Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/74/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315201299

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315201299.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci
navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Košice, Hlavná č. 104, zast.
advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, IČO: 40 887 481, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa

č. 7, proti odporkyni: O. W.Ň., A.. XX.X.XXXX, S..Č.. W. Š., D.. A. XXX/XX, o zaplatenie 265,03 Eur s
prísl., takto

.

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 138,70 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 200,- Eur od 19.1.2014 do 24.3.2014, spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

138,70 Eur od 25.3.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.1.2015 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie istiny vo výške 326,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 261,33 Eur od 19.1.2014 do zaplatenia a zároveň ho zaviazal na náhradu trov predmetného
konania. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že medzi ním a odporkyňou došlo dňa XX.XX.XXXX
k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým

spojených ďalších služieb. Následne účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (ďalej len „Zmluva“), a to tým, že odporkyňa prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany
navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3 Rámcovej zmluvy, na základe čoho jej navrhovateľ poskytol
krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- Eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a
rámcovejzmluvybolaregistráciaodporkyneakospotrebiteľanaadreseinternetovéhosídlanavrhovateľaako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol
oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a
jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami

s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas zaslaný zaslaním predzmluvného formulára a
návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas
kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Podľa tvrdenia
navrhovateľa sa odporkyňa zaviazala vrátiť celkovú čiastku 261,33 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého
úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie veru vyjadrených pevnou sumou vo výške

61,33 Eur, pričom celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN) a jej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy. Úver s príslušenstvom sa stal
splatný dňa 18.1.2014. Nakoľko odporkyňa svoju povinnosť v lehote splatnosti nesplnila, navrhovateľ
je na splnenie vyzval. Výzvy však ostali bez výsledku, a tak sa navrhovateľ obrátil so svojím nárokom
na súd. Vzhľadom na uvedené si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatnil nárok na úhradu dlžnej
istiny vo výške 261,33 Eur ako aj nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške

65,- Eur, za písomné výzvy na úhradu záväzku, adresované odporkyni (s článkom IV bodu 5 rámcovej
zmluvy). Predmetom tohto konania je teda zaplatenie sumy 326,33 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 200,-
Eur poskytnutej odporkyni titulom úveru, sumy 61,33 Eur titulom nákladov za poskytnutie úveru a sumy
65,- Eur titulom nákladov spojených s písomnými výzvami na zaplatenie dlhu. Súčasne si navrhovateľ
uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 261,33 Eur od 19.1.2014 do zaplatenia,

nakoľko odporkyňa sa neplnením si svojej povinnosti dostala do omeškania s peňažným dlhom.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.8.2015 upravil navrhovateľ petit podanému návrhu a to
vzhľadom na čiastočnú úhradu dlhu zo strany odporkyne vo výške 61,30 Eur. Žiadal, aby súd odporkyňu
zaviazal na úhradu sumy vo výške 265,03 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 261,33 Eur od 19.1.2014 do 24.3.2014, spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
200,03 Eur od 25.3.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zmena
petitu podaného návrhu bola pripustená uznesením č.k. 15C/74/2015-26 zo dňa 18.11.2015.

Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.3.2016. V

predmetnom podaní potvrdila, že jej od navrhovateľa suma vo výške 200,- Eur bola skutočne poskytnutá
a to na základe jej žiadosti. Dôvodom jej žiadosti bola nepriaznivá finančná situácia a potreba peňazí
v krátkom časovom rozpätí. Suma poskytnutých peňazí aj s poplatkom bola splatná do 18.1.2014,
pričom odporkyňa do uvedeného dňa peniaze mienila splatiť. Aj napriek jej snahe sa tak nestalo a dňa
22.1.2014 požiadala o predĺženie splatnosti, za čo jej mala byť dodatočne účtovaná suma vo výške 15,-

Eur. Odporkyňa však nebola schopná zaplatiť pôvodný poplatok vo výške 61,30 Eur, pričom toto bolo
podmienkou predĺženia splatnosti. V marci 2014 jej bol inkasnou spoločnosťou ponúknutý splátkový
kalendár za predpokladu, že uhradí pôvodný poplatok. Po úhrade uvedeného poplatku (24.3.2014) jej
splátkový kalendár bol poskytnutý, pričom bol vystavený na sumu 333,- Eur s
mesačnými splátkami vo výške 66,60 Eur. Odporkyňa však splátkový kalendár podpísať odmietla a to s

odôvodnením, že mesačne nedokáže splácať požadovanú splátku. Jej finančné možnosti jej
umožňovali mesačne splácať splátku vo výške 30,- Eur až 40,- Eur. Táto výška splátky bola odmietnutá
a spoločnosť pokračovala vo vymáhaní. Dňa 14.10.2014 bol odporkyni doručený email, v ktorom bola
vyzvaná na úhradu sumy vo výške 353,- Eur + náklady právneho zastúpenia 120,-
Eur. Posledne bola odporkyňa kontaktovaná dňa 18.11.2015 s oznámením, že advokátska kancelária

pripravuje žalobu. Odporkyňa vo svojom vyjadrení žiadala, aby súd podaný návrh v časti poplatku
za poskytnutie úveru zamietol a prihliadol aj na čiastočnú úhradu z jej strany vo výške 61,30 Eur.
Rovnako vyjadrila ochotu uhradiť úroky z omeškania v zákonnej výške. Poukázala pritom na rozhodnutie
Okresného súdu Humenné, ktorý priložila k svojmu vyjadreniu spolu s emailovou komunikáciou, ktorá
prebehla medzi ňou a inkasnou spoločnosťou.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 22.3.2016, pričom uvedeného pojednávania sa nezúčastnil ani
jeden z účastníkov konania. Obidvaja účastníci konania pritom vyjadrili súhlas, aby súd vo veci konal
aj bez ich osobnej účasti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rámcovou
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb,zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu navrhovateľa, jednotlivými upomienkami,
výpisom z obchodného registra navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisu z obchodného registra navrhovateľa je tento právnickou osobou s predmetom činnosti
poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.
Účastníci konania uzavreli dňa 19.12.2013 prostredníctvom diaľkovej internetovej komunikácie
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších

služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 Rámcovej zmluvy, sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovanímaposkytnutímúveru,ktoréhovýškajeurčenáindividuálnevzávislostiodvýškyúveru,doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV. bodu 3 Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne

náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné
výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane
nasledovne:

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové

náklady 15 eur;

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške 10 eur;

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške 10 eur;

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové
náklady vo výške 30 eur.

Účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporkyni krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver
vo výške 200,- Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporkyne. Táto sa zaviazala

vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 261,33 Eur do 18.1.2014 pri RPMN 373,1 %. V ďalej časti sa
uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 61,33 Eur.
Podľa navrhovateľom predloženého výpisu z účtu finančné prostriedky vo výške 200,- Eur boli na účet
odporkyneprevedenédňa21.12.2013.Upomienkamizodňa25.1.2014,1.2.2014,8.2.2014a15.2.2014,
navrhovateľ vyzýval odporkyňu na úhradu dlhu.

V danej veci súd zistil, že návrhu je potrebné vyhovieť len čiastočne.

Aj keď navrhovateľ v zmluve, uzatvorenej medzi účastníkmi konania uvádza, že poskytuje odporkyni
úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z., súd dospel k záveru, že vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 3

písm. l) citovaného zákona, na daný právny vzťah nie je možné aplikovať tento zákon. Podľa citovaného
ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3
mesiace. V danom prípade navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky dňa 21.12.2013 a ich
splatnosť bola dohodnutá na deň 18.1.2014, t.j. v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

Taktiež súd dospel k záveru, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ani ustanovenia
Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Zmluva o úvere plní v obchodnom práve podobnú funkciu
ako pôžička v občianskom práve. Napriek určitým príbuzným črtám je však nutné tieto zmluvné typy
odlišovať.Podstatnýmrozdielommedzinimijezáväzokúverovéhodlžníkazaplatiťzprijatýchpeňažnýchprostriedkov úroky. Ak by strany v zmluve túto dlžníkovu povinnosť vylúčili, nemôže byť daná zmluva
posudzovaná ako úverová, aj keby ju tak strany nazvali. Predmetná zmluva by sa posudzovala podľa
zmluvy o pôžičke a riadila by sa režimom Občianskeho zákonníka. V danej veci bolo medzi účastníkmi

konania výslovne dohodnuté, že žalobca poskytuje žalovanému finančné prostriedky bezúročne (čl. IV.
bod 3 Rámcovej zmluvy, ako aj text Zmluvy o poskytnutí úveru). Preto súd v danej veci právny vzťah,
uzatvorený medzi účastníkmi konania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o pôžičke.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi

veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách

na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa ustanovenia § 2 písm. c), d) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci

svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.Navrhovateľ preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí
predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporkyni ako dlžníkovi, dočasnosť

zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporkyne vrátiť peňažné prostriedky. Keďže navrhovateľ preukázal
splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporkyni peňažné
prostriedky vo výške 200,- Eur, pričom odporkyni vznikla povinnosť vrátiť požičanú sumu do 18.1.2014.
Táto však svoju povinnosť splnila len čiastočne, a to úhradou vo výške 61,30 Eur vykonanou dňa
24.3.2014, preto súd návrhu v časti o zaplatenie 138,70 Eur vyhovel.

Vyššie citované ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka nedovoľujú dohodnúť si pri
peňažnej pôžičke iný druh odplaty ako úroky. Medzi účastníkmi konania bolo výslovne dohodnuté, že
úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon
neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu

nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon
je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je
len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného
obsahu zmluvy. Na základe uvedeného súd návrhu v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru,

vyjadreného sumou 661,33 Eur a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy, zamietol.

Súd považoval poplatok za poskytnutie úveru za neplatne dohodnutý aj z iného dôvodu. Právny
vzťah, uzatvorený medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľský s poukazom na citované
ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, ako aj na citované ustanovenie § 2 písm. a), c), d)

zákona č. 266/2005 Z.z.. Navrhovateľ ako veriteľ pri uzatvorení zmluvného vzťahu vystupoval v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra a odporkyňa ako dlžník
uzatvárala danú zmluvu s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodnej činnosti, podnikaniu alebo povolaniu.
Preto v danej veci je potrebné aplikovať nielen Smernicu rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre

odporkyňu priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s
ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky.
Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a
to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo
iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR

z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10. Zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že úver bol poskytnutý
vrátane úroku, len to, že odporkyňa sa zaviazala vrátiť navrhovateľovi úver s príslušenstvom v celkovej
výške 261,33 Eur, pričom suma 61,33 Eur predstavuje celkové náklady spotrebiteľa - poplatok za
poskytnutieúveru.Tentopoplatokzaposkytnutieúveruvovýške61,33Eurvovzťahukposkytnutejsume
200,- Eur predstavuje 30,7 %. Pri peňažných úveroch je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, zvlášť

ak poskytovateľ úveru (veriteľ) má túto činnosť v predmete podnikania. Touto odmenou je spravidla
zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V danej veci v zmluve
nebol dohodnutý úrok z úveru. Tento fakt pri veriteľovi, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie
spotrebiteľských úverov, evokuje dojem, že úrok je skrytý v poplatku za poskytnutie úveru. V tomto
prípade by ročná úroková sadzba predstavovala 368,40 % (keďže mesačná odplata bola vo výške 30,7

%, 12 x 30,7 % = 368,40 %). Takúto výšku odplaty však súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi,
keďže takáto odplata je mnohonásobne vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v
obchodných bankách pri obdobných
úveroch v danom období. Súd má za to, že zo strany navrhovateľa sa v tomto prípade jedná až
o praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je už vopred

pripravený na predtlačených formulároch - tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje.
Takéto dojednania v zmluve a v zmluvných dojednaniach o takejto vysokej zmluvnej odmene, resp.
poplatku za poskytnutie úveru však súd považuje pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože
odplata je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v
uvedenom období. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka sa jedná

v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. V
danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny dlžníkovi
a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom je taká
výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje úrokovúmieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, ktoré
uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v zhode aj
s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.

zn. 5Cdo/26/2011.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami odporkyne na úhradu jej dlhu a to vo
výške 65,- Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Súd však poznamenáva,
že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa

druhu upomienky, je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné
vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil
paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa
(odporkyne) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže odporkyňa nemohla ovplyvniť obsah
rámcovej zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh zamietol aj v časti o

zaplatenie 65,- Eur, ktoré navrhovateľ požadoval titulom nákladov spojených s písomnými výzvami
na zaplatenie dlhu. Ich vznik a vynaloženie v uplatnenej výške neboli súdu ani žiadnym spôsobom
preukázané.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (platným a účinným od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 %.

Je nepochybné, že odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 138,70
Eur (200,- Eur - 61,30 Eur), a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd

priznal navrhovateľovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania,
ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho
navrhovateľ uplatňoval.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech
navrhovateľa (52 %) ako aj odporkyne (48%), ktorý je takmer každý v rozsahu jednej polovice, súd
náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie istiny spolu s jej príslušenstvom, avšak len v tej časti, v ktorej

mal preukázanú jej opodstatnenosť. Podanému návrhu, ktorým bol uplatnený nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy vyhovel len v časti, ktorá bola uplatnená v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného

odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre

ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné
súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov.