Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608899980
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1608899980.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľky: B.. N. E.,
G.. XX. XX. XXXX, K. W.C. XXXX, M., proti odporcovi: Mesto Malacky, IČO: 00 304 913, so sídlom
Radlinského2751/1,Malacky,zast.JUDr.EsterBujnovská,advokátka,sosídlomNádražná23,Malacky,
o určenie neplatnosti výpovede, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Malacky,
č. k.: 5C/401/2008-249 zo dňa 02. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č. k.: 5C/401/2008-249 zo dňa 02. októbra 2012
p o t v r d z u j e.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 67,88 eur, a to na účet právneho zástupcu odporcu, advokátky JUDr.
Ester Bujnovskej, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súd dňa 21.02.2001 sa navrhovateľka domáhala určenia, že výpoveď, ktorú jej
dal odporca podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, a ktorú jej doručil dňa 25. 01. 2001, je neplatná.
Navrhovateľka vo svojej žalobe uviedla, že dôvody, ktoré sa uvádzajú vo výpovedi, nie sú pravdivé,
považuje ich za vykonštruované, za také, ktoré odporca nepreukázal. Dňa 26. 01. 2001 odporcovi

oznámila, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými vo výpovedi a trvá naďalej na pracovnom pomere.

Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Trval na dôvodoch uvádzaných vo výpovedi, bol toho
názoru, že výpoveď spĺňa všetky náležitosti po formálnej i vecnej stránke.

Okresný súd v Malackách rozsudkom č. k. 4C/30/2001-33 zo dňa 29. 11. 2001 o žalobe navrhovateľky
rozhodol tak, že vyhovel jej návrhu a určil, že výpoveď zo strany odporcu zo dňa 11. 01. 2001, ktorá

navrhovateľke bola doručená dňa 25. 01. 2001, daná podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce,
je neplatná.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a
vyvodil z neho i vecne nesprávny právny záver.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 10Co/141/2002-46 zo dňa 15. 05. 2002 zrušil napadnutý
rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa vykonať riadne dokazovanie
vo veci tak, aby bol preskúmaný každý z piatich odporcom použitých dôvodov výpovede osobitne,
pričom podľa názoru druhostupňového súdu, najmenej tri z nich sa javia ako dostatočne konkrétne.Uložil prvostupňovému súdu výpovedné dôvody preskúmať aj z hľadiska skutkovej podstaty porušenia
jednotlivých povinností, t. j. ako k závažnému porušeniu zvlášť hrubým spôsobom a kedy konkrétne zo
strany navrhovateľky malo k nemu dôjsť, ďalej či každá jednotlivá odporcom deklarovaná skutočnosť

i skutočne opodstatnene zakladala výpovedný dôvod pre závažné porušenie pracovnej disciplíny
navrhovateľkou a či ten, ktorý dôvod náležite zodpovedá i požiadavke konkretizácie a nezameniteľnosti
výpovedného dôvodu. Dokazovanie súd má vykonať jednak výsluchmi účastníkov, svedkov a i listinnými
dôkazmi, ktoré už boli predložené, alebo ešte budú súdu predložené, a vykonať i ďalšie dôkazy, ak to
bude potrebné.

Okresný Súd Bratislava IV opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 4C/30/2001-166 zo dňa 19. 02.
2007 tak, že návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka.

Krajský súd v Bratislave vo svojom konaní č. k. 5Co/445/2007-187, rozsudkom zo dňa 25. 11. 2008
rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že výpoveď zo dňa 11.

01. 2001 daná odporcom navrhovateľke podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, je neplatná.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/445/2007-187 zo dňa 25. 11. 2008 bolo podané
odporcom dovolanie.

Najvyšší súd SR rozhodol uznesením č. k. 2Cdo/150/2009-212 zo dňa 28. 10. 2010 tak, že
zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 11. 2008 č. k. 5Co/445/2007-187 a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č. k. 5Co/473/2010-217 zo dňa 31. 10. 2011 tak, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd mal za to,
že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe toho aj vec nesprávne právne
posúdil. Odvolanie navrhovateľky považoval krajský súd dôvodné v tom, keď tvrdila, že súd prvého
stupňa nevykonal dokazovanie dôsledne a jeho závery sú predčasné. Nebol totiž vypočutý kľúčový
svedok B. U., primátor Mesta Malacky a B. V., konateľ spoločnosti Progres Malacky, s. r. o., a to k prvému

z výpovedných dôvodov.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa č. k. 5C/401/2008-249 zo dňa 02. 10. 2012 zamietol návrh
navrhovateľky a odporcovi priznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 44 ods. 2, § 44 ods. 1
písm. f/, § 64, § 73 ods. 2, 3, 4 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom v januári 2001, a vecne
tým, že navrhovateľka návrhom na začatie konania žiadala určenia neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru.

Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prípade výpovede danej navrhovateľke odporcom z
troch vyššie uvedených dôvodov (1. vykonávanie úkonov v pracovnom čase spočívajúce v poskytovaní
právnej pomoci iným osobám a prikazovanie podriadeným pracovníkom vypracovávať za týmto účelom
rôzne písomnosti a podania; 2. pôsobenie v obchodnej spoločnosti; 3. poberanie príplatkov za
nepodnikanie) je prvý z nich takým dôvodom, ktorý treba považovať za dôvod podľa § 46 ods. 1

písm. f/ Zák. práce, teda za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Po vykonanom dokazovaní súd
konštatuje, že druhý vyššie uvedený výpovedný dôvod sa nepreukázal. Preukázal sa však výpovedný
dôvod uvedený vo výpovedi zo dňa 11. 01. 2001 v prvej časti výpovede, a to „V priebehu roka 2000 ste
osobne vykonávali úkony v pracovnom čase spočívajúce v poskytovaní právnej pomoci iným osobám
a za tým účelom ste ako poverená vedúca oddelenia prikazovali svojím podriadeným vykonávať rôzne

písomnostiapodaniapreinéosoby.“Súdbolpretotohonázoru,žežalobunavrhovateľkyakonedôvodnú
je potrebné zamietnuť

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa zmeny napadnutého
rozsudku tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľky vyhovie a určí, že výpoveď zo dňa 11. 01. 2001

daná odporcom navrhovateľke podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce je neplatná. Navrhovateľka
v odvolaní opätovne poukazuje na to, že dôvody uvedené vo výpovedi zo dňa 11. 01. 2001 danej
podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce nie sú podľa jej tvrdenia pravdivé, sú vykonštruované
a odporcom nepreukázané. Ďalej navrhovateľka tvrdí, že pomoc iným osobám poskytla na základeosobného požiadania primátora mesta a na základe jeho pokynov. Navrhovateľka taktiež zastáva názor,
že na základe svedeckých výpovedí vykonaných pred súdom prvého stupňa bol nesprávne právne
posúdený skutkový stav. Ďalej je v odvolaní poukázané na to, že výpovedné dôvody musia byť jasné,

určité a zrozumiteľne uvedené, inak je výpoveď neplatná, poukazujúc na citované dôvody malo ísť o
neplatnú výpoveď.

Odporca sa k odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odvolanie navrhovateľky
považuje za účelové a nedôvodné, argumenty navrhovateľky považuje odporca za vyvrátené

súdom prvého stupňa a vykonaným dokazovaním návrh navrhovateľky o neplatnosť výpovede z
pracovného pomeru preukázaný za neopodstatnený. Opätovne odporca poukazuje na to, že rozsiahlym
dokazovaním bolo preukázané, že výpovedné dôvody uvedené vo výpovedi spĺňali podmienky ust. § 44
ods. 2 Zákonníka práce. Vykonaným dokazovaním bolo podľa odporcu preukázané, že navrhovateľka
počas svojho pracovného pomeru s odporcom robila bez príkazu a súhlasu primátora mesta ako
súkromná osoba a za odplatu úkony. Odporca rovnako poukazuje na nepravdivé údaje uvedené v

čestnomprehlásenínavrhovateľkyotom,ženiejezapísanávobchodnomregistri.Zuvedenýchdôvodov
odporca žiada, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Odporca si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 68,88 eur, ktoré žiada poukázať na účet advokátky JUDr.
Ester Bujnovskej.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je opodstatnené.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219
ods. 2 O. s. p.

Súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich

skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) dospel k správnemu skutkovému záveru, že výpovedný dôvod tvrdený
odporcom, a to pôsobenie v obchodnej spoločnosti sa nepreukázal. Z výpovedí a listinných dôkazov
súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľka v priebehu roka osobne vykonávala úkony
spočívajúce v právnej pomoci počas pracovného času iným osobám a za tým účelom ako poverená
vedúca právneho oddelenia prikazovala svojím podriadeným vykonávať písomnosti a podania.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,88 eur, a to za úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 08. 01. 2013 a to podľa § 11 ods. 1, vyhl. č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu s režijným paušálom
vo výške 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. spolu s DPH v sadzbe 20% podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.