zmysle § 34 ods.

2 zákona č. 153/2001 Z.z., a preto ho prokurátor nevybavoval. Zo strany Generálnej prokuratúry SR
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jej postup bol v súlade s ustanoveniami OSP a zákona č.
153/2001 Z.z. Náhrada nemajetkovej ujmy nebola s odporcom predbežne prerokovaná, preto je návrh
navrhovateľky predčasný. Úroky z omeškania nemožno priznať pri nemajetkovej ujme spätne.

Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný (§ 9 ods. 1, § 84, § 85 ods. 2 OSP)
rozhodol na pojednávaní dňa 18.6.2014 v prítomnosti navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľky
a poverenej zástupkyne odporcu. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky,
vyjadrením odporcu a listinnými dôkazmi: rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/172/08-139 zo
dňa 17.6.2008, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 64/09-21 zo dňa 12.2.2009, spis Generálnej

prokuratúry SR č. VI/1 Pz 845/08 (ktorého obsahom je podnet navrhovateľky zo dňa 25.11.2008
na podanie mimoriadneho dovolania, oznámenie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 2.12.2008 o
postúpení veci Krajskej prokuratúre Žilina, oznámenie Krajskej prokuratúry Žilina č. Kc 113/08-5 zo
dňa 9.1.2009 o vybavení podnetu navrhovateľky na podanie mimoriadneho dovolania), spis Generálnej
prokuratúry č. VI/2 Pz 99/9 (ktorého obsahom je opakovaný podnet navrhovateľky zo dňa 18.2.2009

na podanie mimoriadneho dovolania, oznámenie Generálnej prokuratúry SR z 24.3.2009 o vybavení
opakovaného podnetu navrhovateľky na podanie mimoriadneho dovolania, ďalší opakovaný podnet
navrhovateľky zo dňa 16.4.2009 na podanie mimoriadneho dovolania a ďalší opakovaný podnet
navrhovateľky zo dňa 15.6.2009 na podanie mimoriadneho dovolania doručený Generálnej prokuratúre
SR elektronickou poštou dňa 15.6.2009 bez zaručeného elektronického podpisu). Súd na základe

vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 16C/78/2005-106 zo dňa 16.1.2008 v právnej veci navrhovateľky
Márie Kadovej (navrhovateľky aj v predmetnej právnej veci) proti odporcom Viliam Budke a Hana
Budke, ktorí boli zastúpení advokátkou JUDr. Andreou Sunikovou, zamietol návrh na začatie konania

o určenie absolútnej neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy, z dôvodu nesprávne označeného okruhu
účastníkov na strane odporcu. Okresný súd úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania z
dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 OSP, pretože navrhovateľka je osobou v hmotnej
núdzi a bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 5Co/172/2008-139 zo dňa 17.6.2008 na základe odvolania
odporcov zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 16C/78/2005-106 zo dňa 16.1.2008 v napadnutej
časti - výroku o náhrade trov konania - a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcom trovy
prvostupňového konania v sume 69.524,- Sk (2.307,77 €) a trovy druhostupňového konania v sume2.808,-Sk(93,21€)dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Vodôvodnenírozsudkukrajskýsúduviedol:
"Okresný súd (...) odporcom náhradu trov konania nepriznal, čo odôvodnil tak, že o náhrade trov konania
súdrozhodolpodľa §142ods.1O.s.p.acontrario.Konštatoval,žeajkeďodporcoviabolivcelom

konaní a v celom rozsahu úspešní a preto im patrí právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke,
prvostupňový súd mal za to, že navrhovateľka je osoba v hmotnej núdzi, ktorá bolo oslobodená od
platenia súdnych poplatkov, a preto použijúc ust. § 150 O. s. p. v plnom rozsahu nepriznal odporcom
náhradu trov konania voči navrhovateľke z dôvodov hodných osobitného zreteľa. (...)
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nesprávne použil ust. § 150 O. s. p., pretože navrhovateľka

zavinila odporcom vznik trov prvostupňového konania (keďže jej žalobný návrh bol v celom rozsahu
zamietnutý) a zo zákona podľa § 142 ods. 1 v spojitosti s § 149 ods. 1 O. s. p. patrí
odporcom 1), 2) náhrada trov prvostupňového konania, čo nesúvisí s priznaním oslobodenia od súdnych
poplatkov v konaní. Odporcovia 1), 2) mali právo v tomto konaní sa brániť a zvoliť si na obranu svojich
práv právneho zástupcu z radov advokátov. Ustanovenie § 150 O. s. p. dáva súdu možnosť posúdením
právnych a skutkových okolností rozhodovať o trovách konania, ktorých nepriznanie by nebolo v rozpore

s princípom spravodlivosti. Musia byť však splnené dve podmienky, a to kumulatívne. Prvou podmienkou
sú dôvody hodné osobitného zreteľa a druhou podmienkou je výnimočnosť okolnosti konkrétneho sporu.
Prvá podmienka sa vzťahuje k určitej procesnej situácii alebo druhom konania, ktoré sú vzhľadom
k svojmu charakteru osobité. Osobitnou procesnou situáciou by mohla byť napríklad zmena právnej
úpravy, zmena súdnej praxe, alebo ak do sporového konania vstúpi namiesto poručiteľa dedič, pričom

poručiteľ nezanechal žiaden majetok a podobne. Toto konanie, ktoré prebiehalo na prvostupňovom
súde, však malo charakter výslovne sporového konania, kde navrhovateľka podaním žalobného návrhu
vyvolala predmetný spor a v konečnom dôsledku nebola úspešná v celom rozsahu. Táto skutočnosť
v žiadnom prípade nemôže ísť na úkor odporcov, ktorí sa v konaní úspešne bránili prostredníctvom
právnej zástupkyne, s čím im vznikli opodstatnené trovy konania.

Druhou podmienkou, ktorá musí byť zároveň splnená, sú sociálne aspekty účastníkov konania. Pri
rozhodovaní o nepriznaní náhrady trov konania pritom súd neposudzuje majetkové, osobné a zárobkové
pomery neúspešného účastníka konania, ale oboch účastníkov, pričom posudzuje dopad takéhoto
rozhodnutia na strane úspešného i neúspešného účastníka. Prvostupňový súd sa zmienil len o
majetkových pomeroch navrhovateľky, pričom treba zdôrazniť, že samotná nesolventnosť účastníka

konania nie je dôvodom na automatické použitie ust. § 150 O. s. p., ktoré je ustanovením výnimočným.
Takýto postup súdu by vyvolal nerovnovážny stav v právach účastníkov.
V konkrétnom konaní je potrebné poukázať na charakter konania, kde navrhovateľka sa domáhala
podanou žalobou neplatnosti kúpnej zmluvy za účelom získania majetkového prospechu. Keďže týmto
konaním došlo k zásahu do práv odporcov, čo vzhľadom na povahu takéhoto konania nemôže byť na

ich škodu, tak podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa pre použitie ust. § 150 O. s. p. nebola
splnená.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu zákona a právneho názoru odvolací súd potom zmenil
rozsudok okresného súdu v časti o náhrade trov konania a priznal odporcom dôvodne uplatnené trovy
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré si odporcovia 1), 2) v prvostupňovom konaní

riadne uplatnili. (...) Priznané trovy prvostupňového konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia.
Tarifná odmena predstavuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. zo sumy Sk 600.000,-
(hodnota mala byť kúpnou cenou udávanou navrhovateľkou) čiastku Sk 10.650,- za jeden úkon právnej
služby + režijný paušál za jeden úkon právnej služby."

Navrhovateľka nepodala odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 16C/78/2005-106 zo dňa
16.1.2008, ktorým bola jej žaloba zamietnutá z dôvodu nesprávneho označenia okruhu účastníkov na
strane odporcov. Uviedla, že presne nevedela, koho má žalovať, nakoľko v tom čase nebolo na strane
odporcu skončené dedičské konanie a nebol ustálený okruh dedičov. V inom (následnom) konaní sa
nedomáha toho istého nároku - určenia absolútnej neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy - voči správnemu

okruhu odporcov, pretože sa s odporcami odmieta zapodievať a aj tak pravdu mala ona.

Navrhovateľka podala proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/172/2008-139 zo dňa 17.6.2008
ústavnúsťažnosť.Vústavnejsťažnostinamietala,že:"(...)Vkonanísomnenapadlaústnukúpnuzmluvu
ale písomnú. Zároveň som nežiadala doplatiť zvyšok kúpnej ceny a konanie sa neviedlo o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Konanie sa viedlo len o určenie absolútnej neplatnosti písomnej
kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol prevedený spoluvlastnícky podiel na odporcov. Pretože predmetom
konania bola písomná kúpna zmluva, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel prevádzaný za cenu
190.000 Sk, právna zástupkyňa nesprávne vyúčtovala trovy konania, keď vychádzala z ceny predmetukonania 600.000 Sk. Kúpna cena 600.000 Sk nebola v konaní preukázaná. Súd rozhoduje o trovách
konania z úradnej povinnosti a jeho rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom. Súd sa musí svedomito
zaoberať aj výškou trov konania a najmä či ju právny zástupca správne vyčíslil. Tu je zrejmé, že súd bez

ďalšieho akceptoval vyčíslenie trov konania aj keď je vyčíslenie trov konania zjavne nesprávne. Mám za
to, že rozhodnutie odvolacieho súdu ohľadom výšky trov konania je zjavne arbitrárne, čo je z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a má to za následok porušenie práva na spravodlivé súdne konanie."

Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 6/09-21 zo dňa 12.2.2009 odmietol sťažnosť navrhovateľky

ako zjavne neopodstatnenú. Uviedol, že Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 5 Co 172/2008 zo
17. júna 2008 dostatočne odôvodnil, prečo nepovažoval za správne nepriznanie náhrady trov konania
odporcom, ktorí boli v merite veci úspešní. Podrobne sa zaoberal okolnosťou, či v danom prípade boli
splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 OSP, pričom dospel k záveru, že na
aplikáciu ustanovenia § 150 OSP vo vzťahu k sťažovateľke nie sú dôvody. Ústavný súd jeho rozhodnutie
priznať náhradu trov konania úspešným odporcom považuje za ústavne akceptovateľné, ktoré nie je v

rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy náhrady trov konania, a preto ho nemožno považovať za
odporujúce citovaným článkom Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 209/1992 Zb.; ďalej len Dohovor). Ústavný súd
nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 172/2008
a jeho rozsudkom zo dňa 17. júna 2008 a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť odmietol
po jej predbežnom prerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z.

Navrhovateľka vidí vznik škody (majetkovej ujmy) v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.
5Co/172/2008-139 zo dňa 17.6.2008 a jeho výroku o náhrade trov konania v sume 2.307,77 €, tiež v

nesprávnom úradnom postupe Generálnej prokuratúry SR, ktorá nepodala mimoriadne dovolanie proti
citovanémurozsudkuKrajskéhosúduvŽiline.Zároveňuviedla,ženáhradutrovkonanianezaplatilaaani
nezaplatí, pretože na to nemá finančné prostriedky. Žiadala počkať do skončenia exekučného konania
(ktoré sa ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej právnej veci ani nezačalo), v ktorom by bola náhrada
trov konania od nej vymožená. Nemajetkovú ujmu odôvodňuje svojím zlým zdravotným stavom, ktorý

trvá od roku 2008 a mal byť vyvolaný rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/172/2008-139 zo
dňa 17.6.2008 a postupom Generálnej prokuratúry SR. Je jej zle, má meniskus, zápal kostí, problémy
s krčnou chrbticou, točí sa jej hlava, stojí v nej voda, cíti bolesť na hrudi, ktorá jej postupuje do chrbta, v
tvári očervenieva. Užíva lieky na tlak, cukrovku, štítnu žľazu, lieky od ortopéda, neurológa aj psychiatra.
Nevie, ako dopadne o dva týždne, ani akú chorobu ešte dostane. Niektoré myšlienky nedokáže vyjadriť

slovami. Berie osem druhov liekov, keď má problémy tak aj dvanásť druhov. V dôsledku nepriaznivého
zdravotného stavu sa nemôže zaradiť do pracovného procesu.

Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z nasledovných právnych predpisov:

Podľa § 109 ods. 1 OSP súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 243e ods. 1 OSP ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby

dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon ( § 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa § 3 zákona č. 153/2001 Z.z. prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických

osôb, právnických osôb a štátu (ods. 1). Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom
záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia
zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej
pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek
vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických

osôb, právnických osôb a štátu (ods. 2).

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí
orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu
vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie

zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od
jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený
prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 34 zákona č. 153/2001 Z.z. podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti
vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2)
(ods. 1). Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len
vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší

podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich
podnetov v tej istej veci (ods. 2). Ak v tej istej veci, v ktorej už bol vybavený podnet iného
podávateľa podnetu, podá podnet ďalší podávateľ podnetu bez uvedenia nových skutočností, vec
netreba prešetrovať; podávateľ podnetu sa upovedomí o výsledku vybavenia pôvodného podnetu (ods.
3).

Podľa § 9 ods. 1, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
86 písm. a) a písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky (ods.
1). Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda (ods. 4).

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak (ods. 1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak (ods. 2).Podľa § 19 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie (ods. 1). Najneskôr sa právo
na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a § 8 (ods. 2). Lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich

mesiacov (ods. 3).

K návrhu navrhovateľky na prerušenie konania

Navrhovateľka uviedla, že náhradu trov konania na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.
5Co/172/2008-139 zo dňa 17.6.2008 v sume 2.307,77 € doposiaľ nezaplatila a ani nezaplatí, pretože

na to nemá finančné prostriedky. Ak jej odporca nahradí nemajetkovú ujmu, bude môcť zaplatiť náhradu
trov konania (ktorú považuje za škodu) podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/172/2008-139
zo dňa 17.6.2008. Navrhla súdu, aby prerušil konanie do vydania poverenia pre súdneho exekútora a
ukončenia exekučného konania za podmienky, že odporca bude rozporovať majetkovú škodu. Ak je súd
toho názoru, že škoda je nepreukázaná a že nemajetková ujma nevznikla alebo súvisí s majetkovou

ujmou, tiež navrhla prerušiť konanie dovtedy, kým súdny exekútor od nej nevymôže trovy konania na
základe rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/172/2008-139 zo dňa 17.6.2008. Exekučné konanie,
ktorého predmetom by bolo vymoženie náhrady trov konania v sume 2.307,77 € na základe citovaného
rozsudku Krajského súdu v Žiline doposiaľ nebolo začaté.

Návrh účastníka na prerušenie konania musí byť jasný, bezpodmienečný a zákonný dôvod prerušenia
konaniamusívčaserozhodovaniasúduotomtonávrhuexistovať.Inštitútprerušeniakonaniasanemôže
vzťahovať na prípady, keď je návrh na začatie konania podaný predčasne a prerušenie konania by malo
slúžiť na predĺženie konania tak, aby v čase rozhodovania súdu vo veci už nárok existoval.

Navrhovateľka podmieňovala svoj návrh na prerušenie konania možnými pochybnosťami súdu o
preukázaní vzniku škody (majetkovej ujmy) alebo nemajetkovej ujmy, alebo súvisom nemajetkovej
ujmy so škodou (majetkovou ujmou). Z jej návrhu teda vyplýva, že ak by súd nemal pochybnosti o jej
meritórnomnároku(škodeanemajetkovejujme),takbynávrhnaprerušeniekonanianepodala.Účastník
konania nemôže podmieňovať svoj návrh na prerušenie konania tým, či súd má alebo nemá pochybnosti

o preukázaní jeho nároku v merite veci. Účastník navrhujúci prerušenie konania musí mať jednoznačný
názor na to, či žiada prerušiť konanie a z akých zákonných dôvodov vyplývajúcich z § 109 OSP. Tento
zákonný dôvod musí aj explicitne popísať. Dôkazné bremeno v tomto štádiu konania nesie účastník,
ktorý navrhuje prerušiť konanie.

Ani ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) alebo § 109 ods. 1 písm. b) OSP nie sú v danom prípade
použiteľné. Účelom týchto ustanovení nie je získavanie dodatočného oprávnenia pre predčasne podanú
žalobu alebo pre samotný vznik uplatneného nároku, ale slúžia na to, aby boli pre včasnú žalobu získané
potrebné predpoklady pre posúdenie rozsahu nároku. Uplatňovanie nároku, ktorého základ doposiaľ
nebol splnený a o ktorom nemožno ani v dobe súdneho rozhodovania posúdiť, či skutočne vznikne,

nemožno v občianskom súdnom konaní zhojiť prerušením konania (pozri napríklad R 65/1965).

Navrhovateľka zároveň nepreukázala existenciu konkrétneho a zákonom predpokladaného dôvodu na
prerušenie konania vyplývajúceho z ustanovenia § 109 ods. 1 alebo ods. 2 OSP. Exekučné konanie,
pre ktoré navrhovateľka žiadala prerušiť konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

11C/210/2012, ani nezačalo, nie je zrejmé, či sa vôbec začne a ak sa prípadne začne, kedy skončí.
Súd preto dospel k záveru, že neexistuje zákonný dôvod vyplývajúci z § 109 OSP na prerušenie
tohto konania. Návrh navrhovateľky na prerušenie konania možno kvalifikovať ako snahu predlžovať
konanie sp. zn. 11C/210/2012, tak aby v čase rozhodovania súdu mohla existovať skutočnosť, od ktorej
odvíja svoj nárok v predmetnej právnej veci (tak aby mohla existovať škoda). Snaha navrhovateľky o

predlžovanie súdneho konania (pri nezačatí exekučného konania, pre ktoré žiadala konanie prerušiť) je
však v priamom rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania.Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované právne predpisy a neexistenciu zákonného dôvodu na
prerušenie konania vyplývajúceho z ustanovenia § 109 OSP, súd návrh navrhovateľky na prerušenie
konania zamietol ako nedôvodný.

K čiastočnému zastaveniu konania

Navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania v časti náhrady škody (majetkovej ujmy) v sume
301,20 € späť po pripustení zmeny návrhu na začatie konania na pojednávaní dňa 18.6.2014 bez

uvedenia dôvodu. Odporca nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím. Na základe dispozitívneho
úkonu navrhovateľky súd konanie v časti náhrady škody (majetkovej ujmy) v sume 301,20 € zastavil
podľa § 96 ods. 1 OSP.

K nesprávnemu úradnému postupu odporcu

Nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie spravidla postup, ktorý
s rozhodovacou činnosťou nesúvisí (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., rozsudky Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009 zo dňa 30.6.2010, 6 Cdo 115/2010 zo dňa 31.5.2011). Ide o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo
k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003, ZSP 1/2004).

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR
nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim
predpoklady na jej uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3, ods. 4, čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (napríklad uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). Štát sa zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci nemôže
zbaviť.

Navrhovateľka sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu Generálnej prokuratúry SR spočívajúceho v nepodaní

mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 172/08 zo 17.6.2008 vo
výroku o náhrade trov konania.

Generálny prokurátor SR môže podať mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu len
za kumulatívneho (súčasného) splnenia taxatívnych podmienok uvedených v § 243e OSP:

- podnet účastníka konania alebo dotknutej osoby,
- zistenie, že rozhodnutím súdu bol porušený zákon,
- podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických
osôb, právnických osôb a štátu,
- ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z uvedeného vyplýva, že účastník konania alebo dotknutá osoba, ktorá podáva generálnemu
prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania, nemá právny nárok na jeho podanie. Nejde o
absolútne právo subjektov podávajúcich podnet na podanie mimoriadneho dovolania, lebo jeho podanie
podlieha hmotnoprávnemu preskúmaniu zo strany generálneho prokurátora. Ak generálny prokurátor
dospeje k záveru, že rozhodnutím súdu nebol porušený zákon, alebo že je dostupný iný prostriedok

nápravy ako mimoriadne dovolanie, alebo podanie mimoriadneho dovolania nie je vyvolané ochranou
práv a chránených záujmov dotknutých subjektov a štátu, mimoriadne dovolanie nepodá. Súd v tomto
kontexte poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR (napríklad IV. ÚS 509/2011, II. ÚS 21/02,
IV. ÚS 277/05), že ústavou zaručené právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 a tiež aj
základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy neznamenajú právo na úspech v konaní pred všeobecným

súdom a nemožno ich účelovo chápať tak, že ich naplnením je len víťazstvo v takomto spore. Mutatis
mutandis je možné citovanú judikatúru aplikovať aj na konanie o podnete na podanie mimoriadneho
dovolania, teda že účelom podania podnetu nie je výlučne podanie mimoriadneho dovolania. Navyše,ani v prípade podania mimoriadneho dovolania nie je garantovaný úspech navrhovateľky v konaní pred
Najvyšším súdom SR, pretože mu nemusí vyhovieť.

Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, II. ÚS
14/04, IV. ÚS 344/04, I. ÚS 24/05, II. ÚS 144/05, I. ÚS 43/07, III. ÚS 342/2010, III.
ÚS 301/2014) napokon expressis verbis vyplýva, že samotný mechanizmus uplatnenia mimoriadneho
dovolania, ktorý je zákonom exkluzívne zverený iba generálnemu prokurátorovi, je celkom odlišný od
dovolania, ktoré je v dispozičnej sfére účastníka konania. Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo

právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t.j. osobe, ktorá takýto
podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá
povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom,
či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Právu účastníka podať podnet na mimoriadne dovolanie
zodpovedá povinnosť Generálnej prokuratúry SR zaoberať sa podnetom, nie mu vyhovieť.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho
dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana. Z tohto dôvodu
generálny prokurátor nemôže odložením takéhoto podania, t. j. jeho neakceptovaním a nepodaním
mimoriadneho dovolania, spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (I. ÚS 19/01, II. ÚS 14/04,
IV. ÚS 100/04).

Nenárokovateľnosť podania mimoriadneho dovolania má napríklad vplyv aj na počítanie lehoty na
podanie ústavnej sťažnosti. Ústavný súd SR v uznesení II. ÚS 23/2010 zo dňa 28.1.2010 (ktoré
bolo publikované v Zbierke nálezov a uznesenie Ústavného súdu SR pod č. 82/2010) rozhodol, že
dvojmesačnú lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. na podanie sťažnosti Ústavnému súdu

SR proti rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu nemožno počítať od doručenia posledného
oznámenia Generálnej prokuratúry SR o vybavení podnetu sťažovateľky na podanie mimoriadneho
dovolania proti týmto rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu, pretože podanie mimoriadneho
dovolania je výhradným právom generálneho prokurátora SR, a teda nie je pre účastníka súdneho
konania právne nárokovateľným opravným prostriedkom, a ani účinným a istým prostriedkom, ktorým by

sa sťažovateľka mohla domáhať ochrany svojich práv pred podaním sťažnosti Ústavnému súdu SR. K
rovnakému záveru dospel aj Európsky súd pre ľudské práva napríklad vo veciach Tripon proti Rumunsku
(č.2),rozsudokz23.septembra2008,č.sťažnosti4828/04,§22;BrumărescuprotiRumunsku,rozsudok
z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 28342/95, § 62; SC Maşinexportimport Industrial Group SA, rozsudok
z 1. decembra 2005, č. sťažnosti 22687/03, § 36, Cornif proti Rumunsku, rozsudok z 11. januára 2007,

č. sťažnosti 42872/02, § 29 - § 30; Abdullayev proti Rusku, rozsudok z 11. februára 2010, č. sťažnosti
11227/05, § 19.

K samotnému využitiu mimoriadneho opravného prostriedku - mimoriadneho dovolania - je potrebné
aplikovať aj ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Vo veci Abdullayev proti Rusku,

rozsudok z 11. februára 2010, č. sťažnosti 11227/05 (§ 19) Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že
v záujme právnej istoty, implicitne zahrnutej v čl. 6 Dohovoru, by právoplatné rozsudky, vo všeobecnosti,
mali zostať nedotknuté. K ich zrušeniu by preto malo dochádzať iba za účelom nápravy zásadných vád.
Podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva v žiadnom prípade však za takú vadu nemožno označiť
skutočnosť, že na predmet konania existujú dva odlišné právne názory (dve odlišné právne posúdenia) a

takýto dôvod nemožno ani považovať za opodstatnený pre znovuposúdenie veci. Mimoriadny prieskum
súdnych rozhodnutí sa nesmie uplatňovať ako zastreté alebo skryté odvolanie (appeal in disguise). K
rovnakému záver dospel aj vo veci Cornif proti Rumunsku, rozsudok z 11. januára 2007, č. sťažnosti
42872/02 (§ 29), keď rozhodol, že existencia dvoch odlišných právnych názorov na ten istý predmet
konania v žiadnom prípade neoprávňuje zrušenie právoplatného a záväzného rozhodnutia na základe

mimoriadneho opravného prostriedku.

Európsky súd pre ľudské práva ďalej vo veciach Abdullayev proti Rusku (rozsudok z 11.februára
2010, č. sťažnosti 11227/05, § 19) a Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z 23.júla 2009, č. sťažnosti
8269/02, § 34) prevzal argumentáciu z prípadu Kot proti Rusku (rozsudok z 28.1.2007, č. sťažnosti

20887/03, § 29) a uviedol, že "v občianskom súdnom konaní majú účastníci konania nevyhnutne odlišný
názor na aplikáciu hmotného práva. (...) nesúhlas s hodnotením veci prvostupňovým a odvolacím
súdom nebol, ako taký, mimoriadnou okolnosťou, ktorá by oprávňovala zrušiť záväzné a vykonateľnérozhodnutie a "znovuotvorenie" konania na základe žiadosti sťažovateľa o podanie mimoriadneho
opravného prostriedku (...)."

Súd pre úplnosť uvádza, že podľa § 135 OSP je viazaný vyššie citovanými rozhodnutiami Ústavného
súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, medzi
ktoré nepochybne patrí aj podávanie mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak navrhovateľka poukazuje na odlišnú judikatúru súdov ohľadom náhrady trov konania v určovacích

žalobách, je potrebné okrem už citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného
súdu SR uviesť, že cieľom podaného mimoriadneho dovolania nie je zjednocovanie judikatúry
všeobecných súdov, to je úlohou Najvyššieho súdu SR podľa § 22 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takisto všeobecný súd v rámci konania o náhrade škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
nie je oprávnený zasahovať do právneho názoru generálneho prokurátora v určitej hmotnoprávnej

otázke, ktorej posúdenie je dôležité pre podanie mimoriadneho dovolania. Kompetentný na to je výlučne
Najvyšší súd SR, ale len v prípade podania mimoriadneho dovolania, ku ktorému však v predmetnej
právnej veci nedošlo.

Vychádzajúc z uvedeného, nepodanie mimoriadneho dovolania z dôvodu nenaplnenia zákonných

podmienok vyplývajúcich z § 243e OSP nepredstavuje porušenie ústavného práva účastníka
vyplývajúceho z čl. 46 Ústavy SR, z čl. 6 Dohovoru ani § 243e OSP. Preto ak generálny prokurátor
nepodal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/172/2008-139 zo dňa
17.6.2008, nejde o jeho nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ale o jeho
výlučné právo vyplývajúce z § 243e OSP. Postup Generálnej prokuratúry SR bol v súlade s § 31 a nasl.

zákona č. 153/2001 Z.z., navrhovateľka bola riadne a zákonným spôsobom vyrozumená o dôvodoch
nepodania mimoriadneho dovolania, pretože na dôvody uvedené vo vyrozumení sama v návrhu na
začatie konania reagovala. V postupe Generálnej prokuratúry SR sa nevyskytli vady charakterizované
v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné (a to conditio sine
qua non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to:
- nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
- škoda,
- príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci a škodou.
Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za
škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Vychádzajúc z vyššie citovaných právnych predpisov, judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu

pre ľudské práva nie sú splnené podmienky pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, pretože nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu Generálnej prokuratúry SR, nakoľko účastník konania alebo dotknutá
osoba nemá právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania; podanie mimoriadneho dovolania závisí
výlučne od právneho posúdenia generálneho prokurátora. Inými slovami, účastník konania ani dotknutá
osoba sa nemôžu s úspechom domáhať podania mimoriadneho dovolania, resp. si vynútiť podanie

mimoriadneho dovolania. Chýba teda podmienka spočívajúca v nesprávnom úradnom postupe orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľka tvrdí, že jej nepodaním mimoriadneho dovolania bola spôsobená škoda v majetkovej
sfére, pretože musela zaplatiť náhradu trov konania, ktorá mala byť podľa jej názoru nižšia. Poukázala

pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 M Cdo 18/2008, kedy generálny prokurátor podal mimoriadne
dovolanie. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že náhradu trov konania do dňa vyhlásenia rozsudku
v predmetnej právnej veci nezaplatila a ani nezaplatí pre nedostatok finančných prostriedkov, preto jej
ani nemohla žiadna škoda vzniknúť. Absentuje preto aj ďalšia podmienka vyvodenia zodpovednosti voči
štátu, a to vznik škody.

Pri neexistencii prvej a druhej podmienky na vyvodenie zodpovednosti voči štátu absentuje aj posledná
- kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci
a škodou.Vzhľadom na nesplnenie podmienok pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu sa navrhovateľka nemôže
s úspechom domáhať náhrady škody ani nemajetkovej ujmy, inými slovami, v konaní neboli preukázané

skutočnosti, ktoré by viedli k vyvodeniu zodpovednosti voči štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č.
514/2003 Z.z.

So vznikom a existenciou škody súvisí aj plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na

náhradu škody na súde. Ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. spája začatie plynutia
subjektívnej trojročnej premlčacej doby s okamihom, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Objektívna
desaťročná premlčacia doba plynie od doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená
škoda, poškodenému. Navrhovateľka sa o možnom vzniku škody dozvedela doručením vybavenia
opakovaného podnetu z Generálnej prokuratúry zo dňa 24.3.2009. V spise Generálnej prokuratúry SR,
ktorý bol súdu predložený, sa však nenachádza doručenka preukazujúca dátum prevzatia vybavenia

opakovaného podnetu. Z obsahu návrhu na začatie konania však vyplýva, že navrhovateľka má
vedomosť o spôsobe vybavenia jej podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. K vzniku škody
však musí reálne prísť. V tomto kontexte je potrebné skúmať, či navrhovateľka skutočne náhradu
trov konania v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/172/2008-139 zo dňa 17.6.2008
zaplatila. Navrhovateľka uviedla, ako už bolo uvedené vyššie, že náhradu trov konania nezaplatila,

nezaplatíažiadapočkaťdoskončeniaprípadnéhoexekučnéhokonania.Ztohojednoznačnevyplýva,že
navrhovateľke doposiaľ škoda nevznikla. Na základe toho je námietka premlčania nároku navrhovateľky
vznesená odporcom irelevantná.

Nemožno nechať bez povšimnutia, že navrhovateľka sa aj ústavnou sťažnosťou domáhala zrušenia

rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/172/2008-139 zo dňa 17.6.2008 a vrátenia veci na ďalšie
konanie z tých istých dôvodov, aké uvádzala v podnete na podanie mimoriadneho dovolania. Ústavný
súd SR uznesením č.k. II. ÚS 6/09-21 zo dňa 12.2.2009 odmietol sťažnosť navrhovateľky ako zjavne
neopodstatnenú, pretože nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 Co 172/2008 a jeho rozsudkom zo dňa 17. júna 2008 a namietaným porušením základného

práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Rozhodnutie krajského súdu priznať náhradu trov konania úspešným odporcom Ústavný súd SR
považoval za ústavne akceptovateľné a konformné s účelom a zmyslom právnej úpravy náhrady trov
konania, preto neodporuje článkom Ústavy SR ani Dohovoru.

Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Ústavného súdu SR a
Európskeho súdu pre ľudské práva súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

K náhrade trov konania:

Podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 142 ods. 1 prvá veta OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzujenáhradatrovkonania,jepovinnýtrovykonania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V prípade náhrady trov konania v zastavenej časti súd postupoval podľa § 146 ods. 2 prvá veta
OSP. Navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania v časti majetkovej ujmy v sume 301,20 € späť
bez bližšieho odôvodnenia, preto nesie zodpovednosť za čiastočné zastavenie konania. Odporca si v
zastavenej časti neuplatnil náhradu trov konania, preto mu ju súd nepriznal.

O náhrade trov konania v zamietajúcej časti súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1
OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal.Vzhľadom na skutočnosť, že v zastavenej časti aj v zamietajúcej časti je výrok o náhrade trov konania
rovnaký ("Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva") súd rozhodol jedným výrokom, ktorý subsumuje
oba výroky, tak že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľke bol rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. 5135/2013 zo dňa 26.6.2013 priznaný
nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát JUDr. Mgr. Štefan Bucha na jej
zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/210/2012. Odmenu za
právne zastupovanie navrhovateľky prizná advokátovi Centrum právnej pomoci podľa ustanovenia § 15

zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 327/2005 Z.z.) v spojení s § 149 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak
ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, náhradu trov právneho zastúpenia
upravuje osobitný predpis, t.j. zákon č. 327/2005 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.